• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Depresia. Ako sa jej najrýchlejšie zbaviť?

22. júla 2017 
@gretyka presne tak, kedysi, keď som bola ok a nepotrebovala žiadne lieky nemala som ani žiadne sny.....Až teraz som zistila, že to mám z AD,aj som sa to tam nakoniec dočítala....lebo som si to nevedela inak vysvetliť....Tak závidím mužovi, že ľahne - do 5 min.spí a do rána sa mu nič nesníva :slight_smile:
3. nov 2014 o 18:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
môžu niektoré AD vyvolávať ťažké sny, ale tiež takéto sny sú príznakom ochorenia -ako napr. depresie.Tiež ma trápili ťažké sny, tak som hľadala odpovede. Mne ochorenie paradoxne začalo ťažkými snami, a ako som začala brať AD tak sa to zlepšilo. Takže som tieto ťaživé živé sny mala pred tým, než som začala brať lieky. Takže určite to nebolo z liekov. Skôr si myslím, že je to väčšinou z choroby. Čo som čítala o snoch - sny sú kráľovská cesta do nášho nevedomia - hovoria o našom prežívaní. Je to odkaz samého seba - sebe. A odrážajú to čo človek prežíva počas dňa, resp. to čo prežíva emočne, len tieto emocie sú neskutočne premrštené. Všetko je v metaforach - v obrazoch - dajú sa dosť čítať. Dosť si viem svoje sny vysvetliť, odrážajú obyčajné strachy, obavy, hľadanie, niekedy bezmocnosť z konkrétnych vecí ktoré prežívam.
3. nov 2014 o 19:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
Baby boli ma strasne chrbat a stoho ma boli vsetko a mna to privdza do sialenstva a j uz neviem snazim sa mysliet pozitivne no stale je to rovnake rozbjusy sa mi srdce a uz tobje :frowning2:
3. nov 2014 o 22:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@1andrea111 ja ako sa sanžím tak, neviem si tie sny vysvetliť....máš pravdu, je to celé ako v metaforách.....akoby odrážali moje obavy, strach, úzkosť.....ale neviem ich rozlúštiť....
4. nov 2014 o 11:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte,beriem lexaurin 1,5mg dvakrat denne a je mi z neho na vracanie.Ved som si myslela,ze to je dost slabe tak nechapem.Xanax katastrofa,totalne ma uspaval,prespala som cely den.Ale ten lexaurin nechapem :frowning2:
4. nov 2014 o 11:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@lia09 Odkedy ho beries? je to naozaj z neho? ak ano, tak zavolaj Dr.
4. nov 2014 o 11:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@gretyka cca 2 tyzdne.Stopro z neho,lebo mne je zo vsetkych tychto liekov zle,ci uz paretin alebo neviem co vsetko som uz dostala od dr.Uz nevedela co mi ma dat,lebo zo vsetkeho mi bolo na vracanie.Vraj mi uz dala liek,ktory sa bezne dava detom,a aj z neho mi bolo zle.Tak neviem,ci som cudna alebo co ale uz ani dr nevie preco
4. nov 2014 o 11:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@lia09 tak to mi je luto, ja som skoro necitila jeho ucinok...ako urcite ucinkoval,ale takmer nic som necitila, aj som musela zmenit, lebo mi nepomahal dostatocne....spytaj sa urcite Dr. :wink:
4. nov 2014 o 17:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@lia09 Ahoj,skús začať menšími dávkami,ono je to skoro pri všetkých tých liekoch zle,na grcanie......zle od žalúdka,ťažoba,zlé trávenie...
4. nov 2014 o 17:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@gretyka, @anina63 dakujem za rady.Neviem ci to nahodou neni od toho,ze od stresu uz mam zaludocne problemy,ale ziadne vredy ani nic podobne.Len proste ma boli zaludok,busi mi srdce a toci sa mi hlava a je to psych. povodu,teda vraj.Tak mozno preto tak zle reagujem na lieky :unamused:
4. nov 2014 o 21:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@lia09 ešte aj po 2 r. mám s tým problémy.....vyšetrená od hlavy po päty,ešte aj hadičku som si dala zapchať kvôli žalúdku....je tam zápal,ale ten vraj nerobí také problémy a dá sa preliečiť....psychika :unamused:
4. nov 2014 o 21:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@anina63 veru psychika je svina :angry:
4. nov 2014 o 21:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
ahojte dievčatá, prosím vás viete mi poradiť ako sa zbaviť vnútorného napätia - nejaké dychové cvičenia poprípade cvičenia celého tela aby sa uvolnili krče - už dlhšiu dobu totiž pociťujem také vnútorné napätie ale všimla som si že mám teraz dosť často zaťaté zuby ale aj stiahnutý chrbát - či ako to napísať - proste som v jednom veľkom krčí, furt akokeby v pozore a neviem sa vôbec uvoľniť :unamused: ďakujem za každú radu aj tip :wink:
6. nov 2014 o 17:49  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@chrumen Joga je ideal na, Su vsak rozne druhy, treba skusit a vybrat si taku, ktora by Ti najlepsie vyhovovala.
Na kurzy jogy som zacala chodit, v obdobi, ked som bola v praci pod brutalnym tlakom a po cviceni jogy som sa citila vzdy fantasticky. Nedla sa to porovnat s dobrym pocitom, ktory som mala po pisilovni, pripadne inom cviceni. Drzim palce
9. nov 2014 o 09:38  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Ahojte dievčatá, tak ako tak čítam Vaše príspevky nedá mi nenapísať .. Ja som od začiatku tehotenstva mala silné nevoľnosti, zvracala som, neskutočné krče na žalúdku a pod .. samozrejme že za to mohla moja psychika. :frowning2: :frowning2: :frowning2: teraz som začala 8 mesiac a ako tak to prešlo ... už dlhšie sa liečim na PP a posledné dni sa cítim aj dosť depresívne, možno to je tým, že pôrod sa blíži a ja sa už naozaj bojím všetkého. V noci nespávam, len sa prehadzujem a snažím sa upokojovať medovkou lekárskou, ale každý kto vie čo je depresia, alebo trpí panickou poruchou vie, že čaje moc nepomôžu, ale snažím sa nebrať medikamenti kvôli malinkému. :cry: Mnohí , hlavne tí, ktorí si neprežili depresie nikdy nepochopia, že bez liekov to proste nejde a napísať naozaj takú sprostosť že šport pomáha ..... áno pomáha, ale až vtedy, ked je človek ako tak stabilizovaný :wink:
10. nov 2014 o 20:38  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (6)
http://www.provita.sk/site/node/43 stranka o dojceni a liekoch :slight_smile:
13. nov 2014 o 10:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte,
dlhsie som nepisala, ale musim sa priznat, ze sa mi podarilo vysadit Trittico, uz ho pol roka neberiem a citim sa fajn, spanok mam dobry, pomohol mi Olanzapine a aj ten uz vysadzam, mam uz len 1,3 mg na noc, co je tak trochu homeopaticka davka..a co mi pomaha - praca, meditacia, sport - joga a behanie, priatelia a nasla som rovnovahu medzi odpocinkom a povinnostami a hlavne si najst cas na seba...prajem vam vsetkym skore uzdravenie
18. nov 2014 o 17:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Baby nemozem to citat vsetko lebo je tu toho kvantum, berie niekto zoloft a tritico? Ja som si teraz nechala zvysit davku o polku naviac takze beriem 75mg zoloft a tritico na noc 150 lebo som mala extremne problemy so spankom. Lekarka mi hovori ze to nie je vela, je to ok nemam si to vycitat? Je tu niekto kto sa liecil z poporodnej depky? Ja sa leicim 3 mesiace a uz je to neporovnatelne lepsie ako to bolo ale stale nemozem povedat ze som stastna,,,,prejde to? Zlepsi sa to uplne?
19. nov 2014 o 12:31  •  1 dieťa - čaká bábätko, termín má v auguste 2014  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@silvika99 Urcite si nic nevycitaj, len posluchni lekarku a ber lieky tak, ako Ti povedala. Samozrejme, ze to bude stale lepsie, uz teraz sa citis ovela lepsie, tak to stale bude takto pokracovat, az kym sa nevyliecis....:wink: Vsetko dobre! :slight_smile:
21. nov 2014 o 21:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Ahojte, už beriem escitalopram 4 týždne a ešte nezabralo podľa mojich predstáv. Bola som teraz u MUDr. a vraj počkáme, čo bude ďalej, malo by sa to zlepšovať.....No neviem, nie sú 4 týždne dosť dlho aby to zabralo? Okrem toho musím zobrať aj lexaurin, lebo som nervózna niekedy ako čert. A za dva mesiace nastupujem po rodičovskej do práce a už mám žalúdočnú nervozitu, nespávam a celkovo sa mi zhoršuje stav ako na to denne myslím.....Ach jo.....A neviete mi povedať, prečo sa pri AD nemôže piť ľubovníkový čaj? Preto, lebo zosilňuje účinky AD alebo skôr zosilňuje ich VEDĽAJŠIE účinky???? Vďaka.
23. nov 2014 o 11:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
A ešte som zabudla.....Kedy psychiater navrhuje hospitalizáciu, napr. v Pezinku? Môže aj na žiadosť pacienta? Potom sa to uvádza aj do bežnej zdravotnej dokumentácie, ktorá je u obvodného lekára?
23. nov 2014 o 11:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@tslobik Ja tiez beriem escitalopram a prve naznaky zlepsenia som zacala citit asi az po 6 tyzdnoch....tak este pockaj, daj tomu cas....ked treba, daj si lexaurin. A coho sa bojis konkretne po nastupe do prace? mas stresovu robotu? Alebo len tak celkovo tej zmeny zivotneho stylu? Nemysli na to, urcite Ti bude dobre medzi ludmi a nebudes mat cas riesit svoje stavy. Lubovnikovy caj sa nemoze kvoli serotoninovemu syndromu, ak dobre viem.
23. nov 2014 o 23:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@tslobik S tou hospitalizaciou neviem, nemam skusenost.
23. nov 2014 o 23:47  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@gretyka Ďakujem....No....do môjho pôvodného zamestnania sa vrátiť nechcem, lebo je to psych.náročná práca a aj vzťahy na pracovisku neboli dobré....Ale tomu sa nevyhnem v dnešnej dobe asi :unamused: A z prípadne nového zamestnania mám úprimne strach, mám problém si navyknúť na nové.....Teraz už rok bývame v novom meste a stále som si tu nezvykla.....Proste mám strach - malý nastúpi do škôlky - to predpokladá choroby, ja novú prácu....a keď budem stále na OČR, tak ma rovno môžu v skúšobnej dobe prepustiť....máme aj finanč.problémy. Proste je toho veľa. A navyše okrem tej depky čo mám a na čo beriem lieky, tak sa cítim strašne nervózna, podráždená....To som Dr. radšej ani nespomenula, lebo nakoniec budem mať všetky psychiatr.diagnózy :grinning:

A prosím ťa, čo je to ten serotonínový syndróm???? A ešte mám aj strach, že lexaurin je návykový....a ja ho beriem dosť často :frowning2: Teda keď chcem ako-tak fungovať.
24. nov 2014 o 09:26  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@spirit16 Ďakujem za rady :wink: môj problém je aj to že ked som nervózna moc sa sledujem - tam ma pichne, tam zabolí, srdcemi voláko rýchlo bije, ťažko sa dýcha a mám paniku z toho že ASI mám nejakú vážnu chorobu. Riešim svoj problém aj s lekármi, neviem či to môžem napísať ale diagnostikovali mi panickú poruchu .... bola som dlho pod stresom ( dieťa, škola, práca, osobné problémy), trvalo to viac ako rok, zle som spávala, zle jedla do toho tie pocity, stavy úzkosti a napätia, prestala som sa tešiť iba som čakala že určite sa mi musí niečo stať .... niečo hrozné, otrasné. Beriem xanax - jednu tabletu denne a aspon dobre spím, snažím sa vypnúť od zlých myšlienok, všeobecne mám veľa koníčkov - cvičím, malujem, turistika vlastne šport všeobecne. Teraz mám nervy z toho lebo mi majú robiť všelijaké vyšetrenia aby si teda boli lekári istí že je to "len" psychika, čaká ma aj psychoterapia. U mňa je to ťažké pripustiť si že sa mi niečo také stalo, považujem sa racionálneho človeka, vždy som mala všetko pod kontrolou takže mi to celé príde ako jedno veľké osobné zlyhanie - mám veľku podporu v rodine, v partnerovi no aj tak sa neviem akosi uspokojiť s myšlienkou že sa "to" stalo aj mne ....
24. nov 2014 o 09:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@chrumen tak to je super, že máš podporu v rodine......Lebo ja ju nemám, v rodičoch vôbec....tí si myslia,že mám len zmeniť svoj pohľad na život na optimistickejší a všetko bude ok. Už som to s nimi vzdala.....Nechápu, že to je choroba ako každá iná. Oni uznávajú len fyzické ochorenia :cry: A manžel sa len prizerá a nevie čo so mnou :cry: Mám pocit, že som v tom totálne sama. Preto by som prijala aj hospitalizáciu.....len sa bojím, či by som aspoň tam našla pochopenie....
24. nov 2014 o 10:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@tslobik bez podpory je to na prd, ja som to dlho v sebe dusila lebo som nechcela otravovať iných s tak banálnymi (hlavne pre nich) problémami, až neskôr ked sa to u mňa zlomilo všetci zistili že slová : to prejde, mysli na iné, bud optimistická - že také slová už nestačia. Mala som také stavy že som od nervov chodila po byte ako tiger, bola by som si vlasy vytrhala len aby som si uľavila, taký strach že som mala pocit že v tej chvíli určite umriem.... až teraz to všetci pochopili, keď ma v takej situácií zažili, ked videli ako sa trasiem, že nemôžem poriadne dýchať, rozplakala som sa ked som im chcela povedať ako sa cítim. AŽ vtedy im to došlo, že ja to neovládam, že to telo si so mnou robí čo chce, jeden veľký začarovaný kruh!!! Partner sa na to pozerá inak, nevie čo presne má spraviť a preto som mu na rovinu povedala : Ja chcem byť taká ako predtým, no sama to nezvládam, potrebujem vedieť že môj problém nezničí náš vzťah, že môžem s tebou počítať pretože tá neistota mi dáva pocit že môj problém ťa zaťažuje. Stačí ked ma objímeš, vezmi ma na prechádzku, rozprávaj o to aký si mal deň a hlavne ma nenechávaj dlho samu - teraz to chvílu so mnou takto vydrž, potrebujem aspon v tomto istotu, že sme spolu ako tím v dobrom aj zlom.

Chlapi to inak vnímajú, niesu tak citliví a všeobecne človek ktorý také nezažil ťa nepochopí a nebude vedieť ako ti má pomôcť. Hneď sa vyrozprávať teraz mne veľmi pomáha, vždy sa ale spýtam dotyčného človeka či má čas a či mu to nevadí že sa mu vykecám ( samozrejme nie hocikomu) - a ono to veľmi pomôže, taká pomyselná ťarcha odíde preč a stačí ked ma ten človek vypočuje a uistí ma že také teraz určite nehrozí, že som zdravá, ukáže mi pozitíva v tej danej chvíli. Skús to takto mužovi povedať, aj rodičom - si ich dieťa predsa a mali by pochopiť že niesi teraz šťastná, že je to choroba ked vymizne ten hormón sťastia (tak ako to povedali mne lekári) - je to pocit keď neviete nájsť pozitívum ani v tom čo vás inokedy bavilo, to je biochemická nerovnováha a dá sa liečiť !!! Držím ti palce
24. nov 2014 o 11:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (3)
@chrumen
@tslobik
@gretyka
@barbakl
@1andrea111

Baby-ako dlho ste sa liečili alebo sa liečíte?
Kombinujete liečbu tabletkami aj s niečím iným? Napr. psychoterapiou?
Ďakujem.
24. nov 2014 o 12:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@chrumen Veľmi pekne si to napísala......presne také pocity zažívam. A keď ma to chytí, musím sa horko-ťažko premáhať, lebo mám 3-roč.syna, ktorého nemám kam dať. Ešte nechodí do škôlky. O to je to horšie.....Kedysi som proste išla spať,keď bolo najhoršie, alebo mi pomáhalo ísť s kamoškami niekam von, ale teraz sa nedá. Som v novom meste, nikoho tu nepoznám. Som len doma alebo idem s malým von......ale nikoho známeho nestretnem, proste dookola stále to isté, každý deň je rovnaký...Ja to rodičom môžem vysvetľovať dokola a nič z toho......Radšej k nim už ani nechodím :unamused: Skôr ma pochopí cudzia osoba, ako vlastní....Muž je ok, len predtým sa s takým ničím vo svojej blízkosti nestretol, tak tiež to akosi nevie pochopiť. Je veľmi racionálny typ. A ďakujem za povzbudenie :slight_smile: . Už len keď človek môže napísať pár riadkov - hoci aj sem - sa mu uľaví.
24. nov 2014 o 13:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
@lienka737 Ja som brala AD rok, potom som ostala tehotná - vtedy som akúkoľvek liečbu vysadila a čuduj sa svete cítila som sa dobre aj bez liekov. No ale po pôrode som musela znova nastúpiť na lieky a už je to 3 roky čo ich beriem. Vystriedala som dvoje AD, ale ani pri týchto nových účinok ešte nenastúpil naplno. Tak čakám, že čo bude ďalej. Okrem AD beriem ešte občas niečo na spanie a lexaurin. A lekárka mi kázala magnézium. Ale rozmýšľam aj nad psychologičkou, proste mám pocit, že lieky mi nestačia, že by som sa potrebovala vyrozprávať - ale poriadne, aj ohľadom minulosti....Asi tak.
24. nov 2014 o 13:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok