• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Depresia. Ako sa jej najrýchlejšie zbaviť?

17. októbra 2017 
@lenka00 Dakujem, Lenka. Citala som si veci ohladne HIT a nevidim sa v tom. Citala som si clanky o tetanii, a tu tiez moc nesplnam (ak, tak len scasti). Je pravda, ze najviac mi to spada na psychiku. Ale nechapem velmi tomu, beriem AD uz od januara (s vykyvmi, ale je to ovela lepsie) a teraz toto. Je mozne, ze tie AD mi vobec nesedia ako by mali a preto to bola otazka casu, kedy to pukne. Pri oboch atakoch som predtym (asi 5 hodin predtym) pila silnejsiu kavu. A neviem, vidim v tom spojitost. A ano, pri takom ataku nie som schopna normalne dychat, ono aj teraz posledne co sme boli na pohotovosti, priatel mi vravel, ze ma videl hlavne vystrasenu.
Pojdem za imunologom istotne. Aby som vedela, ci mam nieco alebo nie. Ja ked som v pohode, mna alergia vobec netrapi. Vlastne uz su to roky rokuce co mi nerobi problem a vzdy mala skor prevedenie na pokozke. Ale pojdem sa radsej vysetrit. Dnes som rada, ze som dokazala nieco malicke zjest
Pojdem za psychiatrickou, uvidime, co mi povie.
9. máj 2014 o 23:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte žienky prajem pekny vikend a chcem sa spýtať či niekto nema problem s bolesťamy noh ako som začala mať problemy tak ma začali bolievať stehna a strieda sa mi to s bolesťamy kolien
10. máj 2014 o 08:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@kachita ahoj, moj prvy panicky atak v zivote bol prave po kave! Kavu vobec nepijem, len bezkofeinovu. Dalej si treba davat pozor aj na take povzbudzovacie napoje, ako energydrinky a dalej aj na tie drinky prvej pomoci pri chripke ako paralen grip a pod. Ja som tak citliva na kofein a tein, ze poobede vobec nemozem pit kolu, kofolu alebo cierny caj, lebo by som celu noc cumela do plafona. :grinning:
10. máj 2014 o 10:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte, chcem sa opytat,ako to je s liecbou na psych. oddeleni...mozu vas tam odviest proti vasej voli?? ako to je teraz?? napr jedna moja znama sa predavkovala liekmi, chceli ju tam dat, ale podpisala reverz, takze tam nesla... druha znama sa tiez pokusila o samovrazdu, ale tu tam odniesli uz proti jej voli, vzali mobily, PC, ..... ja mam trocha strach, este som nebola na prvej navsteve u psych. aby ma tam tiez neposlal, a toboz ne proti mojej voli...lebo niekedy mam stavy, keday sa bojim samej seba... potom mam strach priznat sa lekarovi k vsetkemu co prezivam...... na psychiatriu nechcem ist len z jedneho dovodu, ze mam doma 3apol rocneho syna, pre ktoreho by to bola velka trauma,keby som odisla prec..... on jediny ma tu drzi, inak by som tu uz nebola....mozno vobec....
10. máj 2014 o 10:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj babeny je mozne ze sa citim divno po kramoch?tiez to mavate? Pocit a strach ze sa vam to vracia?!
10. máj 2014 o 11:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj, nemáte prosím některá zkušenost (či informace) o reálných rizicích u početí, když bere partner Paroxetin (SSRI)? Četla jsem článek o studii, která prokazuje kvalitativní defekt spermií (zlomy DNA), takže by pak mohlo docházet k opakovaným potratům (když už by došlo k oplodnění) nebo i něčemu horšímu, a jsem z toho docela špatná. Díky.
10. máj 2014 o 13:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@kachita aha, ja nevedela, ze uzivas AD...a co uzivas? kolik? a s cim se lecis? pokud mas naznak PP, je mozne, ze je potreba vyssi davku AD...nebo vyzkouset nejake jine, ktere bude lepe sedet...to je dobry napad zajit za psychiatrickou a ona bude nejlepe vedet co a jak....ono ja kdyz se neceho lekn, tak se zacnu zase tocit v kruhu uzkosti....
@172 ano, ja to mam...strach, ze se to vraci a pak se silene pozoruju...snad me to casem prejde :unamused:
10. máj 2014 o 13:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte dievčatá. Nedarí sa mi založiť novú diskusiu, preto sa pripájam k tejto....

Neviem, ako a kde začať. Veľmi ťažko sa mi o tom píše, ale cítim, že potrebujem pomoc!!!
Už tretí deň plačem (aj teraz ani nevidím na klávesnicu...), nič nevládzem a stále by som spala. Nevládzem uvariť, ani upratať, keď sa prinútim a z biedou uvarím, ani nejem, lebo nemám chuť a je mi z toho zle. Chcem ticho a pokoj, iba sa nútim ísť von medzi ľudí, aby som sa odreagovala...
Ale aj to začína pre mňa byť problém. Malý chce byť stále vonku, pri deťoch, vyhľadáva ich, no ja už začínam plakať všade :(
Začali sa mi triasť ruky, celé vnútro. Je mi veľmi ťažko na hrudi a mám pocit, že sa zadusím.
Beriem Sedatif PC - homeopatiká už dlhšie, ale nebrala som ich poctivo, keďže som mala pocit napätia iba občas. Ale od včera na nich priam lipnem, beriem ich poctivo 3 krát denne.
Nemám silu toto všetko povedať lekárovi, nemám k nemu dôveru. Mám pocit, že nechcem o tom hovoriť s nikým, ani s vlastnou mamou. Chcem ticho a pokoj...
Ale neviem, ako to sama zvládnuť! Prosííííím, poraďťe mi tie, ktoré ste niečim takým prešli. Nechcem sa zblázniť!
Mám mesiac pred štátnicami, moje tri deti ma potrebujú. Tým, že mi manžel vôbec nepomáha a jeho celoživotný rituál je len ísť do roboty a domov a zas do roboty a domov, všetky povinnosti som na seba zobrala ja. Deti, domácnosť, úrady, lekárov a teraz tretí mesiac aj prácu a posledný - piaty ročník aj školu. Asi toho je na mňa už veľa. S manželom nespím už niekoľko mesiacov - nevládzem! A on stále chce. Chodím spať s malým o siedmej večer (bude mať dva roky) - to ho ešte aj kojím - aj v noci zo dva tri krát sa zobudí. Manžel mi len vykričí, že som chorá, to nie je normálne, že mi je stále zle a som unavená, nech sa dám liečiť...
Začínam byť roztržitá. Dnes som varila obed, manžel odbehol z práce najesť sa. Škaredo som si popálila tri prsty a vykríkla som. On spustil, že toto je už dosť, že s nerváčkou nebude a tresol z dverami. Neskôr sa vrátil, doviedol ho hlad.
Proste, je toho veľa, ani sa to nedá sem napísať...
Veľmi ma bolí, že maličký začína vnímať, že sa niečo deje. Keď ma vidí plakať, alebo nebodaj kričať, začína sa pýtať, kde je maminka - maminku pozná len usmiatu a milú - nie takúto :(((
Dnes pri obede som sa neovládla a všetko som manželovi povedala, s plačom - ináč to nešlo, aj keď nechcem plakať ide to samo . Povedala som mu, že som na všetko sama, že mi s ničím nepomáha .... ale on musí chodiť do práce! Či má nechať robotu? On je totiž workoholik. V kuse je niekde, každému pomáha, robí...
Ohhhhhhhhhhh
Viem, že by som sa mala tešiť zo svojich nádherných detí, že sú ľudia, ktorý prežívajú horšie trápenie, ale neviem si momentálne so svojimi pocitmi pomôcť. Ako mám naspäť získať silu, odvahu a svoj úsmev???
10. máj 2014 o 13:50  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@teenne

ahoj. Uplne ta chapem. Ved to by bolo vela aj na tri zeny a nie na jednu. Tvoj manzel by mal pochopit ze ti ma viac pomahat a venovat sa rodine. Nevravim ze ma robit vsetky domace prace ale s vela vecami by pomoct mohol. A takisto s detmi. Ano, chodi do prace a zaraba peniaze a isto je unaveny ale clovek sa musi premoct. Hlavne sa nestresuj a kludne sa vyplac. Plac nie je nic zle. Ak by si sa chcela porozpravat sukromne tak mi klidne napis do ip :slight_smile:
10. máj 2014 o 14:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@teenne ak je organizmus v strese, tak telo sa bráni a to čo popisuješ sú príznaky depresie. Je toho na teba veľa, ale skús si určiť priority. Manželovi urči, kedy sa bude on starať o deti ak príde z roboty, a potom sa venuj treba štátniciam. Znova sa s ním porozprávaj a podelte si trocha domáce práce. Čo nie je veľmi súrne daj bokom. Netreba mať všetko tip-top, každý večer teplú večeru na stole, a pod. Nemôžu ti aj deti nejako pomôcť tie staršie? Čo sa týka liečenia, skús aj Deprim /ľubovník bodkovaný/, medovkový čaj. Vyhľadaj psychiatra, čo mu budeš dôverovať, prípadne si daj platený termín. Treba mu tito príznaky povedať. Ak s tým nebudeš nič robiť, tak ťa to položí a nebudeš sa vládať starať o seba ani o deti, nieto sa učiť na štátnice. Ja som voľakedy tiež prežívala podobné, dlho do noci v robote, doma dve deti a všetko na mne. Ale potom sa to odzrkadlí na psychike. Dnes viem, že to nebolo správne, lebo muži si na to ľahko zvyknú, že žena všetko zvládne za každých okolností. Si ešte mladá, čaká ťa ešte veľa krásneho, radosti s deťmi a preto s tým niečo rob! Ak chceš napíš mi do IP.
10. máj 2014 o 15:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@teenne ahoj tiež nachadzam rady a povzbudenie v tejto diskusii viem ako sa cítiš som na tom tak isto len mne ked prišlo zle volala som mužovy do prace a ten pekne išiel so mnou k obvodnej ta mi dala neurol a že mam odychovať ale ako pri malom dieťati tiež cele doobedie preplačem je toho na nas vela našla som odvahu a objednala som sa telefonicky u psychiatričky už som tam raz skončila po vyčerpavajucom obdobý ked muž robil v zahraniči a ja som bola na všetko sama teraz sa to vracia muž je furt v praci drobec zlosti od rana do večera, dnes ani na obed nespal ledva som pri nom navarila, bordel mam v celom byte čo sa pri nom už neoplati riadiť aj tak je to všetko ako pred tym tiež sa snažim s nim chodiť aspon von ale to sa mi furt hadže o zem že mu niečo nedovolim alebo ho nepustim tam kam chce isť on tak aj vonku vrieska tak idem domov ešte vyčerpanejšia ale verim sa to zmeni len čo nasadim lieky možeš mi napisať do IP ak sa budeš chcieť porozpravať
10. máj 2014 o 15:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@teenne Ahoj. Ako prve mi napadla veta: Kedy uz na tomto zaostalom Slovensku skonci patriarchat!!! Ked sa dvom ludom narodia deti, tak sa o ne a spolocnu domacnost maju starat obaja a bodka. Uz nie sme v dobe lovcov a udrziavania ohna, zivot sa posuva inam. Ale teraz priamo k tebe, v prvom rade sa musis ukludnit a nabrat sily. Odporucam obvodneho, nech ti ako prve predpise lieky na uzkost, napatie, nervozitu. Momentalne budes do statnic bezat v krizovom rezime, t.j. budes robit len prace bez ktorych by ste neprezili, doslova. Hned po statniciach treba vyhladat psychologa, rasp. psychiatra. Teene hlavne ziadna tragedia, je to len obdobie, ktore prejde, toto si stale opakuj. Ked sa situacia stabilizuje rozbehnes zmeny vo svojom zivote, urcite nerob nic prevratne kym sa nevschopis. Prvorade su deti, Ty a tvoje zalezitosti a potom manzel a ostane. Vsetko prehrmi a bude zase dobre, kludne sa zdover obvodnemu, nie si prva ani posledna. Vsetky sme si presli niecim podobnym, mozno v roznych oddtienoch, ale presne vieme ako sa citis, takze nam ver a pocuvni nase rady. Drz sa!
10. máj 2014 o 16:19  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
@lenka00 mas to po menzese? Asi sa tiez moc pozorujem dnes a to je najhorsie...potenie a tak...
10. máj 2014 o 16:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Pre teenne. Hm je mi ľúto, že zatiaľ čo ty sa snažíš pomôcť všetkým tebe nikto nepomôže. Podľa mňa kým sa manžel rozhýbe a pomôže ti, už bude neskoro. Ak chceš počuť môj názor urob toto.

1. Skonči s robotou. Ak ti manžel nechce pomáhať a vyhovára sa na robotu tak nech robí len on. robotu si nájdeš aj neskôr, keď budeš mať kľudnejšie obdobie. Povedz to pred tým manželovi skús čo najkľudnejšie ako dokážeš. Možno ho trkne a začne ti viac pomáhať. (Prípadne sa skús v robote dohodnúť, že po mesiaci prídeš. Podľa mňa lepšie povedať, že nestíhaš, ako tam robiť chyby.) Možno by ťa aj psychologička vedela na takú krátku dobu vypísať.

2. Nájdi si opatrovateľku. Je ich teraz už pomerne veľa. Moja známa ju má. Žije sama a nieje top manažérka tak si myslím, že sa dá zaplatiť. Aspoň na ten mesiac kým skončíš školu. Môže ti pomôcť aj s nakupovaním a varením.

Podľa mňa ak nájdeš silu a urobíš aspoň jednu z týchto vecí. Oddýchneš si, uľaví sa ti a všetko dobre dopadne. :wink:
Držím palce.
10. máj 2014 o 16:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj, baby, čítam samé zhoršenia, čo je to?Aj ja mám taký divný pocit, ale ani sa pri tom všetkom, čo robím, tie skúšky, anglina,výberové na riaditeľa a ešte aj doma kopec práce na dvore, robíme terasu, prekladáme skleník,asi som príliš vyčerpaná, ale keď chcem mať terasu a vyšší plat, musia byť aj stresy, atestačku už mám, chvalabohu, ale ešte anglina a zháňanie ďalších kreditov na ďalšiu atestačku, poviem vám, som učiteľka, ale plat je biedny, my niekedy ku koncu mesiaca nemáme ani korunu,teda euro, tak robím, čo sa dá, ale už sa teším na letné prázdniny, konečne vypnem, niekedy sa tiež cítim na figu, stále beriem paretin, rivotril, polovicu a na noc xanax, žiadna zmena, tak mi je celkom fajn, tak to ešte ani nemením,hoci xanax by som už mala vysadiť, budem cez prázdniny, vtedy som doma, tak skúsim, chodím aj na terapiu, zdá sa, že pomáha, ale teraz som nemala,lebo terapeutka je v Amerike, bude až tento týždeň a v sobotu 17.idem na svadbu, mám to fakt pestré, ale nejako sa to musí zvládnuť, aj vám držím prsty, aby sa polepšilo
10. máj 2014 o 18:56  •  1 dieťa  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (3)
@teenne ahoj, presne viem o com hovoris a ako sa citis.... ja ti mozem zo svojej skusenosti povedat, ze nemas na co cakat, cgod k dr. Najskor k obvonej, ta ti predpise nueci na zaciatok, daj si vysetrit krv, a potom psychiater...vazne nemas na co cakat, aby sa to rste nezhorsilo...ja som cakala, takmer 4 mes. Som nrspavala, zmena nalad, pkaclivost, pistupne problem vyjst aj na dvor... teraz lutujem, ze son to nechala zajst az tak daleko, teraz by som isla urcite skor a netrapula sa
A co sa tyka mm, skussa s nim este porozpravat, nech vie ako sa citis a ako ledva prezivas....aj ked chlapi su chlapi a oni maju svoj svet:slight_smile: drzim palce nech je lepsie...
10. máj 2014 o 19:38  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@danielagabriela ahoj,ja sa mam dobre,ako tak,mam strasne vela prace,tak nejak nemam cas na net.A ty sa mas ako?
10. máj 2014 o 20:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@lucinka0921 Lucka pozdravujem a aj všetky kočky :slight_smile: Viac pozitívne.... :slight_smile:
10. máj 2014 o 22:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
ahojte, mam trojmesacnu dceru a uz asi treti den sa necitim dobre, je mi tak otupno, akoby beznadej, obavy z buducnosti, ci to zvladnem vsetko, sme bez otca, ja mam k tomu poskodeny chrbat, rozmyslam, ale nie tak zdravo, ale tak akoby beznadejne ako s tym pojdem pracovat, pretoze to boli, uz roky toho spravim malo, tak ako vydrzim robit osem hodin? ako uzivim dieta? co si pocnem ak zomru rodicia? alebo sa im nieco stane? tieto otazky vo mne vyvolavaju taku uzkost a beznadej

take akoby teplo mi je, smutok, ale najviac pocitujem akusi beznadej, obavy z toho co bude. doteraz som mala taky elan, plany, spravit si vodicak, dokoncit skolu, v mysli mi behalo ako budem s malou chodit na kone a co budeme pekne zazivat, ako to vsetko pomaly zvladneme a tesila som sa, ale ten treti den je to strasne, velka beznadej. myslite, ze to moze byt ta poporodna depresia? inak som bola liecena uz na depku, brala som lieky ale tri roky, pomohli mi, potom ako som ostala tehotna mi ich museli vysadit, vsetko bolo ok az doteraz. este chcem napisat, ze beriem lieky na zastavenie laktacie, mala je alergicka na laktozu a tiez som donedavna bola dost unavena nervozna, pretoze sme prechadzali kolikami, ktore uz koncia.

citim beznadej.
11. máj 2014 o 00:33  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@lumiklumikovy podla mna zbytocne stresujes...ano nedobrovolna hospitalizacia je mozna, ale to maozaj musi ist o velmi tazky stav...co si myslim nie je tvoj pripad. Pozri sa na Ivetu Bartosovu, ako bola na tom zle a napriek tomu ju nikto meodviezol a nedal hospitalizovat ...bola pri vedomi, podpisala by reverz a je to vybavene. Opat opakujem, ze to musi byt velmi, velmi tazky stav a led by to tak bolo tak nie si schopna napisat na net ani jednu ciarku :wink: Nasla som aj tento link, neviem ci ta to v momentalnom stave ukludni, lebo sa necitis dobre...
http://www.zdravie.sk/choroba/48087/s-dusou-v-nemocnici-psychiatricka-hospitalizacia

Na druhej strane, ak by psychiater zhodnotil, ze tvoj stav si vyzaduje hospitalizaciu, urcite nad tym pouvazuj! V nemocnici by ti vedeli rychlejsie pomoct a stabilizovat tvoj stav. Nemusis sa obavat ziadna klietka, privazovanie a pod.ti nehrozia. Uz som to tu niekomu radila, ze by som zvazovala aj liecebnu...je ich na Sk viac, ale pokial viem Zaluzie a Pezinok by mali byt top...

No a na zaver ti odporucam precitat moj prispevok bod c.5 ...uvidis, ze sa v tom najdes :grinning: :grinning: :grinning:
http://www.modrykonik.sk/forum/moje-zdravie/depresia-ako-sa-jej-najrychlejsie-zbavit/?page=792&post=last

@teenne podla mna vobec nie je prekvapujuce, ze sa takto citis, na kazdeho by bolo toho vela keby mal riesit tom co mas ty.
11. máj 2014 o 07:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@teenne podla mna vobec nie je prekvapujuce, ze sa takto citis, na kazdeho by bolo toho vela keby mal riesit tom co mas ty.
1. Vyhladaj psychiatra, ak sa citis takto budes potrebovat odbornu pomoc. Neboj sa nic to nie je, dnes uz ma psychicke problemy kazdy druhy clovek ...ak obcas pozeras americke firlmy, tak tam maju vsetci psychoterapeutov. Volakedy sme sa na tom zabavali, teraz je to realita...
2. Spriazdena dusa - myslis, ze by ta mama vedela pochopit? Ak ano urcite sa s nou o tom porozpravaj, pomozete ked budes mat spriazdnenu dusu. Ak nie skus surodenca, kamaratku a pod...
3. Nevies posunut statnice? Skus preverit ci by sa to nedalo, zo zdravotnych dovod by ti mohli vyhoviet...je toho vela a preto si treba stanovit priority...
4. Muzi, com ti budem pisat...to je kapitola sama o sebe, ten moj tiez nepatri medzi najchapavejsich, ale aspon mi pomaha. Mame rozdelene domace prace (je pravda, ze uz velmi davno), ale dokaze ma v pohode zastupit aj v inych. Ma tiez narocnu pracu, ale to neriesim...proste musi pomoct aj doma...
5. Ako som pisala @lumiklumikovy, precitaj si moje prispevky na tejto strane a urcite si najdes nieco pre seba
http://www.modrykonik.sk/forum/moje-zdravie/depresia-ako-sa-jej-najrychlejsie-zbavit/?page=792&post=last
6. Ak by si chcela prestat s nocnym dojcenim, napis mi a ja ti poradim ako na to ...ja teraz dojcim 2 deti, ale v noci uz nie, iba cez den...

A neboj, si tu na spravnom mieste, kocky su to veeelmi zlate!!!!

@esselte ja sa mam dobre a podla mna aj kocky sa budu mat o chvilku lepsie :grinning: :slight_smile: No tu pracu chapem, ale myslim si, ze ked ta terasa bude o nieco neskor tak sa nic nestane ...ci :stuck_out_tongue_closed_eyes:

@deny1983 mala si tieto stavy aj predtym ako si zacala brat lieky na zastavenie laktacie? Kolko rokov ma malicka? Ak si mala psychiatricku diagnozu predtym, tak lieky ja zastavenie laktacie by sa nemali uzivat, lebo to moze vyvolat psychicke problemy. A na zaver, je to mylna predstava, ze pri intolerancii na laktozu treba prestat dojcit...precitaj si clanky tuto:
http://www.mamila.sk/hladat/
11. máj 2014 o 08:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
Caute baby, tak ja som mala vcera totalny veget - manzel vyvencil vsetky 3 deti na celodenny vylet a ja som si uzivala :grinning: :sunglasses: :sweat_smile: Rozmyslam kde ich poslem dnes :grinning:
11. máj 2014 o 08:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
@deny1983 ahoj deny, no nemela bys ty pocity podcenovat...ale leky na zastavi laktace zpusobuji deprese, uzkosti i PP a pokud jsi brala dostinex, tak v tele je jeste cca 3 tydny...takze mohlo by to byt z toho, ja musela taky brat leky na zastavu kojeni a citila jsem se strasne, mela jsem siiiiiiiilenou uzkost a moje psychiatricka mi pak rekla, ze kdyby to vedela, tak mi to zakaze uzivat, ze to je silena bomba...kazdopadne po tech 2-3 tydnech jsem uz citila mnohem mensi uzkost...
11. máj 2014 o 10:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@172 nevim, jestli primo po menzes, ale celkove tak okolo...ted to zaclo uprostred menzes a i po skonceni se to porad tahlo...ono asi souvisi s tim i to, ze clovek ocekava, ze mu v te dobe neni dobre, tak se zacne vice pozorovat...ja se zacnu vzdycky vice pozorovat, kyz jsem sama...mam cas a vzdycky mi je hur :stuck_out_tongue_closed_eyes:
11. máj 2014 o 10:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@172 ahoj, mam presne to co pises. Divne pocity, hlupe myslienky.. Kludne napis IP ,mozme popisat. Peknu nedelu prajem.
11. máj 2014 o 12:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@kachita ahoj toto je podla mna psychika... Aj jasiviem samanavodittaketo stavy... Fakt. Niekedy mam pocit zechcem zitradsej bez svojej hlavy . Je to psycho co si vlastne dokazeme sposobit same . A najhorsie jezeked zistis ze si vies navodi az takyto neprijemney stav tak hlava si vymysla nove a nove a horsie a horsie myslienky a stavy... Ajpkoby skusala kam to az moze zajst...
11. máj 2014 o 15:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte všetky mamičky.......že vraj dnes máme sviatok :slight_smile: Cítam a sú tu nové kočky,ktoré tiež vítam na tomto fore,aj ked by to mohla byť veselšia téma :unamused: ale čo už, choroba si nevyberá. Všetkým držím palce,nech to čím skôr prejde a bude dobre.
11. máj 2014 o 15:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (5)
@lenka00 lieky na zastavenie laktacie sposobuju stavy ake opisujem??? mohlo by to byt ono, nemala som totiz predtym ako som ich zacala uzivat vobec take stavy, az po tyzdni uzivania liekov proti laktacii sa mi pohorsilo takto psychicky, ale v letaku je pisane, ze len tazke dusevne poruchy, predstavovala som si to, ze naozaj nieco taze, ale tak aj tieto moje stavy myslis, ze by vyvolali tieto lieky na zastavenie laktacie? to by bol ten lepsi pripad.
11. máj 2014 o 20:42  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@babetkomoje Presne toto si myslim. Ze je to ako taky demon, co skusa a ked prekonas skusku, navodi ti nieco este horsie. Teraz musim prejst touto skuskou.
Ale stale ta myslienka: "Co ak..." Co ak sa zadusim, co ak to je zakerna alergia, co ak, co ak, co ak....a stale dokola.
Ja som si uvedomila, ze mne ten krk tuhne zvonka, teda to zvieranie je vo svaloch. Ale to svrbenie a meravenie jazyka. A to neviem teda, co si mam o tom mysliet. Ani vyrazticka, ani opuch, len meravenie a mravcernie a strach ako keby ma mali na bitunku rezat.
11. máj 2014 o 20:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok