Ako sa najrýchlejšie zbavím depresie?
Ahojte, prosim o radu tie, ktore mali skusenosti s depresiou.
Mam 7 mesacneho synceka, ktoreho strasne lubim, no kedze som bola na neho viac menej sama, v noci som k nemu vstavala 3 x, navodila sa u mna depresia ( zrejme z vycerpania). Bola som v nemocnici 2 tyzdne, uzivam antidepresiva. Chcela by som vediet ako sa tejto choroby co najrychlejsie zbavit. Po prichode domou z nemocnice sa citim lepsie. no dnes v noci som mala naval horucavy, potom zase zimnicu a nakoniec hnacku.
Kto to poznate, napiste prosim.
Dara
Ahojte všetky dievčence, 😵
nepísala som pár dní, lebo ma veľmi boleli kríže, a myslela som si, že sú to asi ľadviny, a zase som začala čítať a googliť na nete, a to nebolo celkom fajn..... a teraz som zistila, že mám svoje dni..... tak preto mi bolo tak zle.... a tak som si dala môj oblúbený a jediný zaberajúci Ibalgin.... a pomohlo.... Viem, že je nezdravý, a ničím si tým celkom žalúdok, ale čo robiť, ked len to mi zaberá,... skúšala som aj Novalgin, na predpis, ale bars nepomohol....
Nový liek, čo beriem je Brintellix... a Rivotril stále.... dalej.... Brintellix, mi mierne zvýšil chuť do jedla, je to síce pravda, ale na druhej strane ma ten žalúdok bolí stále, neviem, či je to fakt len z tej PP, alebo mám fakt niečo s tým zalúdkom.... ale zase na druhej strane,... vždy ked cítim nejaký stres, alebo situáciu, ktorá sa mi nepáči... .začína ma bolieť ešte viac ten zalúdok... takže asi to fakt bude psychosomatické... 🙂 .... Ten Brintelix beriem mesiac a pol a zatial celkom ujde.... už nemám také ataky, ako predtým, občas sa vyskytne nejaká tá uzkosť,ale dá sa to prekonať.... prípadne dám Rivotril na ukludnenie... a idem dalej..... Rozhodla som sa, že som uplne unavená, a naozaj už potrebujem oddych,... a tak som sa rozhodla, že dokončím prácu, čo mám rozrobenú , a idem bud na OČR alebo na PN-ku.... deti mám choré.... ale kvôli blbej práci, chodia do školky choré... lebo nemám ich kde dať.... a OČR teraz nemôžem zobrať.... ale ked týžden -dva dokončím prácu.... na tú OČR pôjdem....alebo na PN-ku... lebo to faaakt potrebujem , som chronicky unavená, a potrebujem naozaj už dobiť baterky, lebo budem mať fakticky ten syndrom vyhorenia.... 😔 ... A niektoré dievčatá tu písali, že sú tiež tak pracovne vyťažené, že už nevládzu,.... Tak dievčatá.... otázka aj na vás.... stojí vám to za to, zničiť sa natoľko, že nakoniec skončíte tam, kde napr. ja.... ja som sa tam dopravcovala naozaj stresmi, problémami, každému som chcela pomôcť.,.. a ked som potrebovala pomoc ja, takmer každý sa na mna..... vy.....kašlal.... 🙂 Teraz to už beriem z nadhladom... viem, komu môžem veriť, kto má má naozaj rád, a kto mi naozaj pomôže, a kto iba tak keca.... 😉 ,,, Ja som rada, ked som inšpiráciou pre dalšie dievčence,... 😅 aj ma to velmi teší, a ja mám zase inšpirácie z vás, babenky, a som rada, že som takúto diskusiu našla.... lebo bez nej by som bola uplne stratená, a nevedela, čo robiť.... myslím si, že môj život sa pomaličky dostáva do normálu, niekedy som na tom horšie, ale je stále viac a viac dní, ked je to lepšie... a môžem normálne fungovať.... 😉 . Takže vidím to tak, že buď vlastnou vôlou, pokiaľ ste silné, a máte na to, sa z toho môžete dostať, alebo pomocou liekov, ktoré pomožu takým, ktorí to zo začiatku nezvládajú, a citia sa tak zle, ako ja, že to bolo niekedy na umretie.... ale neumrela som.... 🙂 .... som tu.... 🙂 ... a to je to pozitívum, ... myslela som si, že môj život fakt končí.... ešte som manželovi nakazovala, čo má robiť v prípade, ked umriem.... boli to hrozné chvile,.... ale na pohotovosti.... ma niekolko krát dávali dokopy... a aj dali.... aspon zo začiatku... a potom psychiatrička, fakt zlatá žena.... ktorá mi pomohla nájsť tie správne lieky.... a dufam, že zaberú celkom.... že sa z toho dostanem.... verím tomu, nechcem žiť takýto "ustráchaný" život,, a viem, že takéto niečo už nechcem zažiť, a nebudem na to vobec myslieť, nie som masochista, nebudem sa vracať k tomu, ako zle mi bolo, je mi lepšie, a to je fajn..... a postupne to prekonám celkom.... Sú veci, ktoré fakt asi nevyriešim.... ale s tým nič nenarobím, takže jediné, čo mi ostáva je, že budem veriť, že sa tie veci same nakoniec vyriešia..... a verte tomu, že vyriešia,.... 🙂 ... ja som roky čakala na niečo, čo sa tu ani nedá napísať, mali sme vážny veľký problém v rodine, a konečne to zdá sa vyzerá tak, že sa celá tá zlá vec nakoniec skončí, nočná mora, a všetko sa na dobré obráti.... 🙂 a ja si myslím, že naozaj, aj to zlé... a niekedy naozaj neriešitelné,..... sa nakoniec vyrieši tak, že by to nikto ani len nečakal, že sa to vôbec dá.... takže treba myslieť na to, že všetko sa zmení k lepšiemu, a nie k horšiemu, a čo si človek praje, to mu podla mna bude dopriate.... Ja som si napr. vždy želala dobrého manžela, a aby som aj ja bola dobrá manželka, dobré deti, domček na bývanie, stačí aj malý, a mám, čo som chcela,...... 🙂.... Zelala som si síce, aby som mohla bývať aj s mojou mamkou, ale to sa už bohužial nikdy nestane..... 😒... a je mi za nou každý den smutno, ale dufam, že ma lúbi, tak ako ja ju aj nadalej, hoci už nie je tu na tomto svete, ale verím, že mi niektoré veci odpustí, alebo odpustila.... je mi za nou velmi smutno, ale už to zvládam, a sem-tam si síce poplačem.... ale dá sa to už zvládať....
Myslím, že tu Natalym písala, že má pocit, že svoj život nemá v rukách.... presne takto som sa cítila aj ja pred pár mesiacmi.... 😒 .... starala som sa o deti, o manžela, chodila do práce, starala som sa o všetkých okolo mna, pomáhala som, kde sa dalo, chodila som spať neskoro, nezdravo som žila a stravovala sa, šak raz to hádam doženiem,.... ale práveže to dohnalo mňa..... tak, že som sa citila na pokraji "dalo by sa povedať, že asi zrútenia....".... niečo v tom zmysle.... kolabovalo mi telo, organizmus vypovedal službu, lebo takto dlho nemohol zvládať roky, ktoré som žila tak, ako som žila.... samy stres a problém... a kopec umrtí v rodine, a nespanie po nociach, staranie sa o deti, práca..... totálna vyčerpanosť....Takže ver Natalym.... že aj ja, ale aj kopec dalších dievčat na tomto fore, sa cítilo alebo cíti rovnako, ale práve preto je super, že tu je táto stránka, kde sa môžeš vyžalovať, povedať si, čo Ta trápi, a hned sa človeku dýcha o trošku lahšie, a lahšie..... každý o kusok je lepší a lepší.... Navrhovala by som Ti... lebo mám pocit, že máš depresiu, aby si išla za doktorkou - psychologičkou, alebo psychiatričkou.... a povedala jej, aké máš stavy, ako sa cítiš.... ked Ti pomôžu, budú mať snahu, je to super, ak nie, chod dalej, a nájdi si takú, ktorá Ti vyhovuje....Neboj sa, každý, aj ten najneriešitelnejší problém, sa v danej chvíli môže zdať byť neriešiteľný, ale on riešitelný je, ale ani Ty netušíš, ako, len musíš veriť tomu, že sa to dobre vyrieši, pokiaľ ale dopredu rezignuješ, ako Ti má potom hocikto, a myslím tým hlavne Pána Boha, pomôcť....? Ja viem, nie každý je veriaci, ale mne už tolko krát pomohol, ked som si myslela, že zo situácie niet vychodiska, že si naozaj myslím, a nikto ma nepresvedčí o opaku, že tu je niekto, kto nad nami naozaj bdie, aj ked sa máme najhoršie na svete..... 😉 ... alebo si to pritom iba myslíme, že sa máme najhoršie.... Vieš pozerala som nedávno film... ale nie je pre slabe "nátury".... 🙂 ... volal sa Kazateľ Kalašnikov.... je to naozaj drastický film.... o deťoch a rodinách žijúcich v Afrike, v Sudáne.... ako ich zabíjajú, len preto, že sú z iných rodov, ...a neviem, pre akú blbosť ešte.... a tí fakt môžu povedať, že sa majú zle.... My sme popri nich.....uplne štastní ludia.... 🙂 ... viem, že to prehánam.... 😉 ... ale náš problém je - NAŠA HLAVA....iba my si robíme samé problémy tam, kde by nemuseli byť..... a ani nemusia byť.... len to treba vyriešiť v hlave... a nebyť hlavne príliš sebakritický, príliš málo sebavedomý, príliš veľa sa ľutovať.... lebo zo začiatku som sa straaaašne velmi lutovala, ale pochopila som, že to nikam nevedie, áno, sú veci, ktoré fakt nezmením, a práve preto, sa nebudem nad nimi tak trápiť, bude, ako bude.... 😉 a ja budem veriť, že bude dobre... 😉 ..... a tiež som sa aj zo začiatku CHCELA LUTOVAT ....VYHOVOVALO MI TO... LEBO Už SOM NEVLADALA S TYM POCITOM BOJOVAT..... ALE CHCELO TO CAS, ... K TOMU U MNA, AJ LIEKY, .... SEM-TAM SLOVKO OD LUDI, KTORI MA VEDELI POVZBUDIT, ANI O TOM NEVEDELI, ZE MA POVZBUDZUJú, A SOM DNES NA TOM OVELA LEPSIE, AKO SOM BOLA PRED 4 MESIACMI.... Takže zvládnuť sa to dá, len musíš chcieť, a hlavne si oddýchni viac, ako doteraz.... Mne raz manžel povedal, chceš kvôli práci zomrieť?.... a vtedy mi došlo, že nie,.... že mi za to nestojí,... že tu nechám moje detičky, a manžela, a kopec rodiny, čo ešte mám, a ludí, ktorým na mne záleží.... takže nie..... už to všetko beriem z rezervou.... a som viac kludnejšia... možno aj vdaka liekom... a vidim veci lepšie, a s takým trošku odstupom času, kde som robila chyby, ako som sa niekedy dávala doslovne využívať.... a to už nechcem.... nestojí mi to za to..... Tak sa drž... určite máš prečo žiť, vždy sa nájde dôvod, nehovor mi, že nie, neverím tomu, možno je niekto na svete, kto Ta potrebuje, a Ty o tom možno ani nevieš, tak zober rozum do hrsti a pouvažuj.... chceš žiť takto? alebo chceš ŽIŤ.... NAOZAJ..... 😉 😉 😉 ...
Toto všetko, čo som napísala, platí aj pre Slavku 47 myslím.... moja, naozaj sa drž, modlím sa za Teba, a hlavne aj Ty sa modli, za dobro v Tvojom živote, a ja viem, že sice možno to nebude hned, ani možno za dva dni, tri dni, týžden, či mesiac,... ale časom.... sa naozaj pozbieraš... a dáš sa znova dokopy... DÁ SA TO.... VER MI.... AJ JA SOM SI MYSLELA, žE NIE..... ALE VIDIš, žE SOM STALE TU, A žIJEM, A žIT NAOZAJ CHCEM, A TEšíM SA Z TAKYCH VECI, KTORé SOM PREDTYM ANI NEVIDELA, A BRALA AKO SAMOZREJMé..... 😉 😉 TAK HLAVU HORE, NEDAJ SA OVLADAT SMUTKOM, MY TU NIE SME NA TO, MY SME TU NA TO, ABY SME SVOJ žIVOT žILI šTASTNE, A NIE SMUTNE, USTARANE, UNAVENE.... PRáVE NAOPAK, MáME SA ZO žIVOTA TEšIť, A NIE NAD NíM LEN SMUTIť, PLAKAť....!!! TO TEDA NIE!!!! 😉 😵
A to si myslím platí pre všetky z nás, čo sme tu, a nielen tu na tomto fore, máme sa snažiť o to, žiť svoj život naozaj tak, ako chceme.... prečo by sme mali žIť Náš žIVOT TAK AKO TO CHCú INí.....? VED JE TO NAš žIVOT....A MY SA Z NEHO MAM TESIť, NIE PLAKAT.... 😉
Inak Guajacuran som brala na krk, teda hrču v krku, a na bolesti s tým spojené.... ale veľmi nezabral.... stále som mala pocit dusenia..... a tiež Spitomin už som tu opisovala, je síce nenávykový.... môžte ho zobrať vždy, ked vám ho zobrať treba, napr. pri uzkostiach, atakoch, a tak,... ale ja som zobrala denne aj 7 tabliet, a nepomohol mi..... pre mna to boli lentilky... 🙂. Ale netvrdím, že niekomu nemôžu zabrať, to zase nie, čítala som aj o prípadoch, kde im tieto lieky pomohli.... Každý človek je individuálny, a čo jednému nezaberie, druhému pomôže, a naopak..... tak treba skúšať.... nájsť ten správny liek.....
Pozdravujem všetky babenky, držte sa, zajtra ma čaká náročný den, tak už by som hádam aj mala ísť spať.... 🙂... ako vždy zase dosť neskoro... ale lepšie ako o jednej alebo o druhej v noci.... 😀... Tak majte sa, a držte sa, a aj ja s vami.... 😉. Cmuk.....posielam všetkým.....
@ametyst123 za viac ako 10 rokov mojej kariéry tu na MK toto je najdlhsi prispevok co som kedy videla 😉 Mas moj obdiv,ze sa ti to vobec chcelo pisat.
@ametyst123 mojkaaaaaaaaaa aj tebe vsetko dobreeee rada ta citam cmuuuk ....okrem ineho neskusala si kinedril ?na ten zaludok vyskusaj ! Trapi ma ten tvôj zaludok achhh za vyskusanie nic nedas ...zelam vsetkym nech je nam lepsie
Dievčatá nestretli ste sa niekedy s tým, že ak sa rozrušíte tak Vás akoby pálilo v krku? Ja to mávam posledný mesiac, lekárka mi povedala, že to je zvýšeným adrenalínom, dávam si aj diazepan,ale ten už prestáva účinkovať, však klasika, poznáte, že po čase prestane účinkovať 😀 😀 😀 ... a načo zvyšovať dávku? Viem, že zaberie najlepšie sa nerozčulovať a nerozrušovať, ale povedzte to tej sprostej hlave 🙂
@janka_banka Ahoj. Mavala som to. Bolo to histaminovou intoleranciou.
@charity a kde sa dajú urobiť tieto testy? Treba sa pýtať u obvodného lekára??? Ďakujem.
@janka_banka Na imunologii.
@babika1234 praveze na predpis som to mala ,,,
Baby mozem mar 2 tyzdne po navyseni lieku depky? :(
Coze? :( zasa to nie je az take hrozne ... Len myslim ze ten dtav je na nvydrzanie :/ raka uzkost alebo brrvozita
@domkaaaa mozno by si mala ten neurol brat pravidelne rano a vecer kym zaucinkuje alventa.
Len ja nechapem to davkovanie ako ti mohol nechat az 3tyzdne tak malu davku a potom zrazu zvysenu dat az 2xdenne? myslim ze to mas z toho, ale snad ti to uz fakt telo zobere. ak mas pochybnosti zavolaj svojmu psychiatrovi.
No ako dneska baby? Ako sa motivujete, aby ste vládali ráno vstať, obliecť sa, učesať a ísť do roboty?
@domkaaaa Ahoj Domkaaaa, Ty máš zrejme úzkosti, pretože máš problém niekde ísť , MÁŠ STRACH KTORÝ SA ROVNÁ = ÚZKOSŤ. Depka je na rozdiel od úzkosti, alebo panickej poruchy, taký stav, kde aspon teda podla mna je človek taký pocitovo, že sa mu naozaj nič nechce, ani robiť, ani sa k tomu nevie, alebo velmi tažko sa k tomu núti, depresia je celkový stav, nie občasné chvilkové stavy, napr. ako u uzkostí, ale aj uzkosti môžu niekedy trvať aj celý deň.... ja som to tak mala na začiatku, ja som sa celý den citila zle, nemohla som nič robiť, ale to aj preto, lebo mi bolo tak zle, že som nemohla ani vstaať z postele a doplaziť sa k hajzlu, kde ma aj 15krát na den prehnalo... a z toho som bola už taká slabá, že som proste nevládala, ale ani spať som nemohla, lebo hned mi zase bolo treba ísť na VC.... no boli to hrozné začiatky, ale depresia je skôr o tom, že máš dlhodobejší pocit, že si akoby v takej letargii, že ničím nepohneš, a ani sa nesnažíš čokolvek zmeniť, je Ti to obrazne povedané "jedno"... resp. nemáš silu na tom niečo meniť, najradšej by si si len lahla a spala celý den a noc..... to je podla mna skôr depka.... ja si práve preto myslím, že mám skôr tú panickú poruchu práve preto, že mám tieto stavy atakov a uzkostí vyvolané práve "pre mna záťažovými situáciámi"... pre niekoho je normálna situácia, zvládať stres v práci, doma, v obchode, kdekolvek, aj u mna to tak bolo, dovtedy, kým som túto pliagu nedostala.... ale teraz .... mám STRACH ísť do práce, niekam von, do obchodu,.... je to strach z niečoho nového, a hlavne z toho, že to bude negatívny pocit, a nie pozitívny... a toho sa BOJÍM.... a práve to je v tom..... pri PP.... je potrebné si uvedomiť, že sa nemôôžme celý život len báť....? A čo z toho?..... Aj tak sme tu na tomto svete krátky čas na to, aby sme sa len báli..... 🙂 😉 ... už som to pochopila... a musíš sa snažiť pochopiť to aj Ty..... Vždycky sa môže stať čokolvek, človek môže ísť po ulici a zrazí ho auto na chodníku, alebo len tak človek z ničoho nič dostane porážku, alebo infarkt, alebo zle spadne z bicykla, poraní si hlavu a skončí... takých situácií je milión miliónov.... a ani vymenovať sa všetky nedajú, a teraz si zober, že by si na každé takéto niečo mala myslieť, ...?...Ta čosi.....! Šak by sme sa všetci rad - radom zbláznili,.... 😀 .... Práve preto, aj ked sa mi to nepíše lahko... a vždy myslím na moju mamku, že čo všetko mohlo byť ináč, už to nezmením, možem to len olutovať, poprosiť o odpustenie za to zlé, a podakovať za to dobré, a nič viac nenarobím..... je to tak taký je život, ale práve preto, určite aj moja mamka ma velmi lúbila, a určite by nechcela, aby som sa trápila, a ja budem dufať, a veriť, že sa jedného dna, znova uvidíme, a budeme obe šťastné.....ale až ked na to príde čas, čo človek nikdy nevie, kedy... a to je na tom to najlepšie, lebo keby sme to vedeli, asi by sme si to "hodili" hned..... 😵 Sorry, že to takto tvrdo píšem, ale preberme sa z tej našej sebaľútosti, pocitu bezmocnosti, a zlých pocitov, a našich strachov, lebo my nie sme nemohúce, práve naopak, je to v našich silách to zvládnuť, a nepoddať sa to, ved prečo by sme mali takto "prežívať" ? Mne sa takto žiť život nechce, a takto žiť nebudem, aj ked som sa dneska momentálne cítila celkom pod psa.... už už som si myslela, že na mna ide uzkosť a panika, ale odolala som.... povedala som si, že je to hovadina, a že zle mi nebude, a zobrala som lieky, tak ako vždy, a bolo to ok..... 😎 Inak, zle sa cítim aj preto, že mám svoje dni, a to fakt že naozaj zle vplýva na tie naše stavy, aj ked človek berie lieky, vtedy sa citim horšie ako po iné dni..... je to asi tými hormonmi, a aj tým, že počas menzesu sa to Magnezium viac dostáva z tela von.... a to je zlé.... potrebujeme dostať to magnezium naspäť do tela....
Domkaaa, a čo sa týka toho Neurolu.... ak si zobrala 0,25 mg raz za den,... to je že uplne minimum.... tak ked sa citiš zle, môžeš kludne si dať 3x denne po 0,25 mg..... vieš, lebo kým Ti zaberú ADčka.... tak to potrvá.... a tiež ma dosť to zaskočilo, že Ti lekár po 3 týždnoch hned ide zvyšovať dávku.... čudné.... ja by som aspon mesiac -dva ostala pri pôvodnej dávke, a až potom ked začne normálne AD zaberať, a nezaberá dostatočne, tak až potom by som uvažovala o zvyšení dávky.... Ten Neurol si rozhodne zober.... pomôže Ti pri týchto stavoch, neboj.... Neurol sa dokonca môže postupne zvyšovať až do 3 -4 mg na den....... a dokonca sa píše, že pri PP až do 10 mg na den.... v niekolkých až piatich dávkach...rozdeliť.... Ja síce nie som za to, zvyšovať to až do takej miery... ale rozhodne by som aspon zvysila ale spravidelnila.... 🙂 Tvoje branie Neurolu po tých 0,25 mg... 3x denne.... ale všetko postupne..... a neskôr aj 0,5 mg.... Pozri... moja teta brala Lexaurin.... denne až 6 mg.... čo je teda dosť, na popôrodnú depresiu, ale potom musela po štvrtinkách si odvykať, pár rokov. ... ale dokazala to, a tá depresia sa jej už nikdy nevrátila.... 😉 ... a je z nej uplne stastný človek, v živote by som na nu nepovedala, že niečím takým niekedy prešla.... 😉 . Takže hlavu hore dievča, a aj všetky ostatné dievčence, ktoré ste na tom zle, prekonať sa to dá, NAOZAJ DÁ..... začiatok je ťažký, ale fakt, ako to tu už niekto krásne napísal, že nikto nám teda nesluboval, že život bude len prechádzka ružovou záhradou.... ale rozhodne sa o to snažme.... 😉 aby bol... 😅 ... Držte sa všetky.... dievčence.... fakt to zvládneme, len to chce čas a odhodlanie, snahu sa nelutovať....a bojovať so svojou hlavou..... 😉
@cmulinko Ahojky Cmulinko.... 😀 😀 😀 no ja viem, asi to dosť podstatne prehánam.... 😀 😀 ale, ked mám pocit, že ked niečo nenapíšem, tak to zabudnem, a chcela by som, aby sa možno niekto cez tie moje príspevky prehrýzol... 😀 a snad mu to možno pomôže.... mne tu veľa dievčat s pozitívnou energiou dodalo odvahu.... a hlavne nádej, že prekonať sa to dá, a ak moje siahodlhé príspevky tiež niekomu pomôžu, budem len šťastná.... jak blcha... 😀 Takže možno by som sa mohla zapísať do Guinessovej knihy rekordov tohto fora...?.... 😀 ... v siahodlhosti príspevkov.... 😀 ... no čo už, asi to bude tým, že som mala rada hodiny slovenčiny, hlavne literatúru, a čítanie knižiek... ja som taký knihomol..... ale v poslednej dobe nečítam takmer nič.... Nie, nie, čítam..... zoznamy v práci, a evidencie, a tabulečky........ 😀 .... Tak čauky.... a cmuky..... Cmulinko.... 😵
doplnam..... nielen pri PP, ale aj pri depresii, a podobných poruchách, je potrebné si uvedomiť, že sa nemôžme celý život len čohosi báť, tažkých životných situácií, ale treba sa s tým "poprať".... čechizmus.... s makkým alebo tvrdým "i-y"...? Nemyslím poprať v práčke... 😀 , ale pobiť sa s tými našimi poruchami....! 😀 a preto si všetky držme navzájom palce.... a dokážeme to.... 😉
@ametyst123 ked mne sa ani nic nechce ... Uplne som mimo. Rano ledva vstavam a nechce sa mi nic mudim sa nutit a za kazdou cinnostou otazka a chce sa mi? Teraz mam idt do praace a ja uplne ttrpim te tam musim ist ... Mam strach aj ked viem ze tam bude dobre urcite
@domkaaaa domka moja ja tieto stavy úplne presne poznám ... bleee ... a to ráno ešte musím vystrojiť dve deťúrence do škôlky .... a vždy si ráno hovorím, že to nedám, ale nakoniec to dám .. ale najhorší pocit pre mňa je, že to slovíčko "MUSÍM" a to ma stojí potom všetko dvojnásobne viacej energie ... ja by som sa chcela dopracova do toho stavu, že "CHCEM" a mám z toho pocit, že to robím s radosťou ... a to je podľa mňa tá depka ... už som za tou mojou únavou hľadala všetko, ale všetky výsledky na jednotku ... takže je to hlavne v tej makovici ... teraz som čítala aj nejaký článok od Hnízdila, ktorý sa zaoberá psychosomatickými problémami, depresiami a vlastne je to všetko len odraz dnešnej spoločnosti, nútenie do niečoho čo nám nie je prirodzené ... a vlastne liekmi to všetko len potláčame a nehľadáme riešenie... no už som sa rozpísala... držím palčeky, a keď Ti bude nanič spomeň si na nás tu, že v tom nie si sama a určite raz nájdeme spoločný kľud a šťastie... 😝 ... posielam srdiečko ...
@janka_banka dakujem ❤️❤️❤️ Ale takto sa neda zit to ako pre boha sa ti da takto byt? Ako flho to uz mas?
@janka_banka ja ani nie som unavena len mam uzkosti zo vsettkeho ... Aj ty mas uzkost idr niekwm? Ja veqde kam idem mam uzkost proste
@domkaaaa ja keď som bola doma na materskej 9 rokov tak to bolo supeeeer, všetko som si pekne menežovala sama a teraz posledný polrok ako som nastúpila do práce sa viacmenej len trápim ... ale niekedy je hore -dole, ale som si to sama skomplikovala s bývalým kolegom, ktorý si ma omotal okolo prsta a ja sprostá sliepka som lietala v oblakoch a potom urobil bác a zničil moje vzdušné zámky...a to ma voviedlo do ešte väčšej depresie ... ono ja mám problém v tom, že mám tiež obsedantno-kompulzívnu poruchu a ak niečo nejde podľa nalinajkovaného, tak mám problémy so zmenami ... a toto liekami nevyriešiš, musíš sa s tým naučiť žiť a mne pomáhajú psychoterapie ... musím sa s tým popasovať, ale verím, že raz bude lepšie a je to len prechodné obdobie, zlé obdobie, ktoré ma má niečomu naučiť ... takto to Boh dal a ja to s pokorou príjmam... musíme veriť ... ja mám aj úžasnú pani doktorku, vždy sa jej vypíšem, čo ma trápi, aj keď mi neodpíše, viem, že to číta a už to mi pomáha a ke´d sa stretneme, tak už vie čo presne citim ... a teraz som začala chodiť aj na psychoterapie ... k druhej pani doktorke, na odporučenie mojej psychiatričky a tá je tiež dobrá a snaží sa ma nasmerovať na správnu cestu ... ja viem, že to máš aj Ty ťažké ... ale ak si unavená, tak zostan na čas doma, daj si riadne terapie, nič neodkladaj, lebo tým sa to môže len a len zhoršiť ... to je moja rada ... a kde pracuješ?
V martinuse robim ... A momentalne mam uzkosti ze tento stav ma nikdy neprejde aki tie myslienky zahnat?
Dievcata čo spitomin???