• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Depresia. Ako sa jej najrýchlejšie zbaviť?

30. marca 2017 
@domkaaaa Ja si myslím, že áno ... väčšinou čo dievčatá píšu, tak sa to vezie ruka v ruke, žiaľ ...
20. máj 2016 o 16:24  •  2 deti - čaká bábätko, termín má v máji 2012  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
A prejde to niekedy? Ako keby nedokazem prezivat pohodu vsetko robim sle som napata :smirk: Nedokazem sa uvolnit a prezivat tie pozitivne emocie
20. máj 2016 o 18:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@domkaaaa Ahojky Domkaaa, som rada, že si napísala, konečne som sa aj ja dostala na internet, a chcem Ti odpísať,... ja neviem, ale osobne si myslím, že áno, že to prejde, ja som zo začiatku bola na tom tak zle, že som nedokázala ani tešiť sa z mojich detí, nič som nedokázala urobiť, z ničoho som sa netešila, jedine čoho som sa bála, ked mi bolo stále zle, že asi umriem, na to jediné som dokázala myslieť,.... :unamused: .... ale po čase sa to zmenilo, už sa teším ale hlavne z maličkostí, veľkých vecí, hoci dobrých sa ešte trochu "desím".... mali sme ísť napr. cez víkend len tak si proste von oddýchnuť, s manželom a deťmi, a ja som pociťovala napätie, z toho nepoznanené nového, kde som ešte predtým nebola.... A ked som si uvedomila, ako mi je nepohodlne, proste taký ten pocit napätia.... stále som ho cítila, aj ked už prešlo pomaly pol dna, čo sme tam boli, tak som si povedala, "ta čo si normálna? šak bud normálna a teš sa z toho, že nie si v jednom kolotoči, môžeš si konečne vydýchnuť, je to tvoja chvíla, vychutnávaj si tú zeleň a stromy , a všetko nové okolo seba..." Tak som si povedala, a si predstav, že ten pocit, ako píšeš, toho napätia som začala ignorovať.... a pozerala som na stromy, aké boli krásne, aká príroda super.... domčeky okolo ktorých sme prechádzali... proste konečne som si povedala, že si to budem užívať,... a nebudem sa furt len stresovať, či sa niečo náhodou nepokašle,.... Takže potom som sa ukludnila, a ten hnusný pocit zmizol.... Dala som si aj Rivo.... tak ako ho stále beriem, aj tie Adčka.... ale podla mna mi skôr pomohol ten môj vlastný monológ... čo som si vo svojom vnútri viedla.... :wink: ... Ja si napríklad všímam svoje nohy a plecia, ja ich mám také strnulé.... "strpnuté" dalo by sa povedať... ale nie doslovne.... a ked si uvedomím, že vlastne som napätá jak struna, tak sa uvolním.... a prejde mnou taký pocit....kludu a je to super pocit.... neviem..... snad Ti to pomôže, dufam.... skús to takto... inak Ti neviem poradiť, ale jedno viem, že sa toho pocitu raz určite zbavíme nadobro.... a nebudeme už také napäté, a stále majúce z niečoho strach.......myslím taký strach, ktorý je naozaj neopodstatnený, alebo taký strach z niečoho, zo situácií, ktoré fakt nedokážeme v momentálnej situácii riešiť, lebo sa riešiť nedajú.... alebo sú tak neovplyvniteľné, že s nimi nič neurobíme..... tak načo sa strachovať... dopredu napr. či niečo zvládnem alebo nezvládnem, budem to riešiť, až ked to príde.... nie dopredu....
Vieš, mala som ísť na jedno vyšetrenie, a dva dni predtým som mala vysadiť lieky, preto, lebo mi mali v ten den na vyšetrení dať lieky na ukludnenie.... a tak som dva dni predtým ráno vstala, mala som zobrať lieky a nezobrala som ich... a vieš čo?... normálne tie lieky zoberiem aj hodinu potom, čo vstanem.... a teraz, len čo som vstala a pomyslela si , že nemôžem zobrať lieky... dostala som riadny atak..... panický.... :slight_smile: Smejem sa z toho preto, že či by som si tie lieky zobrala alebo nie, tá moja psychika urobila to, že som sa tak zlakla.... že som dostala atak.... a to Adčka sú v krvi nakumulované... takže učinkovať ešte určite učinkovali.... :slight_smile: ... takže z toho vyplýva jediné..... že to bolo v mojej hlave.... a že som si vsugerovala, že mi bude zle, a naozaj mi zle bolo.... Takže to znamená na druhej strane, že ked si vsugerujem, že mi bude dobre.... tak mi bude dobre.... :slight_smile: ... Tak to skús vnímať aj Ty... nevšímaj si tie pocity, že teraz nič necitiš, že sa nedokažeš uvolniť... proste nato zabudni, a v tej chvili celou myslou rob práve tú činnosť, ktorú robíš... a nemysli na to negatívne..... vnímaj svoje telo, či je napnuté... a ja verím tomu, že ho dokážeš uvolniť.... a mysli na dobré veci, nie na to, že Ti je práve na figu... OK?.... Držím Ti palceky... Drž sa moja.... :wink:
22. máj 2016 o 00:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
@ametyst123 Ahoj Ametyst, som rada, že si sa ozvalaaaa :slight_smile: ... presne ako píšeš Domke som to prežívala aj ja, že veľakrát pristihnem aká som napätá, všetko stuhnuté, žiadne uvoľnenie a toto som mala dlho-predlho kým som si to začala uvedomovať ale už viem o tom pocite, že s ním treba pracovať ... ja sa ešte nejako nedokážem tešiť z ničoho, ale mám aj pocit, že som unavená psychicky, proste práca, ráno stres, kým pripravím deti do škôlky (oni sú také, že ich neustále treba naháňať a manžel mi v tom veru nepomáha, keďže on je taký lajdák tiež), v robote to tiež nie je nič moc (preto aj premýšľam, že načas prácu nechám, kým sa nedám aspoň čiastočne do poriadku), prídem domov, treba prať, upratať, nakúpiť, cez víkend uvariť a to nehovorím o tých mojich dvoch malých bosorkách :slight_smile: ... že vôbec nie sú samostatné a ja proste niekedy neviem čo s nimi, stále sú mi v pätách, a tak si niekedy uvedomím, že celý deň vôbec nie som sama a nemám na seba čas, na premýšľanie samej-nad sebou ... a môj manžel? Áno je to dobrý človek, ale čo sa týka nejakej pomoci, tak je to proste nula, musí mať managera na všetko a stále čaká na rozkazy a ja už niekedy vôbec nevládzem... Proste nemám ani čas sa tešiť, zregenerovať, poľaviť ... ale zase keď si predstavím, že zostanem doma na PN, že nebudem mať vyplnený deň a prídu ešte väčšie depresie :( .... ani z voza ani na voz ... ja by som normálne išla aj na nejaké liečenie, kde budem mať kľud od všetkých :slight_smile: ... akoby som bola unavená z ľudí, z toho pretlaku a z tých emócií ... a tiež si myslím, že na liečbu psychickych chorôb treba kľud ... a zamýšľanie sa nad sebou, prečo to je takto a takto a kde vlastne aj ja robím chybu ... a dnes mi ešte môj manžel zahlási, že by mu bolo lepšie bezo mňa a bol by šťastnejší .... tak proste človek má potom taký pocit, že asi je to tak ... :confounded: ... ale vieš, ono sa to vo mne tak nahromadí, že ja sa snažím snažím snažím ale keď sa to nakopí a od neho nejde žiadna pomoc tak proste vybuchnem ... ako toto riešiť? ďakujem a prajem pekný dník všetkým dievčatám :slight_smile:
22. máj 2016 o 13:01  •  2 deti - čaká bábätko, termín má v máji 2012  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Dievcata, chcem sa poradit, respektive vediet, ci to niektore tak citia. Pomalicky a postupne som mimovolne znizovala AD (sertralin) a minuly tyzden po dohode s Dr som ich vysadila uplne. Na moje skoro celodenne hmly som dostala Tebokan, ktory celkom ok ucinkuje. Avsak mavam pocity, akoby sa mi skrucalo vedomie, inak to popisat neviem. Proste ci vnemy zrakove alebo sluchove, ono mi to v takych krcoch skruca. Je to neprijemne a vyusti to do stavu, kedy mi je tak zle, ze neviem cia som. Taketo stavy, to skrucanie a akoby mi hlava horela, som nemala nikdy pred branim AD. Co sa tyka psychiky, som staby v pohode, mozno citlivejsia na plac a niekedy iritovana, ale celkom ok. Ale ked to skrucanie vyusti do zachvatu, je to hrozna zmena stavu. Myslite si, ze to mozu byt abstaky, aj ked AD nie su navykove? Alebo je mozne, ze sa mi mozog zmenil a proste je uz iny? Nikdy som nikde necitala o mojich priznakoch, preto sa obraciam na vas tu. Mimochodom, AD beriem 11 rokov a teraz sme vysadili, lebo si zelame babatko. Poprosim vas o radu.
22. máj 2016 o 21:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@kachita aj pri vysádzaní AD môžu prísť absťáky. Ako pomaly si vysádzala AD? Z AD sa mozog určite nemení, na rozdiel od benzodiazepínov, keď po dlhom pravidelnom užívaní sú určité zmeny na mozgu. Poraď sa s psychiatričkou, lebo každé telo ináč reaguje na vysádzanie liekov.
22. máj 2016 o 23:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@janka_banka Ahojky Janka, nemáš to ľahké, ked nemáš podporu ani v manželovi, ale jedno si uvedom, Ty nepotrebuješ mať silu okolia, Ty ju máš nájsť v sebe.... viem, že Ta to trápi, ked Ti takto Tvoj najbližší človek povie, ale možno už aj on má dosť málo síl, to zvládať... tak možno aj on takýmto spôsobom reaguje a "vybuchne".... :unamused: ... to je asi jeho spôsob sa s tým možno vyrovnať... neviem....
Ale ja som bola v takom istom kole ako Ty... ráno deti do skôlky.. mám dvoch chlapcov... tiež nesamostatných... poobliekať, nakrmiť, odniesť do skolky... a utekať na 7.00 do práce... v práci samé stresy, prišla som domov... potom vyzdvihnúť deti zo školky... a doma im dať jesť, lebo v školke takmer nikdy nič nezjedli... navariť, upratať, ešte chceli ísť aj von.... no nemohla som ich nechať hrať sa na dvore samych, sú ešte malí.... a dvor nemáme ešte bezpečný.... je to skôr napoly stavenisko.... napoly záhrada... potom vyprať veci, dať vysušiť, požehliť.... deti poumývať, uložiť do postele, a ked konečne každý zaspal... bolo aj 22.00 ... a tak som konečne mala čas si konečne sadnúť... a "oddychovať".... a spracovávať zážitky z celého dna.... unavená, a ráno zase to isté..... a dookola dokola..... cez vikend... deti ráno, jak na potvoru :unamused:, vstavajú skoro, cez tyzden ich nemôžem zobudiť.... :unamused: ... a tak som nevyspatá bola ešte aj v sobotu a nedelu.... a celý den sa starať o deti, upratať, navariť.... okolo domu... nakupiť.... proste v jednom kole.... ale dospela som k názoru, že už stačilo... nevládzem takto dalej... a tak ked teraz v maji dostali deti kiahne.... prišlo to ako vykupenie pre mna.... z prace... najprv dostal jeden kiahne, potom druhý.... a tak som na OČR .... a konečne mám pocit, že si deti aj užívam, občas samozrejme zlostia, lebo su jak na baterky.... ale už sa až tak na to nehnevám, predtým som sa dosť rozčulovala... všetko ma zlostilo.... ale to bol dôsledok nevyspatosti, unavy, nakopených problémov, a v konečnom dosledku nakoniec....panickej poruchy.... všetkého dokopy.... a kedze sa mi páči, že som doma... a konečne si môžem aj normálne bez ponahlania upratať, navariť... a tak... páči sa mi to...robím veci, na ktoré som doteraz nemala čas... samozrejme popri starostlivosti o deti... lebo sú samý pľuzgier.... :wink: ale sú zlatí... a lubím ich... a to je super.... a rozhodla som sa, že ked už budú zdraví, pojdem na PN-ku a vôbec ma netrápi, že budem doma sama, a čo s tolkým časom.... :slight_smile: práve naopak... ja sa na to neskutočne teším.... :slight_smile: :slight_smile: :slight_smile: ... konečne si oddýchnem, aspon psychicky... deti budu v skolke, manžel v práci.... a ja budem mať dufam konečne čas sa zastaviť....

Takže podla mna, aj Tebe by prospelo ísť na PN-ku... potrebuješ oddych, a vôbec sa netráp nad tým, čo budeš doma robiť... určite máš kopec záujmov a zálub.... ja dufam, že sa dostanem aspon k nejakej knižke, lebo velmi rada čítam... len posledné roky som absolútne ku knižke ani nepričuchla... :grinning: ... no je to skôr smutné.... ako smiešne... ale ja dufam, že si naozaj oddychnem... a uprimne je mi fuk a štyri, ako budú na to v práci reagovať.... jasné , že negatívne.... ale čo narobím... viem, v akej dusivej atmosfere tam musim pracovať... tak načo sa trápiť.... nech sa teraz trápia oni..... bezo mna....
U nas v praci to chodí tak, že nemáme žiaden záskok, ked ideme na dovolenku, PN-ku, OČR...k lekárovi, proste viem, že ked napr. po týždni pn-ky prídem do práce, tak si ma tá robota počká, a mám jej raz taký kopec.... a ešte aj musím stíhať do termínov.... takže nech si konečne vedenie uvedomí, že bezo mna na taký dlhý čas budú potrebovať niekoho, kto ma zaskočí.... inak .... čo? firma skončí....? no určite.... nie.... len ma využívali a tlačili do toho, aby človek nechodil k lekárovi, na PN-ky, a podobne.... a tak nemuseli platiť dalsiu osobu..... ale kaslem na to.... ja potrebujem ísť k lekárom pochodiť si po vyšetreniach, ktoré som mala absolvovať už dávno... takže kašlem na robotu, pre mnaa je podstatné teraz moje zdravie, lebo nemôžem dopustiť aby deti ostali bezo mna, keby som skončila, čo ked dostanem infarkt z toho všetkého ?.... a predispozíciu na to mám.... takže.....?... u mna rozhoduje moje zdravie.... a nejak sa pretlčieme.... jak doteraz..... a to pritom máme minimálne mzdy.... a s manželom.... takže smutné... ale čo narobím.... kaslať na to... deti potrebujú mamu, a otca.... a už stratili svoju milovanú babičku, nemôžem si dovoliť... skončiť aj ja.... musím sa dať do poriadku... a ja verím tomu, že to zvládnem. len potrebujem kusok kludu..... a oddychu.... :wink: .... Tak Ti držím palce..... skús minimálne pouvažovať nad PN-kou... nie je to zlé..... a prinajhoršom, ak sa budeš cítiť zle aj na PN-ke, kludne možeš ísť do nemocnice..... čo Ty na to?..... Potrebuješ oddych... mám z Teba ten pocit, a netráp sa nad tým, že nad čím budeš premýšlať, ked budeš na PN-ke.... :slight_smile: .... šak sa na to teš..... že budeš mať kusok pokoja.... a ja by som sa z toho uplne tešila.... a aj sa teším.... ja som rozhodnutá na tú Pn-ku ísť..... :wink: Držím Ti palceky... a dobre sa rozhodni.... a ešte PS: opýtala by som sa Tvojho manžela, že ak by mu bez Teba bolo ok, tak či by aj deťom bolo bez Teba dobre.. !?!... Hmmm?.... Tak nech sa nad tým kus zamyslí, a nech Ti konečne prestane takéto reči hovoriť... lebo Ta tým deptá... ja by som si takéto veci vyjasnila ... normálne rozhovorom.... bez hádok... len vyjadri to, že sa Ti to nepáči, a chceš, aby Ti to už viac nikdy nehovoril.... :wink: ked chce, aby si sa z toho dostala, nech Ta podporí... a toto podpora nie je.... Držím palce..... :wink:
23. máj 2016 o 01:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
@kachita Ahoj, ja som tieto isté príznaky mala keď mi lekárka menila jedny AD, večerné a ráno som sa zobudila s takým pálením hlavy, úplne chápem Tvoje pocity, ja mám teraz večerné na spanie ale problém mám zase v tom, že síce dobre spím, ale ráno nie a nie rozhýbať mozog, alebo tiež neviem ako to nazvať :slight_smile: ... akoby som bola v hmle, presne ako píšeš aj Ty a je to nepríjemný stav, ja to nazývam, som tu ale nie som tu ... tiež sa chcem poradiť s lekárkou čo s tým ... aké si brala AD?
23. máj 2016 o 08:19  •  2 deti - čaká bábätko, termín má v máji 2012  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@ametyst123 Ametyst ďakujem za super slová, ja som sa už rozhodla, že ešte mesiac potiahnem a potom pôjdem od mojej psychiatričky na PN, budú prázdniny a ja budem konečne s deckami, však ma potrebujú a u mňa aj tak stále prevláda ten pocit, že by som mala byť s nimi a nie v práci a naháňať prachy ... aj teraz keď pôjde staršia do školy sa jej bude treba venovať a keď prídem domov unavená z práce budem iba nervózna ... a práca? To mám presne ako Ty, keď som týžden raz bola na PN nikto ano môj mail neotvoril :grinning: ... a tak som to všetko sama musela dohnať a to som bola ešte viacej na nervy a chorá ako pred tou mojou PN .... a užijem si leto, dám nervy dokopy a na PN mžem byť aj rok ... a Ty sa načo liečiš? Však aj ja by som TI chcela nejako pomôcť :slight_smile: .... prajem Ti krásny dník plný slniečka a lásky :slight_smile:
23. máj 2016 o 08:23  •  2 deti - čaká bábätko, termín má v máji 2012  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
@ametyst123 Dobrý deň. Krásne ste to Janke napísala :slight_smile: Ja som nezamestnaná a naopak by so potrebovala do práce. Nie ste niektorá zo ZH okresu, by som vám prišla pomôcť ? :slight_smile:
A druhá otázka - neužívate tu niekto Valdoxan (mne nerobil dobre a ostalo mi celé balenie) a Tritico (to som tiež nechcela) a Prothiaden.
23. máj 2016 o 08:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@janka_banka mne teraz hlava hori a to doslovne, plus tie elektrsoky, tazko sa mi pozera na jeden bod, akoby som nevidela dobre, a som taka ze mam rozhadzaane nalady, teraz si davam na ukludnenie Atarax ale som depresivna smutna a lahko placem. Tebe sa podarilo vysadit??? Lebo ja som hotova z toho.
23. máj 2016 o 21:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@3009 Ja som asi tri styri mesiace postupne znizovala davku a brala som len stvrtinku minimalnej davky. A teraz neviem, ci mam vydrzat alebo toto je uz chorobne. Fakt neviem. V stredu mam voat dr.
23. máj 2016 o 21:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@kachita ahoj, nemohla by si sa vratit k najmensej davke pri ktorej ti bolo dobre a tak otehotniet? Je velky problem otehotniet, vynosit a porodit na Sertraline? Myslim, ze v tvojom pripade by to mohlo byt schodnejsie riesenie, skus aj tuto moznost prebrat s lekarkou. Porozmyslaj nad tym.
23. máj 2016 o 21:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (3)
Babulky ste tu niektora? Potrebujem sos pomoc :D
23. máj 2016 o 22:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@kk77 ja som k tejto myslienje velmu naklonena
23. máj 2016 o 23:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte neviete náhodou aka nahrada je za sulpirid? Mne dr vravela ze chlorprothixen ale vyzerá to na riadny humus. Uziva niekto? Diky
24. máj 2016 o 07:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@domkaaaa ahoj domka, co potrebujes?
24. máj 2016 o 08:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@ametyst123
@janka_banka a ostatne dievcata,
tak rada vas citam :slight_smile: :wink: , ked pisete o svojich problemoch, ako by som citala o sebe. Tak som posledne dni len nakukala a cakala co pekne napisete.

Ja mam za sebou 14den co beriem AD..noo, mala som dost, skoro cele dni som prespala..teda akonahle deti odisli do skoly hned som zalahla, spala takmer do obeda..lexaurin som vymenila za neurol, lebo mi ovela viac ucinkoval, no zas neskutocne uspaval...ked deti prisli uz som musela fungovat, vsak to poznate, ale som nesmierne rada, ze som si zobrala PN, lebo som tieto prve dni prezila uplne bez zbytocnych stresov, ze ako zvladnem robotu. Na moje velke prekvapenie, po 14dnoch sa citim lepsie, paroxetin /mozno aj preto ze som ho uz volakedy brala/ akoby ucinkuje...alebo si to len namyslam a je to neurol??? :stuck_out_tongue_closed_eyes: davam si ho zvycajne 2x za den po 0,5mg...bolo uz, ze som si ho dala iba raz, ale citila som, ako mi od uzkosti zviera hrdlo a proste to bez neho este nejde...

vcera som bola prvy krat u novej psychologicky na psychoterapii, musim povedat, ze mi na 1x velmi sadla, uvidime ako to bude pokracovat.
@janka_banka
ja tiez nemam pochopenie manzela, ako viem sa vcitit ako ti je. Ako ten moj sa niekedy aj snazi, ale on je uplne ina "sorta" ako ja, vie mi tiez povedat vela veci kto zranuju, ale ako skoro kazdy chlap zachvilu uz aj zabudne a nechape preco som sa urazila ci som smutna..tak ja mu o svojich stavoch uz ani nehovorim..celkovo tuto paniku a uzkost nechape, reps.podcenuje a ja uz nemam sil niekoho presviedcat ze mi je naozaj zle...a poviem ti, ze mi je tak lepsie, vyrozpravam sa dennicku, kamoske a teraz uz aj tu ci na psychoterapii...je to niekedy smutne ze ten najblizsi clovek to nechape,ale z druhej strany ktohovie ako by som reagovala ja nepoznat tuto poruchu..tak sa k tomu staviam viac tolerantne, aj ked je to tazke, lebo ako to byva v manzelstve nie je to prechadzka ruzovovu zahradou.
24. máj 2016 o 08:24  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@kachita ahoj, a pocas tych 4mesiacoch znizovania davky si nemala taketo stavy???
Ine lieky neberies?
Ja by som urcite znova nasadila aspon tu min.davku, je tu vela dievcat ktore aj v tehotenstve brali AD, neviem ci to nahodou nebolo aj to co beries ty..ale to ti poradi dr.
Dokonca som citala ze do roku 2005 sa bezne v tehotenstve predpisoval paroxetin, teraz uz nie..ale viem ze jedna kocka davnejsie pisala ze ho brala, a ma zdave babo., ono ked mas taketo krute stavy tak je mensie zlo brat ad ako trpiet...
24. máj 2016 o 08:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@ametyst123
ahoj dobra víla :slight_smile:

mna minule pri tvojich riadkoch napadlo presne to iste, ze ako vela ludi a dr. tvrdi ze AD nie su navykove ,ale Benzace ano, tak mi to pride cele na hlavu...hlavne ked aj tu citam a podla vlastnej skusenosti viem, ze sa AD nemozu len tak nahle vysadit, znizuje sa dakedy aj pol roka, pritom aj tak pride abstak, tak tiez nechapem o com dr. tocia...podla mna aj AD su navykove a riadne...a co je dost smutne vela ludi sa k nim po case musi vratit ako napr. aj ja..aj ked dufam, ze snad pomocou aj psychoterapie a pevnou volou to zvladnem pravdaze aj bozou pomocou...ale teraz som sa uplne zmierila s faktom ze ich beriem...

a tu PN si pekne uzi..ja som rada ze som doma, aj ked som si myslela ze si v domacnosti vela veci porobim ale kedze doteraz mi bolo zle nehrozilo...dnes som myslela ze snad umyjem okna,ale ako naschval u nas dost prsi..no nevadi dam vegat...
ono s tou robotou je to skoro vsade rovnako, ja som doma druhy tyzden a kazdu chvilu mi niekto volal ako dlho budem doma, tak som si vypla zvonenie a nedviham..tiez robim za min.mzdu a zrazu ked som doma som taka "na nezaplatenie"...ja si myslim ze my zeny to mame v dnesnej dobe naozaj tazke, pre mna by bolo uplne idealne pracovat len na polovicny uvazok, aby som sa citila o.k a stihala aj seba aj deti a domacnost...ja ked som teraz zacala brat AD z celho srdca som si zelala byt aspon 3tyzdne sama doma, bez deti bez mm..proste nic nemusiet, nemysliet nato ci je navarane a ci deti su naucene..ale to jasne ze nehrozi, lebo...nema mi kto zobrat deti..babky daleko a tak...ja som velmi rada sama so svojimi myslienkami, tiez knihami, ale ako ty pises ani na to nie je cas...
24. máj 2016 o 08:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@janka1012 ahoj moja, ako sa mas?????
dlho si sa nam neozvala. napis par riadkov. :wink:
24. máj 2016 o 09:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@kachita Ja som brala a beriem Sertralin a mám dve dievčatá. :slight_smile: Ja by som to nevynechávala. V takých stavoch, ako ste, je ťažko byť v pohode a počať bábätko. Veľa síl.
24. máj 2016 o 09:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@apolka77 Ja som si citala zahranicne weby a vraj SSRI AD po vysadeni mavaju taketo strasne stavy. A myslim, ze je lepsie znizovat davky po polroku alebo roku. Pri polovicke minimalnej davky som sa citila ok. Teraz si mam davat Atarax a cakat.
24. máj 2016 o 09:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@slavka1307 Dakujem velmi pekne za nazor. Prosim, nevykajme si. :slight_smile:
24. máj 2016 o 09:47  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@kachita je to mozne..ja som koncom roku 2014 vysadila skoro zo dna na den SSRI a hned mi bolo zle...ako hlava mi nehorela, ale hmlu tak to ano, a proste akoby som som to nebola ja, stale omracena,malatna,opita akoby..tak som sa trapila vyse roka ze to prejde...ak ti bolo dobre s tou nizkou davkou nasad si ju znova..ty vies najlepsie ako ti je, dr. ta sice vypocuje ale ja neviem vela krat mam pocit ze to nechapu..a naco mas cakat?
kolko dni to uz neberies?
24. máj 2016 o 09:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@apolka77 Neberiem uz tyzden. Co je strasne kratko. A tiez mam ten pocit, ze po case, teda po rokoch sme my ti najlepsi lekari.
24. máj 2016 o 10:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@kachita a ten sertralin si brala celych 11 rokov?
ten tebokan to je benzac? na tie hmly co si pisala?
24. máj 2016 o 10:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@apolka77 Ahoj Apolka :slight_smile: ... no presne ako si napísala, aj môj manžel je iná "sorta" :slight_smile: ... čo Ti poviem, on vôbec nevie o čom hovorím, jeho svet je proste strááášne jednoduchý, racionálny, city síce má, ale oproti mojim sú to len omrvinky ... ja sa mu snažím vysvetliť, čo mi je, on sa snaží pochopiť, ale proste toho nevie pochopiť, ale ako sa hovorí, kto neprežije,nepochopí ... a tak niekedy sa len rozčúlim, že ma nechápe, ale on to proste nevie ... tak radšej sa vypíšem tu, prečítam, čo tu dievčatá píšu, napíšem svoje problémy a je mi hneď lepšie, lebo niektoré kamošky ma tiež nechápu... ale je naozaj dobré chodiť na terapie, tam mi vždy lekárka dá úplne iný pohľad na vec a ja sa tiež pozriem na danú vec z iného pohľadu...ono veľakrát to nieje ani o liekoch, aj treba samozrejme, ale hlavne o uvedomení si danej situácie a hlavne sa v tom nezamotať,nerozoberať, piplať...lebo tým si ešte prihoršíme a po čase si aj tak povieme, že to prehrmelo a v podstate o nič také nešlo, len naše momentálne vnímanie to berie inak .... ja som sa taaaak veľakrát rozčuľovala pre hlúposti, trápila a jediné, čo som si rozbila bola hlava, stena nikdy neuhla :grinning: ... aj depka sa dá zvládnuť, hlavne vďaka našim deťom aj tým naším "sortovým" manželom ...vždy si spomeniem, ako nám bolo na začiatku vzťahu a potom to ide ľahšie... držím Ti palčeky moc moc :slight_smile:
24. máj 2016 o 10:21  •  2 deti - čaká bábätko, termín má v máji 2012  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@janka_banka
pekne si to napisala.
Ja som tak vcera sedela vonku na schodoch, pila kavicku, vietor fukal bolo krasne pocasie, rozmyslala som nad vsetkym co mi povedala psychologicka..snazila som sa spomenut si na chvile ked mi bolo naozaj ze dobre..myslienky zabludili az do rokov ked som bola slobodna , ako som cestovala do zahranicia, aj vtedy som pocitovala uzkost a strach ale vzdy to zmizlo a bolo fajn...dokazala som sa tesit...verim ze to este zazijem aj bez liekov..kolko krat vidim stare babicky ako idu, klebetia..no proste vyzeraju ze netrpia ziadnymi panikami, vtedy si pomyslim, ze preco ja...no na druhej strane vidim to aj tu v tejto teme su tu dievcata ktorym je ovela horsie ako mne, beru ovela viac liekov ako ja a proste ze asi kazdy si musime odzit to svoje a tesit sa z kazdeho maleho pokroku. Som rada ze sa tu teraz zisla taka partia a navzajom si pomahame. Mne psychiatricka hovorila aby som moc necitala tieto temy, ze sa mi moze pohorsit a budem sa viac pozorovat, ano mohlo by sa tak stat, keby sme sa kazdy len stazovali ako nam je zle, ale kedze sa navzajoom aj povzbudzujeme, tak to je pozitivum. Hlavne ametyst, v jej slovach je vela zivotnej mudrosti.
Vies, ja som zo svojich stavov vela krat obvinovala aj mm, lebo sme si tiez kazdeco prezili..co by mozno ani papier nezniesol :stuck_out_tongue_closed_eyes:..mozno ina povaha by to tak nebrala, ale ja som trpela a citila sa zranena..vela slz pretieklo, nervov ani nehovorim..vsetko kvoli mm,ale on aj napriek tomu ze sme o tom uz milion krat rozpravali to tak nevidi...viem, ze tymi nervami som si privodila dnesny stav, teda stav trva uz dobrych 5rokov...ako ked sa lutujem tak ho obvinujem, ze keby bol "ludskejsi" vsetko by bolo inak..on je hrozny cynik..ako urcite aj teraz si uvedomujem ze nie som objektivna lebo ma aj dobre crty, ale proste trpela som popri nom a aj teraz vela krat...ale vinit jeho? ako ametyst pisala, mi nepotrebujeme nikoho ineho aby sme boli stastne...to vsetko si vieme aj sami "privodit"..tak ja sa chcem stat hlavne menej zavislou na mm naladach a nazoroch..lebo mna toto velmi ovplyvnuje a viem, ze kolko krat som v pohode sama doma a potom pride on a zacne svoju uplne inu retoriku, ktora sa mne zda hruba...tak to vo mne vyvolava uzkost...je to nedostatkom sebavedomia, lebo ja som si uplne ze prestala verit..som vela krat neskutocne unavena a ked nie je pohoda doma je to tisic krat tazsie..len som si uvedomila,ze tiez je aj v mojich silach situaciu obratit, nedramatizovat a nesprtat sa..ze nemozem byt stale v ulohe obete..chce to trening a take to naozaj "CHCENIE", ze to aky budem mat ja dnes den zavisí len odo mna. ja tomu chcem verit.
24. máj 2016 o 10:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
Ahojte dievčence, ste naozaj fakt zlaté, že tu takto o mne píšete, ale ja sa len snažím opísať a napísať tie svoje pocity, a myšlienky, a svoje také zamýšlanie sa nad sebou, svojim životom, a aj to, k čomu som doteraz vlastne dospela, k akým názorom.... niekedy mám pocit, že už som si toho zažila tolko, že už sa viac asi ani nedá, ALE.... Omyl.... :slight_smile: .... vždycky budú nejaké problémy, a situácie, a niečo, čo musíme riešiť, život nie je ľahký, to nám nikto netvrdí, áno, možno sú takí, ktorí majú život ľahkí, ale čo ak je to len pohlad zvonka?.... také pozlátko...?.... podla mna, každý má svoj "život", svoje problémy, a ťažkosti, ktorými sa musí "prehrýzať" :grinning: ..... a každá z nás by mohla o tom svojom živote napísať aj román,..... :dizzy_face: ... ale podstatné je ten život žiť..... ja ho určite nechcem prežívať, alebo nedajbože skončiť, aj ked ma na začiatku, ked mi bolo velmi zle, takéto niečo napádalo.... ALE teraz viem, že svoj život žiť chcem, aj ked mi niekedy nie je najlepšie, a občas mám ešte stavy uzkosti, ale viem to prekonať, dá sa to, a ked napríklad vonku zasvieti slniečko, mám hned energiu.... aspon sa usmiať.... :sweat_smile: .... a niekedy aj niečo urobiť... :sweat_smile: .... Dneska síce pršalo ako z krhly, ale ten vzduch potom, ako popadalo, bol neeeeskutočný.... vonala tráva, čerstvý vzduch, a aj slnko potom zasvietilo.... normálne som sa nemohla vynadýchať.... :sweat_smile: (namiesto vynadívať.... :sweat_smile: ) .... a cítila som klud, a pohodičku.... aj ked mám doma detičky obsypané kiahnami.... :unamused: ... ale počas toho jak spinkali ... som navarila gulašovu polievku.... už vidím, že ju budeme jesť aspon tri dni.... :sweat_smile: ....lebo som navarila celý hrniec, ale moj manželik bude rád, že má navarené... :sweat_smile: ... takže tak....
Inak, ani mna moj manžel zo začiatku nechápal.... a tiež na mna to negatívne vplývalo... ale dala som mu prečítať články, resp. som mu sama čítala... (lebo jemu sa nechcelo.... :dizzy_face: )... o týchto poruchách.... aj o tej mojej.... a potom som mu rozprávala aj o tejto diskusii, až napokon zistil, že aj on má vlastne ale skôr depresiu..... a to už viac ako rok a pol..... :pensive: .... takže my sme sa vzájomne vlastne akokeby negatívne ovplyvnovali... a dospeli sme obaja tam, kde sme dnes..... :unamused: je to smutné, ale je to tak, že sme sa snažili pri skromných podmienkach aj niečo na domčeku opraviť.... makať, robiť, riešiť okolo toho aj kopec iných vecí, a deti, a stále niečo a niečo nové.... a samý stres..... a všetko riešiť za pochodu... a dospeli sme tam, kde sme teraz.... u mm to bol tlak na to, že máme málo penazí, a on sa citil z toho frustrovaný, aj ked som mu kolkokrát hovorila, že mne to nevadí, že ho lubim, aj ked sme na tom tak, ako sme.... a u mna "zohralo rolu" hlavne to, že už som neuniesla to, že mi zomrela moja mamka.... to už bol asi ten pohár, ked pretečie..... a dolahlo to na mna.....
Dnesná doba naozaj nie je lahká, myslím si, že my ženy, sme aj tak stále dosť podcenované, či už v práci, alebo doma, kdekolvek, a väčšinou muži nemajú šajnu, čo všetko musíme stíhať, aj ked chodíme napr. do práce, že z práce prídeme vlastne do druhej práce... a to doma...s deťmi, navariť, upratať, vyzehliť, prichystať,..... a bla bla bla.... :sweat_smile: .... A je dnesná doba naozaj stresová, a vyvíja na nás tlak, aby sme podávali čo najvyššie výkony, a vždy boli silné, postarali sa o druhých, a na nás samé nám neostáva čas..... treba sa zastaviť, samé sa musíme vduchu zastaviť, a nebyť aj vo vnútri v strese.... nájsť ten klud a pokoj, že svet sa nezruti, ked raz neupracem, alebo nenavarím.... alebo proste konečne pojdem napr. aj na tú PN-ku..... kašlem na to, či majú za mna náhradu, hoci viem, že nie, ale jednoducho si ju budú musieť nájsť, ja viem, že tú PN-ku resp. oddych potrebujem, a kašlem na to.... To nie je o tom, že ja sa mám cítiť akože zle, že nepôjdem do práce, a nikto tu prácu neurobí za mna.... to sa majú zamestnávatelia postarať o to, aby sme mali nejaký záskok, ked to v práci potrebujeme, aby sme si mohli aj "oddýchnuť" na PN-ke.... čo sa nedá povedať, že oddýchnuť na PN-ke, ale kde sme už dospeli, ked človek musí ísť na PN-ku len aby mohol konečne vypnúť...?..... To je zlé..... ten systém je zlý..... nie my sme zlé.... my sme urobili všetko preto, aby sme makali ako fretky, a čo z toho máme, ? psychické poruchy.... :confounded: ....
A aj to je fakt problém, že ak clovek nemá babku, dedka, ktorí by sa postarali o deti, tak proste nemá na výber.... stále s tými deťmi človek musí byť.... aj ked by občas potreboval oddych aj od nich..... :pensive: .... Ja už mojich rodičov nemám, a svokrovci... pracujú.... to je doba, ked človek, čo už by mal byť dávno na dôchodku a tešiť sa z vnúčeniec, musí chodiť do práce.... :confounded: ... takže ani svokrovci mi velmi nepomôžu, iba cez víkendy občas.... lebo aj oni si chcú oddýchnuť od práce.... takže je to ťakžé.... ale čo teraz.....? len tak sa vzdať... ? to určite nie... vždycky sú nejaké riešenia, a niekedy, ked som si myslela, že situácia je neriešiteľná, našlo sa také riešenie, že som až oči otvárala.... :confused: :grinning: ... takže netreba sa nikdy vzdávať... a hlavne treba sa tešiť z toho, že sme tu.... že tu môžme byť, že je nám to dopriate.... :wink:
24. máj 2016 o 17:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok