• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Depresia. Ako sa jej najrýchlejšie zbaviť?

25. septembra 2017 
veľmi dobré je aj magnésium a vitamín B6/pyxridoxin/,ale iba ako podporné lieky :wink:
12. máj 2008 o 12:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Moni, dúfam, že máš pravdu, ale keď si si tým prešla sama, určite asi vieš ako sa cítim. snažím sa tomu veriť, že všetko bude v poriadku a niekedy to pomáha. No niekedy akoby sa mi zablokovala myseľ a nič pozitívne nevidím,
len samé pochmúrne myšlienky.
Ty si sa z toho ako dostala?
12. máj 2008 o 13:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
zuzi, presne viem o com hovoris.... mne pomohli ten prvy raz az lieky. tento druhy sa to asi este nestihlo uplne rozbehnut (chvalabohu), tak mi pomohlo to ze ma pustili z nemocky a teraz ked sa narodil malinky, je vsetko uplne ine. az na to ze som asi ozaj vycerpana, citim sa vselijak niekedy, ale ked si priviniem to male hebke telicko k sebe, dobijem tolko energie, ze by stacilo aj pre Mochovce :slight_smile: sice som trochu smutna z toho ze nemozem kojit, ale zasa - asi je to naozaj lepsie.
12. máj 2008 o 14:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja mám v poslednej dobe tiež depky a strašné pocity úzkosti, ale u mňa to nie je popôrodná depresia :cry:

som strašne veselý človek, stále mám úsmev od ucha k uchu, ale už asi dva mesiace, vždy po obede, keď malý spí, alebo v aute cestou z práce ma chytí taký nejaký záchvat depky... schválne používam výraz depka, lebo depresia je trošku vážnejší výraz
12. máj 2008 o 14:24  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja mam depky,ze som v potentovanom Irsku uz 4 roky.Na materskej,ktora sa mi o mesiac konci,pricom maly ma len 9 mesiacov a musim ist do roboty z ktorej mam uz vyrazky a celkovo aj z toho,ze tu nemaju ani poriadne leto a nemam tu z rodiny nikoho okrem manzela,ktory rano spi a v noci robi,takze sme spolu len v nedelu... :frowning2:
12. máj 2008 o 14:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Moni, to je asi normálne, že ti je všelijako, keď máš toho teraz veľa. Si vyčerpaná a unavená, tiež mám z toho obavy. Ja keď som unavená som hrozne nervózna, tak dúfam, že to nebudem prenášať na miminko.
musí to byť super pocit, keď už máš toho drobca pri sebe. Ja som bola dnes na poslednom sone a videla som
toho nášho chrobáčika, bolo to krásne, veľmi sa na neho teším. No trochu ma prekvapil lekár, keď mi povedal, že na miesto chlapčeka, to má byť dievčatko. bolo všetko v poriadku, tak z toho sa teším najviac.
A s tým kojením si nerob hlavu, možno tak dopadnem aj ja. Snažím sa s tým tiež radšej zmieriť už teraz, ale asi je to naozaj lepšie, predsa to miminko nás potrebuje aby sme fungovali. Tak ak nebudem môcť byť v pohode, tak
to budem tiež riešiť ako ty. I keď sa budem samozrejme snažiť to vydržať, ale nie na úkor toho malého.
Veľmi ti držím palce...a netráp sa :slight_smile:))
12. máj 2008 o 19:47  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Zuzka,kedy máš TP ?? :confused:
držím palce :wink: :slight_smile:

Moni,využi akúkoľvek pomoc,aby si si trochu oddýchla, prípadne si pospala-ak máš takú možnosť :wink: rozhodne to nie je hanba ani priznanie si nejakej slabosti a pod. :wink:

platí to pre všetky :wink: :stuck_out_tongue_closed_eyes: :slight_smile:
12. máj 2008 o 21:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
zuzi, ja som vobec neratala s tym ze by som nekojila, pokial bude mliecko. Ale lekar hned ked ho zavolali ze mi idu robit sekciu, sa ma pytal ci zastavia laktaciu. Som nanho pozerala.... vtedy som nevedela preco. az potom mi to vysvetlili....fakt radsej takto ako nebyt schopna sa postarat potom v ostatnych veciach.
andy nastatie mam skveleho manzela, ten mi velmi pomaha, aj v noci striedame obcas, ked nemusi do prace, je to zlatko proste :wink: tak sa obcas zadari...
12. máj 2008 o 21:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Andy, ja mám termín až 19.júla, ide mi to ale hrozne pomaly teraz, keď som doma. :dizzy_face:
Už aby to bolo, teším sa na to. :slight_smile:
13. máj 2008 o 10:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte, Zuzi mame rovnaky termin porodu :dizzy_face: Mna tiez niekolkokrat za den prepadne straasna nervozita (skor take nervy :frowning2: ) snazim sa to zatial vydrzat. Bola som u psychiatr.na kontrole a hovorila ze uz pokojne mozem uzivat ten guajacuran a keby bolo velmi zle nasadi mi nejake lieky. Zatial neberiem nic, dufam, ze vydrzim. Napisala mi aj taky listok do materskej knizky, ze pravdepodobne bude po porode nutne nasadit lieky. Tak uvidim ako sa to bude vyvijat.
13. máj 2008 o 18:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte baby ja Vám hrozne držím palce aby ste tie lieky nepotrebovali. Ja som dnes dostala od lekárky dalšie lieky k serliftu, a na nich je písane že v tehotenstve sa nesmú užívať, takže ešte musíme počkať :frowning2: s druhým babatkom.
No čo už, vydržíme :confused:
13. máj 2008 o 20:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
slavka to ma mrzi :frowning2: ale radsej sa daj teraz do poriadku aby sa potom babo narodila stastnej a zdravej mamicke :slight_smile: drzim ti silno palceky nech sa rychlo z toho dstanes.
14. máj 2008 o 09:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte baby...Doriaa to je sranda, že máme rovnaký termín, budeme si teda navzájom držať palce. ja som dnes
bola konečne u psychologičky, ale cítim sa celkom dobre, pred 2týždňami to bolo hrozné, vtedy som mala radšej ísť. No celkom dobre to dopadlo, zatiaľ lieky nebudem mať a hádam to vydržím. doriaa, keď mńa prepadnú tiež také nervy, snažím sa riadne zhlboka nadýchnuť a hľadám nejaké pokojné miesto, kde mi dá každý pokoj. Niekedy to ide veľmi ťažko a nedokážem sa ani ovládať a povadím sa s mužom, lebo mi všetko lezie na nervy, ale niekedy to pomáha, upokojím sa a rozmýšľam, či to má význam aby som sa takto rozčulovala a potom ma to prejde. No hovorím, nejde to vždy, ale možno keď to budeme takto nacvičovať, tak nám bude časom lepšie.
doriaa, uvidíš po pôrode ako to bude, ja to asi tiež nechám tak, nejdem nadtým ani rozmýšľať, nech sa stane, čo sa má stať, keď budem musieť užívať lieky, tak ich budem brať, tiež mi to nieje všetko jedno, ale človek sa s tým asi musí nejako zmieriť. Ako mi lekárka vraví, proste to musím prijať tak ako to je a zbytočne sa nebáť.
No, škoda, že keď príde na mňa taká riadna depresia, si nič takéto neviem uvedomiť, všetko vidím len čierne.
Slávka, tiež ti držím palcem, nech o sa o to druhé miminko môžte snažiť čo najskôr, držim palce... :wink:
14. máj 2008 o 16:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Moni,Deniskovi všetko naj k PRESNE :dizzy_face: :dizzy_face: :dizzy_face: letí to,čo ?? :sweat_smile: :grinning: :sweat_smile: /my už čoskoro 1 rok budeme oslavovať :grinning: /

Slávka,čo si ešte k tomu Serliftu mala predpísané ?? :confused: :wink: neboj,bude to lepšie a čoskoro budete môcť pracovať na 2.bábinku :dizzy_face: držím päste :slight_smile:
a prvé dieťatko máš ako staré ??/možno si aj už písala :confused: / :wink:


doriaa/aj Zuzka/,Guajacuran si môžeš dať bez akýkchoľvek výčitiek,u nás ho dr.-psychiatri aj gyndoši dávajú aj v 1.trimestri :wink: a prípadne na spanie alebo aj troška na ukľudnenie ´Plegomazin pol tbl z 25 mg,ale je to dosť slabé ..alebo si zvýšiť dávky Magnézia,resp.Magne B6,na niektoré maminky to pôsobí aj ukľudnňujúco :wink:
tá nervozita,úzkosti,aj depky v tehu súvisia aj s rozkolísanými hormónmi,veď to všety poznáme :unamused:


držím palce,pevné nervy,jasnú myseľ a nepripúšťať si zlé myšlienky/aspoň sa o to snažiť,viem,že je to veľmi ťažké/

a všetky ste už doma na MD,resp.asi skôr na PN,alebo aj chodíte ešte do práce ?? :wink:
15. máj 2008 o 06:24  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
andy dakujeme pekne :slight_smile: no, velmi to leti. Sami nechce verit ze uz su to 3 tyzdne.... ja este stale neverim ze ho mam uz doma, zda sa mi to take neuveritelne, tak rychlo sa to zbehlo. ale som taka rada :dizzy_face: :dizzy_face: :dizzy_face: kedy oslavujete? a ako sa mate? :slight_smile:
15. máj 2008 o 09:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj Andy, pridala mi Alventu. Ale ešte ju neberiem, najskôr trocha znížime serlift a potom ju nasadím.
Mám 6-ročnú dcéru, myslím že by bol práve vhodný čas na druhé dieťa. Tak sa budem usilovať :slight_smile:
Trápim sa s týmito depresiami už 7 rokov, túto zimu keď mi doktorka vysadila lieky som si myslela že je to už za mnou, cítila som sa dobre tak som sa tešila že je to navždy. A prišla jar, a bum ho :fearful: je to späť :frowning2:
takže bojujem ďalej... :slight_smile:
15. máj 2008 o 10:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Slávka,Alventa by mala byť OK,venlafaxín/účinná látka/ je veľmi dobré antidepresívum :wink:

držím palce :wink:
17. máj 2008 o 19:24  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte kocky.mam tiez skusenosti s poporodnou depresiou.mam dvoch chlapcou starsi ma 3 roky a mladsi 5 mesiacou.depresia sa mi prejavila po 6 tydnoch po porode druheho dietata.vycerpanost,minimum spanku,chore deti.vsetko sa na mna valilo a ja som si myslela ze to vsetko zvladnem bez pomoci ved som predsa matka a asi aj carodejnica.pritom mam super muza a tiez vela pomoci od svokrovcou a mojej skvelej mamicky.depka sa mi spustila ked mi u 6 mesacneho babetka dignostikovali vraj laringitidu.chudacika nadopovali antibiotikami a mna riadne vystrasili.vtedy to zacalo hnacka,triaska a potom ten neustali a neznesitelny strach,beznadej,plac atd.maly sa mi ako matke stale nezdal zle dychal.na pohotovosti nas prijali vraj so zapalom pluc.na oddeleni nam vysadili atb. vraj nevidia dovod mal krvne vysledky o.k. nakoniec nas prepustili s vraj nadchou.po mesiaci neustaleho odsavania sme mala porusenu sliznicu a ziadne zlepsenie.nakoniec nam daignostikovali reflux.takze tam bol pes zakopany a co sa natrapil chudacik malinky.bola som v koncoch.sama som isla k psychiatrovi kedze zo skusenosti z rodiny viem co dokaze depresia narobit.antidepresiva zabrali az po 6 tyzdnoch.beriem zoloft.strasne mi pomohol manzel staral sa o deti aj domacnost.na cas som dokonca byvala s detmi u mamicky.pomali mi poyztivne myslici ludia,smiech,a hlavne nechcela som byt sama.trvalo to ale preslo.teda lieki este beriem citim sa fajn.snazim sa vela oddychovat pri hrach s detmi a nejaky ten prach ma uz nerozhadze.som vdacna za kazdy den bez depky.
17. máj 2008 o 21:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj Dadulo, aj moje problemy s depresiou a uzkostami, zacali zdravotnymi problemamy so synom. Ked mal pat tyzdnov, nevedeli zistit co mu je ale strasne plakal. Tak sa zamerali na usi, dali mu antibiotika, ktore nezabrali a nakoniec mu dali do ucha taku fialovu vodicku (neviem ako sa to vola) a preslo ho to. Ale ked mal rok a pol, dostal febrilne krce a to uz bolo na mna vela. Museli sme volat zachranku a ja som presedela dva dni na toalete prehanky, zvracanie... Potom sa to synovi este raz opakovalo, skoncili sme v nemocnici, tam mu robili vysetrenia na epilepsiu, nic nezistili a o mesiac na to, ked sa horucky opakovali, lekarka na pohotovosti zistila, ze ma nieco s bruskom a po vyteroch objavili streptokoka v crevach a on sa dva mesiace trapil s horuckami a nafuknutym bruchom, co mohli zistit v nemocnici a nezistili. Oslabila sa mu imunita a kazde tri tyzdne bral antibiotika... No a od jeho 4 rokoch som brala antidepresiva ale musim povedat, ze omnoho lahsie som zvladala jeho horucky.
Prajem ti pozitivne a radostne dni a zdrave deticky :wink:
17. máj 2008 o 22:47  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj Andy ja už som predtým brala podobné lieky- efectin, a bolo mi fajn. Len teraz som chcela otehotniet tak preto som dostala serlift. Ale ja vydržím radšej a dám sa poriadne dokopy, lebo neviem ako by som zvládala miminko, školáčku a depresiu :unamused: Mám skvelého manžela veľmi mi pomáha, ale nemôžem sa stále na niekoho spoliehať.
Tak by som si to aspoň priala :confused: :slight_smile:
18. máj 2008 o 20:07  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte babenky...tieto posledné dni mi je dosť zle, tak som si myslela, že aspoň napíšem. Nič sa mi nechce,
na nič nemám náladu, som ako počasie. vôbec tomu nerozumiem, chvíľu si myslím, že to zvládnem a potom
ma prepadne strach, úzkosť a beznádej, no je to na nevydržanie. Tak ma to pohltí, že sa mi ani nechce s tým bojovať.
Vy sa máte ako?
18. máj 2008 o 20:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Zuzka,a ten Guajacuran nemáš poruke ?? :wink:

v 3.trimestri sa môžu aj AD brať,napr.citalopram/Seropram,Citalec,Citalon a pod./v nízkych dávkach,viem,že nechceš do seba pchať teraz lieky,ale keby ti bolo fakt veľmi zle,nemusíš mať obavy :wink:
18. máj 2008 o 20:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Nemám Andy, ale asi si ho pôjdem kúpiť, pre takýto prípad, keď ma to chytí.
s tými AD by som chcela vydržať, uvidím ako sa to bude dať, snažím sa už robiť všetko možné, len aby som na to
nemyslela, ale ide to ťažko. Ja som si vždy myslela, že takéto stavy zvládnem aj sama bez liekov, som z toho dosť
nešťastná, že sa k tomu budem musieť vrátiť. :frowning2:
Asi sa to nedá nedá inak zvládnuť, ako s liekmi, že? :confused:
18. máj 2008 o 21:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj Zuzka, chcem Ti povedať že aj ja som si myslela že to zvládnem bez liekov. Tentokrát som bola o tom dokonca presvedčená, veď predsa už viem že sa mi nič nestane že sa nezbláznim, neumriem že je to iba dočasné a zas to prejde. Ešte aj keď mi začínalo byť zle tak som bola presvedčená že to zvládnem "predýcham" ve´d som dostala zopár rád typu "preboha spamätaj sa, nemysli na to, neber tie lieky, budeš od toho závislá, to si iba namýšľaš že Ti je zle, keby Ti dali namiesto liekov lentilky...." atď atď. A ja som sa iba trápila aká som neschopná že iný to vedia zvládať, veď sa predsa v živote prihodia aj horšie veci! No aj napriek tomu mi na jar začalo byť príšerne zle a musela som sa vrátiť k liekom, a povedala som si že " no a čo!" chcem byť v pohode a ak to pôjde iba s liekmi tak nech. Veď nie som jediná! Hm? :slight_smile: :wink:
19. máj 2008 o 07:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Ahoj Slavka. Máš pravdu, keď to čítam, akoby si to vybrala z môjho života. To isté mi hovoria všetci okolo a ja sa
potom iba trápim, že musím brať lieky. Ešte viac ma to ubíja, keď počúvam od okolia takéto poznámky, možno
aj preto som stále taká tvrdohlavá a nechcem ich užívať. Keď ma už konečne psychiatrička presvedčila aby som brala AD trvalo to asi 1/2roka. Teraz mi tiež vadí, že každý hovorí, no veď keď si to vydržala doteraz, tak to už vydržíš aj potom, alebo, že: mi nechceme aby si už brala tie lieky...no oni to nevedia pochopiť, že aj keď som to vydržala, tak sa len trápim a každý deň len prežívam a som šťastná, keď mi je raz za 2 týždne trochu lepšie. No kto by z nich chcel takto žiť, tiež si chcem konečne život užívať, nie ho len prežívať, už niekedy na to nemám ani síl. Snažím sa s tým nejako zmieriť, uvidím ako to bude všetko po pôrode... Mám z toho dosť veľké obavy aby to nebolo ešte horšie. Ak to bude také zlé asi budem šťastná, keď mi moja psychiatrička nasadí znova AD, len aby som sa nevrátila do toho stavu ako kedysi, nikdy by som už nechcela prežiť také stavy aké som mala. :unamused:
19. máj 2008 o 21:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj Zuzka.naozaj mas pravdu radsej s liekmi a tesit sa z kazdeho dna so svojimi blizkymi.aj ja som mala reakcie akoze naco sa napchavas liekmi ved si vzdy bola vesela a bezproblemova.no kto nezazil nepochopi a kto necitil tie strasne stavy tak sa nedokaze vcitit do nasich problemou.vobec si nerob nic z toho ked budes musiet uzivat lieky a nebudes moct dojcit.musis byt na to pripravena a netrapit sa.najdolezitejsie bude aby malo tvoje dietatko maminku v pohode.a tych co su mudry a radia nech si to preziju.drzim palce zuzi a hlavu hore a liekom sa nebran nestoji to za to radsej sa vyliec ako by sa ti to malo neustale vracat :slight_smile:
19. máj 2008 o 21:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
kúpte si knihu od Josefa Murphyho zákony myslenia a viery. a dokážete sa zbaviť depresie. mne samej táto kniha veľmi pomohla.
http://www.martinus.sk/?uItem=9318
Je ich viac častí. Aj táto je veľmi dobrá http://www.martinus.sk/?uItem=9500
19. máj 2008 o 21:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
zuzka, ja som sa tiez pocas liecby stretla s nazormi typu - budes zavisla na liekoch, preco ich beries a podobne. Naozaj nikto nedokaze pochopit co citime ked to nezazil. Asi by to nikto dobrovolne zazit ani nechcel. Ako pises - prezivat zivot nie je bohvieco.... Tiez sa uz nechcem vratit do tych stavov. Aj ked mam teraz pocit ze ma to tak okrajovo chyta. Asi mi neprospieva ze menej spim ako som bol zvyknuta, aj ze som unavena.... Ale ved tak to pri malom dietatku byva. :slight_smile: nevadi mi to, len mi zacina byt nejak zvlastne....
bibianna keby sa dalo kazdej depresie zbavit po precitani nejakej knihy... :unamused: Nepochybujem ze je dobra, ale najlepsie asi ako podporna alebo udrziavacia liecba. Ked je stav uz na lieky, asi nepomoze :unamused:
20. máj 2008 o 07:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
bibianna,depresívneho človeka určite "nevylieči" žiadna kniha :confused: :confused: :angry:
20. máj 2008 o 08:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
veru,Moni,to by potom psychológovia a psychiatri mali prázdne čakárne,keby sa ľudia liečili za pomoci knihy :confused: :sweat_smile:
20. máj 2008 o 08:58  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok