Ako sa najrýchlejšie zbavím depresie?
Ahojte, prosim o radu tie, ktore mali skusenosti s depresiou.
Mam 7 mesacneho synceka, ktoreho strasne lubim, no kedze som bola na neho viac menej sama, v noci som k nemu vstavala 3 x, navodila sa u mna depresia ( zrejme z vycerpania). Bola som v nemocnici 2 tyzdne, uzivam antidepresiva. Chcela by som vediet ako sa tejto choroby co najrychlejsie zbavit. Po prichode domou z nemocnice sa citim lepsie. no dnes v noci som mala naval horucavy, potom zase zimnicu a nakoniec hnacku.
Kto to poznate, napiste prosim.
Dara
No ked nad tym premyslas co ti je vôbec sa necudujem ...nie to mas z paniky aby sa ti neprihodilo nieco strasne sa bojis ...toto co opisujes su len nervy ktore ti pracuju ty nemusis kricat je to vnutorne...
@misulik88 Ahojky Misulik, stale sa Ti to vracia a zhoršuje sa Ti to preto, lebo nad tým rozmýšlaš... 🙂 ... sama si to privolávaš.... Vysvetlím to asi takto.... stalo sa Ti to prvý krát,.... bolo Ti zle, točilo sa s Tebou.... ZLAKLA SI SA ...!... že čo s Tebou je.... je to STRACH....! .... a takto to dalej ide.... začneš sa viac pozorovať... či toto je tiež príznak, a tamto či je príznak,... a čo ked mi bude to a to....?.... takéto otázky, ked stále nad tým myslíš... privodzujú Tvojmu mozgu... znamy pocit, ktorý si už zazila pri prvom ataku.... a tento pocit, tá myšlienka, že sa Ti to môže stať.... sa aj stane... lebo si na to myslela.... 😔 ... bohužial... ale takto pracuje náš mozog... a mi čo mame tieto psychické poruchy.... tak tu ide presne o toto.... zažila si nejakú stresovú situáciu.... mozog si to zapamatal.... vyprodukoval adrenalín.... stres..... tato situácia sa Ti vryla do pamati.... potom zasa .... a zasa.... mohlo ísť o čokolvek.... mohli to byť stresy v práci, nepríjemný človek, ktorý Ti ničí život, stres z pôrodu...(ja som absolvovala dva pôrody ... normálne, bez epidurálky, že načo... a tiež to vo mne zanechalo veľmi zlý pocit... bolo to pre mna strašné.... odpádavala som na tom stole aj pri prvom aj pri druhom dieťati..... už som sa len modlila, aby sa to konečne podarilo...z kaše ma vytiahla po obidva razy moja dobrá známa ... zdravotná sestra.... a tá ked videla čo sa deje..... že už nevládzem... a dieťa nie a nie von..... "vopchala ruku" a vytiahla mojich synačikov zo mna von.... 😀 ...keby nie jej ...neviem, čo by bolo...lekári by ma nechali trápiť ešte pár hodín.... kým by som asi celkom neskončila... 😖 no som sa nejak rozpisala.... takže zase další z nejpríjemných zažitkov s lekármi.... a to sa mi Kuf čudovala, že mám na lekárov averziu.... bohužial....nie mojou vinou...) ,dalej mohli to byť umrtia v rodine, nahromadené a neriešené problémy, zlé detstvo.... čokolvek, čo Ta mohlo trápiť... alebo aj trápi doteraz.... mohlo byť spúsťačom....lebo si to mozog zafixoval, ako zlú negatívnu skúsenosť... a vyprodukoval adrenalín a noradrenalín namiesto serotonínu.... "hormonu šťastia".... 🙂 .... preto ho máme nedostatok... a tie Adčka majú pomôcť v tom.... aby ten serotonín vychytávali.... aby sme ho tam mali.... ako laik by som to asi takto napísala.... A takto to funguje.... býva Ti zle, točí sa s Tebou... a začneš rozmýšlať... nemôžem ísť ani von... lebo odpadnem... Vieš kolkokrát som si takto povedala ja.... velakrát... ale isla som.... napr. do Lidla, chvilu som chytila paniku... jak som stala pred dlhým radom pri pokladni.... a teraz som si povedala, no a teraz čo.... odpadnem ... tak nech.... a čo... zavolajú záchranku... a bude... no a čo.... a odpadla som? Nie.... predýchala som.... snažila som sa na to nemyslieť... pozerala som na predavačku, ktorá sa na mna usmiala.... a hned mi bolo lepšie.... 😉 .... Takto musiš začať premýšlať.... tie Adčka môžu vyvolávať tiež točenie hlavy.... alebo ho umocnovať... a práve napr. Lexaurin, má toto utlmiť.... ale nie natoľko... aby si bola uplne mimo.... Neboj sa si ho dať... ukludní Ta... len si daj napr. polku tabletky... neviem, akú gramaž máš... proste tak, ako Ti predpísala llekárka... ja som si dala asi dvakrát ked som este nemala Rivotril... dala Lexaurin polku tabletky z 1,5mg.... to je 0,75mg.... a trošku som citila zlepšenie... ale nie celkom... a manželik mi hovorí, šak si daj aj druhú polku... tak som si dala a bolo mi lepšie.... Ty sa nestrachuj, že ako sa postaráš o dcerku... práve tie lieky Ti majú pomocť v tom, aby Ti to pomohlo prekonať tie točáky.... ukludní Ta to... ale neprežen to zase .... tak ber jak Ti predpísala lekárka... a uvidiš, či Ti to pomáha... ak nie... zmen na iné... napr. Neurol, Rivotril, Xanax.... atd.... ja mam tiež dve malé deti.... a už aj manžel berie ADčka, ale iné ako ja.... a ten istý Rivotril....(vraj menej zaťažuje pečen ako Lexaurin.... to mi povedala lekárka... ale neviem, či jej mám veriť... 🙂 ...ja som už proste ziskala odstup od lekárov... ale snažim sa im veriť... ale aj preveriť...) Tak sa neboj.... ale malú dcérku, ak s nou zvykneš spávať v jednej posteli... už som to tu kdesi písala... by som radšej dávala spať do vlastnej postielky.... môže sa stať, že môžeš aj tuhšie zaspať.... a môže sa stať hocičo.... moje deti majú svoje postielky... a museli si takto zvyknut, či sa im to páči, alebo nie....
Neboj Mišulik... pochod po vyšetreniach, chod aj na psychoterapie.... a skús to s tými liekmi... ked Ti je zle... kludne si daj....tak ako Ti povedala lekárka.... a uvidis,ako na to Tvoje telo a mysel bude reagovať... Niekto to kdesi na diskusii raz napísal.... Panická porucha, alebo tieto uzkostne poruchy.... a depresie.... TO JE STRACH ZO STRACHU, ŽE TO NA MNA PRÍDE, ŽE SA TO VRÁTI.... a preto s tým treba bojovať.... 😉 ... Mne je dneska zase blbo.... ale boli ma len zalúdok... nič iné... takže som rada.... toto sa zvládnuť dá.... je to lepšie.... ako predtým... podstatne lepšie.... Mám ist tento týzden aj na Gastro... a z toho mám traumu... takže asi preto sa bojím... a už to tu máme.... 🙂 zase panika? .... Nie .... ja sa nedám... ja to prežijem... predýcham.... a bude to dobré... 😉 ... Držím Ti palce.....
Inak dievčence,... bude to už 10 rôčkov, čo sme pomaly s manželikom svoji.... a ironiou osudu.... 🙂 je, že som po desiatich rokoch na tomto fore.... ale teraz v inej časti, ako predtým.... predtým som chodila na mojasvadba.sk ... ale samozrejme pod iným nickom.... ale teraz chodim tu... na toto forum... je to usmevné... ale zároven aj smutné.... že sme sa dopracovali aj s manželom svojim celkovým stresom, životným štýlom... a rýchlym tempom doby tam, kde sme nechceli byť.... ☹ 😒 .... ale zmeníme to.... dufam, že sa nám to podarí.... bude lepšie.... verim tomu.... 😉 ....snád to dáme...dufam.... 😵
@ametyst123 Si zlata ..uz aj take povzbudenie mi pomaha....Ja nemam ziadne lieky na ukludnenie nepredpisala mi ze netreba ...a presne ako si pisala ...len co mi zacne triast telo tak premyslam ze co to moze byt....ale este aj tak musim ist na krv ze neurologicka chce celu biochemiu a este na tu tetaniu a uvidime.
@ametyst123 jasne ze to zvladnete a v buducnosti sa vsetky stretneme na inom diskusnom fore napr Ako som porazila depresiu-Rady a Pomoc vsetkym ktori to potrebuju😘😚😊😌🙂👏👏👏❤️❤️❤️❤️
@ivka1302 🙂 🙂
@ametyst123 zvladnes to moja si silna a my ties
@ivka1302 a urcite zalozime skupinu s nazvom :Sme na seba pysne,zvladli sme to
@qidko Jasne, že to zvládneme, všetky, len treba tomu veriť... aj ked niekedy sú chvile tažké, a hlavne vtedy, ked je človeku fakt zle.... ale stále treba myslieť na to, že to prejde... a bude lepšie.. a raz určite tie lieky zaberú, alebo už aj zabrali, a časom si uvedomíme aj sami, že to zvládneme aj bez liekov, ... práve ma napadla taká myšlieknka, že ked si napríklad dokážeme niektoré veci sami "vsugerovať" (nenašla som ten najsprávnejší výraz.... toto je k tomu, čo chcem povedať, najbližšie) napríklad, že si dokážeme myslieť.... áá, tak teraz už mi začína byť zle... a už to začína... už mi bude blbo.... a aj to tak je.... Tak to musí ísť aj naopak, nie?.... Musíme si "vsugerovávať", že je nám lepšie, alebo že ten atak prejde.... a on aj prejde... vždycky... len to trvá... možno niekedy hodinu, možno pol hodinu.... a časom to nebude ani tolko.... možno to bude už len chvíla... a raz budeme schopné fungovať bez týchto zlých stavov úplne celkom..... Mne je momentálne dosť blbo.... a to zase z toho dôvodu, že dnes som sa dozvedela, že jednu z nás dvoch kolegyn ešte včera tesne pred koncom prac. doby prepustili.... ☹ 😢 .... rozhodovali sa medzi nami dvoma.... a uprimne... chcela som to byť radšej ja.... koho by mohli prepustiť.... 😒 a to preto, lebo síce aj mne, ale aj tej kolegyni prácu treba.... ale ona má cez 50 rokov.... ja som relatívne mladá.... 🙂 .... a uprimne jej pracu teraz bude robiť kto?... no zrejme asi ja.... tak to vyzerá.... takže z blata do kaluže.... toto presne som robiť nechcela.... ☹ ... ešte jej síce navrhli, čo je teda dosť čudné od zamestnávateľov...(ale vlastne u nás je všetko čudné....) , aby prípadne išla ona na PN--ku na pár mesiacov, a uvidí sa, ked sa situácia utrasie, že ju možno zavolajú späť.... Chápete to? Bo ja ne.... 😠 ..... To by som fakt ja radšej išla na tú PN-ku.... ved ja som na PN-ke bola...ešte niekedy v decembri... len som upýtala doktorku, aby ma pustila do práce, že nemá za mna kto robiť robotu, lebo ma nastrašili v robote, že za dva týždne , čo som bola PN nikto za mna robotu nezrobil... tak som sa zlakla.... a upýtala doktorku, aby ma prepustila z PN-ky , hoci ona to nechcela urobiť... povedala , že by to bolo na dlhú PN-ku... a vôbec nebola nadšená, že idem do práce.... samorejme ani ja..... ale čo som mala robiť.... ☹ 😢 ... a teraz zisťujem... že som mohla kludne ostať na tej PN-ke a vyliečiť sa normálne z tohto problému, čo mám.... a nestresovala by som satoľko ... ako to každý den v tejto práci robím.... do kelu.... chcela som povedať iný výraz, ale kvoli slušnosti, radšej nepoužijem žiadnu nadávku... No a to má človek byť v klude.... 😠 ... dneska bola táto kolegyna, a aj moja kamarátka, v práci... aby si potriedila veci,... no ona sa cítila pod psa.... a aj ja som sa cítila pod psa.... 😢 .....fakt som počítala s tým, že skôr prepustia mna... kedže som si otvorila ústa na šefovu "priateľku"... dalšiu kolegynu....ktorá ma riadne očiernovala pred šefom..... tak neviem, asi je to pomsta za to, že som jej povedala, čo si o nej myslím, tak to zariadila so šefom tak, aby prepustil moju kamaratku, a aby som na to miesto išla robiť ja.... ☹ .... je to ešte horšia práca, ako tá, ktorú som robila doteraz.... ☹ ..... Ale manželik ma ukludnuje,... že vždycky sme to nejako dali... nejako utiahli.... jak sa hovorí... .Dajak bulo, dajak budze.... 😔 ... tak snad to dajak ustojíme.... manželik si bude musieť tiež nájsť prácu.... budeme hladať... spoločne.... a aj ja si asi budem hladať tiež niečo iné... nebaví ma, že so mnou takto kývajú..... a pritom, vôbec sa nechcem nejako "vyvyšovať" božechráň .... ale už teraz robím prácu, ktorú môže robiť ktokolvek, a ja mám VŠ, a ešte ma dajú na ešte horšie miesto.... ☹ , čo môže robiť naozaj hocikto.... tak asi mi to chcela tá druhá kolegyna "šefova priatelka"... osladiť... a ponížiť...?.... Neviem,... ale inak si to vysvetliť neviem.... len takto..... 😒 ... No čo už, je to smutné... poplačem si, nebudem to držať v sebe... ale na druhej strane sa mi velmi pačilo... že môj manžel mi už pri príchode... lebo už vedel, čo sa v práci udialo.....som mu volala.... tak sa na mna usmial... a povedal... neber to tragicky..... fakt dajak bolo, a dajak aj bude....vždy sme to nejak ustáli.... tak sa o to pokúsime znova.... 😔 ... Ja neviem,... niekedy mám pocit, že na človeka sa toho valí furt a z každej strany.... niečo... nepríjemné... a nedobré.... neviem... ale život nie je prechádzka ružovou záhradou... už to viem dávno.... som realista.... občas aj pesimistický realista.... ale niekedy aj optimistický realista.... ale radšej budem optimistický realista.... ako pesimista... 😀
@ametyst123 mas pravdu ono sa to zvladne mas oporu v manzelovi to je velmi velmi dobre....ja som teras bez manzela vcera odisiel zatial je to v pohode...minule som si upravila lieky neurol len stvrtku mam asi tyzden chcem ho vysadit uplne...ja to dam aj lexaurin som znizila na polovicnu davku...obcas sa mi zda ze to pride vies myslim atak ale v tej chvili idem nieco robit zapnem hudbu a cvicim minule som sa pristihla ako si tancujem pred zrkadlom pomohlo hlava sa vycistila a mne bolo fajn....a to som si nevsimla ze sa vratil manzel tak sa potom zabaval ze ako mi to ide🙂. ale aj neurochirurg mi povedal ze tanec je dobra rehabilitacia na tu moju chrbticu a nohu tak co spajam prijemne s uzitocnym....tak to ma byt...🙂
Dievcata co sa chystate robit teras ?Ja idem pozerat fil na JOJ PLUS :Magic Mike: Bez nohavic bude sranda som sama dcera uz spi syn je na PC a mne sa nechce spat urobila som si jacmennu kavu a cakam kedy to zacne pekny vecer prajem
@misulik88 ahoj, ja som tiez chodila po vysetreniach, najviac zo vsetkeho ma trapili zavrate, bala som sa chodit kamkolvek. Ako som zacala brat AD, zavrate presli. Samozrejme, ze ich niekedy mavam, no uz to nieje ani zdaleka take hrozne. A ako sa mas, este sa ti toci hlava po lieku?
@ametyst123 ty si odkial napis aspon okres 🙂 🙂
Dobre ranko.Nie zeby som teras vstala🙂 ale nic sa mi nechce dnes mam lenivy den ,zapla som pracku vonku zacina snezit je skaredo☹ Musim sa rozhybat ale lenivost zatial vyhrava🙂 ......prajem vam pekny uspesny den plny skvelych zazitkov tym co pracuju vela uspechov a nech to rychlo ubehne🙂
ahojte,prosim poradte,od pondelka berem apaurin,mam taky strach,neklud co bude ....co mam robit?mam nastupit niekde do prace v takom stave,alebo este ostat doma?obvodna mi neodporuca v ziadnom pripade,mam chodit k nej kazdy den po injekcie,kedze moja psychiatricka ma dovolenku .....len neviem co mam teraz urobit,teraz mi je najlepsie pri manzelovi,viem ze najdem v nom oporu,ale neviem ci to nebudem lutovat,dnes sa mi maju ozvat z jednej prace ci ma beru alebo nie!na terapie som objednana az 15steho,prosim poradte,dakujem
@evak12 No ja som chodila tak, že ak mi pichli auparin, tak som išla naspäť do práce ... síce sa mi driemalo, ale bola som kľudnejšia ... a doma by som tiež asi nepospala a takto mi prešiel čas ... sú to ukľudnováky...ale sú super ... držím palce... ja teraz končím s Helexami, absťáky neskutočné .... a tiež mi lekárka povedala, že ak budem potrebovať pichnúť, tak mám prísť ... držím Ti moc moc palce, neboj zvládneš to !!!
@janka_banka no oni sa mi dnes maju ozvat ci ma beru,ak ano co mam im povedat,opakujem tam sa dost predavacky striedaju,a zajtra by som mala nastupit,ale doktorka mi to neodporuca,mam chodit kazdy den na injekcie,pri zhorseni mam ist na pohotovost do nemocnice na psychiatriu,ale ja sa bojim nemocnice
@evak12 soboty nedele nič moc... ale brigádovala som ako predavačka a sú ozaj psychicky náročnejšie práce... toto sa dá zvládnuť..ale hodne záleží, aj v akom obchode to je..a podobne... Vieš, v tomto ti nikto neporadí..lenže z tvojich odpovedí,aj tak cítiť,že si rozhodnutá..vážne, prečítaj si to ako po cudzom človeku a nezaujato a uvidíš, že tam už máš odpoveď.. .sama sebe...
nie,to nieje o tom ze som rozhodnuta, mne je od piatku takto nedobre,mam chodit denne po injekcie,pracovala som 6rokou v obchode,len sa bojim ze nastupim a bude mi zle .....chapes?asi velmi nie ....konieckoncou mali sa mi ozvat doobeda,zatial nic ...pekny den
@evak12 ja Ťa úplne chápem, že sa bojíš nemocnice, u mna toto fungovalo ako "elektrický šok" ... mne keď toto povedala lekárka, že pôjdem na liečenie, tak ma to vždy nakoplo ... hneď som sa cítila lepšie a zabojovala ... ono sa tomu nemôže človek poddávať ale na druhej strane,ak je to potrebné a budem vyliečená, ja osobne by som do tej nemocky už aj šla ... len si zober svoje stavy a že sa ich zbavíš ... pre mňa krásny pocit .... nádej...netreba na všetko myslieť čierne .... viem, že strach je zlý radca, ale musíš sa pokúsiť presvedčiť samu seba čo je pre Teba lepšie a robotu nerieš, tá bola a bude...prvoradé je zdravie...
ako si uhadla?v karmene som pracovala 6rokou,a teraz sa mi mali ozvat s Komfos CBA ......vies,ja som od oktobra na podpore,ja som dala vypoved,vlastne cela predajna,ale s malymi prestavkami som brigadovala,az teraz v piatok som s brigadou sekla,pisala som to tu o tom,odisla som od nich ponizena a s placom,a aj od vtedy sa citim mizerne ....
@janka_banka aj ja som uz nad tou nemocnicou rozmyslala,ze co ked by mi predsa pomohla ....ale moja rodina nechce o tom ani pocut,ze ma tam nacisto zmagoria ....ja si strasne namyslam,ale ja takto nemozem fungovat....a dakujem
@evak12 pozri, môjho muža bratranec je lekár - onkourológ a tiež sa liečil na psychiatrii, 3 mesiace bol na liečení a myslíš, že ho zmagorili ??? Chodil každý deň na terapie, vypol od každodenných starostí, mohol sa venovať sám sebe a svojej liečbe ... netreba hneď všetko zatracovať ... ak Ti chce rodina pomôcť a aby Ti bolo dobre,mala by zvážiť aj túto možnosť ... načo sa zbytočne trápiť??? Vieš ja keď som si nakoniec povedala, že tú nemocnicu predsa len dám, som sa skľudnila a upratala si životné hodnoty ... odvtedy je liečba lepšia, netlačím na pílu a ak mi bude trvať rok, kým sa sa zotavím, tak to bude rok ... keď nebudem môcť chodiť do práce, tak nebudem ... a basta... a moja rodina ma veľmi chápe, chápe, že je to ochorenie ako každé iné ... a treba ho liečiť ... toť môj názor ... prajem moc moc síl ....
@babika1234 Dnes sa mi stalo teda stale sa to vracia.....obleje ma teplo a potom ma oblieva zima a stipka ale vo vnutry v tele...mozem to mas s tych nervou ze furt rozmyslam co mi je ?