• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Depresia. Ako sa jej najrýchlejšie zbaviť?

22. januára 2017 
@alexandraalexandrova psycholog ti asi hned nepomoze, bude to trvat asi.. ak zacnes brat lieky uvidis ako tvoj zivot naberie inu kvalitu a ako sa ti zmeni vztah k dietatu, ak teda depresivna ozaj si... su lieky ktore sa daju brat aj pri kojeni, precitaj si na mamile prispevky ku kojeniu na liekoch,alebo sa skus spoznat s mamickami ktore koja na liekoch( je ich dost) aby si neskor nelutovala, ze si mohla prezit plnohodnotnejsie cas s dietatom ked je teraz najzlatsie :slight_smile: Ublizovanie tym ako sa spravas a ublizovanie tym ze nedaj dietatu 10 krat za den prso ale iba 5 je predsa strasny rozdiel! Myslis, ze vsetky deti ktorych oducaju sa citia ublizene? To si len v sebe tym nieco ospravedlnujes...Nemas v okoli ziadne materske centrum kam by si vybehla? ziadne ihrisko s mamickami? Nove kamosky sa daju ziskat aj cez net, aj tu som ziskala par dobrych:slight_smile: To, ze mas nejaku chorobu neznamena ze ti vezmu dieta, dieta sa berie ak je zanedbana jeho vychova..neboj..ale urcite so sebou nieco rob.... uz len kvoli krpcovi... kludne napis ...
3. máj 2014 o 09:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (3)
@soniada ja som hlavne potrebovala zmenu z toho kolotoča na MD...mne to moc moc pomohlo, hneď bol svet krajší:slight_smile:
3. máj 2014 o 09:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@chovancova27 Aha..stereotyp:slight_smile:.lebo na ozajstnej depresii sa moc skakat na zumbu neda :slight_smile: clovek je rad ze dojde na wc :grinning:
3. máj 2014 o 09:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (4)
@mimok hojky , s nutkavymi myslienkamim sa da krasne pracovat..chodis psychologovi? (necitala som historiu) hlavne sa neboj, ak mas nutkave myslienky nic nikomu nespravis, su terapie ako sa ich krasne zbavit alebo ich potlacit, a ked zaberuleiky prejdu aj myslienky:slight_smile:
3. máj 2014 o 09:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@mimok keby nieco napis mi IP
OK letim kocky uzite si vikend...ja mam same vybavovacky, roztrasena som cela a chrbat ma boli a spavat nemozem a selijake dalsie sr..čky sa mi zas vracaju takze veselooo :grinning: nestihačky v praci nestíhačky doma..
3. máj 2014 o 09:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@alexandraalexandrova choď určite aj za psychiatrom, lieky ti určite pomôžu. Práve kvôli dieťaťu sa musíš ísť liečiť, aby si bola zdravá. To neznamená, že ak chodíš k psychiatrovi a psychologovi, že ti majú zobrať dieťa ak sa o neho vládzeš riadne starať. Len choď čím skôr aj k psychiatrovi, lebo to vyzerá na popôrodnú depresiu. Držím ti palce.
3. máj 2014 o 10:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Baby zabijete ma zase som pila na eliceu ide mi hlavu rozdrapit poradte mi nieco nech mi je lepsie :frowning2:
3. máj 2014 o 11:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@alexandraalexandrova ja to skusim napisat heslovite a snad to bude zrozumintelne, baby ti to uz tie napisali:

1.Potrebujes aj psychologa a aj psychiatra. Cim skor tym lepsie. Ak sa bojis socialky, tak zatial popis lekarovi tvoje stavy hnevu a agresie, ktore mas.

2. Kojenie - mozes kojit aj s liekmi i ked ak nenajdes rozumneho psychiatra tak ten ti asi povie, ze pri uzivani AD nemozes kojit. Ja mam dobru psychiatricku a ta mi to povolila a tak som kojila a aj brala lieky. No v tvojom stave a veku dietatka uz kojenie mozes kludne vynechat a urcite ho treba obmedzit. Maly by ti uz mal prespat celu noc a dojcenie nonstop nie je pre neho potrebne. Ja mam 2 male deti - 2 a 1,5 rocne. Obidve su plne dojcene. Od 8.mesiaca (ukonceneho) ich v noci uz nedojcim a momentalne piju rano, vecer a mozno 1 max.2 za den! Mame kopec inych aktivit, plus papkaju 5x denne, maju nastaveny pitny rezim.

