• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Depresia. Ako sa jej najrýchlejšie zbaviť?

26. marca 2017 
@majinulka :D a hudba ? hudba je tiež liek..:slight_smile: napríklad nech sa učí na el.gitare..alebo na hocičom:D šport, napríklad bojové umenie,že sa potom bude viac páčiť aj sám sebe:slight_smile: a bude mať sebavedomie ..tie svaly začne ovládať..svaly bez pohybu chradnú ...
12. feb 2016 o 08:26  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@tslobik aj nasi muzi su len ludia a maju pravo vybuchnut alebo byt bastvani. Nie si sama moj muz je velmi chapavy ale za posledny rok sme mali obcas hadky prave koli mojim problemom. Obcas mi ho je luto lebo si poviem ze sa tak snazi a ze si sasluzi nieco lepsie. Uz len to ze vychovava dieta s downovym syndromom je dost ma valku trpezlivost je vzdy vesely a plny energie obcas ma stve ze nedokazem byt aj ja taka ako on. Raz som mu v mojej zlej chvilke ked som bola nastvana na cely svet a hlavne na seba povedala nech si najde zenu ktora ho urobi stastnou a to sa nastval to som si odniesla haha uz to viac neurobim. Viem ze ma lubi a hoci nie sme zobrani je mi oporou kazdy den opakujeme si ze sa lubime a ze bude zase lepsie. Tsobik aj na nich je to obcas vela praca ich problemy a potom pridu domov a doma smutna zienka chceli by nas urcite take ake sme boli ked nas spoznali. Ja som kedysi prialela doma vitala tak ze som na neho vyskocila a objala ho ked prisiel domov teraz sa ani nepostavym z kresla tak pride ku mne a da mi pusu ma zakazane pytat sa ma ako mi je uz mi to liezlo hore krkom tak ked vidi ze nemam naladu tak vie pochopit situaciu a nepyta sa. A zase na druhej strane pozna hned ked mi je lepsie a sam mi povie Dnes mas pekny den ze ? Vidim to na tebe. Obcas sa pytam samej seba ci by som ja bola este s nim keby to bolo opacne:joy::joy::relaxed:️A predsa vlastne sme take ake sme boli kedysi ved aj napriek tomu ze nam je obcas velmi zle nasu kazdodennu funkciu si plnime vzdy. Obcas mi aj sam povie ked sa na to necitis tak to nerob ale ja si chcem stale dokazovat ze som este schopna robit veci ako predtym:clap::clap::heart::blush::relaxed::relieved:
12. feb 2016 o 09:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Zajtra mam narodky tak uz cely tyzden premysla cim ma prekvapi. :kissing_heart::relieved::slight_smile::relaxed::wink:
12. feb 2016 o 09:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@ivka1302 jej, tak Ti prajem zo srdiečka všetko len to najlepšie a nech sa Ti splní to, čo si sama budeš priať - to vieš najlepšie len ty sama :wink: Asi najviac by som Ti zaželala to zdravíčko a pokoj v duši, ktoré sú pre nás to najdoležitejšie asi. S tým ide všetko potom oveľa oveľa ľahšie :slight_smile: a milujúcu rodinku, ktorá stojí pri Tebe.
12. feb 2016 o 09:16  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@ivka1302 Ano,.....bola som iná, môj bol iný....Tieto veci nás oboch zmenili. Ja tiež v slabej chvíľke uvažujem nad rozvodom.......že by to bolo lepšie pre neho, pre mňa.....nemusela by som ho trápiť...len čo náš malinký? To by bolo najhoršie. Sama sa čudujem, že ma ešte neopustil. Môj sa ma nikdy nespýta aký mám, resp. som mala deň? On je celkovo tichý typ, a nepotrebuje komunikovať.....takže sú celé dni,kedy okolo seba len tak chodíme......Nebavíme sa už o ničom, len o problémoch a o synovi......žiadne spoločné záujmy, známi, proste nič. Ešte že má on svoj koníček......chodí hrávať a tam si oddýchne odo mňa, zasmeje sa, zmení "vzduch". Keď svojim rodičom spomeniem rozvod, tak len toľko k tomu povedia, že nech s nimi nerátam......Ja to v podstate ani nemyslím vážne, len ma proste táto myšlienka napadla v tejto dlhodobej situácií. Proste som ako v uzavretom kruhu, niekde, kde niet východiska z ničoho a naozaj je to len horšie a horšie. Som rada, že ty máš tak skvelého partnera, ktorý ti je oporou. :slight_smile: To je to naj.....
12. feb 2016 o 09:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@tslobik v situacii v ktorej sa nachadzame pri hladani priciny co to mohlo sposobit alebo preco mam take stavy ako mam nas napadnu vseliake myslienky ja som si zo zaciatku tiez myslela ze pricinou je moj partner aj preto som odisla na mesiac na tu Maltu s myslienkou ze dostanem nejaku odpoved ktoru som doma nemohla najst opak bol pravdou este ze som si hned na treti den kupila simku a mohli sme si volat cez whats app volali sme si kazdy den aj niekolkokrat aj ked som rano kracala cestou do skoly asi 15 min hned sme si volali obcas som mu zavolala zo skoly ked sme mali kratku prestavku skratka mi chybal a hlavne mi dodaval odvahu ze to vsetko zvladnem. A stala sa vec s ktorou som vobec neratala zamiloval sa tam do mna jeden fesny Talian ktory chodil do inej skoly ale byvali sme v rovnakom dome mal motorku tak sme vela pobehali po ostrove vsetko toto som ale manzelovi vzdy porozpravala aky som mala den a co com vsetko robila stretavali sme sa vela ludi vecer zo vsetkych kutov krajin vacsinou mladi ludia. A on bol rad ze je mi lepsie to ze sa do mna zamiloval mi povedal asi pat dni pred jeho odchodom domov ja som zostala este tyzden. No fakt som s takym niecim neratala ale vtedy som si uvedomila ako mojho partnra lubim a ze by som neurobila nic co by som si potom vycitala. Ku koncu mojho pobytu tam za mnou prisiel a ja som bola velmi rada ze je zase so mnou spolu sme odleteli domov ja som pricinu mojej depresie na Malte nenasla ale uvedomila som si ze on je moja laska. Tsobik nebud smutna nemyslim si ze by ti bolo lepsie keby si sa rozviedla a hlavne ked mate spolu drobceka. Takato situacia ta privedie na vseliake myslienky skratka ste sa troska od seba oddialili a z velkej casti urcite koli tvojmu problemu ved ako mozme robit stastnych druhych ked same nie sme stastne. Skus zobrat iniciativu do svojich ruk chlapi su pohodlni. Trebars tvojho muza niecim prekvap premoz samu seba a urob mu nejake prekvapenie. Ja som sa napr. minuly rok raz vecer pekne obliekla a nahodila a ked partner prisiel vecer domov tak sa ma spytal ci idem niekam von a ja ze ano idem na veceru a on ze skym a ja mu hovorim ze s tebou tak sa pohni a nahod sa do gala ale platis ty lebo ja som bez penazi a on ze ziaden problem. Predtym som objednala stol v jednej fakt peknej restike. On bol z toho paf ze taketo prekvapka mu mozem robit castejsie. Tak to ti chcem povedat ze take nejake spontanne prekvapka su super alebo ho prekvap (sme tu same baby ze?)hod si na seba nieco sexy a pockaj na neho ked pride alebo si zajdite do baru s peknou hudbou alebo si zapni doma trbars peknu hudbu a povedz nech si s tebou zatancuje.Vo vasom vztahu je urcite este uhlik ktory tlie treba ho len rozfukat a muzi to zvacsa neurobia Tsobik nemysli na rozvod pokus sa zachranit to co mas ved urcite sa stale lubite len ste si to zabudli jeden druhemu pripominat. Dakujem za zelanie urcite sa posnazim aby dalsi rok bol lepsi ako ten minuly a zelam aj vam vsetkym nech sa mate dobre a nech vstky najdeme zase pokoj do nasich dusi a lasku v rodine:heart::clap::slight_smile::heart_eyes::relieved::heart::heart::heart:
12. feb 2016 o 10:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@tslobik Ano tie lieky beriem kazdy den az na ten nestastny neurol.A moj manzel mi velmi pomaha chodi sice na turnusy ale Ked je doma velmi vela somnou rozprava a vzdy ma taha na prechadzky niekedy mi to az lezie na nervy a kedze je aj zo synom polovnik travime vela casu v prirode Ked som este nemohla poriadne chodit vzdy ma odviezol autom az k posedu a ver ze to mi to pomohlo tam si tak precistis hlavu j
12. feb 2016 o 10:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@tslobik to je skoda....ak mas ticheho chlapa introverta musis vztah tahat ty.Kolko ste spolu?musite mat nieco spolocne nie?Ja mam najradsej take obycajne vikendove dni ideme na Zeleznu ci Kolibu, prejst sa do mesta aj so synom vyvetrat si hlavu.Ja rozrpvam on je ticho:slight_smile:)My fungujeme normalne nejako neovplyvnuje nas vztah moja uzkostnost a depresia.Ked mu poviem, ze ci si mysli, ze zijeme ako sme chceli,...tak na mna nechapavo pozera co vymyslam, ze sme zdravi, mame kde byvat, ja nie som moc typ na nejake romanticke vylevy, ale niekedy si pripadam doma ako au pair a kucharka:slight_smile:) puto je medzi nami silne, ale tak po 11 rokoch to uz nie su motyle v bruchu:slight_smile:)
Uz vela x som mu povedala, ze nie som stastna, ze som si myslela, ze moja rodina raz bude ina a inaksie zit.Ja som smutna z toho, ze cez tyzden je pracovne vytazeny a vsetko komplet vsetko je len na mne.Mna to bavi som rodinny typ, ale chlap to ma jednoduchsir moze si robit svoju karieru, nemusi sa prisposobovat dietatu ja to citim dost ako nespravodlivost.neviem sa spolahnut na to, ze o nejakom case vyzdvihne dieta zo skoly, pomoze s ulohou a asi toto je ten problem preco sa neviem rozhodnut prr druhe dieta.Aj, ked psychologicka tvrdi, ze som rodinny typ moje stastie je v starani sa o druhych a preto som sa po prestahovani do domu zlozila, lebo velmi tuzim po druhom dietati, ale sa bojim:slight_smile:)
Mne psychologicka vynadala dokedy chcem este pred muzom bedakat a plakat to bolo vtedy to odbodie 2,3 mesiacov...ze nakoniec sa na mna vykasle:(
Ze nikto neumiera, mame co jest, tak mam prestat!v prvom momente ma urazila, ale mala pravdu len som sa utapala v sebalutosti tak baby hlavu hore nikto nechce mat doma klbko nestastia.
12. feb 2016 o 11:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@eliska13 Eliška tak takto reaguje aj moja lekárka ak sa sťažujem:slight_smile:...ale asi nás treba "naštartovať"..:slight_smile:... ja tomu hovorím, že mi dáva mierne elektrošoky, napr.že ma pošle do nemocnice a tak...ale na druhej strane musíme byť k sebe aj menej prísne,lebo je to choroba a nie výmysel ... a chorobu si nik nevymýšľa ... ja sa už dlho snažím prijať samu seba takú aká som ... niekedy sa pristihnem, že si vyčítam, že som chorá ... A to je zléé ... držím nám všetkým palčeky dievčence :slight_smile: ...
12. feb 2016 o 11:08  •  2 deti - čaká bábätko, termín má v máji 2012  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@janka_banka ano, ked som zacala brat Seroxat mala som dlho pocit, ze mi nezaberie, ze mi je este horsie a psychologicka mi vynadala preco si nedam Lexaurin ci chcem dietatu pokazit letne prazdniny, ze pojdem do nemocnice:slight_smile: maju nas tie lekarky a psych dobre precitane:slight_smile:)teraz chapem vtedy som bola urazena.Vynadala mi preco sa hram na hrdinku a trpim ako kon.mne sa paci ten slovny pingpong od psychologicky typu ja nie som stastna...a co myslite kto je stastny?...boli ste uz niekedy stastna ..ano, ked bol syn maly...ona no preto, lebo ste mala cely den naplneny starostlivostou o dieta a nebolo casu rozmyslat nad hlupostami:slight_smile:...tak preco sa bojite mat druhe dieta?ked viem, ze po nom tuzite...lebo sa bojim....uz viem ake to je tazke, bojim sa, ze ma chyti depka...a co, ak si budete cely zivot vycitat, ze ste to neskusili este raz...hmmm bojim sa a hanbim sa za to, ze som srab...uz som nebola u nej skiro rok naposledy mi povedala, ze so mnou ani z voza ani na voz a mam nad sebou popremyslat:slight_smile:ze bud alebo...mam na seba prevziat zodpovednost a prestat sa hrat na rozmaznane decko.Ze bude x veci preco dieta nie a preco ano.
A, ze keby sa ludia bali ci uzivia deti a budu mat raz peniaze na vysoke skoly nikto ich nema.Ze mam naivnu predstavu ako ziju druhi ludia a myslim si, ze u susedov je trava zelensia:slight_smile:)
12. feb 2016 o 11:38  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@eliska13 ma sme spolu 8 rokov a nemáme v podstate žiadne spoločné záujmy, ani druh filmov, ani hudbu, on je muzikant....ja som hluchá ako peň. Kedysi som mala rada vysokohorskú turistiku, keď som ako mladšia chodievala s rodičmi, on sa na to necíti. Jeho zaujíma fotenie, pc - mne to nič nehovorí atď, atď. Čiže naše večery keď malý zaspí vyzerajú tak, že on je pri pc a ja pri tv, najnovšie už ani to ma nebaví a idem si radšej ľahnúť do postele a tam si občas čítam. Nikam spolu nechodíme, lebo nemáme spoločných známych, keďže som tu prisťahovaná a on aj tak veľa známych nemá.
12. feb 2016 o 12:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@eliska13 o tom dieťati si to napísala dobre.....A tvoj by chcel? Lebo ja mám pocit, že aj kvôli tomu, že môj muž dieťa už nechce (vraj kvôli mojim stavom), mám k nemu taký postoj aký mám. Proste si myslím, že ma už nemá dosť rád.....ale on mi to tiež vyvracia. V vraj mám vydieračský prístup. To uznávam, že asi ano.....lebo tvrdiť, že ty ma už nemáš rád, lebo nechceš dieťa.....je detinské. Ale čo mám s tým robiť? Ja to proste nerobím naschval, neviem si s tým pomôcť. Ja ho chápem, že má strach. On vidí ako problém hlavne moju psychiku, ja zase mám strach z nedostatku peňazí.......aj to ma sprevádza celú dobu odkedy sme spolu, že raz......proste raz nebudeme mať financie (napr. kvôli chorobe, nezamestn.....a podobné veci). Proste kazím si chvíle tým, že rozmýšľam priveľmi čo by mohlo byť keby.......a čo všetko sa môže stať. Viem, že rozmýšľam neprimerane.....ale hold, mám na to právo so svojou dg. Viem, že keby takto všetci rozmýšľali, tak je na každého človeka jeden psychiater. Mne tiež každý tvrdí, že mi nič nechýba, že mnoho ľudí je na tom oveľa horšie........nemajú prácu, majú dlhy, nemajú pomaly čo jesť......Ja skoro vždy v tom danom momente mám.......ale vždy ma nahlodáva to, "čo keď raz".
12. feb 2016 o 12:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@tslobik je lepsie nemysliet co ke d raz...lepsie je mysliet vsetko bude dobre a vsetko zvladneme a nemyslis si ze tvoj zdravotny stav by sa zlepsil keby si otehotnela?Nerozpravali ste sa s manzelom o tomto? Mozno by si sa zacala tesit na to po com tuzis a zabudla by si na to co ta suzuje:relaxed::relaxed::relaxed:️Niekedy je depresia fakt o zmene a toto by bola tvoja velka zmena ale samozrejme ze by ste sa museli na to pripravovat pozitivne v kazdom smere ziadne co ked?...
12. feb 2016 o 12:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@ivka1302 to plati aj na mna:slight_smile:
@tslobik moj by aj chcel ma rad deti vsetkym susedovym deckam robi zo seba sasa.Uvidime, ak sa zadari bude uz som postupila aspon v tom, ze sa nechranime.Ja sa bojim, ze ak to aspon nevyskusam budem si to vycitat:(
Byt moc zodpovedny je na skodu
12. feb 2016 o 13:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
@eliska13 mas moju podporu a pozehnanie rob to tak ako to citis drzim palceky:clap::kissing_heart::blush::relaxed::relaxed::green_heart::purple_heart::blue_heart::heart_eyes::slight_smile::relieved:
12. feb 2016 o 13:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@juliailuj Ahoj Juliailuj, aj ja si myslím, že psychoterapia je super vec..!!! fakt naozaj..... chcela by som na to ísť aj ja, ale nemôžem kvôli práci, bohužial, už aj tak možno o nu prídem...., a u nás ísť do lekára nám to šef nepreplatí.... takže žiaden paragraf ... mi nepomôže...takže len zobrať dovolenku... a brať dovolenku už aj tak beriem, ked mi treba ist ku psychiatričke...takže bohužel..., .... Ale na druhej strane čo s tým, ked viem, čo mi spôsobilo Panickú poruchu.... viem, uplne všetko, viem si to sama rozobrať, už od detstva až po dnešok.... viem, všetko, čo mi mohlo tuto PP spustiť..a aj spustilo..... a nemyslím tým , len smrť mojej mamky a mojich blízkych.... ale proste všetko.... čo mohlo byť inak, kde som urobila chyby.... ako som mohla inak konať.... a aj ked si to ja osobne rozpitvávam až do bodky.... a viem, čo všetko to mohlo byť.... aj tak mi to nepomohlo v tom zmysle (ale to hovorím len o sebe....) , že viem, kde boli urobené chyby, čo všetko mohlo byť inak.... ale čo na tom.... vždy ked si na všetko spomeniem, alebo nad tým uvažujem a rozmýšlam .... bohužial neprekonávam to ..... vracajú sa mi ataky... či chcem alebo nie.... a teraz čo mám s tým robiť..... ? ..... Povedala by som, že veeeeľmi veľa ľudom psychoterapie ako tu čítam pomohli..... ale ja osobne viem, že mne by asi nepomohli.... lebo aj ked si nad tým všetkým porevem.... a nie raz ale niekoľkokrát.... bohužial .... moje ataky sa vracajú stále.... čo s tým....? mne momentálne zaberajú bohužial iba lieky... a ja len budem dufať , že "čas všetko vylieči...." a že na to nebudem tak intenzívne myslieť..... ale na druhej strane viem.... že ak si na to časom spomeniem.... môže sa mi to vrátiť... čo samozrejme nechcem.... ale..... čo ked..... Vo svojom živote, a to mám "len" 36 rokov som už toho zažila toľko.... že mám pocit, že by to bolo aj na tri životy už dosť.... niekedy sa cítim na 80...... :unamused: ....
V žiadnom prípade však nechcem hovoriť, že psychoterapia je odveci, práve naopak , ja som za to všetkými prstami..... ale na druhej strane... mne osobne viem, že by to bola asi aj strata času.... niekedy mám totiž problém aj v tom... že už dopredu viem, čo mi kto povie, alebo urobí..... a určite by som si asi u takej psychologičky.... pomyslela svoje.... možno by som sa jej tam akurát tak vyrevala... ale to je asi tak všetko.... to robím aj doma..... a viem, kde sú moje "zádrhle" :unamused: bohužial.....
Ale oceňujem Tvoje príspevky sú povzbudzujúce.... a rada si ich čítam..... :wink: takže píš... nechávam sa inšpirovať... aspon toto forum.... ma povzbudzuje..... :slight_smile:
12. feb 2016 o 22:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@ametyst123 Ametyst.(mimochodom krásny kameň-obľúbený....:slight_smile: prestaň sa viniť.. to je krok č 1.:slight_smile: Sme príliš malí a slabí aby sme vedeli ovplyvniť, či niekto prežije alebo nie(síce niektorí lekári ,záchranári to dokážu) ale my ostatní nemôžeme pomáhať ľuďom, ak si nechcú pomôcť sami. .A ak by aj chceli pomôcť, ale z nejakej príčiny to už nejde, nesmieme sa viniť.. Z lásky k nim,ale aj z lásky k nám samotným:slight_smile: A minulosť už nezmeníš... prestaň byť tak´´pyšná´´ na svoju minulosť, (keď ju stále tak preberáš, čo si mohla urobiť tak,či onak tak to už hraničí s pýchou:D :D (pokus o žart)) buď pyšná len na to,čo si naozaj pýchu zaslúži.. nie na to,čo si neurobila,či urobila zle..veď chyby sú super vec... :slight_smile: A začni žiť teraz a troška sa môžeš tešiť aj na budúdnosť.. ale musíš byť pripravená znášať aj jej rany..nie len tie pozitíva.. Tie attaky ťa majú niečo naučiť.. ukazuje tak tvoja duša- už dosť.. nie že by si niečo robila zle alebo tak.. LEN Sú dôkazom toho,že ideš proti sebe. .Mám síce o 10 menej ale boli chvíle, keď som sa cítila ako 100 ročná babičkaD: tiež mám toho hodne za sebou.. každému človeku už pomreli blízki a je to rana jak hrom..ale viniť sa z toho nemá zmysel... (ja to mám teraz celkom čerstvé tuna z januára..vyrevala som sa na pohrebe jak blázen .potom ešte raz doma a je to dúfam za mnou,nesmiem sa trápiť, šak mám dietko a to ma potrebuje,ja sa potrebujem:D.. akonáhle ma prepadne strach,či pocit viny,cítim to chveje sa mi srdce, potia dlane neviem dýchať a vtedy si poviem dosť..(APROPO dýchacie cvičenia ako napr. : JAŠTERIČÍ dych je fakt super na tieto stavy(nájdeš na nete)Veľmi dlho sa mi nič také nestalo,ale smrť blízkeho a podobne ,to dočasne oslabí...) treba si ľudí uchovať akí boli... lebo nejestvuje vynález,ktorý by nám ich vrátil späť-a viniť sa z toho,že .... už fakt nemá zmysel..ČLOVEK SA BUDE VINIŤ a trápiť dovtedy, kým nestratí aj to posledné, čo má..... Toto sú primárne veci,čo s dospelými rieši psychológ... začlenenie v spoločnosti,uvedomenie si vlastnej hodnoty..., a odbúranie pocitu viny.. takzvané vytriezvenie zo sebadeštrukcie ..strácaš roky života.. pretože srdce Ti neodpustí žiaden bôľ ktorý do neho zaseješ...
Ja nevravím,že ísť k psychoterapeutovi je perfektné, že to určite pomôže.(tiež som sa vrátila asi až ku štvrtej psychologičke, pretože tie predtýmKATASTROFA).ale verím im viac ako psychiatrom..:D (naposledy som bola asi pred vyše 5 rokmi:D odvtedy to už nepotrebujem) POzri sa neviem v čo veríš, či v matku prírodu, či v boha, či v nič:slight_smile: ale mne osobne veľmi pomáha chvíľka s čajíkom a nejakým dobrým meditačným čítaním,..nie tu na nete..ale pekne kniha.. .. Mama si kupuje časopis Vitalita, občas jej ho ukradnem a tiež si tam nájdem niečo pre seba(a s veľa vecami ani nesúhlasím:slight_smile: Uver v svoju individualitu a v prínos svojmu okoliu a bude fajn... PSYCHOLOGIČKA (ak je dobrá)hlavne veľmi veľa počúva.... a málo hovorí..... ale keď už,tak to stojí za to.... Zádrhle:D no oni majú na to talent objaviť aj to, o čom pomaly sami nevieme..ukázať nám nezaujatý pohľad na naše životy:D a potom po ´´šichte´´ idú žiť svoju vlastnú depresiu:D veď aj taký psychológ môže mať psychológa.. Tiež sa potrebuje niekomu zdôveriť... A na margo času..čas nevylieči nič, čo je potlačené..a lieky jednoznačne všetko potláčajú(aspoň tak to bolo u mňa..po vysadení to všetko buchlo a chcelo to mnoho práce aby som mohla žiť čistý život..) .. (ja som mala super psychologičku,ktorá mi požičiavala aj knihy:slight_smile: aby som sa mohla učiť na skúšky) bola to pomaly moja kamarátka:slight_smile: a pritom žiadna z mojich reálnych kamarátiek mi nemohla dať to poznanie, čo ona... Poznala som veľa ľudí,ktorí z nevinných attakov skončili na psychiatrii.. .:/ a už im niet alebo nebolo pomoci.. Nik tam nechce skončiť..... treba zozbierať všetky svoje sily a vyštrámať sa z toho,kým nie je neskoro. Čas nič nevyrieši..Musíš ty. ja by som sa vyprdla na psychiatričku a vymenila ju za psychologičku:D šak vlastne mne sa tak podarilo prestať..tiež som si stanovila isté ciele, v ktorých mi lieky bránili.SEBAMOTIVÁcia.. nakúpila som si knihy o mojom probléme a podarilo sa...plus tie super zázraky z prírody.. veď nejedna bylinka je pôvodcom lieku,ktorého užívate,len chemicky upravená,či dotvorená:slight_smile: Napríklad taký : Hyperforín z Ľubovníka:slight_smile:
13. feb 2016 o 16:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
http://www.damianvit.sk/kategoria/vsetky-produkty/celexil-natural-antidepresant-and-anxiolitic/ , http://www.liekinfo.sk/liek-deprim-tbl-flm-30x60-mg-%28blis-al-pvc-pvdc%29-8355-spc,
https://www.adcc.sk/web/humanne-lieky/detail/persen-19990.html Márnosť nad márnosť, očakávať, že to zaberie hneď, treba zotrvať..(ale mne aj tak naj zaberali čaje a tinktúra z valeriány..)toto je skôr také pohodlné riešenie.....Jedna zo zložiek CELEXILu:registered:, hyperforín (zo St. John's wort), je dobre známa svojim účinkom proti depresii. Klinické výskumy preukázali, že hyperforín je proti depresii a úzkostiam účinný rovnako, ako mnohé chemické antidepresíva, avšak s omnoho menšími vedľašími účinkami.Rovnaký, alebo lepší účinok ako Prozac:registered: alebo Tofranil:registered:

Prehodnotenie všetkých 34 kontrolných, dvojito zaslepených štúdií s výťažkom hypericínu celkovo na asi 3000 pacientoch s depresiou. Väčšina štúdií použila ako kritérium účinnosti tzv Hamilton Rating Scale of Depression (slov. Hamiltonova mierka depresie). Dávka hypericínu bola od 300 do 1200 mg denne. Všetky tieto dvojito zaslepené štúdie potvrdili značný účinok hypericínu v porovnaní s placebom.

Navyše. “výsledky hypericínu sa ukázali byť lepšími ako látka impiramín [Tofranil:registered:] a fluoxetín [Prozac:registered:]." Výskumík, ktorý tieto štúdie prehodnocoval uviedol, že "liečba hypericínom, výťažkom so St Johns Wort (Ľubovník bodkovaný) pri dennej dávke okolo 500 až 1000 mg je účinná rovnako, ako syntetické antidepresíva".
13. feb 2016 o 16:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
5-HTP má schopnosť povzbudiť náladu v prípade depresie, úzkostí a panických porúch. Viacero európskych štúdií dospelo k záveru, že mnoho pacientov, u ktorých chemické antidepresíva nemali dostatočný účinok, našlo úľavu po užívaní 5-HTP. Jednu komplexnú prácu z mimo Európy nájdete tuto.
13. feb 2016 o 16:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@juliailuj Ano, tak ako vravíš... nechcem sa ľutovať.... ale niektorým veciam som mohla naozaj aj ja zabrániť.... a to ma žerie najviac.... a niektoré veci mám stále nedoriešené a ťahajú sa roky, ale bohužial nie je v mojich silách ich momentálne zmeniť... preto som aj z týchto vecí frustrovaná.... ale na druhej strane,.... ja sa práveže nesnažím len ľutovať... snažím sa s tým zmieriť.... a ja práveže verím aj tomu, že raz sa z toho dostanem..... ale v tých začiatkoch, ked som začala mať tie hrozné stavy.... celé dni mi bolo zle.... nedalo sa to zvládať až do takej miery, že som skončila 5 xkrát na pohotovosti.... tak vtedy mi fakt lieky pomohli.... dufam, a budem veriť tomu, že časom, ked sa budem cítiť dobre, a ok, a budem mať na to dosť síl, tak to postupne budem vysádzať.... Aj mne poradila jedna zdravotná sestra, že by som si mala robiť napr. čajík z valeriány.... len som sa k tomu ešte nedostala.... a som rada, že si môžem kupiť aspon tie nejaké lieky... nie je to ľahké.... ale určite si vyskúšam aj to.... uvidíme.... nemám práve najlepšie obdobie.... ani manžel.... a deti s nami.... takže uvidíme.... ale musím dufať, že to bude dobré....
13. feb 2016 o 16:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@juliailuj A to 5HTP je čo? Nemám teraz veľmi čas pozrieť si ten link, čo si tam dala.... ale chcela by som vedieť.... čo to je, a či sa to dá normálne kupiť.... lebo ja si cez internet nekupujem nič....tak či to nájdem aj v lekárni? No ponáhlam sa, tak zatial ahojky....
13. feb 2016 o 16:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@ametyst123 Keď budeš mať čas kukni si , obsahuje ho napríklad ten prvý link čo som tam hodila....:(laicky prírodné antidepresívum,ktoré funguje rovnako ako tie chemické(inhibítory spätného vychytávania serotonínu, ba niektoré štúdie dokazujú,že ešte lepšie, no nemali by ,dokonca asi ani nesmú sa kombinovať s tými chemickými...) Každý má tú cestu od Lieky potrebujem,aj keď viem,že škodia k výroku: ja tie lieky už nechcem a chcem žiť bez nich,a urobím pre to všetko- rôzne dlhú,tiež som na istý čas uverila nepeknej diagnóze,ktorá sa počas brania liekov menila skoro každý týždeň:D čiže tie číselká mi tam kadejako skákali:D kým pani dr.zostala len pri jednej:D:D Teraz už tomu neverím..niet testu na to,ktorý by to dokázal a to,že má človek blbé obdobie treba najprv skúsiť zvládnuť prírodnou cestou a prácou na sebe:slight_smile: V lekárni ti to isto objednajú,ak nebude... :slight_smile: skús napríklad tento: CELEXIL:registered: - natural antidepresant and anxiolitic (anxiolytikum a antidepresívum ale ako vravím nesmie sa kombinovať s tým,čo berieš ale sú tam i výnimky kedy sa môže)
13. feb 2016 o 16:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@ametyst123 ´ http://vedomec.com/2015/08/14/vytiahli-ste-ma-z-depresie/ ´citujem z článku : :´´ Nakoniec mi nedávno milá pani doktorka povedala, že si aj prečítala veci okolo zloženia Celexilu a vie, že je o tom hojne popísane v odbornej literatúre, ale nemôže predpisovať inak, ako je dané…, že situácia je veľmi zložitá.´´
13. feb 2016 o 16:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
http://vedomec.com/2015/09/08/aho-lahko-je-upadnut-do-depresie/ Mnohí, čo boli nútení z akéhokoľvek dôvodu navštíviť psychiatra, sa nám posťažovali, že ich lekár sa vôbec, alebo len veľmi povrchne, nezaujímal o životný štýl a najmä stravovanie. Samozrejme, česť niektorým výnimkám.Niektorým (alebo možno väčšine) lekárom je obtiažne pochopiť, že správna, zdravá strava má značný vplyv aj na hormóny, neurotransmitery a celú nervovú sústavu, a naopak, nesprávna strava spôsobuje výkyvy nervového systému a teda aj duševného zdravia a zdravia vôbec.
13. feb 2016 o 17:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@ametyst123 ozaj, akurát si idem uvariť čajíček.. čo nechceš si aj ty k tomu povzbudivému čítaniu nejaký uvariť?
13. feb 2016 o 19:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@juliailuj Noooo, je to zaujímavé... tie linky si pozriem zajtra, dnes sa mi už nechce, a citim sa pod psa.... :unamused: ale je to pravda, áno, lekárov nezaujíma, čo jeme, ako sa stravujeme, aký máme život... ale čo s tým, bohužial také je zdravotníctvo... mala som si možnosť to vyskúšať veľa krát .... a ten čajíček si kúpim... v pondelok výplata, čakám jak na spasenie... :grinning: tak dačo kúpim... a uvidíme.... snažím sa jesť a to magne B6 .... ale neviem, či to má nejaký účinok.... ale myslím ,že ano,.,,, len problém je, že ja jem aj dosť veľa, teda pijem ... mlieko.... a to sa s tým veľmi kombinovať nedá.... treba tam počkat... dve hodinky... pred aj po... a to ja nemôžem... mlieko je jediné... čo mi zaberie na moje kyseliny v žalúdku.... ale už len čakám na to Gastro vyš. , že či mi niečo zistia, alebo nie.... a tak budem aspon vedieť, na čom som.....
13. feb 2016 o 21:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@ametyst123 to 5 HTP odporuca aj chlapik RNG je to taky zaujimavy clovek chodi na stranku zdravie.sk a ked das do google RNG rady dozvies sa viac.Zije v USA je to uz starsi pan Slovak a ma super znalosti len na mna je uz prilis "prekombinovany"dost mi jeho rady pomohli na imunitu.Nie vsetkym pripravkom rozumiem, ale dava aj usa linky, kde sa to da kupit.Aj tak si myslim,,ze ta terapia by Ti pomohla je to ine ako sa doma vyplakat.Da Ti uplne iny pohlad na seba, zivot,ak tvoje myslienky su cele dni zlostne nenavistne ubolene co xhapem, kedze vsetko co sa Ti stalo boli...tak potom aj telo tak reaguje.Aj mne povedala panicky atak je vygradovana uzkost kedy telo dava najavo, ze nevladze stop nieco musim zmenit
13. feb 2016 o 22:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@eliska13 Hej, toho RNG poznám.... :slight_smile: čítala som si jeho príspevky.... :wink: . áno, tie prípavky a všetko možné... z USA je síce super vec.... ale ja na takéto bohužial nemám prostriedky... a uprimne povedané ani objednávaniu cez internet velmi neverím... z vlastných skuseností.... takže čo už.... ale je fakt, že by som bola za psychoterapie... ale kedy na nich mám chodiť.... ked mám prácu, o ktoru momentálne nemôžem prísť, manžel je bez práce... a zíde sa každá koruna, a za druhé... v práci nám nepreplatia ani paragrafy na lekára, čo máme nárok, bohužial na všetko si musím brať dovolenku, je to nespravodlivosť, ale nikto to nezmení,....je to síce prípad pre Inšpektorát práce, ale....... kto sa odváži, ked v tomto kraji, je iba málo firiem, kde sa dá zamestnať, a bohužial aj na Inšpektoráte práce majú svojich ludí.... :frowning2: Takže by sa dozvedeli o každom, kto by niečo podal..... je to situácia na prd.... :grinning: :confused: :stuck_out_tongue_closed_eyes: ale nevyberiem si... nie som s tým spokojná, a aj toto ma ubíja, ale čo mám s tým robiť...? odpoved - Nič !....Život nie je ružový, a ja som občas taký realistický pesimista, občas som optimistický realista.... ale len vtedy, ked to ide k lepšiemu... momentálne moja situácia ja skôr na to, čo už som tu predchviľou napísala... :grinning: ....Niektoré moje kolegyne v práci sú frustrované z vecí, ktoré sa vo firme dejú, a nad nespravodlivosťou.... ja som si ale od začiatku, ked som nastupovala po materskej naspäť do tej istej firmy povedala, že si nebudem nič pripúšťať.... a budem všetko brať s rezervou.... ešte som dokonca bola ja tá, ktorá som kolegyniam hovorila, že nech si ztoho nič nerobia, aj tak to nezmenia, a len sa tým budú zožierať a trápiť, ale vidíš, aj ja si to pripúšťam, aj ked nechcem.... čo už.... Moje myšlienky, máš možno pocit, že sú zlostné, resp. nenávistné ...? Ale to nie je vôbec tak, ja som len strašne smutná z veľa vecí, a ten pocit bezmocnosti, že nič nemôžeš urobiť inak, alebo, čo sa dalo urobiť inak, je najhorší.... s tým sa ťažko zmieruje.... nie je to pocit, že by som bola zlostná, alebo nedajbože nenávistná.... je to skôr pocit, že som k istým veciam, udalostiam, alebo ľudom zatrpkla... nie nenávidela.... to nie.... ale už nedôverujem ľudom, a lekárom tak, ako kedysi..... bohužial.... život proste nie je ružový, ale na druhej strane každý den bojujem o to, aby taký bol.... aj ked urobím hoci len malý pokrok, ked niečo urobím, ked objímem svoje deti.... to je pre mna ten ružový svet..... :slight_smile: ale na druhej strane som aj realista.... a viem, že nie všetci ludia sú dobrí,... bohužial.... a vedia ublížiť,, a aj ublížia.... a to je proste realita.... aj svoje deti sa snažím vychovávať tak, aby boli dobré, a čo z toho majú, v škôlke ich druhé deti bijú, hryzú, štuchajú, kopú,.... a učitelky.....nič nevidia.... a rodičia tých detí,.... sú horší, ako tie ich deti, tak ako mam čakať, že ich deti sa polepšia?.... ked rodičia sú ešte horší....? ked taký príklad dávajú svojim deťom...?..... Tak aj ja bohužial už učím svoje deti, aby sa nedali len tak otlkať.... a vratili štuchanec, uhryznutie, atd späť.... :frowning2: ... nechcem, aby z mojich detí vyrastlo to, čo zo mna..... že budem ku každému milá, a slušná, a budem veriť ľudom, že mi chcú len dobre? .... z tohto som už "vytriezvela".... ale asi dosť neskoro.... :confounded: ... Zase to vyzerá tak, že sa lutujem.... :grinning: .... ale nie....píšem len to, čo mám na srdci,... a proste písem to, čo cítim.... a môj názor na svet už veľmi ani nezmením.... ale na druhej strane, stále mám svoju rodinku, ktorú mám nadovšetko rada.... a som šťastná, že ju mám.... aj ked tých členov nejak ubúda,.... ale na druhej strane aj pribúda.... :grinning: ..... Rada sa "chvalim" aj tým, že mám kopec krstniat... a som šťastná.... že môžem byť aj tou krstnou mamou.... :grinning: ..... Dufam, že som o sebe nepovedala príliš veľa, lebo ludia v našom mestečku by to mali ako dobrú zábavu.... a hlavne niečo, o kom by mohli klebetiť.... to je to jediné, čo sa tu dá u takýchto ľudí asi robiť....
14. feb 2016 o 01:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@ametyst123 nie nemyslim, ze si nenavistna bol to priklad....ze, ked sa budeme cely den v duchu hecovat ako toto nie je dobre a toto mi vadi a nic a tym nespravim nemame ani dovod sa radovat.Pocuj, ale musim Ti vynadat:slight_smile:) preco chodis tak neskoro spat? Ci si na nocnej? Som si vsimla, ze casto pises neskoro...
Neboj ved nemas napisane mesto odkial si.Jasne chapem, ze teraz nemozes riskovat s pracou vsetko ma svoj cas...prajem Ti, aby sa muzovi podarilo najst pracu teraz Ti moze aspon helfnut s detmi kolko maju rokov?
Ja sa uz tesim aj s blbosti typu dnes ideme na snezienky a dietatu precitam rozpravku.V piatok muzov kolega z prace havaroval otec 4 deti tesne pred rozvodom osud to vyriesil za nich, tak som trocha rozmyslala o zivote a v jednej sekunde sme tu a....
14. feb 2016 o 09:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
14. feb 2016 o 17:26  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok