• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Depresia. Ako sa jej najrýchlejšie zbaviť?

23. januára 2017 
@apolka77 Nie, sertralin som brala posledne dva roky. Mam za sebou dva neuspesne pokusy o vysadenie.Tebokan je nootropikum na lepsie prekrvenie mozgu, na prirodnej baze.
24. máj 2016 o 18:26  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@janka_banka mame uplne rovnakych partnerov moj ani netusi co prezivam tak si preddtavte ako som sa musela pretvarovat :cry:
24. máj 2016 o 19:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Baby chcela som sa spytat ze presli mi silne uzkosti aj depka ale stale ked aj nieco robim alebo s babami som vonku citim taku akoby nepohodu neviem si to tak naplno uzit ani vam to neviem vysvetlit take napatie nepokoj? Alebo akokeby mi nieco blokuje sa naplno uvolnit... Mate niekto podobny pocit?
24. máj 2016 o 19:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@apolka77 Ahojky Apolka, presne tak, ako píšeš, ja si fakt myslím, že Adčka sú takisto návykové, ako napr. benzáče, pretože pri ich vysádzaní môže mať človek naozaj "abstáky".... resp. sa môžu vrátiť také isté stavy, ako boli predtým, a práve preto nechápem tých lekárov, ktorí hovoria ADčkam áno, a benzáčom nie, lebo sú návykové, a nechcú ich predpisovať. Ako som už písala skôr, moja teta brala benzáč 7 rokov (na popôrodnú depresiu)... bol to vlastne Lexaurin, ale ona ho brala vo vyššej dávke, a vysádzala ho vlastne tak, že ho vysádzala po štvrtinkách niekedy aj pol roka, a ked citila, že to nie je dobre, vratila sa naspať o štvrtinku viac, a potom zase o štvrtinku menej, a tak to trvalo vlastne všetko spolu práve tých 7 rokov.... ale zbavila sa Lexaurinu, a pomohol jej tak, že sa jej už nikdy tie stavy nevrátili, a nikdy by som na nu nepovedala, že mala takýto problém, lebo je to žena optimistka, a vždy vysmiata.... :dizzy_face: .... Ale ešte spomeniem, že moja teta nežila na SK, ale v inej krajine, a kedže to už bolo pekných pár ročkov dozadu, ked mala tú popôrodnu depresiu, tak je naordinovali len ten benzáč..... nič iné... ani ADčka.... nič.... a dostala sa z toho.... a aj mna povzbudzuje stále, aby som to len tak nevzdávala, lebo takéto poruchy sa zvládnuť dajú.... a niekedy vo väčšej miere sa človek z toho dostane celkom, áno, občas sa to aj vráti, je to fakt, hlavne pri nejakých velmi stresových situáciách.... ale nie je to pravidlo.... nemusí sa to vratiť už nikdy.... a to ma povzbudzuje... a teší, že sa to zmáknuť dá, a to rozhodne chcem, nechcem sa trápiť, to určite nie, chcem žiť svoj život čo najlepšie, ako sa dá, ....a možno práve preto som túto poruchu dostala, ..... aby som sa zastavila, a zamyslela sa nad tým, prečo tu som, na čo tu som, pre koho tu som, a kam vlastne takýmto tempom by som sa raz dopracovala,....a zamyslela sa nad, že som neviedla život tak, ako by som mala.....
24. máj 2016 o 19:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@domkaaaa Ahojky Domkaaa, ved to je super, ... ved Ti presli silné uzkosti aj depka....!!! :sweat_smile: :sweat_smile: :sweat_smile: Šak to je supeeeeeeeeeeer.... :sweat_smile: .... vidíš, že to ide, už to je naozaj super, že sa takto citiš, a neboj sa, aj toho pocitu nepokoja, že si nemôžeš naplno uživať veci, aj to Ti prejde.... uvidíš, ale ten pocit vnútorného pokoja už budeš musieť nachádzať aj sama vo svojom vnútri.... aj ja sa citim napätá ako struna, ale ked si to uvedomím, snažím sa tomuto pocitu odolať, snažím sa uvolniť si svalstvo.... ja sa snažím, napr. pri sedení, uvolniť si nohy.... myslím to svalstvo.... mám akoby nohy napnuté, ruky napnuté, všetko napnuté, ale ked si to sama uvedomím, prejde mi to, chcem mať pocit uvolnenia, a ono sa to dá... neboj sa, časom to prejde.... a ked ideš napr. von z priateľkami, už to je super, že s nimi ideš von, kolko dievčat na tomto fore by už toto chcelo?.... Kopeeeeec..... :dizzy_face: ... tak bud happy... že dokažeš isť von, bez uzkosti a bez depky, a časom sa uvolníš, a budeš mať aj pocit pohodičky pohody, a kludu, a budeš si užívať veci naplno..... neboj sa....
Vidíš, aj teraz ked sedim za PC, cítim, že som napätá, ale ked si to uvedomím, uplne sa uvolnim.... a ide to.... :wink: .... Ty sama si nájdi svoj spôsob, ako sa k tomu dopracovať, aby si sa vedela uvolniť, zisti príčinu, prečo, si nevieš celkom akoby naplno užiť ten pocit napr. vonku byť s kamoškami.... je to na Tebe, ale Ty si silná, a dáš to.... tak držím Ti palce.... a možno o chvilu tu už ani pomaličky nebudeš písať.... :wink: ... lebo sa Ti podarí všetko zvládnuť... a budeš svoj život žiť už bez porúch.... :wink: :wink: :wink: ....
24. máj 2016 o 19:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@domkaaaa
@ametyst123
dievcata, citala som si stare zapisy, ked som brala prvy krat AD /paroxetin/2013 a tam som si zaznacila

"po 3 mesiacoch citim 50% zlepsenie"
"po 5 mesiacoch citim 90% zlepsenie"

teraz sa sama cudujem ze ako dlho to trvalo..dr. stale tvrdia ze po mesiaci je jasne ci AD sadlo alebo nie, ale ja po tejto skusenosti viem, ze aj pol roka trva kym je to fakt ze pohoda...

domka pripomen mi ty si ake AD brala predtym a preco si menila?
24. máj 2016 o 20:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@kachita a s tymto poslednym AD si sa citila dobre?
24. máj 2016 o 20:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@apolka77 Ano, citila som sa dobre celkom. Najidealnejsie som sa citila na Alvente,ale to uz sa blizilo speedu ;) sertralin alebo seroxat, to mi sedi. Zajtra volam doktorke, poviem jej, ze takto nechcem fungovat ani nedokazem. Nevladzem a do vsetkeho sa musim nutit.
24. máj 2016 o 21:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@kachita ako to myslis s tou alventou ze sa to blizilo k speedu? a trpis panikou ci depresie?
24. máj 2016 o 21:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@apolka77 Pri Alvente som mala toooolko energie, kopec bujarej nepretrzitej nalady ze az. Avsak po jej vysadeni som prvy raz skusila depresiu, teda v ducasnosti som uzkostno depresivna atypicka porucha
24. máj 2016 o 21:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@kachita budem ti drzat palce, som zvedava co ti povie dr...
24. máj 2016 o 21:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Ahojte Bojovnicky :relaxed: Tak ja sa nemam cim pochvalit. Cez den vela rozmyslam len tak sa tulam ako bezducha piesen a vecer sa tesim ze to konecne konci a zaspim. V noci mavam sny o praci asi sa neviem s tym vyrovnat ze som tam skoncila.Fajcim jednu od druhej aj ked som predtym nikdy nefajcila. Kazdy den mam myslienky ze tu nechcem byt ze takto zit nevladzem. Som sama v byte a nemam ani priatela ani kamaratku ktora by ma podrzala. Alventu beriem 150mg a frontin som sa snazila nejest vobec pretoze som si vravela ze nechcem tolko liekov. Ale co uz dnes som si dala rano lebo mam pocit ze by som nestala ani z postele. Mam silne depresie ostala som bez prace prisla o byvanie a neviem sa z toho spamatat... doma mam bordel pretoze nevladzem upratat. Mam psika a toho uplne zanedbavam chudacik nechape preco stale lezim. Uz mam aj take myslienky ze sa o neho neviem postarat ze ho misim dat prec. Pritom je jediny koho mam... sebavedomie mam na bode mrazu a pritim ja som zvykla byt tak vesele sebavedome dievca. Ak by som mala deti asi v tomto stave by som nebola schopna sa o ne postarat. Nemalujem.sa necesem sa proste uplne sa zanedbavam. Jest mi vobec nechuti... nemam uzkoati ani neprezivam daky stres mna len celkovo prestal bavit zivot. Prepacte mi ze tu tak nariekam ale nemam to komu povedat. Na takomto dne som este nebola a len rozmuslam kedy to vsetko skonci ci to budem zase niekedy ja alebo ma caka takyto zivot? Mam brigadu chodim tam na jeden den v tyzdni a nic tam nerobim len predavam a to je pre mna doslova utrpenie. Lenze odist nemozemm byvam v podnajme sama a kazda koruna je dobra. Ked citam niektote vase prispevky zavidim ze viete niekam ist ze mate mamzelov oporu ze mate pracu aj ked viem ze ani vy to nemate lahke ale podstatne ste lepsie na tom ako ja... prajem vam nech sa Vam este polepsi a nech sa z toho dostanete... v piatok mam ist ku psychologicke tak hadam mi da daku iskricku nadeje ze sa to zlepsi. Mala som davnejsie rozne uzkosti a stresi ale zivot ma bavil. Vzdy som si vravela racaej mat depresiu ale velmi som sa mylila. Co moze byt horsie ked uz nemam chut byt na tomto svete? Ja by som si nic nespravila ale myslienky tam su a neviem co a tym robit. Dnea idem na kontrolu tak uvidim co mi povie doktorka...asi bude chciet az idem do nemocnice ale nemozem si dovolit odist na dva mesiace a prist aj o ten maly prijem co mam...citim sa tak menejcenne ze som hlupa a nikde ma nezoberu do prace. Mam len maturitu ani tu vysku som.si neurobila. Ani vodicak nemam a neovladam ziadny jazyk. Niesom tak priebojna ako vecsina ludi... mozno raz sa pozviecham a najdem dobreho chlapa a naucim sa aspon ten jazyk ked uz sa bojim jazdit. Len na to sa mi musi polepsit zdravotny stav inak niesom schopna vstat z postele. Prepacte za ten zufali prispevok ale tak to teraz momentalne citim asi som v hlbokej depresii... drzte sa a budte silne verim ze Vam sa to podari
25. máj 2016 o 10:47  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@janka1012 Neboj sa aj tebe sa polepší. Určite. Ako dlho užívaš Alventu? Vieš ono to s tými manželmi je tak, že oni tieto naše "poruchy" nechápu. Ja nemám zlého manžela ale pochopenie som u neho nenašla. Ja mám úzkostno - depresívnu poruchu a viem, čo je to oboje. Užívam AD druhý rok a je mi celkom OK len aby to vydržalo. Držím palce.
25. máj 2016 o 12:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@adrika19 alventu uzivam asi 10mesiacov... Vsetko bolo okej ale ako som sa rozisla po 6rokoch dostala vypoved a hned na to sa stahovala do podnajmu lebo som nemala kam.ist tak sa mi takto rapidne zhorsil stav...Neviem co mam robyt nebavi ma zit. Zrutil sa mi svet. Vsade vidim stastnych ludi ako sa tesia zo zivota to ma este viac ubija lebo mne je tazko...
25. máj 2016 o 13:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@janka1012 janka,ked som si precitala tvoj prispevok tak som sa rozplakala,to iste prezivam aj ja,s tym rozdielom,ze mam krasne zdrave deticky,milujuceho manzela ......a to som bola behom 2mes.2krat v nemocnici!!!!!!!! :frowning2:
25. máj 2016 o 13:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@janka1012
mila Janka,
viem, ze cudzim sa najlahsie radi, co maju robit.
Je mi luto, ze sa stale takto trapis, ale ono je to vsetko pre teba este cerstve a je asi uplne prirodzene ako sa citis v tejto situacii.
Z jednej strany si nieco stratila, podla toho co pises, ide hlavne o financne istoty, ale z druhej strany si aj ziskala..viem, ze to teraz tak necitis, ale ver, ze to tak je. Pises, ze si na uplnom dne..super, naozaj nezartujem, lebo od toho dna sa da VZDY odrazit. Aj napriek tvojim slovam o zufalstve a nechuti zit (viem, že to tak naozaj citis), ja zaroven medzi riadkami citam, ze si SILNA ZENA.
Vsetko si krasne uvedomujes, jedine na co musis teraz nacerpat silu, si tu bolest odtrpiet..uvidis, ze tato neprijemna skusenost ta v zivote posunie dalej..mas sancu a verim ze vsetko u teba dobre dopadne. Nemysli si, kazda z nas na tvojom mieste by sa asi na nejaky cas zlozila, tak sa nemusis hanbit za svoju nemohucnost..je to naozaj prirodzena reakcia organizmu..pud sebazachovy..teraz je dolezite, aby si si pobehala tych dr...donut sa ist do sprchy, daj si aj ladovu mozno ta v dobrom "nakopne" umy vlasy, namaluj sa...viem ze to mozno pomoze len na par minut, ale aj to je nieco...skus si nieco lahke navarit, lebo aj to ze nejes iba fajcis ti skor ublizuje...
Mozno si myslis, mne sa lahko hovori, ale tie pocity, ze nic neviem, nic som v zivote nedokazala ja mam tak isto...a to nemam nie ze VS ale ani maturitu...trpim tym cely zivot, ze okrem starania sa o deti a v sucasnej dobe aj o seniorov nic ine neviem robit...ale nakopnut sa doteraz som nedokazala..mam pocit ze som hlupa na ucenie...takze nie si v tom sama...ale ver, ze vacsina ludi nie je sebavedoma prave naopak..aj ten priatel co tak psych.nicil nebol sebavedomy prave naopak ako chudak si vybijal na tebe zlost pretoze bol prilis slaby pozriet sa pravde do oci.
Nuz a chapajuci manzelia??? Neviem, ale moj ani netusi ze beriem znova AD..viem aky ma nazor na chemiu a vobec si mysli, ze prehanam..tak nemam sil mu to vysvetlovat...to potom keby sa nieco pokaslalo, alebo by som bola neaktivna alebo by som stratila nervy a pohadala sa s nim vsetko by zvalil na AD...takze chcem ti len povedat, ze nie je vsetko take ruzove ako to vela krat vyzera..ze ludia su snad najstastnejsi na fotkach :stuck_out_tongue_closed_eyes:
Ani nevies ako som si ja zelala, aby som mohla byt aspon 3tyzdne sama, bez deti a mm, aby ma nikto neotravoval, dal pokoj ...to ale bolo preto ze som zacala brat AD a bolo mi zo zaciatku zle..

Janka, neviem aku pracu si robila u toho "priatela" ak to bola administrativa skus sa pokukat po takejto robote..proste urcite si sikovna, ja verim..
tak isto neodmietaj priatelky, urcite by niekto ta chcel navstivit..no ja ti budem drzat palce a dufam, ze skoro ta najvacsia frustraciu prejde a vide slniecko..inak ma velmi potesilo ze mas psika, to je super..skus sa na neho zamerat, potrebuje ta..,nedavaj ho nikomu, lebo on by sa citil asi rovnako ako ty teraz..drzkaj sa a pis.
25. máj 2016 o 14:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
@evak12
ahoj evka,
tebe tiez drzim palce aj na nohach, aby si to zvladla
..neviem, nie som v obraze preco si v depresii, viem ze pre mnohych je aj tazke o tom rozpravat.
to v nemocnici ti vobec nepomohli? ako dlho si tam bola?
chodis na nejake psychoterapie?
Ak mas silu vyzaluj sa, mozno to na chvilu ulavi tvojej dusi. Som rada, ze mas rodinku na svojej strane, treba verit ze na konci kazdeho tunela je svetlo..viem, snad otrepana fraza, ale je to tak..zivot je ako hojdacka, raz sme hore raz dole..
budem na teba mysliet, posielam vela pozitivnej energie. :slight_smile:
25. máj 2016 o 15:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@janka1012
a inak ten vodicak, mam ho presne iba 2roky..tiez som sa celu mladost obavala, ze to nedam, ale nie je to nic nemozne..robila som si ho v 37r. :stuck_out_tongue_closed_eyes: ...dala som na 1x a to som myslela, ze som clovek ktory spada do tych 5%, co nie su schopny nikdy v zivote soferovat...vobec nepochybujem ze by si to dala aj ty..ked som to dala aj ja...a poviem ti, ze v aute sa vela krat ukludnim, aj ked zaciatky boli take s prepacenim "pokakane" ale je aj pravda, ze ja som si ho tak povediac "musela " robit lebo mm zobrali vodicak...no ale ako sa vravi vsetko zle je na nieco dobre. :wink: :slight_smile: toto mi tiez trosicku pozdvihlo sebavedomie...su to asi taketo male krociky, ktore treba prekonavat.
25. máj 2016 o 15:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@janka1012 jani podla mna ti nesedi alventa ... Moj nazor poznam vela ludi ktorym nezabrala ... Ani mne az tak
25. máj 2016 o 22:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@kachita kolko mg alventy si uzivala?
25. máj 2016 o 22:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Baby ak mi po 2 mesiacoch alventa nezabrala naplno a ja citim uzkosti znamena ze mi nezabrala?
25. máj 2016 o 22:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@domkaaaa tusim 75mg
25. máj 2016 o 22:58  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@domkaaaa mne dr. povedala ze k Alvente je dobre dat aj spitomin na uzkosti lebo moze zvysovat uzkosti, vraj je primarne na depresiu
25. máj 2016 o 22:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
No ahojte babenky, tak ja už som tu nazor na tú Alventu písala niekolko krát, podla mna nie je dobrá, vela kočkám na tomto fore nezabrala, alebo zabrala a po pár rokoch prestala fungovať. No ja neviem, ale osobne si myslím, a aj moja psychiatrička hovorí, že dobré ADčko má zabrať po najneskôr po 2 -3 mesiacoch.... Ja osobne som brala zo začiatku Tianeptin a Rivotril ako benzač takmer 3 mesiace, a bolo mi celkom fajn, potom mi ho lekarka zmenila, vraj kvôli nedostupnosti v lekarnach, tak ho zmenila na Brintellix, a stale beriem Rivotril k tomu.... rozhodla som sa po konzultácii s nou zvysiť davku ADčka, teraz beriem vlastne po polke tablekty ráno a večer, a tak zvýšim na jednu tabletku ráno a večer.... a uvidíme, čo to urobí.... Inak, zistila som, že mám fakticky problém aj so zalúdkom... lekár mi sice nezistil nič, ale problém mám... je to asi psychika, ale dosť často som predtým bývala chorá, a mala som aj streptokoka, a osobne si myslím, že som sa ho celkom nezbavila, ale antibiotikami som si zničila v žalúdku prostredie, a mám pocit, že môj zalúdok proste nefunguje, tak som sa rozhodla, vyskusala som rôzne lieky, aj od Gastroenterologa, nepomohli, Pancreolan pomohol... budem ho jesť... a snad mi pomôže.... zatial pomáha.... tak uvidíme.... Ešte poriešiť ten krk, a bude to super... a verim, že to dám.... Niekedy mam aj pocit, že môžem aj vynechať polku Riva.... niekedy sa citim horšie, inokedy lepšie.... ale dá sa to .... a žijem... fungujem.... a to je super....

@janka1012 Ahoj Jani, to že berieš Alventu 10 mesiacov, a nepomohla Ti pri takýchto situáciách, je podla mna nafigu... Alventu by som zmenila, a podla mna robis chybu, ak Alventu berieš, ktorá Ti nepomáha, a Frontin, ktorý by Ti pomohol hlavne v tých začiatkoch, neberieš,.... mala by si to urobiť práve naopak.... to je môj nazor.... porad sa s lekarkou, a ked Ta stale bude nutit brat Alventu, tak to robi preto, že má z toho provízie.... :confounded: .... Podla mna Ti pomôže zmeniť Adčka na iné.... a Frontin ber .... Inak ten psik za Tvoj stav nemôže, a práve tak ako Ty, aj on potrebuje oporu a lásku, a práve tú oporu v nom možeš nájsť..... tak sa ho rozhodne nevzdávaj, a uvidiš, on by Ti práveže mohol pomôcť prekonať tento momentálny stav.... ver mi... každý potrebuje mať niekoho nablizku, a pokiaľ nemás nikoho tak celkom blizko.... možno sa budeš smiať (čo by som bola rada.... :grinning: keby si sa usmiala.... :grinning: ) ale povedz všetky svoje problémy práve tomu psíkovi.... :dizzy_face: No fakt, ... ja som mala psíka... a ked som bola tehotna a sama doma... moj psik bol moja butlava vrba.... :wink: ... rozprávala som sa s nou (lebo to bola ona...) a ona ma tak dobre počuvala, a velmi mi tým pomáhala.... :wink: ....
A tak ako Ti radí Apolka, viem, že sa Ti nič absolutne nechce, ale ked sa hoc len osprchuješ, bude Ti lepšie... mne sprcha pomáha.... citim sa uvolnene, a nerozmyslam aspon chvilu nad ničim..... :slight_smile: ... skus sa pekne upraviť, a aspon na chvilku, vyjdi so psikom vonku.... a dýchaj vzduch.... pomaly.... nádych - výdych....
Inak, píšeš, že lutuješ, že nemáš školu, že nemáš vodičák, a tak.... a čo mám povedať ja?... mám Vysokú školu, a tu kde bývam, robim kancelársku krysu za minimálny plat.... :unamused:.... takže povedz, na čo mi bolo študovať 5 rokov, a trápiť sa, a dokázať to, jedine, že som si dokazala, že na to mám, ale to je asi tak všetko..... :slight_smile:..... v práci mi to nepomôže, skôr naopak, ludia s VŠ tu majú svojich známych, ktorých tam krásne na dobré miestečka dosadia, a ja mám tú moju VŠ skôr na oštaru... :slight_smile:... pretože na miesta, na ktoré im netreba vysokoškoláčku, ma mali problém zobrať.... takže som medzi mlynskými kamenmi.... prácu, ktorú by som robiť mohla s VŠ nedostanem, a tak mi ostáva pracovať za minimálnu mzdu.... A vodičák.... ja som si ho síce urobila v 18-tich, ale to len vdaka otcovi, ktorý ma k tomu dopracoval, lebo som sa straaašne bála.... :wink:... a prvá moja jazda už s vodičákom... bola taká, že som sa takmer pototo...... :grinning:... ale môj otec mi vtedy povedal, a to si pamatam doteraz, ked s tym prestanes, a budes sa bať, za volant si potom už nesadneš, lebo sa budeš báť, a ked ho budeš potrebovať, nebudeš môcť soferovať, tak to nevzdavaj, a chod do toho.... každý den.... a tak som jazdila kazdy den, hoci na minitrate na starej škodovečke.... na ktorej som sa nebala, že dačo pokazim.... :slight_smile:.... a dnes... soferovanie ma velmi bavi... a som "ale len v uvodzovkach cestny pirat..."... :grinning: ... nie nie, jazdim ok, ale občas ked je nejaka ta dialnica, je super prevetrať sa.... :grinning:.... hlavu.... :grinning:....
Jani, neboj sa, zmen lieky, lebo tie Ti nerobia dobre, a uvidis, pride zlepšenie, ja som si tiež myslela, že som v koncoch.... ale to tak nie je!!! A Ty to dáš....!


@apolka77 Jeeej, aj Ty máš 37 rokov....?.... Aj ja..... :slight_smile: .... niekedy sa citim sice na viac rokov ako mám, ale nevadí, najlepšie je, že mi ludia hadajú podstatne menej.... :grinning: ... čo sice poteší, ale zároven nemám rešpekt.... a to už také super nie je....lebo ma každý považuje za "decko", a okrem toho ma vela ludi využíva, lebo nedokazem povedať nie, .... proste tažko ludom hovorím, že napr. to alebo ono neurobím,.... ale snažím sa to zmeniť,.... a myslím, že to pôjde.....už nechcem takto fungovať......... A krásne si napísala Janke, naozaj, presne tak, zo začiatku som sa aj ja tak citila ako ona.... že som myslela, že končím.... ale našťastie som to riešila, a nenechala som to tak, a som schopná fungovať.... a rozhodne sa citim lepšie, ako na začiatku, a do takéhoto stavu sa už dosť fakt že nechcem.... :wink: ....
A tiež nad tým uvažujem, ako si písala, či tie Adčka by nemohli zabrať aj napr. po tých 3 mesiacoch.... ja sa citim tak, že fakt pocitujem zlepšenie, ale na tých 100% to nie je..... ale je zase pravda, že som tri mesiace bola na minimalnej davke, tak asi skúsim zvysit Adčko, tak ako mi lekarka radila, už skôr.... :slight_smile: ale ja som si robila po svojom.... stale som na minimalnej davke.... ale ked pojdu deti do skolky, a ja ostanem na PN-ke, zvysim davku, lebo neviem, ako to na mna bude pôsobit, a popri detoch sa bojim experimentovat, som rada, že popri nich dokazem fungovať.... tak uvidime...


@evak12 Jej, ahoj Evka, takže ako vlastne, pomohli Ti v nemocnici alebo nie?... Napis, čo Ti popredpisovali, naordinovali, a ako sa citis, ako to zvladaš, ak chceš samozrejme..... Ja som si v nemocnici oddychla.... bola som tam dvakrat... a bolo mi tam fajn.... klud, a pokoj, deti mi nekričali do ucha, a manžel tiež ostal doma s deťmi, čo bolo super... postaral sa.... ale už do nemocnice ist nechcem, a radsej chcem už byť doma, ale na PN-ke.... citim, že do práce proste fakt nemôžem ist, aj ked manžel svoju prácu nemá vôbec istú, ale dajak bolo, dajak bude.... :wink: .... myslim pozitivne.... a zelam si pre všetkych svojich blizkych aj aj pre seba len to najlepšie, a tak si to zelaj aj Ty, uvidís, časom Ti bude dané to, o čo prosíš, .... fakt .... ja som si tak vyprosila dobreho manžela, a domček,.... a mam, o čo som už pár ročkov dozadu prosila..... :wink: .... tak si zelajme to dobré pre nás, hlavne to, aby sme nasli ten vnutorny pokoj a pohodu, a aby sme vedeli a nabrali silu odolavať stresu vonkajšieho okolia, ktoré na nas bude stale vyvijať tlak, taká je doba, ale ked nebudeme mať strach v duši, nebudeme sa báť ničoho, ani našich vlastných myšlienok, ani našich poruch, ani vonkajších vplyvov....
Držme si všetky palce, aby to tak bolo, a ja verim tomu, že to tak bude.... a chcem to, a prajem si to, a prosím o to.... :wink: :dizzy_face: ....
25. máj 2016 o 23:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@kachita Ahojky Kachita, Spitomin niekomu pomôže, ale uprimne, malokomu.... mne nepomohol vôbec... a to som brala aj 7 tabliet denne.... a to bolo práve zo začiatku brania ADčiek, a tak som sa len trápila.... už vtedy som mala radšej brať Rivotril,alebo akykolvek iný benzáč, a nie toto.... lebo som vlastne celý mesiac trpela..... Ale netvrdím, že niekomu nepomôže,.... Je sice nenávykový, ale čo z toho, ked nie kazdemu zaberie..... Zaberajú návykové.... bohužial.... ale uprimne.... Adčka nie sú návykové?.... Podla mna vykazujú rovnaké črty ako návykové lieky... takže ?.... Brať Adčka... a nejaký normálny benzáč.... aspon minimálne zo začiatku..... aspon prvý mesiac rozhodne..... kým prejdú tie najhoršie stavy.... Inak píšeš, že ten Sertralin Ti robí dobre?.... Mne ho minule lekárka navrhovala, či by som ho nechcela brať.... tak neviem,.... ako sa po nom citiš....? Ja mam ale panickú poruchu spolu s uzkostami a atakmi paniky..... ale možno by nebolo odveci skúsiť aj zmeniť Adčka.... uvidim.... skúsim najprv zvysiť davku tých čo teraz mám, tak ako mi radila lekárka, a ked to nezaberie, skusim ten Sertralin....

Držte sa dievčence.... držím nám všetkym palce.... :wink:
25. máj 2016 o 23:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Ahojte, som tu nova a rada by som sa postazovala resp zistila ci ma niekto skusenost s niecim podobnym. Vsetko zacalo v maji 2015- nechutenstvo, hnacky a celkova slabost. Dr to zhodnotila na virozu. No ta trvala nejako dlho a kedze som nic nejedla tak som zo 49kg schudla na 43kg, stratila som silu, bola som unavena a pravdu povedat uz aj psychicky zle na tom, ved som sa nedokazala postarat o seba nie to este o rodinu, syna atd. K dr som chodila snad kazdy druhy den a prosila ju nech mi nieco da lebo potrebujem jest a mat silu no ta ma ukludnivala ze z virozy sa mozem dostavat dlho ked som este aj tak schudla. A tak mesiace utekali. Neskor som uz zacala jest a akotak priberat ale nie moc. No moja psychika bola na bode mrazu. Nechut do zivota, unava, bolest svalov, zvysena teplota max do 37,3 ktora vzdy vecer ustupila, empatia, nervozita, napatie. Dr stale to svoje ze to bude zotavovanie sa po viroze a s nou spojenej nezelanej diete. Ze to trva dlho no nechapali sme preco tie teploty a tak sa zacli vysetrenia. Krv ukazkova, uz mi zobrala na vsetko mozne dokonca aids, sifilis, boreloza, chlamidie a pod no vsetko ukazkove. Vytery z nosa a hrdla ok, moc a stolica ok, orl vysetrenie ok, gynda a zubar tiez, plucne tiez. Zeraz je tomu rok a stale to trva. Prosila som doktorku nech ma posle k psychiatrovi ze som uz na nervy ale najprv chcela vylucit choroby. No pocas toho roka som samozrejme studivala na nete a sama si stanovovala diagnoze. A vsetko mozne na mna sedelo aj tie najhorsie scenare co mojej psychike nepomahalo. Navyse cely ten rok mam neustaly strach ze mi bude zasa zle ako na zaciatku (na odpadnutie) , uz sa bojim byt sama doma, nemam chut nikam chodit, bojim sa obchodov ze mi tam pride zle tak ako mi bolo na zaciatku. Proste rano vstanem a myslim na to ako mi je, vobec nemam chut vstat a robit veci ako pred tym. Navyse sa mam v septembri vydavat a mam z toho strach. Co ak mi bude v den svadby zle, co ak pri sobasi mi bude na odpadnutie a pod... Konecne som prehovorila dr aby mi dala nejake tbl na upokojenie ked som jej opisala ako sa uz citim. Takze beriem prvy tyzden 1/2 zbl citalecu rano a neurol 2x1tbl. Po tyzdni by som mala prejst na celu tbl citalecu a neurol po dvoch txzdnoch vysadit. Zatial to beriem prvy tyzden a som o nieco kludnejsia no nic extra. Stale som napata ze co sk mi pride zle, niekedy mam aj take ataky ze mi naozaj akoby prislo zle, sa rozklepem, zoslabnu mi nohy a pod. Uvidim ci sa nieco zlepsi branim AD lebo zatial nic moc. Co ma vsak zaukima najviac, mali ste niekto tiez takto dlhodobo zvysenu teplotu? Rano nie je, cca o desiatej stupne a vecer zasa klesne. U psychiatra som este nebola tak dufam ze nemam nic vazne ale je to vsetko psychika. Dakujem
26. máj 2016 o 01:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Este by som chcela dodat. Som na MD uz 2,5 roka.
26. máj 2016 o 02:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Este malickost, pri tych mijich stavoch som mala aj kopu inych priznakov ako tocenie hlay, bolest hlavy, navaly horka, busenie srdca. A stale by som plakala ze co sa to so mnou deje. No vsetko som pripisovala teplote tie bolesti a unavu atd a tu teplotu zasa nejakej chorobe.
Nespavostou nastastie netrpim
26. máj 2016 o 02:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@katuska to čo popisuješ sú príznaky depresie a úzkosti. Najlepšie urobíš ak pôjdeš za psychiatrom. K psychiatrovi nepotrebuješ doporučenie od obvodného lekára, môžeš si vybrať ktoréhokoľvek psychiatra, ale počítaj že treba sa objednať. Objednať sa dá aj telefonicky. Obvodný lekár nevie presne stanoviť diagnózu. Neboj sa psychiatra, ak tam pôjdeš uvidíš, tam chodí veľa ľudí rôzneho veku. Neváhaj a choď, lebo si mladá a časom sa to môže zhoršiť a potom to liečiť bude zdĺhavejšie.
26. máj 2016 o 07:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Boze nedokazem to napisat ani vsetko naraz, vzdy ma napadnu nove info. Pocas toho roku som prestala kojit. Uplne ma to vycerpavalo tonocne caste vstavanie a cez den bol tiez casto nalepeny na mne. Teraz uz konecne prespi celu noc, no ja zaspavam az okolo jednej v noci lebo dovtedy som na nete a citam a citam a citam ale ked uz zaspim tak spim pekne
26. máj 2016 o 07:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok