• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Depresia. Ako sa jej najrýchlejšie zbaviť?

24. mája 2017 
moni,som teraz na MD,ale inak chodím v bielom plášti :stuck_out_tongue_closed_eyes: :grinning:
3. mar 2008 o 17:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
som si myslela :slight_smile: lebo laik tolko veci nevie ohladom mediciny :wink: tak co radis na akoby prevenciu ako neprepadnut tej sezone depresii?
3. mar 2008 o 17:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
moni,môžem ti poskytnúť len všeobecné rady ohľadom prevencie..to vieš aj sama..zdravá životospráva,dostatok spánku,racionálna strava,oddych,záujmy atď.. :wink:

pokiaľ je depresia liečená AD,tak pokračovať aspoň v udržiavacej liečbe aj po nástupe jari,aby sa ochorenie "nevrátilo",ak by sa v zime lieky vysadili.. :wink:

a laická rada-stále niečo robiť a myslieť pozitívne do budúcnosti.. :wink: teda pokiaľ to ide.. :wink:
3. mar 2008 o 20:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
andy dakujem :slight_smile: aj za link...neviem co ma tak skolilo, minulu jar som bola v pohode. Mozno aj tymi hormonmi co mnou teraz zmietaju....
ale pozitivne myslenie mi teraz ide....krasne mi pribudaju tyzdne, len sa mi niekedy zda ze dost pomaly. Mozno to je len tym uprsanym pocasim....verim ze nebude zasa zle. :wink:
3. mar 2008 o 22:19  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
áno,moni ,určite to bude lepšie postupom času..naozaj tie týždne ti ubiehajú ako voda a čoskoro budeš mať Deniska v náručí :dizzy_face:
a slniečko/svetlo/ je tiež veľmi účinný liek na depresiu a splín :slight_smile:

a radím ti ešte,aby si sa dobre vyspala,kým si bez bábätka..potom to asi bude horšie/ale sú aj dobré detičky,ktoré pekne prespia noc.. :sweat_smile: /
4. mar 2008 o 08:47  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
andy no, len ked to slniecko nie a nie vykuknut :sweat_smile: deticky su aj take co prespia ale asi ich je menej ako tych co plackaju v noci....nevies nahodou cim to je? ovplyvnit sa to asi neda....Vasa Anetka spinka ako od narodenia? no uvidime co si pre nas nachysta nas malinky :slight_smile:
4. mar 2008 o 12:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
moni,obe deti mi zle spia..zle jedia..a Aďo je ešte aj hyperaktívny.. :grinning: :stuck_out_tongue_closed_eyes:
takže sa nenudím ani zďaleka :grinning: :sweat_smile:
4. mar 2008 o 17:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
pozerala som tvoj album...su obaja zlati :slight_smile: No, aspon sa nenudis :sweat_smile:
4. mar 2008 o 18:07  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
aj ty máš pekné fotky v albume ,moni..ste s tvojím M sympaťáci :stuck_out_tongue_closed_eyes: aj mačku máte krásnu. :sweat_smile: :confused:
keď som bola prvý raz tehu,tak mi tiež MM daroval britského kocúrika.. :wink:
on o toxoplazmóze nepočul.. :grinning:
4. mar 2008 o 20:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
andy ten nas je perzsky... :slight_smile: ale aspon mi je trosku menej smutno ked je manzel v praci....este mate toho kocurika?My sme davali hned robit testy na toxo ked som otehotnela. Tak ale kedze je len vnutri, bola mala pravdepodobnost ze by ju mal. :grinning: A dakujeme :slight_smile: Mozem sa spytat, z kadial si? Ci chces byt inkognito? :wink:
5. mar 2008 o 10:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
nie,mono,kocúr nám vypadol z okna,keď mal Aďo polroka :frowning2: volal sa Sebastián..nenašli sme ho.. :frowning2: :cry:

potom neskôr sme kúpili britskú mačku a čierneho perzskéko kocúra..ale keď malý začal chodiť,museli sme ich predať,nedá sa žiť s malým dieťaťom a s 2 kočkami v byte :confused:

ale kocúra sme kupovali od jednej panej,ktorá chovala mačky..mala ich asi 15 !!! boli u nich všade,aj na kuchynskej linke sa vyvaľovali..a k tomu 3 psov :confused: a malinký bytík..2 dospelí+2 synovia v puberte :confounded: :confused:
nepochopiteľné :unamused:
5. mar 2008 o 10:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
chuda Sebastian :frowning2: Moja kamoska ma cicu co sedava na parapete a uz im parkrat vypadla, z 2.poschodia a susedia im ju doniesli naspät :grinning: ozaj maju dost zivotov tie macicky.
Ja dufam ze Murko bude moct byt s nami stale. Mozno to bude zniet zvlastne, ale ked som sa liecila na depresiu, citali sme niekde ze pomaha na upokojenie hladkat bud plysacika alebo domace zvieratko. Skusila som to na Murkovi a velmi mi to pomahalo....Aj preto ho mame tak velmi radi :slight_smile:
Zasa ked macicky behaju po linke, stole a do postele, to sa mi nepaci. My sme mu vymedzili iste pravidla a musi ich dodrzovat.
5. mar 2008 o 10:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte, nenajdem tu nahodou mamicky kt. prekonala poporodnu depresiu???
15. mar 2008 o 16:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
katuš,ty máš popôrodnú depresiu ?? :wink: :frowning2:
17. mar 2008 o 17:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj dievčatá, som nesmierne rada ze som objavila túto stránku. Vidim ze nie som sama s mojim problémom.
Uz 6 rokov sa liecim na depresiu, panicku poruchu. A ako kazdy rok v zime aj teraz som presvedcila samu seba aj svoju lekarku ze mi je dobre a chcem vysadit lieky. Tak sa aj stalo,v decembri som ich dobrala. Prišiel marec a je to tu znova. Bum ako blesk s jasneho neba. Depka ako hrom, je mi príšerne. Od piatku beriem lieky(cipralex a serlift) tak dufam že mi čoskoro zaberú a bude mi trocha lepšie.
Zabudla som na uvod napísať že mám 6-ročnú dcérku a úžasného manžela. Chceli by sme dalšie dieťa aj preto som chcela vysadiť lieky. No nevyslo to. Som z toho zúfalá, nechcem mať celý život depku :frowning2:
17. mar 2008 o 20:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ešte sa opýtam- čo robíte keď vám je príšerne zle a nechce sa vám ani žiť? Ako sa dokažete prinútiť vstať a fungovať. Ja som nebola schopna ísť do práce musela som si vziať voľno :cry:
17. mar 2008 o 20:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
baby ja som na tom pred casom bola tiez biedne po psychickej stranke a nechcela som siahat hned na tabletky a byt zavisla. Sla som na kineziologiu a pomohlo to, sice nie hned, ale chce to cas a boj
18. mar 2008 o 13:00  •  snaží sa  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte kočky, moja krstná tiež má depresiu, ale jej to prešlo do takého štádia, že celá oslabla, ruky má úplne slabé, nemôže ani nákup niesť, minerálku otvoriť. Sťahuje sa jej hlas, nemôže dobre rozprávať a stále je unavená.
Tak rýchlo do boja s tou hroznou depresiou, aby sa Vám to zlepšilo. Držím palce!!! :wink:
18. mar 2008 o 13:50  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojky. Také přidám do mlýna :wink:
Těhotenství jsem prožila klidně a v pohodě. Za to po porodu jsem měla šílený deprese. Pořád se mi chtělo brečet a měla jsem pocit, že jsem na všechno sama. Panimáma mi nabídla pomoc a občas i vypomohla, za což jsem byla vděčná. Nejspíš se jednalo o poporodní deprese. Ale pak přišly další starosti se stěhováním a další věci. Takže jsem z těch depresí ještě nevyšla a to trvá pomalu 5 měsíců. Stále jsem podrážděná, unavená, mám pocit, že to na mě všechno padá a je mi z toho do breku. Snažím se to kompenzovat jídlem a sladkostma, tak ani kg po porodu nejdou dolů, což mě pak taky trápí... Je to takovej bludnej začarovanej kruh :unamused: :cry:
19. mar 2008 o 09:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ina,tak šup-šup psychológovi,keď to nejde inak zvládnuť-ako píšeš,je to ako začarovaný kruh :frowning2:
alebo skús nejaké voľnopredajné lieky na depresiu/Deprim,Felis,Jarsin/..len sú dosť drahé a efekt ako u koho.. :wink: ale za pokus to hádam stojí.. :wink:

držím palce :wink:
22. mar 2008 o 15:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte spolusuputnicky s depresiou...ja som si polezala mesiac v nemocnici, minuly tyzden som sa vratila. Ku koncu to uz bolo take neznesitelne, ze aj ked som vedela ze to robim pre maleho, nevedela som to zvladnut. Esteze mam dvoch anjelikov straznych, vlastne troch....manzel sa rozpravala s mojim dr. a ten vie ze som trpela depresiami. Tak zariadil aby ma pustili. Poctivo dodrziavam vsetko co mi nakazali v nemocnici, aj on, tak dufam, ze to neolutuje. Ale velmi mu dakujem, lebo uz som bola v hroznom stave. ani sladkosti uz nepomahali. Teraz sa trosku doma regenerujem a dufam ze malinky vydrzi v brusku este aspon ten mesiac....
7. apr 2008 o 12:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tak ja som sa dlho branila tomu si to priznat,ale pravdepodobne mam depku aj ja.Mne to zacalo uz ked som bola tehotna, bola som na PN cele tehu a sama doma cele dni, okrem toho sme sa prestahovali do cudzieho mesta kde som nikho nepoznala, a manzel je vojak z povolania a tak sa stalo,ze som bola aj 3 tyzdne sama doma v cudzom mete a cely den som s nikym neprehovorila, iba ak s mamou cez telefon.Dnes je to uz lespie co sa tyka kamosiek nasla som si tu par dobrych.Dokonca chodim aj 2x tyzdenne cvicit aby som prisla na ine myslienky.
No mna ten pocit stale nepusta,stale citim,ze na mna vsetko pada, maly je zdravy ale narodil sa predcasne a tak si vyzaduje trochu inu starostlivost, zabera mi to cele dni, kontroly, cvicenie a k tomu domacnost.Uz nic nestiham ako predtym.Najhorsie je,ze mam niekedy pocit,ze ani muza nepotrebujem,ze si celkom vystacime my s malym.Viem,ze je to blbost,ale jednoducho uz som tak zvyknuta na ten rytmus, ze aj ked padam unavou a cakam na muza kedy pride domov z prace, a v podstate sa na neho aj tesim,tak ked nakoniec pride, som podrazdena,vrcim po nom a mam pocit akoby mi tu prekazal.Sama sebe nerozumiem, viem,ze ho lubim,ale tak som sa na maleho upjala ze si nedokazem pomoct.Nechapem, ved dieta nas malo predsa utuzit,ale nie rozdelit.Bojim sa,ze ked to takto pojde dalej tak nam to manzelstvo poznaci.
10. apr 2008 o 12:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
elinka, mam pocit, akokeby si pisala o mne :frowning2: :confounded:
10. apr 2008 o 13:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
junovka, tak aspon viem,ze som v tom neni sama
10. apr 2008 o 18:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
je dobe vediet ze v tom nie sme same. aj to pomaha. Aj ked radsej keby netrpelo tolko ludi touto chorobou :frowning2: Ale aspon si tu mozme popisat a vieme ze nas tu pochopia. Som vdacna za zalozenie tejto temy.
10. apr 2008 o 19:50  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj Moni, nechce sa mi to celé od začiatku čítať, len chcem vedieť - berieš aj teraz počas tehotenstva antidepresíva? Lebo ja beriem a chcela by som druhé dieťa. No trocha sa toho obávam ako je to v tehu s týmito liekmi. :slight_smile:
11. apr 2008 o 09:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
slavka neberiem, no zaklopkam si klop, klop. snazim sa to prekonat bez nich, chvalabohu sa to zastavilo, mam taky pocit. Ale pocula som ze sa nejake lieky pocas tehotenstva mozu. Ale zasa tam nie je taky vyber. Asi sa musis len s niekym poradit. Drzim palceky :wink:
11. apr 2008 o 11:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte babky..
som tu dnes prvý krát a som rada, že v tom nie som sama.Hĺadala som na nete, či niekto trpí depkami počas
tehu, pretože mám ten istý problém. Som v 8mesiaci a zatiaľ sa držím bez liekov, no predtým ako som ostala
tehotná som užívala Stimuloton a mnoho iných, ale asi najviac zabral tento posledný. Mávala som hrozné depky
preplakala som celé dni. Teraz je to také kolísavé, asi ako počasie. No od siedmeho mesiaca som na PN a zdá sa
mi, že sa to zhoršilo. Som celé dni doma, a potom rozmýšľam len nadtým najhorším a veľmi sa bojím, čo bude
ďalej. Neviem, či aj vy máte niekedy také pocity zbytočnosti, beznádeje, vôbec neviem ako ďalej, všetko mi
pripadá také ťažké a potom ma ovládne taký strach a neistota, úzkosť, no otrasné. Som potom z toho podráždená a nechce sa mi ani s nikým rozprávať. A to že mám len úzkostnú poruchu s ľahšou depkou. Mám veľký strách, že to už nikdy nebude dobré aj keĎ ma moja lekárka stále uisťuje, že to je len prechodný stav a všetko bude Ok, ale ťažko sa tomu dá veriť, keď to trvá už skoro 4roky. :frowning2:
Bojím sa toho pocitu zbytočnosti, akoby už nemalo nič význam, prežívali ste aj vy niečo podobné? Neviem sa od
toho odpútať, stále nadtým rozmýšľam. Chcela by som sa konečne prestať báť takýchto vecí... Potom sa trápim aj kvôli bábätku, že určite mu nerobí dobre, keĎ sa takto zle cítim.
28. apr 2008 o 12:24  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Zuzka1k, presne tie iste stavy ako opisujes Ty chytaju niekedy aj mna, pocit zbytocnosti na tomto svete, preco tu vobec som, a podobne....az sa citim stratena vo vlastnom zivote....no nastastie ma to chyta len obcas, trva to niekolko dni a zatial mi na to vzdy pomohlo, ze som si niecim vyplnila cas a stanovila si ciele, ze sa nieco naucim, precitam nejake knihy, nieco dosiahnem, a pocit zbytocnosti je hned mensi :wink: Ked mas konkretne ciele, na ktorych pracujes, uz mas nieco, preco nie si zbytocna :wink: Prajem vela sil na zvladnutie depky, urcite sa to podari :slight_smile:
28. apr 2008 o 14:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok