• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Depresia. Ako sa jej najrýchlejšie zbaviť?

22. júla 2017 
ahojte,prosim vas o radu,uz som pisala,tiez trpim pan.poruchou,beriem,paretin,a teraz asi tyzden valdoxan,take tri dni boli fajn,teraz v robote mi je dobre,ale akonahle pridem domou je mi nanic,akoby cele moje telo ovladol strach,ze to nezvladnem,ze to tak bude stale,co bude s detmi,no strasne .....trpim aj bronchitidou,chcem sa opytat,nemoze to mat vplyv aj na psychiku?zaludok tiez mam zase taky stiahnuty,no niekedy zufalstvo,prosim poradte,dakujem
9. feb 2016 o 15:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@evak12 iba si teraz zacala s tabletkami?ak ano tak to este potrva.Ja som si tiez presla peklom, ked som znova zacinala po prestavke strasne som sa bala, ze uz nikdy mi nebude dobre, ze cely zivot budem trpiet kazdu tabl, ked som si rano davala som si hovorila, ze mi bude lepsie.A tak aj bolo..skus sa doma niecom rozptylit hrca v krku a bolesti zaludka pomaly prejdu:slight_smile:
9. feb 2016 o 17:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@evak12 a tiez mam paretin Seroxat a pp a uzkostnu poruchu a strasne zlu povahu:slight_smile:)citlivu, ale uz to beriem tak, ze su veci, ktore ma vzdy vykolaja, lebo vsetko moc prezivam a mozno je to na nieco dobre:x
9. feb 2016 o 17:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@qidko a ake si mala zaciatky s liekmi ked si ich zacala brat?ako si sa citila?
9. feb 2016 o 18:10  •  1 dieťa - čaká bábätko, termín má v septembri 2017 (32. tt)  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@eliska13 ja paretin uzivam 9 rokov,valdoxan asi tyzden,trosku bolo dobre,ale ono sa to stale vracia,ja uz neviem ....a dakujem
9. feb 2016 o 18:19  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@janula2511 Mne zabrali az 3.lieky stavy boli rozne uzkost,chvenie zaludka ,precitlivenost,zavraty,nechut do jedla a vypadky pamati na treti pokus som zacala citit zmeny dokazala som sa sustredit ,precitlivenost ustupovala niekedy je to lepsie inokedy horsie napr.uz dva dni som bez neurolu dokazem si odychnut aj bez neho ale dnes rano to bolo horsie vonku zmena pocasia a moj organizmus reagoval ale rozchodila som to u vidim aka ma caka noc lebo myslienky uz chodia kade tade
9. feb 2016 o 18:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@janula2511 no ono na začiatku liečby je to vždy horšie, treba VYDRŽAŤ a nájsť si svetlý bod, že bude lepšie, vždy si treba spomenúť nato, že už bude len a len lepšie ... každý deň o kúsoček, nejaké to percento ... mne teraz lieky tiež mení lekárka, lebo Helex ideme vysadzovať, ten je najviac návykový ... a miesto neho Rivotril ... je to ťažké ... absťáky ako hrom, aj dnes v práci, motanie hlavy, na vracanie a totál niekedy úplne mimo ... ale verím, že to dám :slight_smile: .... Janulka nie si v tom sama, mne pomôže že sa tu vypíšem, počítam, čo dievčatá napísali ... ja sa liečim už 15 rokov, vlastne bolo dobre, len teraz prišla recidíva ako som prešla do zamestnania z materskej ... ale verím, že bude lepšie ... držím palčeky a posielam srdiečko :slight_smile:
9. feb 2016 o 19:06  •  2 deti - čaká bábätko, termín má v máji 2012  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@janka_banka Ahoj chybala si nam :slight_smile:
9. feb 2016 o 19:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@janka_banka. Ty si presne ako ja vzdy sa zlozim v tehotenstve, v nastupe do novej prace, pri stahovani pritom v ociach okolia som vvesela kopa nikto netusi, ze som taky posero:slight_smile:)a coho sa vlastne bojim? Ze to nezvladnem ake to bude? Neviem v tehotenstve som plakala u psychologicky, ze neviem co ma caka a ci budem dobra mama to je psycho coo? A pritom to, ze mam dieta a prestahovali sme sa boli tie najlepsie rozhodnutia
9. feb 2016 o 19:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@qidko Ďakujeeeem... Veru dnešný deň ani u mňa nič moc. Bola som s malým na kontrole u lekárky, poslala ho na rtg s podozrením na zápal plúc, ale našťastie ho nemá. Brali mu krv, tak reval a trhal sa, že mu ani krvička nechcela tiecť, normálne sa zajakával. Ja som ho musela držať, ach jo......Tak mi ho bolo ľúto, ale poobede sme si našťastie pospali vedľa seba v posteli - to milujem, keď sa ku mne túli.
Tú prácu už neriešim, je ako je a posledné dni mi to spôsobovalo hrozné stavy.....Veď snáď nie je všetkým dňom koniec......možno príde niečo iné, lepšie pre mňa a zatiaľ som aspoň niekde zamestnaná. Veľa ľudí nemá ani to šťastie. V najbližších dňoch sa chystám vydiskutovať si niečo s mojím mužom.....chcem sa konečne vyrozprávať o tom, čo ma ťaží z detstva, aby ma lepšie pochopil a aby sa ten náš vzťah a život vrátil k tomu peknému, čo bolo na začiatku. Zlé to síce nie je ani teraz, ale cítim, že musím niečo spraviť - pre seba, pre nás, pre syna :wink: Majte sa zatiaľ pekne a vďaka za milé,povzbudivé slová. Nech sa nám v noci krásne spí :slight_smile:
9. feb 2016 o 20:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@eliska13 Eliška veru tak ako píšeš, mňa vždy všetko položí, ja si to viem aj logicky vysvetliť, ale emocionálne som na tom inak, presne si to vystihla :slight_smile: ... posero ako hrom ... bola som tehu, zložila som sa, otehotnela som, zložila som sa, otehotnela som druhý krát, zložila som sa a teraz nástup do práce a trt (s prepáčením) ... zase ten istý scénar ... tak ma z toho doktorka pomaly ťahá von ... ale je to ťažká cesta ... a tiež tie otázky ... budem dobrá mama? Čo o mne povedia ostatný? dilino vyslovene ... a pritom moje/naše šťastie vôbec nie je úmerné tomu, čo si o nás myslia druhý, no nie? Podľa mňa sa bojíme aj neistoty, čo bude, či sme sa správne rozhodli, ale aj to, že všetko straaašne preberáme a nenechávame veciam voľný priebeh a chceme všetko kontrolovať ... asi tak mi to povedala lekárka ... vieš ja si to na istý čas uvedomím a o nejaký čas, keď mi je už fajn zase spadnem ...
9. feb 2016 o 20:16  •  2 deti - čaká bábätko, termín má v máji 2012  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@tslobik obdivujem ta za tvoje rozhodnutie vyriesit problemy z minulosti je to ten spravny krok a urcite ta privedie na spravnu cestu a nplni ta pokojom Drzim palceky a si statocna ze sa drzis aj v situaciach ked tvojmu drobcekovi beru krv a place ti v naruci a nemozes mu pomoct. Vsetko preboli laska vsetko vylieci pekny vecer:blush::slight_smile::heart::purple_heart:
9. feb 2016 o 21:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@janka_banka jaj veru je to tak ako hovoris keby sme viacej mysleli na seba a nemali pocit ze bez nas to ostatni nezvladnu bolo by nam ovela lepsie. A pritom vsetko plynie tak ako ma ci uz nad tym drzime kontrolu alebo nie. Je dobre nechat veciam volny priebeh tak ide vsetko svojou cestou.
9. feb 2016 o 21:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojky dievčence,.... aj ja sa pripájam k tým viac ustráchaným... asi sme tu také všetky,... príliš všetko prežívame, bojíme sa o svojich najbližších, možno až nezdravo.... a máme strach z budúcnosti, že čo bude... či už s nimi, alebo s nami.... alebo čo by...bolo... keby.... Začínam mať pocit.... lebo aj mne môj manžel vyčíta, že som príliš ustráchaná.... že všetko riešim... či je všetko tip-top... a či to tak bude alebo nebude..... no proste začínam mať pocit, ako v tej rozprávke, čo všetci išli do stodoly, a tam visela sekera, a každý nad tou sekerou reval, že čo ak jedného dňa spadne na ich deti.... :slight_smile: Asi musime trošku veriť aj tomu životu ako- takému... ja som síce za posledných 13 rokov... prežila toho viac než dosť.... aj s mojimi blízkymi, ktorí toľkí poodchádzali.... :confounded: :confounded: :confounded: a s niektorími vecami sa stále neviem zmieriť.... a viem, že som aj ja urobila koooopec chýb, ktoré ma mrzia.... :confounded: ale na druhej strane, ked sa spätne na to takto pozriem.... možno by som ani nespoznala môjho muža.... a nemala dve krásne detičky.... a nežila v domčeku, o ktorom som vždy snívala, a teraz v nom aj zijem... hoci to ešte chce kus práce... prerobiť ho.... ale "časom" všetko pôjde.... Aj moja mamka, ked nás opustila nedávno, dosť náhle.... tak ma to velmi zobralo... a zrejme aj z toho mam tú mrchu PP.... ale ktovie, každý mi hovorí, že asi by sa trápila, keby to bola prežila, a my s nou, a ona bola taká činorodá, a keby musela ležať na lôžku.... to by asi bolo pre nu väčšie trápenie....každý mi to tak hovorí.... na druhej strane... ja som bola pripravená na každú možnosť.... a chcela som sa o ňu postarať... .aj som si všetko tak zariadzovala... aby sa to dalo... ale Bohužial... dopadlo to inak.... je mi strašne za nou smutno... ale ked nikto nie je doma... tak sa s nou rozprávam.... :slight_smile: možno si pomyslíte, že mi šibe.... ale ja verím v posmrtný život.... lebo som mala isté zážitky, ktoré tu rozoberať fakt nebudem.... ale dúfam, a verím tomu, že sa už moja mamka má dobre... aj s mojim ockom.... a dedkami a babkou....atd atd.... no je to odveci.... ale ked už som akože "psychický prípad", tak nech .... Aj si poplačem....ale hlavne, ked to nevidia deti, lebo oni babku veeľmi ľúbili... a tiež sa hocikedy len tak z ničoho-nič rozplačú za nou....a tak reveme všetci :slight_smile: .... Ale taký je fakt život.... budem si to takto hovoriť.... a nič s tým nenarobím.... čo sa budem teraz báť, už aj tak som dosť ustráchaná celý život, dokelu.... nechcem takto prežiť , alebo prežívať dalej..... všetkého sa len báť.... a prečo? Prečo sa vlastne bát....? že napríklad sa mi v práci nebude dariť....? No a čo.... Alebo mám strach, že mi tam príde zle, ..... a kolegovia to uvidia... no a čo.... čo ešte nikdy nič také nevideli? alebo nemali už aj oni sami skúsenosti so sanitkami ....a podobne? Určite áno.... tak čo... :angry: Alebo ma minule prepadol strach, ked som isla do obchodu.... hlavne som sa zlakla tej pokladne... a toho radu pred nou... a myslíte, že som odpadla? figu borovú.... predýchala som... ešte sa na mna aj pokladníčka usmiala.... :slight_smile: a hned mi bolo lepšie.... popriala mi pekný den.... a mne to prišlo naozaj vhod.... a aj ja som ho popriala jej..... :slight_smile: Žijem vlastne každý den takými drobnosťami, ktoré ma tešia.... samozrejme sú veci, ktoré ma netešia.... ale dajú sa prežiť.... tak čo.... :angry: .... jediné, čo nemám rada je, ked mi je že fakt zle....ale dám Rivotril.... a ked zaučinkuje... je to hned lepšie...
Ináč dnes som bola u psychiatričky ,a povedala mi takto..... že z mojho rozprávania vyplýva, že ten Tianeptin Mylan účinkuje, hoci mám ešte také stavy.... ale už ma tak neprehana ako na začiatku.... a nie je mi až tak zle, ako vtedy.... a ten Rivotril mám brať radšej po štvrťkách a častejšie.... lebo vraj zaberá tak na dve hodiny.... takže som sa rozhodla.... že tie ADčka budem brať dalej... ako mi radila... a ten Rivotril som vlastne brala pol tabletky t.j. 0,25 mg 3x denne.... tak budem brať po štvrtkách, čiže ráno, na desiatu, na obed, poobede, ku večeru, a večer.... a uvidíme, ako sa budem cítiť.... možno to vykryjem tak.... že mi nebude zle vôbec.... tak dúfam.... a tá hrča v krku.... tak na to povedala toľko, že to ešte chvilu potrvá, kým ten pocit zmizne.... len ja mám fakt intenzívny pocit, že tam niečo je.... a teraz ked som chorá, je to o to horšie.... Ale na druhej strane som sa jej pýtala, či môžem Ibalgin, alebo Paralen, mukolytiká, atd.... a ona mi povedala, že mám také lieky, ktoré sa dajú kombinovať s inými liekmi.... a že sa nekontraindikujú s inými liekmi.... takže super.... tak som si hned kupila Bromhexin.... a tiež dala som aj Ibalgin.... a je mi kus lepšie.... :wink: :wink:
No končím ... bo som sa rozpísala.....
9. feb 2016 o 22:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
PS: Ináč k tým filmom... nepozerala som síce tie filmy, čo tu píšete, ale asi si ich pozriem.... ale keby že ste chceli vidieť "super film...." ale to odporúčam len fakt , že silným náturám... ktoré tu asi nie sme.... ale ja som si ho pozrela, je to film Rituál, s Antony Hopkinsom, natočený podla skutočných udalostí.... ktoré sa stali.... tak som síce mala dosť.... ale je to fakt sila - jedna vec alebo veta mi utkvela v pamäti.... a to že diabol sa snaží presvedčiť ľudí, že neexistuje.... ale kedže ten mladý exorcista, ho naozaj videl, mal s ním čo do činenia, tak pochopil, že ked existuje diabol, tak existuje aj Boh.... a ja si to osobne myslím tiež.... už ako som vyššie spomínala.....v príspevku.... verím, že existuje aj niečo iné, ako tento svet.... a verím, že raz ....jedného dna.... mojich blízkych - teda mamku a ocka...a dalších...uvidim..... ale na druhej strane, chcem žiť, čo najdlhšie , a aj čo najlepšie... a teda bez PP, a bez strachu....dúfam, že tú PP porazím.... a chcem žiť pre mojich blízkych,ktorí sú tu so mnou, hlavne pre moje deti, a pre manžela.... a samozrejme aj celú dalšiu rodinu...
9. feb 2016 o 22:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
To mimka 161: Ked som čítala Tvoje príspevky, občas som mala pocit, že čítam o sebe.... moji svokrovci sú velmi svojrázni ľudia... a tiež robili rozdiely medzi svojimi dvoma deťmi.... dcerou a synom.... Toho syna mám za manžela... je to skvelý človek.... ale tiež bol vždy ten druhý.... dcéra bola samozrejme pre svoju matku, a teda pre moju svokru... najsuperovejšia dcera na svete..... Ja ako nevesta.... som vždy len nevesta.... aj ked všetko robím správne, aj tak si nájde niečo, čo sa jej nepáči.... a namiesto toho, že by aspon dačo pochvalila.... furt si nájde niečo, čím človeka dokáže zdeptať.... Najlepšie je, že ked ide jej vydatá dcéra na diskoteku (podotýkam už má aj deti a manžela...) bez manžela.... je to ok... Ked si vypisuje s cudzim chlapmi ... je to ok... ked flirtuje s inými chlapmi, je to ok... šak čo nemôže...? Ale keby som to robila ja..... fuuuuuha.... tak to by som bola počastovaná kadejakými výrazmi..... :slight_smile: ale jej dcera môže..... No čo už.... a bohužial nezmení sa to, ked sa to nezmenilo doteraz, za dobrých 10 rokov.... tak sa to nezmení nikdy.... iba sa s tým zmieriť.... zo začiatku som chcela aj jej uznanie.... ale teraz už ho ani nechcem..... lebo neviem, či je myslené naozaj, alebo len na oko.... A ináč bývali sme u nich.... zo začiatku.... ale bolo to zlé..... miešali sa do nás, a keby sme tam ostali, dnes už nie sme svoji s manželom.... tak sme mali možnosť ísť do starého domčeka.... po rodine.... v ktorom nebolo nič.... ešte ani VC.... ale radšej sme išli... a som rada, že moj manžel sa ma zastal..... a prerábame.... a dajakosi pomaličky.... to aj pôjde... ale hlavne máme klud.... a aj prístup svokrovcov, kedže nebývame u nich, sa zmenil.... k lepšiemu.... :slight_smile: Milá Mimka.... viem, že je to na začiatok ťažké.... porozmýšlaj, čo je pre Teba to najlepšie, a pre Tvoje bejby, ..... skúste ostať istý čas u jeho rodiny... ako píšeš,.... priateľovi, ale nenápadne podsúvaj myšlienku osamostatniť sa.... :wink: ... Nebude dobré, ked tam ostanete bývať.... budete vždy tým piatym kolesom na voze.... aj ked budete robiť čokolvek.... ver mi... ja som vyskušala všetko možné, len aby som sa zapáčila.... a na čo.... aj tak to nemalo zmysel.... a teraz .... myslim, že svokrovci pochopili, že aj oni na staršie kolená potrebujú nás.... a aj naše deti... teda ich vnúčatá.... chcú mať s nimi kontakt.... :slight_smile: .... Moja rada, ak sa vám po čase podarí.... ja nehovorím hned... ale ked budete môcť, skúste sa osamostatniť.... lebo sa vám budú do všetkého miešať..... Možno Ti "kvázi svokra" ja tomu tak hovorím... :grinning: pomôže s malým.... (mne velmi nepomohla.... skôr som prišla kvoli nej o mlieko..... ale aspon neskôr chodila kočíkovať deti.... možno kvoli ľudom..., aby bola akože skvelá babka.....) , a ked malý bude môcť ísť do školky... nájdi si prácu.... aj Tvoj priateľ ... niekde inde.... a aj ubytovanie.... a uvidíš.... bude to lepšie.... aj ked zo začiatku ťažšie... ale časom pochopíš.... že to bolo lepšie rozhodnutie.... mám totiž kolegynu, ktorá neustále rozpráva o tom, že žila u svokry viac ako 10 rokov.... a tak sa jej miešala do všetkého, do výchovy detí, do varenia, do manžela.... že deti sú teraz proti nej.... manžel jej nepomáha... nikto jej nepomôže... všetko robí sama..... A je frustrovaná.... a už má svoje roky na to , aby vôbec pomýšlala o tom, odsťahovať sa inam.... toť môj názor.... ak môžeš, tak momentálne využi situáciu vo svoj prospech, ked už si u jeho rodiny, aj v prospech Tvojho priateľa a hlavne dieťaťa.... a potom, sa odsťahujte, kým bude neskoro.... a Ty nebudeš mať problémy napr. s depresiou.... Teš sa na bábätko.... a to bude Tvoje slniečko.... uvidíš... aj ked nehovorím, že bude všetko ružové.... ale ten pocit.... to stojí za to, ked Ti neskôr deti povedia, že "mama"..... :slight_smile: také skvelé to je.... :slight_smile: :wink:
9. feb 2016 o 22:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@ametyst123 kraaasne slova gratulujem az mi slzicky vybehli aj ja verim ze Boh nas vsetkych ochrani a sprevadza nas po cely zivot dava nam silu. Vsetky to zvladneme budeme zase zdrave a silne:relieved::relaxed::blush::heart::heart::heart::green_heart:
9. feb 2016 o 22:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
@ivka1302 Vďaka, som rada, že to tak tiež vnímaš, uprimne ja som zo začiatku chodila len akože s rodičmi či do kostola, na omše, a tak.... ale neskôr, ked som dospela.... som na vlastnej koži dospela k takému názoru, aký mám dneska.... niekedy, ked som už bola fakt v koncoch...a nevidela východisko z nejakej situácie.... ono sa vždy nejaké našlo.... hoci inak, ako som predpokladala, ale vždy to nejak šlo.... sprvu som nechápala.... až raz mi ktosi povedal, že niekto tam hore Ta má asi rád..... ked to ide, tak ako to ide.... a fakt.... ale mám aj iné zážitky, ako som už povedala.... ktoré tu nemôžem rozoberať..... ale na základe nich verím, že ten život je aj po smrti.... len v inej forme.... a som si tým úplne istá.... Viem, že niekto to úplne , alebo čiastočne, alebo vôbec nepochopí.... ale ja viem svoje.... a pre mna to tak už aj ostane.... verím tomu... a nikto ma nepresvedčí o opaku.... ale viem, že je často ťažké sa dopracovať k tomu.... že akože veriť.... niečomu.... niekomu... aj pre mna to bolo veeeeeeľmi ťažké.... ale som rada, že som zmenila názor, na základe istých vecí a skutočností.... :slight_smile: :wink:
Tak máš pravdu, dúfam, že aj toto, čo nás teraz postihlo, má určite aj nejaký ten zmysel.... ale verím tomu tiež, že to musí ísť nejako zvládnuť..... a napríklad nie sme v tom sami..... aj my si tu skvelo pomáhame... a ja som rada, že som takú stránku našla... lebo zo začiatku som fakt ,ani netušila, čo mi vlastne je, a bolo mi že hrozne zle..... a som rada, že sa tu môžem vykecať.... šak aj z tých mojich príspevkov, vám asi všetkým musí byť jasné.... že som kecoš.... :grinning: rada... veeeeľa kecám.... a tu teda veeeeľa píšem.... a keby som toto všetko musela hustiť do mojho chlapa..... :grinning: tak chudák....ale vypočuje si ma ... občas mi k tomu povie, čo si myslí on... a ja som rada každý názor....a tak je to ok....
9. feb 2016 o 23:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@ametys?t123 Viem ocom hovoris aj ja sa rozpravam s mojim nebohym svokrom bol to uzastny clovek a velmi mi chyba ,ale aj manzelovi a detom,to bolo v decembri 2014 vtedy po pohrebe bola primne rychla skolabovala som vtom case mi nasadil lekar Lexaurin aby mi bolo lepsie a o 4.m nato som sa rano zobudila a nedokazala som udrzat rovnovahu a uz sa to zacal kopit nemocnica do tyzdna operacia chrbtice po mesiaci som sa dostala konecne domov zacali rehabilitacie najpr som bola 10 dni nalozkovej reh.nemohla som chodit a vtedy zacala panika lekar povedal ze mam 10%nadej ze budem chodit to ma zacalo zozierat doma manzel,deti ktore hoci su uz velke no potrebuju ma a tak som zacala padat a spadla som az dole no teras sa snazim pozberat a byt silna cvicim aj 5×denne aby som bola natom lepsie lieky uzivam ako mam niekedy sa mi az hnusi ze ich musim zobrat ale od soboty sa mi dari bez neurolu ale zvysne beriem co ine mi ostava och az mi je lepsie Ked som to napisala trochu od veci ale co uz

Pekny den dievcata vela sil v novom dni :slight_smile:
10. feb 2016 o 06:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@qidko aj ja idem prave k neurologovi po x rokoch co som mala pokoj s chrbticou sa mi to znova ozvalo.Preco si mala taku malu sancu, ze budes chodit? Mala si prasknutu platnicku?Ja som mala vcera blby den skor zazitok bola som sa rozlucit v robote sice som tam bola len 3 m, ale kolektiv aj vsetko super len mi skoncila zmluva bolo to len na narazove prace cez Vianoce a jeden kolega mlady chalan ako ja 37 r vzdy sme spolu sran dovali o detoch hovorili...obcas ma domov odviezol ma uplne zaskocil.Ked som uz odchadzala mi hovori, ze ale snad si po sebe este poupratujes on vzdy tak srandoval kazdeho si doberal...tak som si myslela, ze sranduje vtipalek jeden:slight_smile:o to myslel uplne vazne zacal mi otvarat sufliky na stole a priniesol mi metlu nech si pozametam.Baby ja som bola v takom soku, ze ma teplo oblialo a srdce rozbusilo.Zo svojho volneho casu co som mohla byt s deckom som sa isla rozlucit a tesila sa na nich a nejaky kreten sa na mne vyvrsil.Som hlupa...po ceste som volala s placom muzovi, ze nechapem z tej reakcie nikdy sme spolu nemali konflikt a muz mi povie co si z toho robis takych stretavam denne x kusov:slight_smile:)
Este doma som nad tym premyslala, ale asi mal nervy mali ho povysit cakal na rozhodnutie a dozvedela som sa, ze dali prednost niekomu inemu asi som mu prisla do rany, tak si zgustol
Sorry, ze vas tym zatazujem, ale fakt mi to lezalo cely den v hlave.Pripadala som si strasne ponizena a naivna, ze ja im nesiem zakusky a dostanem vynadane ako male decko
Baby kolko mate rokov?ja 37 r a mam 7 r chlapca a velmi tuzim po druhom, ale sa bojim:((a viem, ze mi uz odbija a neviem sa rozhodnut psychologicka sa mi snazila pomoct, ale ja s mojou nerozhodnou povahou...bojim sa, ze znova sa u mna rozvinie depresia, ze to cele nezvladnem, ze si syn nezvykne na surodenca, ze sme uz stari na dieta, ze ze...a toto ma kvari uz dobre 2 roky a pokym to neuzavriem nebudem mat asi pokoj.Baby idem k neurologovi stale ma seka v krku pocitam si Vas v cakarni:slight_smile:)
10. feb 2016 o 07:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@eliska13 Minuly rok ma operovali po 2× kusok platnicky sa odlomil a zacal sa priblizovat k mieche pricviklo mi nervy ktore mi odumreli cize prava noha je citliva len 50% necitila som si chodidlo ani lytko na pr.nohe to ostalo uplne necitlive(vonkajsia strana)po rehabilitaciach som pohla prstamy na nohe :slight_smile: to si mala vidiet aka som bola stastna neda sa to opisat som velmi rada ze uz dokazem chodit (pouzivam FB,ortezu v topanke)ze niesom odkazana na pomoc druhych neviem si predstavit ze v 40(t.r)by som bola odkazana na cudziu pomoc aj tak si vycitam ze deti mi venuju tolko casu(dcera19,syn21,milacik :slight_smile:50)snazia sa aspon vecere travit somnou lebo manzel ma 2tyzdnove turnusy takze malo sme spolu.A ver ze zli ludia vzdy boli su a budu pust to z hlavy tes sa z rodiny a malickosti negativa si nepripustaj neoplati sa to zbytocne sa budes trapit pa:slight_smile:
10. feb 2016 o 08:26  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tak to verim chrbtica je svinstvo mojej mame hrozila operacia tiez mala vysun platnicky pri miechu necitila si ruku mravcenie...zacala v 55 r cvicit pilates pol roka poctivo a posunulo sa jej to a ma pokoj, ale je to casovana bomba.Rok predtym obstreky, infuzie lieky no kolotoc a neochota potom si nasla sama reh.sestricku a ta ju postavila na nohy.
Teeda vonku je strasne pocasie aka zima a dazd.Mas pravdu uz sa tym nezaoberam, ale celkom ma jeho pristup ku mne zabolel a prekvapil
10. feb 2016 o 09:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@ametyst123 ahojtak som dnes bola u doktora,povedala mu o svojich problemoch. Zvysil mi citalec na 3 x denne, medotrigin takisto. Na spanie som si naspat pytala trittico,ale povedal,ze on tento liek neuznava,tak mi dal este adormu na spanie (s velmi tazkym srdcom), sestricka mi na "tajnasa" predpisala 1,5 lexaurin. Mam teraz vela rodinnych problemov,som pred rozvodom a povedala,ze ona si tym tiez presla a bez ukludnovaku to nezvladnem.
10. feb 2016 o 11:21  •  1 dieťa  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Ahojte baby,chcem sa spytat,pred rokom som zacala chodit do roboty,no cez skusob.dobu som dala výpoved.mala som47kg na 168výsku nechutilo mi jest,zacala fajcit,to som aj potom prestala,vyzerala som zle .cey den práca, a v noci len bdenie celý cas som bola hore toklo energie vo mne akoby somm ani vypnut nepotrrebovala,takye skoro cele dva mesiace bud desive sni nocne mory,zdieranie z koze mojho mrtveho otca a vykostovanie mrtvych a taketo debilinyaj ak som zaspala.robotu som tazko znásala.diagnostikovali mi tetaniu,tazke uzkostne stavy ,doktorkou nepriamo urcenu schyzofreniu a bipolarnu poruchu.ja sa cítim uz dobre,aj teraz do roboty na zacvik som nastupila ale iba na skusku bez odmeny,a zase nespanie popripade desy a nocne mory.uz som normalne zvedava co ma caaka dnes večer.stretol sa nietko s takýmto stavom?poradteci aj vy máte nocne mory a co to sposobuje
10. feb 2016 o 14:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@lauraaaaaa aj ja som mala nocne desy, ale este, ked som nebrala lieky za rok sme mali v rodine 2 pohreby a vela zlych veci a takto sa mi to prejavilo.Aj beries nejake lieky? Aj ja som pri zmene prace sa zase rano skoro budila:(musela som si dat polku Lexaurinu, aby som este zaspala
10. feb 2016 o 15:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@janula2511 ahoj ano poznam ten liek ,nie nebude sa ti točit hlava ...Preco by sa mala ?Z toho lieku nie nemyslim si...Ak netpis nizkym tlakom alebo tak ,pi vela vody to pomaha drzim palce ...
10. feb 2016 o 16:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@babika1234 zato sa pitam lebo tolko neziadujucich ucinkov maju.bojim sa ich zacat brat.aj ti beries AD?
10. feb 2016 o 17:20  •  1 dieťa - čaká bábätko, termín má v septembri 2017 (32. tt)  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@eliska13 Všde, v každom kolektíve sa tuším musí nachádzať nejaký blbec.......To bol tiež z viac dôvodov, prečo som nezobrala tú prácu.....(o tom som písala vyššie), ale aj ďalšie samozrejme......Asi si na to musíme zvyknúť....aj môj mi hovorí, že si to nemôžem tak brať, lebo vždy je niečo.....vždy a všade. A ľudia sú všelijakí, aj zlí zákerní......ale našťastie stále je dosť aj tých správnych. Ja mám napr. 35 r. jedného malého syna a tiež túžim po druhom. Ale ako si písala....vždy sa nájde niečo proti.....môj vek, choroba, či to zvládneme finančne a podobne.....V tomto stave naozaj si netrúfam......Chcela by som byť pre svoje deti v pohode. Som šťastná, že mám aspoň moje slniečko - koniec koncov ani to nebolo jednoduché....Som tiež veľmi nerozhodná....Snád časom sa to všetko vykryštalizuje. Zo srdca Ti to prajem.
10. feb 2016 o 19:07  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@ametyst123 veru aj mne sa tisli slzy do očí keď som toto čítala......Mne plač pomáha a veru si poplačem aj pri malom, keď to tak cítim...Keď človek prežije to čo ty, chce to naozaj neuveriteľne veľa síl....a ja ti ich veľmi prajem. Naozaj aj z toho mi je smutno, že koľko z nás musí prežívať v živote to, čo prežíva. Prečo niekto sa len otočí na päte a ide ďalej a pozbiera sa zo všetkého. My máme tú smolu, že sme vnímavešie, citlivé a preto potrebujeme občas pomoc (nech už je to v akejkoľvek forme). A to keď si spomeniem, že som kedysi chcela ísť študovať psychológiu :grinning: :grinning: ........No zbohom, to by som narobila....... :grinning: . Ešte, že existujú tie lieky....
10. feb 2016 o 19:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Babule vyskúšajte: Ginsening royal ampula ránno nalačno, Čaj a tinktúru z Valeriány lekárskej(koreň), večer zas čaj z ľubovníka, jestvuje i sirup....:Ale len tie, čo neužívate žiadne lieky na panickú a maniodepresívnu poruchu... Taktiež veľa prírody a pohybu na čerstvom vzduchu...
..Sem tam si dajte do kávy MAlú štipku muškátového orieška.. tiež príroda a super na nervy.... Plus tie klasické bylinky, ktoré ani netreba spomínať... Materina dúška, Múčenka, Medovka, Oregano.. Všetko postupne, v kombinácii so zdravou stravou..... A POZOR depresia,panika, nespavosť.. je často príznak zápalu v tele alebo iného fyzického ochorenia..(v zdravom tele zdravý duch a naopak. netreba to od seba deliť...).... Príroda: treba začať najprv tam:/
Čiže pomalý postupný detox..nič nárazové.. Držím palce... Chémia nič dobré neveští..( https://www.youtube.com/watch?v=aLClGUIC7p0) dá sa pomôcť aj takto..výsledok poctivého liečenia hore popísanými , je badateľný ú po troch týždňoch..A baby, ak niektorá má nespavosť skúste si miesto svinskej chémie zadovážiť v lekárni čistý MELATONÍN.. držte sa:slight_smile:
10. feb 2016 o 19:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok