• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Depresia. Ako sa jej najrýchlejšie zbaviť?

22. júla 2017 
Kaline díky, len u mňa je trochu problém, že sa k tomu nemôžem akosi donútiť. Robím síce robotu aj doma,keĎ
som na PN, no všetko to akosi robím len preto, že musím a potom ten pocit spokojnosti sa akosi nemôže dostaviť. Som neustále nespokojná, všetko mi vadí, ale tiež nie je každý deň takýto, sú aj lepšie. Keď sa však začnem nadtým moc zamýšľať, je mi horšie a horšie. Myslíš si, že to raz prejde, že sa ešte niekedy budem cítiť šťastná ako kedysi? Nechcela by som aby ma moje miminko videlo takúto skleslú, chcela by som konečne začať
naplno žiť. Niekomu sa to tak ľahko hovorí, že nemysli na to a to ma ešte viacej naštve keď takéto rady počúvam. Niekedy sa to naozaj nedá. Môj najväčší problém je, že stále rozmýšľam: čo keĎ...čo keby...
Ak sa smiem spýtať, tiež už máš dieťatko?
28. apr 2008 o 14:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj Zuzka, neboj sa nie si sama napr. aj ja som na tom tak ako popisuješ Ty. Len nie som tehotná, no veľmi by som chcela. Ja sa na toto liečim už dlhšie a bolo mi celkom fajn tak som lieky vysadila a chceli sme druhé dieťatko, no na jar som opäť musela nasadiť lieky. Teraz neviem čo robiť, bojím sa otehotnieť keď beriem antidepresíva.
A s tými radami typu nemysli na to a podobne... máš pravdu, aj mna to neskutočne rozčuľuje keď niekto takto mudruje a netuší ako sa cítim.
Prajem Ti aby Ti bolo čím skôr lepšie :slight_smile: Ahoj
28. apr 2008 o 17:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Zuzi, urcite to prejde, a nechcem nejak mudrovat, mna tiez stvu take tie mudre reci typu nemysli na to...ale ono to bez snahy nepojde...a chce to vela snahy, sama viem, ake je to tazke :pensive: Zuzi, musis bojovat proti tym hroznym myslienkam, skus si najst nejaku cinnost co Ta bavi...sportuj, chod medzi ludi, citaj knihy....a hladaj v tom potesenie, skus si hovorit, ze Ta to bavi...tes sa na svoje babatko, zhanaj prenho vecicky....Radim Ti takto, lebo aspon mne to pomaha...ked na mna pridu taketo depky, tak jedine, co mi pomaha, je nieco robit, robit, robit, tak, aby som na blbe myslienky ani cas nemala...najhorsie je, ze v tych depkach sa mi nic nechce, presne ako Ty pises, ale treba sa prinutit, premoct sa, a potom to uz pojde lahko :slight_smile: urcite to zvladnes :slight_smile:
Ja este nemam dietatko, ale snazime sa :slight_smile:
29. apr 2008 o 10:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Babky díky, že sa aspoň takto môžem niekomu vykecať, lebo keď som teraz doma ide ma z toho poraziť.
Ako Kaline píšeš, snažím sa prekonávať skoro každý deň, no veľmi málo vecí ma baví, nemožem si akosi nájsť v
ničom záľubu, ale snažím sa robiť veci aj keĎ ma nebavia. Každý deň si hovorím, že musím to zvládnuť kvôli tomu
dieťatku a manželovi, a to mi dáva akú takú silu s tým bojovať. No prekonala som určité stavy ako písala tiež Slávka, niečo ako panickú poruchu, napchali ma liekmi, potom som sa zaprela a vysadila som ich, lebo to išlo so mnou dole vodou a mala som neskutočné absťáky, no a ostal mi ten strach aby sa to nevrátilo. Tiež ma prepadajú také hlúposti, čo ak to nezvládnem ako niektroríˇa pod. To ma brzdí a uberá mi to silu, lebo nerobím
celý deň nič iné len rozmýšľam a prehodnocujem každú myšlienku.
Keď som chodila do práce, dokázala som na to aj zabudnúť, no teraz doma je to o to horšie.
Kaline, dúfam, že máš pravdu, že to raz prejde, nechcela by som takto žiť, no lekárka ma pripravuje na to , že dá sa to pekne vyliečiť ale len s liekmi, tak neviem ešte ako to bude s kojením, ale chcela by som to zvládnuť sama.
Niekedy si myslím, že to pôjde, inokedy už neverím ani sama sebe, že by som to mohla zvládnuť len tak.
Díky za povzbudenie a tiež Vám prajem aby Vám bolo už len lepšie...Držím Vám palce Pa :slight_smile: :slight_smile:
29. apr 2008 o 11:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj Zuzka, som rada, ze som natrafila na tuto temu. Ja som sa tri roky liecila na depresiu, panicku poruchu ... Ked som otehotnela, lieky som vysadila. Vsetko som zvladala dobre ale ostala som na rizikovom od februara (teraz som v 7.mes.). Ked sa teraz vsetko ustalilo a je v poriadku tak to na mna opat prislo. Myslela som si ze uz budem na to pripravena ze to zvladnem, ale nedari sa. Nemozem sa na nic sustredit, nedokazem ovladat neprijemne myslienky a aj ked sa snazim vzdy to odnekial vylezie. Lekarka mi predpisala Guajacuran podla potreby, tak obcas si ho musim dat. Ale ako som o tom citala predpisuju ho aj maminam proti tvrdnutiu bruska. Aj ja som teraz uz presvedcena, ze sa to da s liekmi vyriesit a priznam sa, ze o kojenie si starosti nerobim pre mna je dolezite, aby som sa vedela o babatko pekne postarat a vedela si ho uzit. Ale ked pominie toto pre nas kriticke obdobie (zmena hormonov a pod.) tak to budeme zvladat a mozno aj bez liekov. :wink: :wink:
29. apr 2008 o 13:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj doriaa...Vidím, že sme vážne viaceré, je to aj lepší pocit, že viem, že nie som sama a naozaj je niekto, kto vie pochopiť podobné pocity aké prežívam ja. Bolo by to super, keby tá zmena hormónov po pôrode bola skôr k lepšiemu.
Inak tiež si hovorím, že je pre mňa asi najdôležitejšie aby som sa vedela o to miminko dobre postarať a kojenie
už nechám na náhodu ako sa bude dať. A aké lieky si užívala?Mne zatiaľ asi najviac zabral Stimuloton, ale ani pri
ňom som sa necítila úplne v pohode, stále som mala všelijaké stavy, len som ich vedela lepšie zvládnuť.
Teraz, keď som bez liekov, snažím sa neprepadať hneĎ panike, keĎ ma to chytí, snažím sa ukľudniť, no niekedy
to má úplne opačný efekt, čím viac sa snažím si hovoriť, že som OK, tým viac mi to ide na nervy. NIekedy to ale ide celkom dobre, len nemôžem sa príliš hrabať vo svojich myšlienkach, to potom je úplne o ničom.
Chcela by som toto obdobie mať už za sebou, ale viem, že to nie je len tak a snažím sa vyrovnať s tým, že ešte
bude možno dlho trvať, kým sa dostanem do nejakej tej pohody. Aspoň dúfam, že to raz príde ako písala aj Kaline.
Tak ti držím palce aby si to zvládla aj miminkom čo najdlhšie v pohode. Dúfam, že to dobojujeme do úspešného konca, veď keď sme to už vydržali doteraz, hádam to nejako zvládneme.papa :wink:
29. apr 2008 o 15:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja som brala serlift a xanax. Presne ako pises, ze aj ja ked sa snazim ukludnit a relaxovat je to horsie a mam vacsie nervy. Uz by som tiez chcela byt v pohode, pretoze mam este 8 rocneho syna a ten strasne vyciti ked mi nie je dobre. Vtedy ako keby sa vzoprel a robil mi naprieky (jeduje sa, papuluje..) On sa totizto strasne o mna boji, ked som musela stale lezat zle to znasal, lebo nevedel co sa deje aj ked sme mu to vysvetlovali. Nastastie mi pomaha manzel ale mama je mama :wink:
29. apr 2008 o 15:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ešte ma tak napadlo, a čo robievaš, keĎ si tiež teraz tak dlho na PN? Lebo ja si každý deň vymýšľam všelijakú robotu, aby som bola stále niečím zamestnaná, no moc sa mi do toho nechce. Musím sa pokúsiť ako písala Kaline, nájsť si niečo čo ma baví, potrebovala by som nejakú záľubu, musím si niečo také nájsť, čo by ma napĺňalo, toto by nám určite pomohlo.
Tiež mám výborného manžela, ktorý ma podporuje, len mu už idem niekedy dobre na nervy, lebo sa u neho stále
uisťujem, že či sa niečo nestane a pod :slight_smile: Chudiatko má to so mnou ťažké, ale zatiaľ to zvláda celkom dobre.
Ja radšej ani nejdem písať čo všetko som brala, to by sa asi nezmestilo ani do celého riadku, bolo toho teda dosť,
no ani jedny lieky mi moc nezaberali. Xanax poznám, ale serlift nie. A pomáhajú ti tie lieky?
No držím všetkým babám, ktoré majú podobné problémy aby im už bolo lepšie a MUSÍME TO VYDRŽAŤ. :slight_smile: :wink:
29. apr 2008 o 16:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja by som v podstatne nemala robit nic. Jeden lekar mi povedal, ze oddychovat a ani lyzicku si nesmiem ist umyt, len lezat koli tomu, ze som sa otvarala a babatko bolo velmi nizko no a vtedy sa mi tieto problemy vratili (to som bola v 22tt). Teraz chodim kazde dva tyzdne na kontrolu a babatko je uz vyssie a uz nie som ani otvorena. Zacala som si pomaly doma upratovat (lebo mojim chlapom to akosi velmi neslo :wink: ) Predtym som sa venovala trochu masazam tak si trosku studujem nejake veci, ale ide mi to tazko, tiez sa musim do toho nutit. Chcela som aj kreslit, ale potrebujem nejake veci a kedze ja toho moc nemozem nachodit a manzel to zas nevie kupit tak je to maly problemik :dizzy_face: Najhorsie je to sustredenie ked na mna pride depka a pod. Lieky co som brala mi naozaj zaberali. Brala som ich 3 roky. A asi budem musiet po porode v nich pokracovat ako mi povedala lekarka.
29. apr 2008 o 17:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tak to je super, že ti zaberali, lebo mne to trvá tiež asi už 3 rok ale natrápila som sa kým sme našli akú takú liečbu.
Ale brala som len minimálne dávky, no po pôrode sa k tomu budem asi tiež musieť vrátiť, no lekárka ma pripravila
už na to, že to budeme musieť zvýšiť, aby to malo nejaký efekt. S tým sústredením máš úplnú pravdu, to mňa keĎ chytí,tak to je koniec, bolí ma až celé telo, som unavená a chodím po byte ako mátoha, nič nevládzem urobiť, tak sa ani nemôžem k ničomu prinútiť, teda ani na nič sústrediť. Tiež som zo začiatku skúšala aj kresliť, ale
nedalo sa mi to, vôbec mi to nešlo. Tak sa teda drž a potom daj vedieť, či si začala s tým kreslením, tiež by ma
to zaujímalo, kedysi ma to veľmi bavilo. :wink:
Inak, to si ešte dobrá, že si aspoň niečo študuješ, ja sa chystám učíť sa angličtinu, ale ťažko sa niekedy k tomu prinútim. :unamused:
30. apr 2008 o 10:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte baby, chcem sa opýtať, nie ste niektorá z BB? Stretli by sme sa a pokecali o tom :wink: Hm?
30. apr 2008 o 15:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
kočky,na to sústredenie a poruchy pozornosti by vám malo zabrať Gingio :wink:

a boli tu spomínané 2 antidepresíva-Serlift a Stimuloton :wink: len som chcela k tomu napísať,že je to rovnaká účinná látka,takže generiká /sertralínové/ :wink:

držím vám všetkým palce v boji s depresiou :wink:
30. apr 2008 o 16:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
škoda, ja som zo Žiliny, tak to asi nebude možné. Ale tiež som chcela stretnúť niekoho s kým sa dalo pokecať
o takomto niečom.
Andy, prosím ťa a čo si myslíš o Stimulotone? Je to dobrý liek? Lebo ja som taký typ, že hrozne nerada niečo
užívam a možno aj preto som ostala taká, lebo som mala veľmi zlé skúsenosti. Dali mi rôzne kombinácie, užívala som
rivotril, cipralex, kedysi mi dali aj ziprexu, ale bolo toho omnoho viac, len si to už nepamätám ako sa volali. Potom
som sa naštvala a vysadila som ich. Bola som neustále podráždená, točievala sa mi hlava, no proste všelijaké stavy
na mňa chodili, že som to nemohla ani opísať ako mi vlastne je. Až mi dali tento stimuloton a to som sa tak už bála užívať, že som brala len minimum. Preto by ma to zaujímalo čo si o tom myslíš, viem, že si tu už niekde spomínala, že si lekárka, aspoň myslím. Dáš mi vedieť? Díky
30. apr 2008 o 17:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Zuzka,každému sedí iné antidepresívum,záleží aj od typu depresie/endogénna,reaktívna,s panickou poruchou,s úzkosťou,útlmová resp.agitovaná depresia atď../

Stimuloton je setralínové generikum/originál bol Zoloft/,inhibítor spätného vychytávania serotonínu,je to dobrý liek,nedá sa povedať,či lepší alebo horší ako ostatné,niekomi zabral vynikajúco,niekomu robí nežiadúce účinky,niekomu vôbec nezabral ani pri maxim.dávkovaní :confused:

pac.si najviac chválili Cipralex-myslím teda z tých liekov,čo si vymenovala..môže sa kombinovať aj s inými AD/veľmi dobrá je kombinácia s venlafaxínom-Efectin,Velafax,Velaxin a pod./ ,už sa tu mslsím aj tieto lieky preberali :wink:

Zuzka,so spánkom nemáš problémy ?? :confused:
30. apr 2008 o 18:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Mám a veľké, ale teraz neužívam momentálne žiadne lieky. No nemôžem vôbec spávať a keď tak nad ránom si
pár hodín pospím. No čo ma ešte viac trápi je nervozita. Mávam takú vnútornú nervozitu, som podráždená a
niekedy mi všetko vadí, najmä hluk. V minolosti som s tým nemala takéto problémy, až keď sa mi začali tieto stavy.
Niekedy vôbec neviem, čo mám robiť, musím si až poplakať aby som to zo seba dostala. No mám z toho veľký strach, pretože sa bojím, že keĎ príde miminko, vráti sa to a mne bude všetko vadiť, hlavne ten plač.Veľmi sa toho bojím. Myslíš, že to má niečo spoločné s tými liekmi čo som užívala? Myslíš, že tá nervozita môže spustiť nejakú chorobu, alebo nejakú hlbokú depku? Snažím sa to niekedy ovládať, no musím byť vtedy sama a upokojiť sa. Sama tomu nerozumiem. Napíš mi, čo si o tom myslíš? Díky
30. apr 2008 o 19:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
zuzka,na psychoterapiu si nechodila ?? :confused: :wink: to by ti možno trocha pomohlo zvládať tie stavy,pokiaľ nechceš užívať lieky :wink:

a nemyslím,že nervozita by ti mala spustiť hlbokú depku :wink:
30. apr 2008 o 20:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Chodila som aj na psychoterapiu, potom som prestala. Teraz som sa dohodla o také 2týždne, že to skúsim aby
som to nejako zvládĺa do konca tehotenstva bez liekov.
A prečo si sa pýtala na ten spánok?
30. apr 2008 o 21:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj Zuzka, prajem Ti aby si to všetko perfektne zvládla. Presne viem ako sa cítiš pretože to čo popisuješ presne sedí na mna. Chcela by som druhe dieťatko, no bojím sa toho že v tehotenstve mi nebude dobre. Ty si na začiatku tehot. brala lieky?
30. apr 2008 o 21:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte, tak mi hlasime prichod z porodnice. :slight_smile: vcera sme prisli. Narodili sme sa o mesiac skor, ale sme v poriadku, zlatcka nam zmizla za dva dni :slight_smile: len ma mrzi ze mi zastavili mliecko. Chcela by som sa spytat ci ma niektora z vas podobne skusenosti. Urobili to kvoli depresii... pred rokom a pol som sa doliecila, ale pred mesiacom ked som lezala v nemocke ma zas zacala chytat a moj dr. sa zlakol. tak sa teraz rozhodol ze bude pre mna lepsie nekojit. andy ty ako odbornicka.....napis na to nieco, prosim ta. :wink:
1. máj 2008 o 08:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
moni,v prvom rade blahoželám !!! :dizzy_face: :dizzy_face: :dizzy_face: napíš viac o pôrode,ak stihneš :wink:

určite je lepšie nekojiť,teda v týchto prípadoch-ak náhodou sa budeš cítiť zle,aby sa mohli čím prv nasadiť lieky,veď vieš,že hneď nezaberú :wink:
1. máj 2008 o 08:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
andy, mne čo by si poradila? som rozmýšľala, že by sa mi nejaké antidepresíva zišli, by som z nich toľko nepriberala ako zo sladkostí :angry:
1. máj 2008 o 08:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
kili,práveže z AD sa priberá,nie zo všetkých,ale baby,čo majú nábeh k priberaniu,určite priberú :confounded:

myslíš,že by si potrebovala AD ?? :confused:
1. máj 2008 o 08:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
andy dakujeme :slight_smile: vlastne som sa chcela spytat, casto sa stava ze ked sa laktacia nezastavi, moze sa objavit depresia, hlavne ked som bola na nu liecena?
No, porod.... bolo to dost necakane....v ten den mi bolo velmi dobre a vecer ked sme pozerali Ordinaciu, som pocula a citila cosi prasknut a nieco vytieklo. Ale som sa este vratila pozerat, lebo sa mi to ako voda nezdalo. No ale po chvilke uz to zacalo hrcat zo mna, tak sme volali sanitku a ked sme dosli k nemocnici, tak ma zacali chytat uz aj kontrakcie. Nevedela som inak ze tej plodovej vody je tak vela.... :slight_smile: A sli sme cisarskym, lebo v ten den mi bola ocnou lekarkou kvoli zraku odporucana sekcia. Mala som sa este rozhodnut, ale akosi som nestihla, mala som v knizke odporucanie, tak mi spravili sekciu v spinali.
1. máj 2008 o 09:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
andy, tak nič, asi zostanem pri sladkostiach :rolling_eyes: :grinning:
1. máj 2008 o 09:49  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Slávka, brala som asi prvé tri týždne, ale to som ešte nevedela, že som tehotná, potom som to hneď vysadila.
Dúfam, že ich fakt nebudem potrebovať, lebo sa cítim dosť divne.
Andy, nemohla by si mi poradiť niečo na tú nervozitu? Neviem vôbec príčinu z čoho som nervózna, len pociťujem
akoby stále takú vnútornú neistotu, keĎ je väčší hluk, to je úplne hrozné, všetko akoby sa to na mňa valilo a ja
si potom neviem dať rady. Som z toho dosť zúfalá, ide mi to potom do celého tela, bolia ma nohy, ruky, stále
akoby som bola v napätí ,neviem sa uvolniť. Existuje niečo na to, ako homeopatikum? A nevieš z čoho takéto niečo môže vzniknúť? Či to má všetko spoločné s tou depkou? Už som niečo takéto mala na začiatku, keĎ sa mi to všetko začalo, ale bolo to neznesitelné, nechcela by som do toho zasa vhupnúť, vtedy som sa nemohla ani riadne pozhovárať bez toho aby som nebola nervózna. Môžeš mi prosím ťa poradíť?
1. máj 2008 o 18:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte dievcata... tak ja sa zacinam trosku bat :unamused: zacinam byt casto smutna a skoro kazdy den si poplacem :frowning2: dufam ze to nebude vazne, len z vycerpania alebo mozno este z tych zmien co sa udiali za poslednych par tyzdnov :frowning2: no, uvidime.....z coho myslite ze by to mohlo byt?
11. máj 2008 o 09:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj Moni, mozes to mat z vycerpania, ved pri takom malom babatku je clovek stale v strehu. Ja som pri synovi bola hore kazdu hodinu lebo bol taky uplakany a uz som teda nevladala :unamused:
Zuzka1k a tebe sa ako dari?
11. máj 2008 o 12:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj doriaa. No nie je to bohvie čo. Zdá sa mi, že mi býva dosť často zle, tiež som stále smutná a stále ma trápia všelijaké pesimistické myšlienky. Tak sa s tým snažím bojovať, že niekedy je to ešte horšie. Čím viac sa snažím, tým častejšie na to myslím. Stále čo keĎ, čo keby...Je to na nervy. Akoby som niekedy stále žila v nejakom strachu z toho, čo by sa všetko mohlo stať. Pritom si uvedomujem, že niekedy je to prehnané, ale i tak to nedokážem potlačiť.
Teraz v stredu idem na psychoterapiu, tak uvidím čo bude ďalej. Už aby to rýchlo ubehlo, ešte asi mesiac a pol
a maličké by už malo prísť na svet. Už by som to chcela mať za sebou, aj preto, lebo by som to chcela vydržať bez
liekov, no keď ma to chytí, tak si myslím, že to ani nezvládnem. Najviac sa bojím, keď ma prepadne taký pocit zbytočnosti akoby ani nič nemalo mať význam, bojím sa len toho, že takéto niečo budem pociťovať stále a potom
sa nebudem vedieť postarať ani o to maličké. Neviem, či aj niektorá z vás má takéto pocity. Niekedy to je na nevydržanie, inokedy sa to dá prekonať. Ešte k tomu máme doma starosti aj s mamou, ktorá asi podobné stavy
začala riešiť alkoholom a prišli sme na to dosť neskoro. No teraz si už nechce dať ani pomôcť, pretože si to ani
nechce priznať, tak sa nám vlastne stráca pred očami. Je na tom každý deň horšie a horšie a mne je z toho do plaču, lebo neviem čo robiť a ešte tie stavy do toho, tak si vieš predstaviť aký zmätok mám v hlave.
A ty sa máš ako? Dlho tu nikto ani nepísal.....
11. máj 2008 o 21:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
zuzka ja som mala podobne myslienky, ale ked som si to porovnala s depresiou ktoru sm prekonala pred dvoma rokmi, uvedomila som si ze to nie je take zle... (klop, klop). aj ked som lezala v nemocnici a ani po mesiaci mi nehrozilo ist domov, nebolo mi vsetko jedno, chytilo ma to poriadne, az tak ze musel moj dr. poprist primara aby ma pustil domov.... :frowning2: to mi pomohlo a mala som stavy ze sa nedokazem postarat o maleho a podobne... ale to prejde ked sa narodi, nebudes mat potom cas na to mysliet a uvidis ze to zvladnes. Len tomu ver. :frowning2: Ten maly cloviecik ti zmeni cely zivot, nasmu dal novy rozmer :wink:
12. máj 2008 o 12:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte,nejako nestíham aj sem :confused: :sweat_smile:

tuším sa tu niekto pýtal na prírodné,resp.homeopatické lieky na úzkosť a depresiu :wink:

na trhu bol Deprim,Felis,Jarsin..homeopatikum je ešte myslím Sedatiff/ale skôr pre deti/..a rôzne "lieky" na spanie s hypnotickým efektom z valeriány a medovky,na nete je toho určite veľa :confused:

ale pokiaľ ste brali/beriete klasické lieky na úzkosť a antidepresíva,tieto moc nepomôžu :unamused: a dosť sú aj drahé :unamused:
12. máj 2008 o 12:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok