• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Depresia. Ako sa jej najrýchlejšie zbaviť?

11. decembra 2016 
Holky, vy jste teda ukecané. Nestíhám vás pořádně ani dočítat, natož přispívat :slight_smile: :slight_smile: .

@mary1995- chápu, že je to těžké se rozhodnout pro změnu, ale když ti předtím bylo tak dobře na clomipraminu, tak by se to s největší pravděpodobností srovnalo do stejného stavu, jako posledně. Ale ty přechody z jednoho léku na druhý jsou blblé. A je tedy blbé, že si doktor myslí, že jsi O.K., ale ty se tak necítíš. A teď na tom sertralinu máš nějaké obsese nebo "jen" úzkost? A jak jsi předtím byla těch 16 let stabilizovaná, tak celou to dobu jsi brala těch 125-200mg a ani jednou jste nezkoušeli vysadit nebo aspoň snížit dávku?
13. jún 2013 o 13:35  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@kazunomiya - gratuluji k těhotenství a věřím, že kdyby ti doktor nepovolil vysadit AD, tak by se pravděpodobně nic nestalo. Sama jsem je původně měla brát celé těhu, ale nakonec jsme to s doktorem zkusili bez nich a šlo to.

@hroska - ten film o tom schizofrenikovi se jmenuje Čistá duše a je super, viděla jsem ho několikrát.
13. jún 2013 o 13:37  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Ja som cítila takú uľavu od úzkosti. Bolo to také markantné, nie také pomalé , že si to poriadne ani nevšimneš. Ale ja som tie dva dni predtým sa cítila pod psa.
@svija ja sa neviem rozhodnúť či mám obsesie/ pýtala som sa to aj Dr./ ja mám proste strach z toho, že čo bude ak sa nevyliečim, čo bude so synom, s manželom, čo keď sa zbláznim atď. A z tohoto mám strach a z toho úzkosť. Pred pol rokom mi psych povedal, že to sú obsedantné myšlienky , teraz piatok mi povedal, že to nemusia byť obsedantné myšlienky ale prehnané obavy.
Ja som začala brať ANAFRANil v r.1995 a vtedy ešte mali celkom iný prístup k liekom, alebo ja som nemala dobrého psych.
Nikdy mi totižto nenavrhol, že sa dá znížiť dávka, ja som sa cítila na 100% takže v postate som sa tým nezaoberala: Vtedy ešte nebol internet, človek sa nedostal k informáciám. A o vysadení tiež nebola nikdy reč.
13. jún 2013 o 14:06  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@hroska hm citala som o schize ale to ja asi nemam chvala bohu paranoidna som bola vela krat hlavne v puberte ale to je vsetko ziadne halucinacie hlasy divne pohybyidiny uzavretost atd to zase nie...len to ze som bola sem tam paranoidna ma poplietlo ci to nieje schiza trochu ma to dolakalo :confused:
13. jún 2013 o 14:08  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@mary1995 - to znám, já jsem v určité fázi léčby si taky nebyla jistá, jestli tam ty nutkavé myšlenky vlastně ještě jsou nebo jestli jsem si na to prostě jen vzpomněla, že mám OCD blbě se to vysvětluje. Prostě jsem strávila den přemýšlením jestli tam ty obsedantní myšlenky probíhají nebo neprobíhají. U mě vždycky po určité době, kdy jsem stabilizovaná (cca půl roku) doktor vždycky začne zkoušet, co udělá snížení dávky a pokud jsem opravdu v pohodě už několik měsíců, ještě se mi nestalo, že by mě to pomalé vysazování rozhodilo. Strach z toho, že se zblázním naštěstí nemám, můj bratránek má schizoafektivní poruchu a to je úplně jiná úroveň, neumím si představit, co by se muselo stát, abych se dostala do takového psychostavu. A tobě se OCD také rozjelo po porodu?
13. jún 2013 o 14:16  • Odpovedz  • Páči sa mi to (1)
@mary1995 hm u teba mi to ani nepride ako OCD a ti psychosi su tiez uzasni,nevedia diagnozu presne urcit :wink: ,skor mi to u teba pride ako silna uzkost.moj otec mal diagnostikovanu depresiu a tiez mal to podobne ako ty s tymi obavami.Hm ono inak v depresii su take vtierave myslienky jeden z priznakov.Aj ja v depke mam tieto vtierave myslienky,furt mi chodia po hlave a nevravela mi dr.ze by som mala OCD,tak neviem....
13. jún 2013 o 14:55  • Odpovedz  • Páči sa mi to (1)
@svija už cez tehotenstvo, hádzali ma psychoši ako krumpel, nakoniec ma dali do nemocnice a nasadili Anafranil. Ale nakoniec som sa stabilizovala. V tom období fakt ešte nevedeli čo s takou ženou , aspoň mi to hovorili.
@hroska no však to je, že ani presne neviem čo mi je. Len dokola omielam, že mám veľkú úzkosť ale viem sa pretvarovať a držím hubu a krok / aj pred synom, aj pred manželom aj v práci/ ale je to vysilujúce. Ja som si robila testy / OCD Centrum Los Angeles/ a vyšlo mi , že nemám OCD /teraz/ , tak isto mi vyšlo , že nemám ani depku, ale vyšlo mi, že mám ťažkú . úzkosť. Ja som toto povedala aj Dr. v piatok, ale mi povedal, že tieto testy sú len informatívne a z nich sa jednoznačne nedá stanoviť diagnóza. Takže som v prdeli a často už aj ja sama pochybujem o tom , či som normálna.
13. jún 2013 o 15:09  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@mary1995 podla toho co pises istotne si normalna az moc :slight_smile: je to tou uzkostou ze pochybujes lebo je to ubijajuce ze je ti tazko ani nevies co ti je a este k tomu musis sa aj pretvarovat...mna by teda nasralo kebyze mi doktorka nevie povedat co mi je ale podla vsetkeho podla mna mas uzkostnodepresivnu poruchu ale moze byt a nemusi ja sa tiez obcas obavam ze zosaliem alebo ze aku mam diagnozu vtedy to nieje nic prijemne ale ako tie myslienky pridu tak aj odidu...mozno by som zmeniola psychiatra kebyze vidim ze mi niako nepomaha nevie ani mi povedat co mi e tak urcite by som uvazovala o zmene podla mna mas silne uzkosti a tym ze ani nevies co ti je tak sa bojis ze ci si vobec normalna co teda urcite si :slight_smile: a to je priznak uskosti proste niesi teraz ok ale dobre lieky by to mohli spravit... :wink:
13. jún 2013 o 15:26  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@janka1012 vieš čo, ja sa málo pamätám, ale tuším som začala brať AD v dec 2007, takže vtedy som mala 24. znížil mi dávku, až keď som dosť dlho nemala žiadne ťažkosti, neviem, po dvoch troch rokoch alebo tak (ja som si to vyžiadala, že či by som nemohla začať vysadzovať, tak mi znížil, ale doteraz nevysadil.. občas keď mám horšie obdobie, tak mi aj povie, že vysadenie neprichádza do úvahy). Ja som mala prevažne depresívne príznaky, akože depka ako hrom, nie ani tak úzkosť... Čo ma priviedlo k lekárovi - začala som strácať chuť do jedla takým spôsobom, že som už potom vedela, že musím ísť k lekárovi (pri mojej útlej postave to nie je nič moc, keď sa nedokážem najesť). U mňa celá depka súvisela s aktuálnou situáciou v rodine a vzťahoch... síce akože celý život som mala pocit, že niečo nie je OK, ale nevedela som, že čo.. no a keď mi to došlo, tak som sa poskladala... pár rokov som to riešila viacmenej s pomocou psychoterapie (keď študuješ psychológiu, nie je ťažké nájsť si psychoterapeuta alebo skupinu). Ale potom som zistila, že to nestačí. Lekár mi povedal, že som mala prísť dávno, ale inak, že bohužiaľ mnoho ľudí v podobnom stave lekára nenavštívi, a zbytočne trpia. Som asi aj úzkostnejšia, ale nebude to nič neobvyklé... skôr ako decko som sa strašne bála kontaktu s ľuďmi, vybavovania čohokoľvek, známok, zlyhania, ale aj iných vecí...
13. jún 2013 o 15:28  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@janka1012 no veď lekár by to posúdil, či potrebuje liečbu.. ale takto.. on kým nie je presvedčený, že potrebuje pomoc, tak tam nepôjde, aj keď môžeš mu to ponúknuť, aby vedel, že takú možnosť má a mohlo by mu to pomôcť. Veľa ľudí sa bojí ísť k psychiatrovi a celkom zbytočne... ale keď majú také ťažkosti, že im to už prekáža v bežnom živote, tak sa niekedy odhodlajú.
Z citalopramu nepriberám ani nič iné, len zo začiatku som bola strašne ospalá a furt som spala.. našťastie som vtedy ešte študovala a mohla som si to dovoliť :grinning: teraz by to už nešlo...
13. jún 2013 o 15:34  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@hroska pri depresii su vtierave myslienky, ano, ale nie su to obsesie. Vola sa to ruminacie, je to proste ze sa ti stale myslienky motaju okolo nejakych tem.. dost ma to otravovalo, stale som nieco riesila, svoje problemy dookola neustale (tak ja som prirodzene taky trudnomyselny typ)... po par mesiacoch na liekoch som zistila, ze to dokazem zastavit volou skor nez sa to rozbehne.
Obsesie su nieco ine, chodia ako keby zvonka a su to totalne kraviny ktore clovek stale riesi (vacsinou naozaj dost bizarne ci prehnane) a spajaju sa casto s kompulziami, cize aby si sa zbavila myslienok, mas nutkanie nieco robit. Priklad - obsesie: neustaly strach zo spiny, alebo z toho, ci som zamkla, alebo u veriacich, ci som nespachala tazky hriech,... kompulzie: musim sa neustale umyvat, drhnut, vracat kontrolovat zamky, alebo furt behat na spoved (mimochodom, tym trpel Luther). Problem je, ze je to zacarovany kruh, ktory treba prerusit, a preto je liecba OCD mimoriadne na dlho a je velmi narocna.
13. jún 2013 o 15:41  • Odpovedz  • Páči sa mi to (2)
@kazunomiya hm tak istotne si to mala tazke ale odkedy sa liecis je to lebsie ze???ja teraz jem uz mesiac uzkost nepocitujem casto a ked tak slabucku ale take blbe myslienky este stale mam sem tam napada ma ze ci raz nezosaliem ved mna zivot bavi nerada by som skoncila noiekde zavreta...ako viem ze mi to mozno nehrozi ale ja si strasne domyslam ze tento simptom tak to je taka choroba atd proste preto som zacala aj s tou schizou ci to nedostanem pripadne ci som to uz nemala lebo ako 17 -18 rocna som mala take priznaly ze som si domyslala hluposti a srasne som bola podozrievava a som si teraz na to spomenula potom som kukla o schize na nete a uz ma napadlo ci to niesu prejavy a tak nalakala som sa...asi nemozem take veci citat uz aby som bola uplne v pohode na nic nemyslela.ja sa liecim druhy krat v 21 rokoch som brala serlift a po roku som bola taka fit ze som ho vysadila a dva rpky super a teraz v decembri ma to draplo vratila sa uzkost lebo som zazila jednu velmi neprijemnu vec a celu noic ma triaslo s toho a hnackovala som teplo zima proste ruky sa mi klepali schudla som 3 kg za tyzden nic som nejedla strasne ma to rozhodilo taky sok a odvtedy sa mi to zase vratilo doktorka dala lieky ja som ich nebrala ze mna to prejde ked som mala dobry den drbla som ich do kosa a potom ked sa mi zase pohorsilo tak v marci som tam naklusala dala mi serlift ako kedysi ale neviem nechcela som ho lebo prve dni mi bolo spatne a ja som cakala ucinok hned potom mi dala ten citalopram a teraz uz mesiac papam no a je super ale sem tam no ma napadne niaka blbost ako s tou schizou...ze co ked to mam co ked to dostanem atd...takze asi este uplny ucinok nemozem ocakavat ale mozno si to len ja hlupa robim a nahovaram lebo ja hned vsetkemu uverim a jeden priznak a uz hned urcite to aj ja mam ....ale to si asi len nahovaram...inak jest mi chuti sportujem tesim sa zo zivota ale mam taketo myslienky sem tam no...niako som sa rozpisala :slight_smile:
13. jún 2013 o 15:47  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@janka1012 to je tym, ze sa strasne v sebe rypes a sledujes, to je uplne typicke pre taketo stavy... to nemyslim nijak zle, to je proste konstatovanie ako to funguje. Ja som zistila ze uplne podstatna vec je dokazat sa trosku pozriet "von oknom" a nezaoberat sa len sebou, lenze ono to je prave ta depka... stale ta taha dovnutra. Lenze prave tie lieky pomahaju aby si sa od toho odputala a zila trochu vyvazenejsie. Takze pekne pokracuj v liecbe, ono sa to zlepsi (ale nie len samo od seba, musis sa aj sama trosku snazit). Jedna kamaratka, ked si konecne dala napisat lieky, povedala, ze keby vedela, ako dobre sa ludom zije bez depresie... ona si myslela, ze zivot je proste vzdy taky tazky... ale on nemusi byt.
13. jún 2013 o 15:53  • Odpovedz  • Páči sa mi to (1)
@kazunomiya ináč aj veľa o tom rozmýšlam, že život je taký ťažký a musím to nejako zvládať, aj keď je to veľmi veľký boj. Ale ja to mám asi aj z toho, že mne dr.povedal, že musím sa naučiť s tým žiť. Ja to skúšam, ale ide to veľmi ťažko. myslíš si , že dá sa vždy nájsť účinná liečba , len treba vydržať ??
13. jún 2013 o 16:00  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@kazunomiya hej ja sa az moc sledujem asi hlavne v robote cely den sa nudim tak surfujem po nete tu som cely den ale tak ked mam doma priatela alebo som v meste alebo u sestry ani si nespomeniem...len ja som dost casto sama a to je asi kamen urazu :slight_smile: a tiez stale som robila to ze 2 alebo 3 veci som stale riesila dokola v hlave a ked ma to preslo tak sa to vratilo a zase dokola ja to volam zaseknuta paska...vsimam si ze uz ma to tak nechyta ako na zaciatku liecby a ked aj chyti netrva to tak dlho a zabudnem niekedy ked ma ktosy vyrusil tak automaticky som rozmyslala kde som to skoncila a pokracovala som tam kde som skoncila pretoze mne to pripadalo tak ze to nad cim som stale rozmyslala nevedela som najst riesenie a tak to bolo pre mna ze musim to riesit a vyriesit to len problem bolo ze som to nevyriesila ale v hlave to ostalo preto treba niekedy najst dobreho psychoterapeuta co dokaze momoct vyriesit veci co sa cloveku honia hlavou...
13. jún 2013 o 16:07  • Odpovedz  • Páči sa mi to (1)
@mary1995 - tak to věřím, že si tě v těhotenství přehazovali doktoři mezi sebou a nikdo s tím nechtěl nic mít. Mě se to rozjelo až po porodu, pravděpodobně z únavy, při skákání kolem miminka. A to, že ti doktor řekne "nauč se s tím žít" to od něj není moc profesionální. Bych čekala, že se to ještě bude snažit léky doladit. Já ale za sebe musím říct, že když jsem brala SSRI, tak jsem se taky skoro dobře cítila a snažila se před ostatními tvářit, jakože jsem úplně v pohodě, ale až po přechodu na ten Anafranil jsem konečně cítila tu úlevu a konečně jsem cítila, že jsem to zase já.
13. jún 2013 o 19:35  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@janka1012 hej no presne to som mala na mysli :slight_smile: pekne si to popísala. Mňa niektoré veci tak hrýzli, že moje kamošky ma museli fakt mať dosť... neustále som dokola riešila tie isté veci... s hocikým... nikdy som si nemyslela, že budem taká nevyberane ukecaná... robilo to so mnou divy. Ale tak keď sa pozerám na to spätne, zvládala som to dobre.. vďaka všetkým tým ľuďom naokolo a priaznivým okolnostiam.. niekedy mám pocit, že mám v živote fakt šťastie (teda ale vtedy som ten pocit nemala.. nič ma netešilo...)
13. jún 2013 o 19:54  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@kazunomiya tak ja som mala nieco podobne ako ty.1.x tazka depresia,take ze som schudla 8 kg a to som tiez dost utla, tazke ranne pesima,neschopnost rano vstat z postele a vykonavat bezne cinnosti,mne robilo problem aj umyt si zuby a ucesat sa,hlava ako keby bola zakryta ciernym zavojom,no a tie vtrierave automaticke myslienky,furt dookola,nemohla somsa sustredit na pracu,uplna anhedonia,samozrejme pridali sa aj uzkosti. :stuck_out_tongue_closed_eyes: brala som Seroxat 30 mg,do roka som sa uplne stabilizovala.Na liekoch som bola 4 roky,potom som vysadila a to bola fataaaaalna chyba. :stuck_out_tongue_closed_eyes: Do 3 mesiacov sa mi depresia vratila,zial Seroxat uz nezabral a teraz som na zaciatku liecby Sertralinom. Kedze je to 2. Epizoda,pre mna uz nepripada v buducnosti vysadenie liekov do uvahy.A tvoj dr. Je ozaj kvalitak,ked ked drzi takto pekne stabilizovanu tak dlho :wink: A dakujem za novu info,to som nevedale,ze tie automaticke myslienky sa v depke volaju ruminacie,celkom sympaticky nazov....urcite lepse ako vtierave :stuck_out_tongue_closed_eyes: :wink:
13. jún 2013 o 21:14  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@hroska mimochodom, ruminacie.. to je odvodene z latinskeho vyrazu pre to, ako kravicka prezuva svoje jedlo stale dookola ;) aspon teda takto si to pamatam ze tak nam to vysvetlovali :wink: nahodou dost vystizne.
Moj doktor je naozaj spickovy... skoda, ze takych odbornikov nie je viac...
13. jún 2013 o 21:23  • Odpovedz  • Páči sa mi to (1)
@kazunomiya ja to iste tiez som nevedela nic ine riesit s kazdym len jednu dve veci co ma skreli a istotne im to uz liezlo na nervi ale tak mala som potrebu to riesit a sem tam mi na to niekto povedal nieco co mi pomohlo ale len na den dva a zas som s tym zacala je to ako pocuvat jednu a tu istu pesnicku ktora neni ani pekna ale neda sa ani vypnut...asi tak niako. sem tam ma to este chyti ale uz ma to nedrzi tak dlho a zabudnem rychlejsie predtym ma to drzalo cely den rano som s tym vstavala a vecer zaspavala...
13. jún 2013 o 22:35  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Cawte babky, :wink:

dnes asi nikto nema ani depku ani uzkost ani fobiu :confused: Tak mne sa zda,ze som hadam o krocik lepsie,aj ked niekedy neviem,ci je lepsie alebo nie :stuck_out_tongue_closed_eyes: :wink:
14. jún 2013 o 10:23  • Odpovedz  • Páči sa mi to (3)
@hroska a zajtra bude ešte lepšie a potom ešte lepšie a potom najlepšie.
14. jún 2013 o 10:27  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@mary1995 fuuu,myslis?dik za povzbudenie,si zlata dik :wink: .Pozri na nete video 13 komnata Olga Šipkova, majsterka sveta v aerobiku,na teba som myslela,ze nieco podobne,3 roky sa placala v neliecenej depresii,normalne fungovala,makala,podnikala,cvicila,ale..... ved kukni :wink:
14. jún 2013 o 11:30  • Odpovedz  • Páči sa mi to
.... a este si pozrite aj video 13.komnata Klary Trojanovej,ceska herecka to je.......to su pribehy zo zivota o tychto nasich chorobach,len niekto to tutle a niektori to priznaju a to je dobra vec,moze to vela bezradnym ludom pomoct :slight_smile: :slight_smile: :slight_smile:
14. jún 2013 o 11:58  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@hroska to poznám, že nevieš či je lepšie alebo horšie. Ale uvidíš zajtra to už budeš mať 4. deň. Ja som dnes úzkostliá, bez nálady ale fungujem. Pozerala som sa na fronty ´v europe a veru nad Nemeckom je už ochladenie a ja to vždy cítim. Pozerala som sa na Oľgu Šípkovú tiež si ale vytrpela svoje. Dík za info.
Dnes nejako dievčatá sú zaneprázdnené nikto sa neozýva. Drž sa !!!!!
14. jún 2013 o 12:20  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@mary1995 tak ty si meteosenzitivna? :fearful: :dizzy_face: , aj fronty pozeras? To je dobreeeee :grinning: .niekto je zas citlivy na spln mesiaca,horsie sa mu spi.Inak asi nieco na tom bude,vsak ked ten mesiac dokaze "spravit" priliv a odliv na mori,tak potom aj s nasimi hlavickami asi vie manipulovat :grinning: Ked mas uzkostlivejsi den davas si aj niekedy Frontin,Neurol a pod., ci len vydrzis? :dizzy_face:
14. jún 2013 o 12:49  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@kazunomiya inak este ma zaujal ten Luther :fearful: To fakt trpel kompulziami,ze musel stale chodit na spoved??ale ved pokial viem tak Luther je luteran,cize evanjelik a ti nemaju taku tu klasicku "usnu" spoved v spovedelnici.Oni prave maju tie hromadne spovede,ze len naraz vsetci povedia ze zhresili a tak......... :confused: :wink: :wink:
14. jún 2013 o 13:06  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@hroska no veď Luther bol katolícky mních, vtedy ešte protestanti neexistovali. Čítala som kedysi jeho životopis, kde to veľmi podrobne popisovali. Trpel niečím, čomu sa hovorí škrupule a je to forma OCD - neustály strach z hriechov... Vtedy bola aj taká atmosféra, vraj k tomu boli tak vedení, že kňaz musel byť absolútne bez hriechu, takže sa strašne v sebe pitval a skúmal a strašne ho trápilo svedomie, a furt sa chodil spovedať aj s najmenšími maličkosťami. A potom raz prišiel na to, že Pán Boh nepotrebuje jeho skutky a dokonalosť na to, aby mu odpustil.. a na tom do veľkej miery založil svoje učenie. V tomto mal pravdu :slight_smile: (teda nie v tom, že netreba spoveď, ale v tom, že Boh je predovšetkým milosrdný a treba mu veriť). Bližšie povedať neviem, lebo nie som na Luthera odborníčka, nie som ani evanjelička.

Keby niekto trpel touto formou OCD (škrupulozitou), tak mu odporúčam perfektnú knižku, volá sa Porozumět úzkostlivým, vydalo to Karmelitánské nakladatelství a autor je Thomas M. Santa. Je takých ľudí dosť a táto knižka je fakt super.
14. jún 2013 o 13:28  • Odpovedz  • Páči sa mi to (1)
ahojte baby nemate nahodou nejaku sukromku pre depresivne zeny,... :frowning2: ja nechcem verejne si pisat a tak by som potrebovala sa vykecat :sweat_smile:
14. jún 2013 o 13:39  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@kazunomiya ano jasne Luther bol katolicky mnich a vyvesil tych 10 reformnych tez na kostol......teeeeeeda,ale to je zaujimave s nim fakt,musim to povedat mojej mamine,ta je evanjelicka,to ju zaujme,otec zase katolik,tak mi sme boli taka ekumenicka rodinka. :grinning: , Vsak ked ta napadnu taketo pikosky a budes mat cas , napis, dobre sa ro cita a nech aj mi ostatne mentalne napredujeme :grinning: :wink:
14. jún 2013 o 13:43  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok