Ako sa najrýchlejšie zbavím depresie?

@evak12 v akom meste si bola hodpitalizovana??? Pomohli ti? 🙂 za iolko zabrali lieky?

@domkaaaa Ahoj domkaaa, a berieš aj niečo iné, ako len Adčka....?.... Myslím, si že zo začiatku by Ti veľmi pomohlo, keby si brala aj nejaký ukludnovak typu benzodiazepín.... akýkolvek, to by mala určiť lekárka, lebo tie stavy môžu byť naozaj hrozné.... Ja, čo tu ale takto sledujem na tomto fore, mám taký pocit, že si už asi štvrtá, čo to berie, myslím tú Alventu, a nepomáha jej, tak neviem.... niektoré tu písali, že ju brali roky, čo ja sa teda aj čudujem, lebo ked mi nejaký liek nepomáha a nerobí mi dobre, a to nehovorím niekolko rokov, tak ho určite nebudem brať.... Pozri... ja som brala zo začiatku Tianeptin Mylan a Spitomin.... Spitomin ako ukludnovak nezaberal.... bolo mi zle.... ale predpisala mi lekárka Rivotril k Tianeptinu... .bolo to lepšie.... hnačky, a pocity na vracanie prestali, ale nebolo to ono... teraz som po 3 mesiacoch prešla na Brintellix... je drahší... no platí sa zanho asi 5,-Eur.... neviem teraz presne.... ale beriem k tomu stále Rivotril.... ale mám pocit, že po mesiaci brania začal zaberať.... a ten Rivotril.... budem už brať po menej.... ale len veľmi pomaličky..... aby som nedostala "absťák"....
Inak, to čo máš Ty, môže byť aj absťák z vysadenia prvých liekov, alebo sú to Tvoje pôvodné stavy... bohužial práve o to ide... že ani doktori nevedia, či sú to už "len" absťáky.... alebo stále sa jedná o stavy úzkosti, a ataky.... Skús vybrať tú Alventu.... aspon mesiac - dva.... skús jej dať šancu... (aj ked ja si osobne myslím, že to asi nebude ok.... ked Ti nerobí dobre...a je Ti z nej zle....) ale k tomu by som radila aspon ten prvý mesiac - dva... aj nejaký ukludnovak.... vo forme benzodiazepínov... ako som to tu už písala... a teda napr.... Neurol, Lexaurin, Diazepam, Rivotril, atd atd... je ich vela..... rozhodne by som išla za lekárkou.... a žiadala o to.... takto to sama v prvom mesiaci asi nezvládneš... možno áno, ja neviem, ale mne ten Rivotril, aj ked som sa toho bála, veľmi pomohol... prekonala som najhoršie stavy.... a idem ďalej.... dúfam, že jedného dna ..... budem fungovať bez liekov.... viem, že sa to dá.... Ivka je toho príkladom, moja teta, brala Lexaurin, ale dosť vysoké dávky.... 7 rokov.... ale na popôrodnú depresiu... a postupným vysadzovaním sa jej podarilo.... zbaviť sa aj depresie, aj možných vedlajších účinkov návykových liekov, ako je Lexaurin, a nemala ani absťáky..... a teraz žije šťastne, a má už okolo 64 rokov..... Takže viem, že sa to dá zvládnuť, a vyriešiť problém.... ale treba to hlavne chcieť..... a ja to chcem, a už sa nechcem len ľutovať, ako mi je občas zle..... už to pomaličky zvládam.... uvdiíme.... Takže držím palce aj Tebe..... a ten prístup lekárky je odveci.... tak asi treba zmeniť lekárku.... ked Ta odbili.... Moja psychiatrička zdvihla aj počas mojho času, ked som tam bola, telefon, a vykomunikovala s dcerou pacientky, ktorá bola na tom velmi zle..... že jej aj prinesie lieky domov..... to je podla mna super prístup..... 😉
Držím palceky.... a nedaj sa odbiť... ide o Tvoje zdravie, a chceš byť predsa ok? ja rozhodne áno..... nechcem, aby mi nejaký problém v hlave, zničil moje šťastie..... prečo by mal? .... treba to poriešiť a depky, úzkosti, a ataky nech si idú čau a pa.. nech odídu navždy..... Držme si palce, nech nám to výjde.... 😉

@ivka1302 Ahojky Ivka... som happy, že Ti môžem napísať.... no zvládam to ako- tak.... je to už lepšie... musím povedať... problém mám však ešte s tým tlakom.... ale asi to porieši ten internista.... a uvidime.... a aj to dýchanie, mi vadí, že mám s tým dosť problém.... ale ostatné veci, už sa dajú riešiť..... už to nie je také, ako na začiatku... a viem to aj trošku ovládať.... takže ked cítim, že to na mna ide... a ked citim, že to nezvládam... napr. v práci... dám si Rivo.... ale pokiaľ nemusím... a mám pocit, že to zvládnem aj sama.... tak si Rivo nedám.... ten Brintellix beriem po polovičke tabletky ráno aj večer.. .a mám pocit, že už asi kus zaberá.... tak uvidíme..... a pokiaľ sa zbavím Riva.... časom.... bude to skvelé..... a ten Brintellix tiež.... ale ten asi vyberiem aspon pol roka.... nech mám naozaj pocit, že už mi nič nie je.... a nebudem riskovať návrat týchto stavov..... viem, že Ty si za tú cestu bez liekov.... ale mne osobne tie lieky pomáhajú... bez nich by som prácu, stresy, a deti nezvládla..... ale časom to možno pôjde.... nebudem sa tak stresovať ako doteraz..... a uprimne na niektoré veci už "dlabem" sorry za výraz... 😉 ... ale ked to proste nejde, tak to nejde.... ak niektoré veci fakt nezmením, tak načo sa budem trápiť...... zbytočné.....
Upravujem aj trošku ten jedálniček...... tak uvidíme..... dávam si probiotiká.... a magnezium.... a mám pocit, že to pomáha..... aj vitamín B.... tak uvidíme.... zanedbávala som seba a svoje zdravie.... ale už to robiť nebudem..... A vďaka za povzbudzujúce slová.... vždy človeka naštartuješ.... a to je super.... drž sa aj Ty..... Ty si tiež silná žena... tak sa drž a som s Tebou..... Ty to zvládneš, a aj my všetky..... 😉 však dievčence...? 😵

@domkaaaa Ahoj Domka, ja beriem Alventu už cca 10 rokov a nemôžem sa nejako sťažovať, stabilizuje ma, ale môžem napísať, že prídu aj horšie stavy, napr. zmena počasia, zmena prostredia,jar, jeseň a vtedy nezaberá asi nič a treba to prekonať.... Ja trpím na hraničnú poruchu osobnosti, + depresívno-úzkostná porucha ... a Alventa inak zaberá neskôr a treba ju aj správne nadávkovať, ja keď som mala vysoké dávky, tak som bola nervózna, celá som sa klepala a ked mi ju dala na 75 mg ráno, sa to upravilo ... a je to hlavne aj o vôli človeka ... a uvedomení si ... čo spôsobuje moje stavy? Kde sa vzali? Detstvo? Terajší spôsob života? Držím palčeky 🙂

@ametyst123 naozaj je veeeľmi dôležitý prístup lekárky k pacientovi, aj ja mám šťastie a vlastne je to pre mňa aj dar od Boha, že mám skvelú lekárku a keď bolo horšie a najhoršie, tak prišla mi dať liek aj cez víkend, píšem jej skoro každý deň a aj keď neodpíše ja mám dobrý pocit,že vie, čo je so mnou ... sú aj dni a mesiace keď sa neozvem, ale keď príde kríza, tak je tu pre mňa ... je to ako moja ďalšia maminka ... 😀

@domkaaaa Alventa cela zla z
môjho pohladu ...a co k nemu ?

@ametyst123 Co maš draha s tlakom ?

@janka_banka A ty vieš z čoho máš takéto stavy 10 rokov? Ja tomu nerozumiem. Lekári na jednej strane hovoria, že ide o nedostatok serotoninu v mozgu, človek za to nemôže a na druhej strane, že treba nájsť toho pricinu. Keď dostanem chrípku tiež sa ma lekár nepýta prečo mám oslabenu imunitu a kde konkrétne som prechladla. Dá lieky, pomôžu mi a hotovo. Ked človeku ochorie mozog prečo má hľadať pricinu svojho stavu? Niekedy vzniká depresia alebo úzkosť aj bez príčiny. Moja babka prežila vojnu, keď mala 5 rokov zomrela jej mama, v 15 musela ísť robiť slúžku bohatej pani a predsa nedostala depresiu ani panicku poruchu. Ja som mala par krat úzkosť a ani za svet neviem pricinu. To si mám spomínať na všetky krivdy v živote? Podľa depresia a úzkosti sú choroba ako každá iná. Treba pozitívne myslieť, hýbať sa, stretávať sa s ľuďmi, nestresovat sa, liecit sa ale celé dni rozmýšľať nad tým prečo ja mi pripadá ako stratený čas. To píšem v dobrom. Poznám veľa ľudí, čo sa vyliečili a vysadili antidepresiva. Tiež veľa ľudí, čo ich užívajú dlhodobo. Ktovie čím to je.

@junova Ahojkiii, no ja sama sa poznám a veľa vecí viem, čo mi robí zle a žiaľ svojou povahou si ich aj privádzam, na druhej strane je tu dedičná preddispozícia + okolnosti + detstvo ... ja mám tiež babku,ktorej zomreli dve dcéry a nevie čo je depresia ... vidíš,ja by som už neprežila ... a všetko je to len a len o tvrdej práci na samej-sebe, a čo mne najviac pomáha je psychoteria a to môžem dať nato ruku do ohňa, že za moje stavy veľakrát môžu nevypovedané city ... ale tiež to, že že ja sa svojou povahou dostávam do bludného kruhu depresie a úzkosti ... a ako do toho kruhu nespadnúť? To je práve o tom tie sedenia, kde všetko preberáte, prečo niektoré veci zle znášam a pod. Napr. moje detstvo bolo na prd makové, rodičia sa hádali, otec sa mi skoro obesil a ja som ho našla ... mala som bulímiu, anorexiu ... a vieš čo mi pomohlo, že som cez to ešte raz bolestivo prešla cez terapie a akoby sa uzmierila s mojimi rodičmi, odpustila im a Boh mi vlial pokoj do duše a od tej doby sa nemám potrebu k tomu vracať ... a nezvalovať moju chorobu na nich ... lebo tá choroba tu a je to fakt, s tým nič nespravím a ak ich budem obviňovať a vracať sa k tomu, ubližujem sebe a aj im ... ďalej z vlastnej skúsenosti (píšem o sebe, tak ma ber s rezervou 😀 )... úzkosti...no nemám byť úzkostlivá po takých zážitkoch? Áno niekto povie, uvedom si, že si dospelá, nič sa Ti nemôže stať, ale vzorce správania, ktoré máme z domu Ťa proste nepustia, len sa nato treba pozrieť z nadhľadu a nato je psychoterapeut, že Ti dáva také otázky, nad ktorými sa zamyslíš a povieš, že faaaaakt .... je to o uvedomení ... ja som tiež taká povaha, ktorá je dominantná a rýchle sa rozčúlil a teraz je mojou úlohou nechať rozhodovať trošku druhých, povoliť uzdu a nechať sa unášať a dôverovať druhým ... či už je to domácnosť, či už výchova detí a pod ....ale to by som musela rozpísať celý svoj príbeh .... bývame u svokrovcom s "dokonalou" svokrou a ja som vyšla z tej "blbej" rodiny ... a toto si nesiem už toooľke roky so sebou a už som si povedala, že dosť, a dala som sa na týždňové terapie ... a inak ten serotonín, to je taká zvláštna vec ... ide o to, či máš smútok,depresiu, hnev .... úzkosť, to sú všetko rozlišné veci, ak si smutná, to nie je depresia, to je stav, tak isto hnev, depresia je vlastne apatia ... ale je pravda, že smútok ak je dlhodobý a telo sa nevie nakopnúť môže prejsť do depresie, lebo sa pestane vylučovať serotonín ... je to zložité však? 😀 ... ale dá sa to prekonať, viem ... viem, že sa dá žiť aj bez liekov, ale ak treba nejakú udržiavaciu dávku, nakoľko mi to máme aj v rodine, tak to beriem ... ale samozrejme na každého platí iný meter, môže ísť aj o psychické vyčerpanie...nie som lekár, a ak by sme boli všetci rovnaký, bol by tento svet nudný, musíme sa učiť jeden od druhého a hlavne riadne spoznať samého seba a snažiť sa aj s našimi problémami, trápeniami, povahami, osudmi prežiť krásny plnohodnotný život a nikdy to nevdzávať 🙂

@janka_banka To súhlasím, že netreba sa vzdávať. Ja som mala krásne detstvo, mám dobrého muža, dobre deti. Bývame sami, máme všetko čo potrebujeme. Aj tak presne na Vianoce, ktoré boli krásne som večer prvý krát v živote dostala silnú úzkosť. Vždy som bola uzkostlivy človek ale veselý. Len som si všetko možno príliš pripustala. Veľa ľudí je takých a nemajú úzkosť a depresie. Mala som v práci kolegyňu, bola dva krát vydatá a obidvaja manželia spáchali samovraždu aj jej vnuk. Iný človek by sa zložil a ona stále chodila veselá, optimistická. Podľa mňa keď má človek na to predispoziciu, má smolu. Ja zatiaľ idem cestou bez liekov, snažím sa nevzdavat, zamestnávať mysel, športovať, chcem sa prihlásiť na angličtinu. Keď to bude so mnou zle, skúsim lieky. Mňa depta, keď čítam, že roky beriete mnohé antidepresiva a stále sa nemáte dobre. Stále vám menia lieky, keď nepomáha pošlú vás do nemocnice. Tak pomáhajú tie antidepresiva či nie? Mne keby mali meniť každé tri mesiace antidepresiva, tak to už asi vzdam. Bojím sa, že by mi nepomohli a potom čo? Obdivujem vás všetky, ktoré bojujete a nevzdavate sa. Ešte aj chodíte do práce a máte rodiny. Píšem si s mnohými kockami, ktoré brali antidepresiva rok, dva, vysadili ich a su v pohode. Tie ma povzbudzujú a niektoré aj odhovaraju od antidepresiv. Moje vzory sú aj Kristina Farkasova, ktorá sa roky lieci na depresiu a vyzerá super, píše knihy, stará sa o dvojičky, tiež Richard Muller, ktorý s manio depresiou koncertuje, Elena Podzamska, ktorá hrá v seriáloch a je krásna. Snáď aj ja budem patriť k tým, ktorí na to raz len budú spomínať. A to prajem aj vám všetkým dievčatám. Pre mňa je veľmi ťažké vyrovnať sa s tym, že 35 rokov ste úplne psychicky fit, pracujete, urobíte si výšku, vydáte sa, porodite dve deti. Depresia je pre vás cudzie slovo a jedného dňa sa zobudíte a je vám psychicky zle. A teraz máte hľadať pricinu. Chodím na psychoterapie, verím, že je to len prechodné zlé obdobie. Majte sa všetky pekne. Bodaj by sme si o nejaký čas pisali radcej v téme kam ísť na dovolenku🙂

Drzte sa baby, netreba stracat hlavu. Treba sa pozerat dopredu a povedat si, ze bude lepsie. Drzim vsetky prsty

ked ja uz niekedy stracam nadej. Raz mi je dobre ze si myslim ze mi je fajn a niekedy mi je tak zle ze si stale v hlave opakujem ze uz nikdy nebudem v pohode a budem musiet s tymi stavmi zit. Aj dnes mi trpne hlava je mi blbo. Som mala proble oducit 6 hodin. Uz fakt neviem ci este stale lieky nezabrali.

@bambulka05 a psychicky sa cítiš ako?

Ani mi nevravte ze alventa zle :( :(

@domkaaaa lebo ka sa spolieham ze zaberie

@junova ako psychicjy je to fajn. Ale ked mi je fyzicky zle tak ma prepadnu negativne myslienky a smutok.

@ametyst123 velmi si mi dodala chut bojovat 🙂 ja jej dam sancu taky mesiac a pol len myslim ze 75 mg je velmi malaaaa davka podla mna mozno este o trochu navysile s lekarom ... Dohodnem sa s nim co a ako 🙂 tri tyzdne mi bolo skvelo po jej nasadeni a potom to zacalo ako leby ten sertralin odisiel z tela a totalny abstak klepot v celom tele pocit derealizacie .... Dnes ke klop klop lepsie a to som vsetko zvladala bez jedineho neurolu. Aj dnee ´s mam len miernu uzkost. Tak hadam pomoze. Uz sa mal prejavit kej plny ucinok? Ked ju beriem 19 ty den

Ahojte dievčence,... tak v prvom rade ide o to, že každá máme nejaký problém ..... s hlavou 😀 .... ale niektorá má panickú poruchu, niektorá má depresiu, niektorá mániodepresiu, niektorá to a dalšia hento.... ide však o to, že práve preto, že každá sme niečím iná, u každej niečo iné zohráva "hlavnú rolu", či už je to detstvo, alebo to je práca, ktorú nemusíte, alebo je to manžel a deti, alebo je to proste stresujúci životný štýl, alebo negatívne zážitky z minulosti, alebo súčasnosti, alebo úmrtie blízkych, alebo to môže byť chronický nedostatok spánku, alebo je to nezdravá strava a nedostatok podstatných vitamínov, ako napr. magnezium, vitamíny skupiny B, a nezdravá žalúdočná mikroflóra,.... to všetko, či už tomu verite, alebo neveríte má vplyv na to, ako to každá znáša. A každá to znášame inak.... u niektorých zaberú lieky po pol roku, u niekoho po roku - dvoch, a vyliečite sa z toho úplne.... u niektorých stačí sila vôle, a sila osobnosti, a dostanú sa z toho samé.... niekto potrebuje k svojmu normálnemu každodennému fungovaniu minimálnu udržiavaciu dávku, aj ked už možno je aj vyliečený, ale má strach, a obavy, že sa to môže raz vrátiť.... Bohužial každá reagujeme na tieto lieky inak, resp. každá sme iná, ale podstatou je, že všetky sa z toho chceme dostať, a aj sa z toho dostaneme ! .... Ja tomu verím. Nikdy som nemala žiadne takéto stavy, až v novembri sa mi to prvýkrát prejavilo z ničoho nič.... nikdy som ani len netušila, že takéto niečo môže existovať, a že by to mohlo postihnúť aj mňa.... a to som toho zažila faaaaaakticky kopec, zážitkov negatívnych a stresov toľko, že by sa to ani nedalo zrátať..... ale myslela som si, že všetko pohodička zvládam..... no prišli ataky a úzkosti, a ja som ani nevedela, čo mi je... nikdy som sa s týmto nestretla.... ani v rodine, ani nikde inde. Ale podstatou toho všetkého je, že sa treba tomu strachu, ked to na vás príde doslovne pozrieť "na zúbky" 😅 .... prečo som momentálne dostala úzkosť, prečo mi je zle, čo to spôsobilo, cítim sa rozrušene? a prečo? ..... ked si to tak rozoberiete, zistíte, čím to je.... (ako v tej pesničke čím to je, čím to je.... 🙂 ) .... sprvu myslíte na to, že to nedáte, nezvládnete, je to strašný pocit, že končíte, že sa to nedá prekonať, ale ono to tak nie je !.... a pokiaľ si to takto poviete, prežijete takéto niečo raz, ....čo to znamená,.... prežili ste to.... 😵 ... príde to znova....? úzkosť, strach, depresia, panika.....?... príde ....a čo.... zase odíde.... Kým som toto nevedela, že je to hlavne o tom STRACHU z hocičoho.... ale hlavne z toho, že sa takéto niečo zase vráti, zase sa budem cítiť takto blbo.... mám STRACH ZO STRACHU..... a to ja nechcem.... strach mi nebude diktovať môj život.... mám ho len jeden a ja chcem žiť, a nie prežívať.... alebo nedajbože umrieť.... 😠 to určite nie !!! Ja to dám.... a ked si to takto poviete aj vy.... tak to dáte tiež.... 😉 !

@domkaaaa Myslím si, aj ked nie som lekárka.... že problém bol v tom, že ten Sertralin sa pomaly z tela vyplavil von a po troch týždnoch ešte nestačila zaučinkovať Alventa.... mne začali účinkovať prvé lieky asi tak po mesiaci a pol..... ale po bratí 3 mesiacov.... v niečom pomohli, ale nie vo všetkom... tak som žiadala lekárku nech mi dá niečo iné.... zmenila mi.... a vybrala som už 1 krabičku Brintellixu.... t.j. celý mesiac... začala som druhý mesiac.... a mám lepší pocit, ako pri tých prvých liekoch... aj ked zo začiatku.... som tiež mala pocit, že mi je horšie pri vysadení tých prvých liekov.... teraz je to už lepšie... dokonca mi aj chutí jesť.... a už nemám taký ten pocit na zvracanie, ked vidím jedlo.... lebo pri tom, ako mi to začalo mi aj prestalo chutiť jesť, začalo ma napínať z jedla..... stačilo, že som ho videla... .a to pritom som ja dovtedy bola normálne sa stravujúci človek.... zjedla som všetko..... žiadne problémy.... Ja si osobne myslím, že tu na fore som v poslednej dobe čítala o asi troch -štyroch dievčatách, čo tú Alventu brali, a velmi spokojné neboli.... Ja som ju však nebrala, tak to neviem posúdiť, ale Tebe práve možno zaberie.... aj Janka-Banka... ju berie, síce dlhodobo, ale pomáha jej, ale ona má viac problémov, ktoré tu už opisovala.... myslím že predtým mala aj anorexiu a bulímiu, a to sú tiež dosť "zaťažkávajúce" choroby, z ktorými je veľmi ťažké sa popasovať, ale dá sa to tiež..... Takže chcem tým povedať, že tá Alventa resp. každé ADčko sa musí v tele nakumulovať a až tak začne učinkovať.... a to trvá u niektorých liekov mesiac, u niektoých aj dva.... Tak skús dať tej Alvente šancu, a ked Ti je zle, kludne si daj Neurol.... práve ten Neurol je na to, aby si prekonala tieto stavy, kým začne účinkovať ADčko..... práve je to na to obdobie, ked ešte v organizme nie je dostatok ADčka..... a preto Ti je zrejme zle..... takže ten Neurol kludne zober... tak ako Ti ho lekárka predpísala... je to jeden z tých benzodiazepínov, o ktorých som tu písala, že sa dávajú k ADčkam.... aby pomohli práve pri tom období.... v začiatkoch.... potom.... ale samozrejme, ked už budeš mať pocit, že Neurol nepotrebuješ, že to dokážeš zvládať len s Adčkami.... treba pomaličky postupne vysádzať.... sú prípady, ked to vysadia hned ...tie benzodiazepíny... a sú v pohode..... stavy sa mi už nevrátia, ani absťáky z vysadenia návykových liekov... ale u niekoho to tak nie je, a potrebuje vysádzať postupne..... na to prídeš sama, resp. s doktorkou.... či Ti už zaberajú ADčka, alebo ešte potrebuješ aj benzáče..... A ak to s tou Alventou nevyjde.... skús zmeniť liek na iný.... radšej zmeniť liek, a zistiť,ktorý Ti naozaj pomôže, ako sa trápiť.....

Ako som to tu už niekoľko krát písala, moja teta brala Lexaurin v silných dávkach, na popôrodnú depresiu.... brala ju aj s postupným vysadzaním po štvrtkách.... 7 rokov.... ale nakoniec vysadila.... celkom... a už nikdy sa jej to nevrátilo.... 🙂 . A to by som nikdy na nu ani nepovedala, že ona mala takýto problém.... 🙂 lebo je to veselá kopa, je srandovná, a milá, a dobrá duša... ako sa hovorí.... vôbec som ani nevedela, že tento problém mala.... až kým som sa jej neposťažovala s mojím problémom.... 🙂 .
Všetko sa podla mna vyliečiť dá....čo sa týka týchto vecí..... a našich porúch.... ale chce to čas.... sama som tomu neverila.... ale postupne každá zistíte, čo na ktorú najviac platí, čo vám najviac pomáha, čo je pre vás to podstatné a najlepšie, čo vám robí dobre, a ako to nakoniec všetko prekonáte..... Držím vám, a aj sebe 😵 , palce.... nech sa nám to všetkým podarí..... lebo sa to dá..... Len sa netreba dopredu vzdávať, že to nepôjde.... aj ja som si to myslela.... ale už si to nemyslím....Časom uvidíme...

@domkaaaa PS : 19 -ty den je ešte naozaj dosť málo na to, aby začali ADčka účinkovať..... takže musíš skúsiť vydržať.... a po mesiaci , mesiaci a pol, dvoch, uvidíš, či to zaberie, a ak áno, je to suuper, našla si správny liek, pokiaľ nie, prejdeš na iný.... neboj sa ...Ty to zvládneš... ja Ti verím.... 😉 😵 Len nemaj strach.... to je to, čo chceme poraziť..... strach..... z niečoho neznámeho... alebo známeho.... Strach nám nemôže ovládať celý život.... nie sme tu na to.... aby sme sa všetkého báli.... práve naopak..... ked sa budeme báť, nič neurobíme, nič nedokážeme.... možno aj samé sebe .... že sme predsa skvelé..... 😵 každá jedna z nás.... 😵 😅

Joj, ale som sa rozpísala.... sorry... neuvedomila som si, že je toho nejak veľa.... 😔 Snáď sa tým niekto možno aj prehryzie..... 😀 .....

@babika1234 Tlak mám od začiatku týchto mojich stavov, odkedy sa mi to začalo... dosť vysoký... sprvu som mala 180/110.... čo je dosť veľa.... mám len 36 rokov... mala som 60 kíl... žiadnu nadváhu... a predsa tlak vysoký..... 😔 ...tak mi lekárka predpísala lieky na tlak.... najprv jeden, ktorého názov si už ani nepamätám, ale ten znižoval pulz... a následne sa mi tým, akože mal znížiť aj tlak... ale nerobilo mi to dobre... .tlak bol stále dosť vysoký.... 150/100.... celá som sa triasla..... vždy ked som mala tento tlak.... a tak mi lekárka obvodná predpísala Perindasan.... že ten by mi mohol pomôcť.... nemal by sa síce kontraindikovať s liekmi, ktoré beriem t.j. s ADčkami a Rivotrilom... ale ani ten Perindasan mi nerobil dobre... znížil mi síce tlak.... ale do večera som ho mala zase vysoký.... tak som to vysadila... a beriem teraz ten Rivotril... ktorý je vlastne aj ukludnovákom.... a ten mi tlak čuduj sa svete. .... znižuje..... aspon trochu.... takže relatívne mám lepší tlak a to.... 130/95.... a to už sa cítim fakt oveľa lepšie.... a ked cítim, že som rozrušená.... pomerám tlak.. a ked je vysší... dám Rivo.... a je to lepšie... tlak sa zníži.... Časom však chcem Rivotril vysadiť.... ked budem mať pocit, že ho už nemusím tak často brať.... postupne sa ho zbavím.... a budem brať tie lieky na tlak..... práve preto mám isť aj ku internistovi... aby posúdil, čo mi je, alebo nie je,... a uvidíme dalej... len neviem, kedy k nemu pôjdem.... 😒 .... Uvidíme....

@ivka1302 ahoj ako sa mas ja uz treti den chodim po lekaroch a vybavujem konec PN a vypoved z prace som zvedava ako to vsetko dopadne dnes idem na urad prace pre paiere koli evidencii v utorok ma caka psychiatricke vysetrenie u klinickej psychyatricky koli posudku som zvedava co to bude.....vsade chodim sama chalani si nasli brigadu tak to vyuzili peniasky treba....eurologicka mi navrhla ozonovu liecku 10dnovu stoji to 100e a povedala ze mozno mi to vobec nezaberie a moze sa stat ze nastanu horsie bolesti tak neviem ci do toho pojdem od 29.4. som vybavila konecne rehabky tak som zvedava ci mi aspon trosku ulavi ta bolest a trpnutie v nohe....no stazovania uz stacilo teras trosku o inom......robite dievcata pupavovy Ked ja som vyskusala je vyborny a dnes budem varit z druhej davky lebo z jednej som mala liter a uz ho mlsame...

@evak12 dievcatko moje ako sa mas?Na buduci tyzden budem 3 dni v Presove mozeme dat kavu + kolacik v poslednej dobe som zavisla na sladkom...drz sa

Pekny den vsetkym davajte na seba pozor myslim na vas

Z mojich skusenosti a prace v oblasti optimlizovania zivotospravy je kriticke svetlo!
a teda vitamin D3 z denneho svetla..
Plus suplementacia urcite pomoze...nasledne zvyseny prijem kvalitnych omega 3, pohyb pravidelny praca so svojou vlastnou vnutornou viziou.
Je to vzdy komplex veci, ktore najdu svetlo na konci tunela a potom sa to svetlo uz len zvacsuje a zvacsuje, az je clovek opat spat v realnom svete.
treba si to zobrat ako prechodove obdobie, ktore moze vloveka vyrazne posilnit.

Bby a mozem sa opyttat ake boli vase uzkosti? Teda z coho konkretne

@domkaaaa domka ja som úzkostlivá od detstva a moji rodičia svojou prehnanou citlivosťou a úzkostlivosťou bránili môjmu smelému ja ... + preddispozícia a rodinné prostredie v ktorom som vyrastala ...ale je pravda, že aj môj otec je úzkostlivý a aj babička...ja si to už logicky viem spracovať, ale emocionálne ešte musim popracovať 🙂

Presne takto uzkostna ke moja maminka na ktoru som prehnane naviazana

@janka_banka a aku davku alventy beries
@janka_banka

@domkaaaa ja beriem ráno 75mg ... a ty???

Aj ja ... Za kolko ti bolo ako tak dobre? ... Ja troim nastastie len uzkostami nie depresiou mam panicku poruchu a aj generalizovanu uzkostnu takze ztial mi po 20 tich dnovh uzkosti nepresli :(