3. Mas dietatko - dietatko place (lebo inac komunikovat nevie), vystraja, neposlucha a robi rozne veci prave preto, ze je dietatko. Mne moj maly plakal prve 3 mesiac v kuse ked bol hore - mal problemy s bruskom. Nastastie relativne dobre spaval, ale od cca 14 tyzdna otvoril oci a spustil rev a neprestal kym nesiel spat. Svoju nervozitu a neklud prenasas aj na neho a mozno aj to bol dovod preco bol taky placlivy.

4. Tvoje dieta je tvoje dieta a nie PARTNER. Na tuto vec zabuda vela mamiciek a robia si z deti zivotnych partnerov. Prilisne naviazanie na dieta (ako to opisujes ty) nie je pre jeho vyvoj zdrave. Podla mna pomalicky mozes zavadzat to, aby zacal spavat vo svojej postielke a taktiez by mal vediet fungovat aj bez teba. Podla mna ho mozes dat na par dni k otcovi dietata a ty si mozes zatial odychnut. Traumu mu tym nesposobis, ale ked ho budes prilis viazat na seba tak mu tym ublizujes a aj sama sebe. Samozrejme so zmenami treba zacat pomalicky a postupne, lebo teraz je syncek na teba prilis viazany.

5. Kamaratky, priatelky ... to vsetko URCITE potrebujes. Nemozes sa len cely cas starat o dieta, lebo z toho by preplo kazdemu, Kontakty su dolezite a ako ti poradili baby mozes si ich najst v dnesnej dobe uz vsade. Ak chces napis mi do IP odkial si - skusime nieco vymysliet. Chcem ti pomoct.

6. To ze niekto nebeha s modrinami neznamena, ze nie je tyrany! Tyrat niekoho sa moze roznymi sposobmi. Ako som ti pisala, ja tiez tlapnem svoje deti, ale vzdy som to spravila pri plnom vedomi. Ano aj ja som mala tazke chvilky a spravila som to co som ti pisala - dala som ich do postielky, aby sa im nic nestalo a zavrela som sa do kupelne a vysla som odtial az ked som bola uplne kludna. Ked bolo treba volala som kamoske, mame, sestre ... proste vzdy sa niekto najde.
3. máj 2014 o 11:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (4)
@sikea no co ti poradit, NEPI :D

Kocky ako vikendujete? Mne dnes prislo smutno, ked je taketo pocasie, v lavom spanku mi vystreluje bolest auu. Asi ma zase rozhadzal menzes, sice uz mam po nom, ale zase som zostala z neho taka vyvedena z miery.
Idem nieco robit, aby som prestala mysliet na to, ako mi je :sweat_smile:
3. máj 2014 o 12:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@sikea Ahoj zlato,na to je jednoduchá odpoved NEPIT.....viem,že teraz neočakávaš takú odpoved......myslím,že nikto ti v tom nepomôže okrem teba, ale to musíš mať veeeeľmi pevnú vôľu chcieť prestať alebo dr. a následne liečenie.Určite sa to dá.......nechcem ťa strašiť,ale lieky a alkohol=cesta k dalším zdr.problémom
3. máj 2014 o 12:07  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
alex A pozor velka pravda bod 4 od Lenky.. aj takto sa formuje uzkostliva osobnost.
3. máj 2014 o 12:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@anina63 ahoj ale ja niesom alkoholicka som skor abstinent . .fuuuj blbe vino je to humus. Ale moc dakujem za odpoved
3. máj 2014 o 12:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@savanna dobra rada dakujem moc
3. máj 2014 o 12:16  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@soniada zo 4 bodom plne súhlasím,viem o tom svoje a aj čo to spôsobí.... @sikea,prepáč,ale ja som ti nenapísala,že si alkoholička.Ked som dobre čítala tvoje predchádzajúce príspevky,sama si písala,že si si predtým viac vypila a teraz nepiješ......noooo neviem či vino nepatrí medzi alkohol.Písala som ti v dobrom,je to tvoja vec,len si potom nepýtaj odpoved na to,že čo máš robiť.
3. máj 2014 o 13:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
@soniada ked som ostala tehotna a isla som to ozmanit svojmu psychiatrovi, povedal mi, ze lieky brat uz nemozem...ja som to brala ako fakt, ze pocas tehotenstva a dojcenia sa lieky brat nesmu, nevedela som, ze to nie je tak...v tom pripade sa samozrejme nebudem branit takej liecbe...nechapem narazku " ak teda depresivna ozaj si" ? Pisala som predsa ze sa na depresiu liecim s prestavkami 10 rokov, brala som aj lieky, ale vysadila som ich kvoli tehotenstvu. Tym ze dojcit nechcem prestat si neospravedlnujem NIC. ja VIEM co dojcenie pre moje dieta znamena, ako ho potrebuje. Je to pre neho zdroj bezpecia a utechy a v ziadnom pripade ho o to neoberiem, nech si mysli kto co chce! Nepoznas potreby mojho syna, ja ano. Dieta sa nema odstavovat nasilu, ked s tym samo nesuhlasi a ked nechape, preco...a to je nas pripad...uz som skusala kojenie parkrat obmedzit, ale videla som ze syn tym trpi, plakal, bol mrzuty. Naozaj mu nepotrebujem zobrat este aj tuto radost. Vzdy ma zaraza, ked niekto napise ze dvojrocne dieta uz nepotrebuje tolko kojit, moze sa to obmedzit a podobne...je to hlupost. Vie to jedine dieta samo, co potrebuje, nemoze to pausalne urcovat nikto cudzi :confounded:
Materske centrum mam najblizsi asi 30 km od nas...problem ja v tom, ze ja mam problem ist vobec von medzi ludi. Neviem ci je to uzkost, proste sa k tomu musim vyslovene nutit nasilu a ked som vonku tak iba klopim zrak do zeme a neodvazim sa pozriet na nikoho...takto je velmi tazke nadvazovat vztahy :frowning2: maximalne dokazem niekoho pozdravit, odzdravit ale na viac sa nezmozem...
3. máj 2014 o 13:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@alexandraalexandrova Ahoj,čítam príspevky a nečítala som od @soniady nič také,ako si odpovedala......je viac ako isté,že každá mamička vie čo jej dieťatku prospieva......lenže nie za každú cenu a to aj ked ide o neviem aké dobro dieťaťa,pokiaľ mám sama problém,musím ho riešiť,trebars aj pomocou liekov.Veľa z nás má problém chodiť vonku,donedávna som sa bála chodiť aj na dvor,nieto sama do mesta.Preto ti tie ženy radia,že môžeš kojiť......aj s liekmi.Nechcem spochybnovať,že nie si dobrá mama,ale tvoje dieťatko je už natoľko rozumné,že ja si myslím,že ťa využíva.Pokiaľ nemá vážnejšie problémy s príjmom potravy.Takéto dieťa by už malo mať vyváženú stravu.Len ťa prosím neurážaj sa....ved ti tu nikto nechce radiť zle a ty máš možnosť si z toho zobrať čo chceš a vôbec nemusíš robiť to,čo ti radia.
3. máj 2014 o 13:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
@lenka_21 pocula si niekedy o vztahovej vychove? Podla toho, co pises usudzujem, ze nie.
Inak by ta ani nenapadlo pisat, ze beriem svoje dieta ako partnera :confused: Prilisne naviazanie na dieta?? pre dieta je prirodzene spat spolu s rodicmi a dojcit sa, kym nebude pripravene na to, aby spalo vo svojej postielke a a prestalo sa dojcit. Ma sa o tom rozhodnut samo dieta a nie rodic. Prave take deti su velmi samostatne a nebojacne, lebo sa citia v bezpeci, vedia ze rodicia su tam a ze ich neopustia. A moje dieta tuto teoriu potvrdzuje uplne. Vobec nie je na mne naviazane, ako sa domnievas. Doma sa zahra pekne samo a ked sme vonku, neobzera sa stale ci som tam, kludne odbehne samo odo mna tak daleko, ze ma ani nevidi, nema potrebu sa drzat pri mojej sukni, nechce aby som ho mala na rukach, ci drzala. Neboji sa ludi, nie je ustrachany. Ked ho necham na cely den jeho otcovi ( stalo sa parkrat ze som musela cestovat k zubarovi a bola som prec dlho) nemal absolutne ziaden problem byt bezo mna. Tu je prblem v tom, ze jeho otec zije od nas velmi daleko a cesta tam by trvala pol dna, nazad tiez...Posledny mesiac sa rozhodol ze uz nebude zaspavat pri kojeni a pri mne, ale zaspava v hojdacej sieti, kde sa rad hojda a prelozim ho k sebe az ked sa zobudi . Je to jeho dalsi krok k zodpovednosti a ja som tomu len rada. Doraz je na tom, ze sa pre tie kroky rozhoduje on sam a nenutim ho do toho, len preto ze mam pocit ze by uz mal toto a hento. A to vobec neznamena ze k tym krokom sa nedopracuje sam a vcas, pare naopak, funguje to skvele. To iste s dojcenim. Dojcenie nie je o strave a pitnom rezime. Vzdy ma zaraza, ked niekto povie ze dvojrocne dieta sa uz nema kojit v noci, alebo menej sa ma kojit cez den. Jediny, kto vie a kedy a kolko sa potrebuje dojcit, je dieta samo! Dojcenie je prenho skvely sposob ako sa vyrovnat s psychickou zatazou, ktoru este inak riesit nedokaze, no postupne sa to uci. Ziadne dieta sa nebude dojcit do skolskeho veku, kazde sa raz odstavi samo. A tak to ma byt, nema ho k tomu nikto nutit...riadim sa tym a aj sa budem...hoci si myslis ze to nie je spravne, ja viem ze ano...ked bude moje dieta uz dost zrele na to aby chapalo a respektovalo, ze sa budeme kojit menej, tak sa urcite dohodneme, ale zatial sa to neda...
Co sa tyrania tyka...neviemci som to napisala nejasne,mozno ano...ale nikdy nekricim ani neudriem len tak bez akehokolvek dovodu, lebo som nahnevana na nieco ine a na niekoho ineho...su to situacie ked syn nieco vyvedie a mna to rozzuri. Je to odo mna samozrejme prehnana reakcia, ale nekonam v amoku uplne bez zmyslov, vzdy to ma nejaky dovod. Velmi dobre viem,ze tyranie sa nerovna modriny a ma rozne formy...
Tiez sa zatvaram do kupelne a predychavam to tam...ale nedari sa mi to vzdy...pises, ze vzdy je niekto poruke,koho mozes poziadat o pomoc...v mojom pripade to neplati, ja nikoho po ruke, kto by mi pomohol nemam. Moja matka nas ma na haku, kasle na mna aj na svojho vnuka a to byva par km od nas. a moj otec mi tiez nepomoze, iba sedi pred tv a tvari sa ze tam nie sme. Kamaratky nemam...viem ze ich potrebujem, ale tie predsa nemozem objadnavat z katalogu...ja sa neviem zoznamovat, bojim sa ludi...
a z tvojho pripevku mam len pocit ze mi naozaj nerozumies...hlavne co sa toho 4. bodu tyka tak, mi tu nerozumie asi nikto @soniada @anina63
3. máj 2014 o 13:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@anina63 prepac..ale ak nerozumies tomu, ze kojenie nie je o strave, tak potom asi naozaj nechapes...precitaj si moj prispevok co som pisala pod tebou...mozno pochopis podstatu..ak nie, tak to uz asi nezmenim...ja viem, ze mi tu niekto nechce zle...ale niektore rady su proste neakceptovatelne...
prajem ti pekny den...
3. máj 2014 o 13:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
@alexandraalexandrova Jste velmi citlivá a soucitná a uvědomujete si, jak na synka působíte. S největší pravděpodobností jste prožívala od mámy nebo otce podobný přístup a i když nechcete takto jednat, sklouzáváte do stejného schématu. Navíc totéž schéma proběhlo s manželem. Dokonce bych si troufal odhadovat, že stejné pocity nezájmu prožíval i on, protože jste se musela věnovat naplno dítěti. A roztáčí se kola vzteku, pocitů viny, lítosti... ... Vším tímto se jen přidává "energie" (v tomto případě pozornosti) problému. A jak říká psycho/neurologická poučka, čemu věnujete pozornost, to posilujete. Před tím, čemu chcete uniknout, to Vás pronásleduje. Tak to je. Ale dá se s tím něco dělat. Dá se to posunout do úplně jiné roviny, než do přehazování problémů z generace na generaci. Možná je právě na Vás, abyste to zastavila. Možná jste právě Vy ta, která může dokázat zastavit ten koloběh.
3. máj 2014 o 14:50  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@sikea ty si nedáš povedať čo?nech ťa teda bolí hlava, aby si vedela a naučila sa konečne , že na toto sa nedá a nemá piť, ale nie, kľudne si daj algifen kvapky, ak máš, sú aj proti bolesti hlavy a po pití ozaj fajn, alebo nejaký čajík
3. máj 2014 o 15:03  •  1 dieťa  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@alexandraalexandrova viackrát som si prečítala túto vetu....Dojcenie je prenho skvely sposob ako sa vyrovnat s psychickou zatazou, ktoru este inak riesit nedokaze, no postupne sa to uci. Možno to ja nechápem,ale ked som mala dva roky,vôbec si nepamätám čo sa okolo mna dialo,aby ma to poznačilo.Je pravda,že mám niečo z detstva na čo si spomínam ako na niečo zle,ale to som už mala viac ako dva roky.
3. máj 2014 o 16:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@savanna ahoj, ja som bola na angline, aj u nás prší, včera som sa opaľovala, lebo som mala voľno, riaditeľ nám dal riaditeľské, učila som sa na skúšku na pondelok, mám atestačnú skúšku o 8.00, dnes zima ako v psinci a hnusne zamračené, ešte sa mám učiť, ale nejako sa mi do toho nechce, ale musím sa prinútiť, ešte niektoré veci si musím poriadne zopakovať, už aby bol utorok, alebo aspoň pondelok poobede
3. máj 2014 o 16:23  •  1 dieťa  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
@alexandraalexandrova moje odporucania si vobec nepochopila a si zbytocne vztahovacna. Nemyslim si, ze je nevyhnutne, aby si svoju zlost ventilovala na mne ...ja som ukradla cas mojim detom, aby som ti napisala a ponukla pomoc.

O nejakej vztahovej teorii ma nemusis poucovat, mam 2 deti, obidve dojcim. Ano dojcenie je dolezite, ale aj nedojcene deti sa vo svete nestratia. :slight_smile:
Druhe dietatko mam adoptovane, dostali sme ho ked malo 2 mesiace a napriek tomu, ze bolo na UM tak sa mi ho podarilo dojcit a odstavit flasu uplne. Minuly rok mi diagnostikovali rakovinu, podrobila som sa operacii a napriek tomu deti stale dojcim...viem ake je to pre ne dolezite, ale stale si myslim, ze som dolezita aj ja. V noci som prestala dojcit, lebo od polnoci sa budili deti kazdu hodinu (samozrejme niekedy obidve naraz). Bola som totalne nevyspata, pocitovala som napatie, uzkosti a takto som nemohla fungovat a starat sa o ne.
A ano nie som zastanca vsetkych tychto novodobych "noviniek" vo vychove, na druhej strane ked pocuvam mamicky so staznostami tak sa ma vacsinou ani jedna netyka. Mojim detom nic, ale abolutne nic nechyba a podla mna je pre nich najdolezitejsia usmiata, oddychnuta, kludna a vyrovnana mama :slight_smile: :slight_smile: :slight_smile:

Drzim ti palce!
3. máj 2014 o 16:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (4)
@anina63 nikto z nas si nemoze pamatat veci z tak raneho veku...ale nase podvedomie si ich pamata. Vsetko co sa ti stalo, je v nom ulozene, len si to nedokazes vybavit. Podla psychologov je prvych pat rokov zivota rozhodujucich v tom ako sa bude formovat osobnost dietata...co mu odovzdame pocas tychto piatich rokov, to je prenho klucove. Dieta vsetko citi, vnima...aj ked to este nedokaze dat najavo...
3. máj 2014 o 17:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
@lenka_21 napisala si mi tu veci s ktorymi nesuhlasim, spochybnila spravnost mojej vychovy, tvrdila si ze moje dieta je na mna prilis naviazane a to si usudila na zaklade jedineho prispevku, hoci o nas nic nevies), ze by som mala obmedzit dojcenie a dat ho spavat do postielky, lebo ty to takto povazujes za spravne, ty takto svoje deti vychovavas a tak to ma podla teba byt...
A ked som ti napisala svoj pohlad na vec, svoj nesuhlas a rozhorcenie, tak ma tu oznacujes za vztahovacnu, tvrdis ze som tvoje rady nepochopila, ze si na teba vylievam zlost a na zaver mi vycitas, ze si ukradla cas svojim detom, aby si mi pomohla...tomuto hovoris pomoc? Dakujem, uz viac kvoli mne svoje deti o cas okradat nemusis. Pomohla si mi akurat k tomu, aby som sa citila este horsie a viac nepochopena. Maj sa
3. máj 2014 o 17:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@alexandraalexandrova nechcem byť za mudru....viem,čo tým chceš povedať,ale nemôžem so všetkým súhlasiť.To o čom píšeš som študovala.....teoria.Mám tri deti z toho je jedno ťažko postinuté,vôbec nekojené,dalšie len po mesiaci a netrúfam si povedať,že som bola zlá matka.Máme také vzťahy,aké som sa im snažila vštepovať od malička.....a to je už výchová.
3. máj 2014 o 17:16  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@anina63 ty máš jedno postihnuté dieťa?To som nevedela, ako to všetko zvládaš?
3. máj 2014 o 17:24  •  1 dieťa  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@anina63 ak svoje dieta lubis, ak mu davas vsetko, ak nanho nikdy nekricis, neudries, potom to dojcenie nie je az tak klucovo dolezite...ale pre moje dieta,ktoremu nechtiac ublizujem, je to ta najdolezitejsia vec, aby sa mohlo citit v bezpeci a mohlo sa ucit vyrovnavat s tazkostami...chapes ten rozdiel? Ked tu obhajujem dojcenie, myslim tym na svoje dieta a na to ze dojcenie, tulenie sa a spolocne ( aj ked uz pomenej ) spanie je jedine co mu dokazem poskytnut aspon momentalne, aby sa citilo milovane a v bezpeci a ked mi tu baby radia aby som to obmedzila, tak uz len ta predstava ma desi...co mu potom dokazem dat? Co ostava? Aj keby som zacala brat lieky...viem ze trva niekedy aj mesiace ( podla typu ) kym zacnu ucinkovat...a to sa mam divat na svoje dieta, ktore place, lebo nechape preco mu odopieram co potrebuje? Nie, to by som nemohla urobit...verim, ze v tejto teme ma vela ludi odsudzuje, nerozumie...snazila som sa to uz vysvetlit, ale asi neuspesne...a inak to uz vysvetlit neviem. V skratke, chcem synovi dat vsetko co potrebuje a co si zasluzi, preto to tu riesim, preto idem v pondelok za terapeutom, preto som ochotna brat lieky, ale dojcit ho neprestanem, lebo viem ze to potrebuje. Viem to, som jeho matka a viem to.
3. máj 2014 o 17:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@esselte áno,je to moje všetko :slight_smile: pri tých mojich stavom mi najviac pomáha......povzbudí,ked nevládzem,ťahá z postele :grinning: aj ked mne sa nechce......ľúbim nadovšetkooooo
3. máj 2014 o 17:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (3)
@alexandraalexandrova myslím,že tu nikto nikoho neodsudzuje,len sa ti snaží pomôcť alebo vysvetliť čo by si mala robiť......neľutuj sa a začni s liečbou čím skôr.Už si lieky brala,tak myslím,že vieš ako to funguje.Prajem ti všetko dobrééééé
3. máj 2014 o 17:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok