Ako sa najrýchlejšie zbavím depresie?

filipko
16. nov 2006

Ahojte, prosim o radu tie, ktore mali skusenosti s depresiou.
Mam 7 mesacneho synceka, ktoreho strasne lubim, no kedze som bola na neho viac menej sama, v noci som k nemu vstavala 3 x, navodila sa u mna depresia ( zrejme z vycerpania). Bola som v nemocnici 2 tyzdne, uzivam antidepresiva. Chcela by som vediet ako sa tejto choroby co najrychlejsie zbavit. Po prichode domou z nemocnice sa citim lepsie. no dnes v noci som mala naval horucavy, potom zase zimnicu a nakoniec hnacku.
Kto to poznate, napiste prosim.
Dara

domkaaaa
29. júl 2016

A v nemocke mi povedali ze zmiesanu uzkostno depresivnu poruchu

limetka26
29. júl 2016

@domkaaaa tak to sedi presne na generalizovanu uzkost

domkaaaa
29. júl 2016

Ved doktor mi to j tvrdi a niekedy ma chyti j panicky atak ja mam asi vsetko 😊

olivia77
29. júl 2016

@domkaaaa, a kedy ta chyti atak? v nejakej situacii, ci len tak? a ako casto ho asi mavas?

domkaaaa
29. júl 2016

@olivia77 vies co raz za 2 tyzdne a bud v praci alebo doma a vacsinou ked kavu vypijem 😢

olivia77
29. júl 2016

@domkaaaa, po kave? a preco ju pijes? 😀 😀 ja som kofeinovu prestala pit pred 4mesiacmi, ked som vzdy po nej chytila uzkost... a to bol krok potom k ataku... nemala by si vobec kofein, ked ti robi zle...

domkaaaa
29. júl 2016

@olivia77 lebovzdy som skusala ci mi to uz nepreslo 😂 Ale uz som nemala kavu davno len ked ja som potom tak strasne unvena cez den vez tej kavejy 😢

limetka26
29. júl 2016

@domkaaaa ono ja si myslim ze to sa neda uplne klasifikovat, tiez mam veci z depky, panicke stavy , ale prevlada uzkostna porucha

janka_banka
29. júl 2016

@domkaaaa Domi depka a úzkosť idú ruka v ruke spolu...tieto choroby akoby sa prelinali ale dôležité je,že Ad liečia jedno aj druhé...ja mám zase buď depku alebo úzkosť🙂...niekedy sa smejem že si fakt môžem vybrať😒....

janka_banka
29. júl 2016

Ahojte dievčatá,dnes mi ne tak ťažko na duši😥...som volala maminu aby mi prišla pomôcť s deťmi a že dáme výlet s deťmi...mamka ma teraz dovolenku a som myslela,ze príde pomôcť dcére s deťmi,potešiť sa s vnuckami a toť prd...nemá čas a má veľa vybavovaciek...úplne ma to zlozilo 😟😟😟...som sklamaná,že vlastná mama nepomôže svojmu dieťaťu...ja teraz ako mamina dvoch detí si neviem predstaviť že by som im nebezala na pomoc v trápení 😥...ďakujem za vypísanie...a vypočutie..

simka1454
29. júl 2016

@janka_banka toto poznám veľmi dobre, mám rovnakú mamu,ktorá ide vždy len k mojej sestre a bratovi a o jeho dieťa sa stará viac ako jeho matka, k nám nepríde ako je rok dlhý ani na narodeniny ani Vianoce. Tiež mám dve deti a neviem si predstaviť že by som sa k nim otočila chrbtom. Veľa razy mi to príde ľúto aká je mama a tým skôr keď sa zle vyjadruje v telefóne.

umabell
29. júl 2016

http://www.ehealth.sk/clanok/49765/uzkostne-por...
@domkaaaa aha skus kuk.. http://www.zdravie.sk/choroba/35878/uzkost-gene... a ešte tu... A píšu aj ze na začiatku liečby sa pouzivaju benzaky..

ametyst123
29. júl 2016

@janka_banka
@simka1454 To mi je ľúto, že obe máte také mamky, ktoré vás nepodporia, ja som si zase nevážila, že mám dobrých a milujúcich rodičov,.... 😒 ... a už tu nie sú.... 😒 bohužial... a chýbajú mi.... ale ako sa zvykne hovoriť... rodičov si nevyberáš.... a niekto má šťastie na dobrých rodičov... a neváži si to tak, ako by mal.... 😖 a niekto by bol šťastný, keby mal dobrých rodičov....a nemá.... no je to na prd.... 😔 .... ale zase netvrdím, že som svojich rodičov nelubila, práve naopak, ale mohla som občas aj menej si presadzovať svoje názory, a počúvať viac aj ich... ale už to nevrátim naspäť... Na druhej strane, je mi ľúto, ked tu čítam, že niektoré z vás majú problém s rodičmi, ktorí sa niektorí viac alebo menej nesprávajú ako rodičia.... môj manžel má rodičov, teda mojich svokrovcov, ktorí ho aj jeho sestru držali dosť nakrátko, a vojenskou disciplinou, a žiadne prejavovanie lásky, iba vyžadovanie si , doslovne vynucovanie si úcty, a rešpektu.... a tak môj manžel vlastne si pri nich nedovolí ani povedať svoj vlastný názor, hoci viem, že má úplne iné názory, ako majú oni... A začali to praktizovať aj na našich deťoch,... a tak som im pekne naznačila, a vysvetlila, že svojim vnúčatám nemajú dávať len príkazy a zákazy, ale im hlavne ukazať, že ich lubia, takto sa starí rodičia majú správať k svojim vnúčatám.... ale oni sa snažia praktizovať svoje výchovné "metody" aj na našich deťoch, a to už ja nedovolím... jasne som im "naznačila" že si neželám, aby sa tak k deťom správali, lebo ak to tak budú robiť nadalej, deti k nim proste nosiť nebudem.... a hotovo....Vždycky mi deti revali, ked mali ísť k babke a dedkovi....teda k svokrovcom... a ja som ich vždy prehovarala, nech len idú... že starí rodičia ich lubia.... . Nechcela som a ani nechcem, aby prišli moje deti o dalších starých rodičov.... mojich už nemajú.... Takže som im to jasne vysvetlila, bud zmenia správanie, alebo deti neprídu k nim.... Tak či chceli alebo nie, trošku sa zmenili, už prejavujú aj city, čo je super zmena, lebo zmeniť ludí je niekedy nemožné.... ale zmenilo sa to, už je to lepšie.... už aj deti sa občas samé tešia, že chcú isť k starým rodičom.... 😉 .
Ja osobne nechápem, ako môže mať rodič rád jedno dieťa, a druhé nie... alebo robí rozdiely, to podla mna nie je správny rodič... ja svoje detičky lubim najviac na svete, aj ked ma zlostia, ale aj tak ich lubim rovnako, jasné, že každé dieťa je iné, ale to je na tom to pekné, že sú rozdielni, a oboch lubim tak či tak rovnako.... neuprednostnila by som ani jedného z nich.... Moji svokrovci tiež majú radšej svoju dcéru, ako by mali radi svojho syna a teda aj mna...(no mna ani nahodou....berú ma len ako nutnosť, ale nevadí, už mi to nevadí... boli časy ked mi to vadilo... ale pochopila som, že ked svoje deti nemajú radi, tak ako môžu mať radi mna....nevestu? 😵 😕 ... asi ťažko...)... tak už si z toho nerobím nič.... pochopila som, že prinutiť ich nemôžem, a ani to nechcem, a už si ich "rady" (hlavne mojej svokry) vôbec neberiem ako urážku.... lebo väčšinou je to tak myslené.... bohužial.... a ked niečo tak si poviem pekne a slušne svoje... a aj myslím si tiež svoje.... a robím si aj tak po svojom.... Oni mali možnosť vychovávať svoje deti, teraz už do mojej výchovy nemôžu kecať, kedže tú možnosť už mali....pri svojich deťoch.... tak na mojich deťoch svoje metody skúsať nemôžu.... 😉 ... Ja som si povedala, na zaklade toho, ked som videla ako moji svokrovci vlastne uprednostnuju skôr ich dceru pred synom, že ja dufam nikdy takéto niečo neurobím... som si povedala, že svoje deti nikdy nebudem jedno pred druhým uprednosťnovať, a dufam, že to tak aj bude, chcem byť dobrou mamkou, a aj ked nam život neviem čo môže priniesť, budem sa snažiť obe svoje deti maximalne podporovať, obe.... ja viem, že sa stávajú aj také veci, že rodičia majú radi svoje deti, ale deti sa nakoniec o svojich rodičov ani nepostarajú, stáva sa to.... ale čo už.... je to tak, budem len dufať, že nas budú naše deti lubit, a že budu chcieť a môcť sa o nás aj postarať, ale ak nie, nebudem to brať tragicky.... dufam, že si svoju "prácu" ako mamky.... ( 😅 neberte ma doslovne..len obrazne to píšem... 😉 ) urobím dobre, a že svoje deti pripravím do života tak, aby sa vedeli v živote o seba postarať, ale zároven aby vedeli, že sa môžu na nás, na rodičov obratiť vždy.... ked budú potrebovať... a že im vždy pomôžeme a budeme ich lubiť aj keby "traktory padali".... 🙂 .
Takže dievčence... možno aj toto je vašim spúšťačom vašich problémov, že rodičia nie sú práve takí, akí by mali byť... bohužial,... ja viem, že to bolí, a práve možno aj toto je jedným zo stresorov, ktoré vám na psychike vôbec nepridali, práve naopak... a práve preto sa snažte to brať tak realisticky, vaši rodičia sa nezmenia, malokedy sa človek zmení, ked už má nejaké tie rôčky, takže im tak samé pre seba odpustite, hlavne kvôli sebe samým, a svojmu duševnému pokoju, a nežiadajte svojich rodičov o nič... možno raz budú chcieť prísť aj sami, a možno raz pochopia, o čo prišli, ak nezdvihnete urážlivý telefonaát, alebo ak nebudete prosiť o pomoc s deťmi, a tak.... a ked nie, tak sa tým už netrápte, chcete sa s tým zožierať celý žívot? a aj možno kvôli tomu mať psychické problémy....? prečo?... rodičia majú svojim deťom dať to najlepšie... nie to, aby z nich deti dostali psychické problémy.... 😖 ...nie?.... Tak si z nich už nerobte ťažkú hlavu, máte svoju rodinu, svoje deti, im sa venujte, a im preukazujte to, čo by ste boli chceli od vašich rodičov, a to lásku, a podporu.... 😉 ....
Inak Janka_banka... spominala si, že si mávala aj anorexiu a aj bulimiu, mám s tým isté skusenosti, a hovorí sa, a myslím si osobne, že to aj tak je, že tieto poruchy vznikajú, ak nie je vytvorený dobrý a zdravý vzťah s rodičmi, či už s matkou, alebo otcom, resp. obomi....mám totiž jednu známu, ktorá mala direktívnu a velmi zlú matku, a otca benevolentného až príliš.... a od puberty začala mať problém s bulímiou, a má ju doteraz, a jej rodičia?.... nezmenili sa.... vôbec ich to netrklo, že kvoli nim má ich dcéra psychické problémy, a nadalej sa správali tak ako predtým.... bezohladne.... Takže oplatí sa, kvôli takýmto "rodičom" trápiť...?... Nemyslím si.... Rodičia sú tí, ktorí sa o deti starajú, a lubia ich, a pomahajú im.... to sú rodičia.... Takže kvôli zlým rodičom sa nemá cenu nadalej trápiť... nezmenia sa, lebo možno ani nechcú.... tak ostáva sa s tým len zmieriť... vo svojom vnútri sa viac na nich nehnevať, a nepocitovať už z toho žiadnu uzkost, proste nič.... a zamerať sa na svoju rodinku...ktorá vás potrebuje.... 😉 ... Ked sa vo vnútri trápite, alebo sa hneváte, robíte zle hlavne sebe ... a prečo by ste to mali sebe robiť....? ked za to, to nestojí?.... Tak načo .... netreba sa viac týmto zaoberať....

Prajem pekné "prehrýzanie" sa mojim dlhým príspevkom... 🙂 ... sorry, ale ked ja neviem jednou dvoma vetami napisať, čo chcem povedať.... ja som taký obkecávač.... 😅 .... Tak ešte raz prepáčte.... 😵

kubimatej
30. júl 2016

Tak babky moje v pondelok môžem ísť k psycho..som na tom riadne zle..ráno opäť vstávam roztrasená, búšenie srdca, napína ma na zvracanie, nechcem vstať ani z postele a zatvára mi oči furt na spanie..trittico prestalo pomáhať :(

domkaaaa
30. júl 2016

Tak babulky varim gulas 😊 Bolo doteraz dobre a uz zasa prisla na mna nejaka cudna depka ... Uz mi lezie na nervy podla mna mam zle lieky a uz som sa rozhodla ze ked sa vratim z rakuska idem do zaluzia

janka_banka
30. júl 2016

@ametyst123 ďakujem moja za krásne slová a píšeš mi z duše ... neskutočne to bolí, že ma vlastne rodičia zanedbávali v detstve a ja som im slepo dôverovala, robila vždy čo bolo treba ... a čo bolí najviac? Že keď bol môj ocino na liečení, bola som to ja,ktorá ho chodila každý deň držať za ruku, aby bojoval, keď dostala depku moja mamka, tak som proste vybavila susedku, nech ju zavezie k psychiatričke ...a ja? Mne mamina povie, že mám už svoju rodinku,svokru a že mne má kto pomôcť a jej nemal kto ... tak toto nechápem, však chcem aby sa moje deti mali lepšie ako ja ... ako vlastne môže takto jedna matka premýšľať? Áno máš pravdu, že som mala anorexiu aj bulímiu, vážila som v 16-tich 34 kilov a nechcela ma vziať ani k psychiatričke a tak som sa pekne sama raz vzala a išla ... a odvtedy som pod dohľadom psychiatričky ... jaaaj a ja som si myslela, že tá moja mamka bude vedieť čo prežívam, že potrebujem rodiča, ale nič nič, proste prázdne nič :( ... teraz to bolí a veru v liečbe mi to nepridáva, skôr ťahá späť a preto sa snažím nato nemyslieť,veď mám deti,manžela,svokrovov milujem ... ale vždy to aj tak človeka ťahá dolu a ja s mojou povahou len odpúšťam a odpúšťam, ale už by som mala začať počúvať manžela, že proste tou stenou (myslím moju maminu) nepohnem a mám hľadať pomoc tam, kde mi ju s láskou ponúkajú ... a má pravdu ... i keď myšlienky tam behajú,určite časom všetko prebolí a ja dám podľa mojej i ked zlej skúsenosti, mojim dcérkam práve tú istotu,lásku,oporu,nehu,starostlivosť, ktorá mne žiaľ nebola dopriata ... a vlastne tú moju chorobu som dostala z toho, že ma moji rodičia emocionálne zanedbávali ... to som im vlastne odpustila a myslela si, že je to už OK, ale teraz bum a vidím, že to čo bolo pred rokmi sa vlastne nezmenilo ani dnes ... musím zmeniť ja svoj prístup a ako mi lekárka káže, nemám očakávať niečo čo už nikdy nebude ...
Ale niekedy si hovorím,že tá moja mamka musí byť psychicky nejako narušená, emocionálne, keď nevie prejaviť súcit, lásku, nehu ... a viem tiež, že ju nesmiem ľutovať, lebo ako sa hovorí ako si ustelieme, tak si ľahneme ... a potom nech sa nečuduje, že jej nemám ani chuť volať,proste sa ju normálne bojím vpustiť do môjho vnútra, života, bojím sa ďaľšieho ublíženia,zranenia ...
Ešte raz ďakujem naozaj za povzbudivé slová moja zlatá 🙂 .... cmuk ...

zuzkostna
30. júl 2016

Čaute dievčatá, dnes katastrofa. Vcera zasa nezhody s manželom, potom z toho hnusne myslienky a dnes som si dala aj neurol 0,25. Predtým som mala lexaurin, ten mam pocit ze lepsie zaberal. Síce myslienky a uzkost mi stlmil, ale taký nepokoj a chvenie mam stále. Strašne ma to nervuje ked týždeň sme ok a potom sa znovu povadime. Je to ako kolotoč, chvilu mi začína byť dobre a zasa to zaklincuje :( nemám sa ani kedy úplne dat do pohody. Navyše zajtra mam dostať krámy tak možno aj to mi to zhoršuje.

kubimatej
30. júl 2016

Dnes katastrofa myšlienky..nepustili ma domov z nemocky a už som mrnčala..potom mi prišlo zle, že sa mi zdalo, také šumenie v ušiach a ja už hneď panika, že čo ak budem počuť hlasy, ktoré mi budú kázať vyskočiť z okna..proste horor..a že ja to nebudem vedieť ukočírovať..taksom sa držala postele, že ja nechcem zomrieť..hrozné stavy..

ametyst123
30. júl 2016

@janka_banka Presne tak Janka, nemôžeš očakávať, že ked Ta niekto doslovne "ignoroval" citovo po celý život, že zrazu bum... sa to proste zmení?... malokedy sa to stava,.... bohužial, ale je to tak.... ano, tiež si myslím, že možno má Tvoja mamka aj nejaký problém.... psychický.... ale to už nie je Tvoja starosť... jasne Ti dala najavo, že máš svoju rodinu... nie?.... Takže seba zrejme do Tvojej rodiny nepočíta... tak prečo sa nad tým ešte trápiť... netrápila si sa počas celého života už dosť?.... ja myslím, že áno, a aj to sa Ti podpísalo na Tvojom psychickom zdraví.... Takže ak chceš seba uzdraviť, treba uzdraviť dušu... a pokial to nejde inak.... tak bohužial ... tak ako Ti sama Tvoja mamka "radila"... ži si SVOJ ŽIVOT SO SVOJOU RODINKOU.... 😉 .... odpustila si a to je podstatné, a už sa tým nezaoberaj, a dalej sa tým netráp, nie si masochistka, či áno? 😵 dufam, že nie.... 😉 ... tak sa netýraj, a obráť sa na tú stranu, kde Ti ludia chcú a aj prejavujú lásku a vdaku za to, že si.... 😉 a lubia Ta takú, aká si.... 😉 ... Držím Ti palce, pozri si uspesná v tom, že máš svoju rodinku, krásne detičky a manžela, a to je podstatou a zmyslom života, aspon teda podla mna.... byť s tými na ktorých nám zaleží, a im zaáleží na nás... a ked to dosiahneme ... dosiahli sme podla mna zmysel nášho bytia.... Peniaze?.... sú potrebné k životu... sú doležité.... ale ked je človek sám a má kopec penazí,... je šťastný?.... dosť pochybujem... vždy mu bude chýbať blizkosť ludi, ktorí ho majú skutočne naozaj radi.... alebo Práca?.... tiež je podstatná k životu... z nej sú peniaze na žitie.... ale tiež to nie je zmyslom života.... človek, ktorý obetuje aj rodinu kvoli práci, nakoniec zistí, že ked už ho v práci majú kým nahradiť.... že zrazu zostáva sám..... bez ciela....a zmyslu života... lebo ten pravý zmysel, mu unikol.... a Ludia, ktorí nestoja stoj čo stoj o našu lásku?..... nemôžme niekoho nutiť, aby nás mal rád, pretože my ho máme radi,..... to sa síce môže časom zmeniť, ale skôr nie, ako ano.... Takže ak Tvoja mamka ani po tolkých rokoch nemá snahu, ani záujem...o Teba.... ako o svoju dcéru.... potom načo ju nútiť, robiť to, čo nechce..... orientuj sa na ludí, ktorí Tvoju lásku chcú a potrebujú.... a silno po nej túžia.... a im ju daj..... 😉 a viac sa nad touto situáciou už netráp.... to je minulosť.... začni žiť prítomnosťou.... a ako si želala vlastne aj sama Tvoja mamka.... ži svoju prítomnosť so svojou vlastnou rodinkou.... 😉 OK? Držím Ti palce..... 😉

ametyst123
30. júl 2016

@kubimatej Ahojky Kubimatej, tak Ty si už v nemocnici?...Bolo Ti tak zle, že si išla do nemocky?.... ale podla mna je to správne rozhodnutie, resp. je dobré, že si tam, oni Ti pomôžu, len to aj sama musíš chcieť, pokial sa budeš stále len "lutovať"... nepomôžeš si... ja som to robila tiež.... a nechcela som si pripustiť , že vôbec nejaký psych. problém mám, ale pochopila som, že len sebe robím zle, ak si to nepripustím... a povedala som si, že hoci by som si nikdy nepomyslela, že takto môžem dopadnúť... ale je to tu,... tak sa nebudem hrať na to, že mi nič nie je, ked mi naozaj niečo je, a je to psychika.... takže som si povedala, že ano, mám psych. problémy... a treba ich riešiť....! Tak aj Ty "zober rozum do hrsti" 😅 .... a pochopíš, že to tak aj je.... Pozri.... odkedy si tu na fore.... nezomrela si....! 😔 chápeš?.... stále si tu... a ŽIJEŠ...! .... Tak sa z toho teš, že si stále tu, a máš tu možnosť.... ŽIŤ !.... Nikto predsa nevie, ako dlho na tomto svete bude, ale práve preto, že sme tu, máme byť vdační za to, že tu môžme byť, a že sme stále tu.... 😉 . A inak, ked sa to tak vezme,... stále hovoríš, že zomieraš, že máš ten pocit.... ale vieš, zober si to inak..... aj staré také príslovie hovorí.... Ked sa človek narodí, vlastne potom už smeruje len k jednému..... ku koncu.... ALE TEN KONIEC VôBEC NIE JE PODSTATNý! ...PODSTATNé JE TO, čO JE MEDZI TýM ZAčIATKOM A KONCOM.... CHáPEš?.... žiť svoj život, dokial sme tu, konečne sa prestať trápiť nad tým, že čo ak umrieme.... no jasne, že raz to príde.... ale dovtedy.....TREBA ŽIŤ! TAKžE NEUMIERAš, ALE žIJEš, A PRETO žI SVOJ žIVOT NAPLNO... A Už SA NESTRáCHAJ TOLKO NAD SMRTOU... To, že nás postihli tieto naše psych. problémy je aj preto, aby sme sa konečne zastavili..... a pouvažovali samé nad sebou, čo robíme, ako to robíme, kde robíme dobre, a kde zase robíme my samé chyby.... je to vlastne taká zastávka, aby sme pochopili, čo dalej od života vlastne chceme... a či toto čo bolo doteraz je dobré, alebo niečo treba zmeniť.... ale hlavne v sebe samých.... my sa potrebujeme zamyslieť, zastaviť, a popremýšlať, ako dalej chceme žiť svoj život, takže bud sa nad tým konečne pozastavíš, a popremýšlaš, čo Ta trápi, prečo si sa dostala tam, kde si teraz, čo treba zmeniť, ako sa zmeniť, s čím sa vyrovnať a zmieriť..... alebo sa nadalej budeš len utápať v myslienkach, že Ti niečo je, že si chorá, ale psychické problémy nemáš, a nepripustíš si to..... a tak sa môžu aj lekári snažiť, ale ak Ti sama nechceš sa uzdraviť, ta nečakaj zázraky od lekárov..... 😖 ... Takže konečne sa prestan lutovať... tak ako som to zo začiatku robila aj ja, ked mi bolo zle, že prečo práve ja mám takéto problémy... a že čo je so mnou... a že je to hrozné.... ale pochopila som, že sa stále len lutujem..... a lutujem.... a to už som nechcela.... a priznala som si, že mám psych. problém... a ten budem a chcem aj riešiť.... Tak Ti držím palce, aby si dovolila samej sebe, a potom aj lekárom... uzdraviť sa.... len to musíš Ty sama chcieť....

1andrea111
30. júl 2016

@domkaaaa ahoj a čo robíš v Rakúsku? Nemáš stres z tej zmeny?

domkaaaa
30. júl 2016

@1andrea111 je to mozne 😢 Nasi tam pracuju na jednom zamku a ja obsluhujem hosti 😊 Tak okolo 15 ludi aj s maminou a este jednou kockou 😊😊

ametyst123
30. júl 2016

@domkaaaa Jeeeej, také niečo by sa mi páčilo.... 😉 ...a vyzerá to tam pekne však?....Rakúšania si dajú záležať na tom, aby ich pamiatky a životné prostredie bolo pekné.... však? či sa mýlim...?.... Ale ja osobne by som mala z takej zmeny stresy... ale na druhej strane si písala, že si tam už pracovala, aspon myslím, takže to tam poznáš.... a to je dobré.... Ja kebyže mám ísť celkom do novej práce... a ešte aj do inej krajiny, tak by som z toho mala asi riadne stresy.... 😖 .... ale život nie je rovná čiara, a rovná cestička, má aj svoje zákruty, a ktovie.... možno, že raz budeme musieť aj my s manželom odísť z nášho domčeka, lebo tu je práce že fakt minimum.... 😖 .... a mzda...?... minimálna.... celkom tá najnižšia minimálna mzda... 😖 .... A ked som aj skusila u sefa pýtať zvyšenie platu.... dopadla som asi tak, že mi zvyšili "cestovné" o 30 eur.... 😅 ☹ .... noooo vtedy som fakt nevedela, či sa mám smiať alebo plakať.... 😒 ... Tak Ti Domkaaa držím palčeky, a všetko bude v pohode.... zvládneš to neboj... a čo sa týka liekov.... ved nechaj tým liekom čas.... mne lieky tiež zabrali až takmer po 3 mesiacoch.... a stale to nie je na 100%.... ale som schopná fungovať a žiť... a to je super.... 😉 ... tak sa netráp a stále v kuse nemeň lieky... ved aj ten organizmus už z toho musí mať mišung.... 🙂 🙂 .... tak ako vieš, že či Ti lieky zaberajú, ked im ani nedaš poriadne čas, aby Ti vôbec zabrali.... lusknutím prstov... alebo čarovným prutikom sa hned Tvoj stav nezlepší... ale časom ..určite... len tomu nechaj priestor... a čas... ok?... Držím Ti palce moja... drž sa.... 😉

domkaaaa
31. júl 2016

@ametyst123 nie nie musim im dat sancu lebo 5 tyzdnov je maaaalo fakt... Uz mam stres dnes o 18 tej ideme a ja som jak mechom uderena ... Cirim tazobu na hrudi .. Typicka uzkost

domkaaaa
31. júl 2016

@ametyst123 je tam prekraaasne a ten pokoj 😊 Ale roboty veeela toho sa bojim Asi najviac 😏 Ze sa mi koli tomu pohorsi

domkaaaa
31. júl 2016

Babyyyyyyyy

domkaaaa
31. júl 2016

Ste tuuuu niekto

dida232
31. júl 2016

@domkaaaa Domi asi len ja 🙂

domkaaaa
31. júl 2016

@dida232 didka ako sa citis 😊 Ja mam hrozny strach

dida232
31. júl 2016

@domkaaaa Domi ja podobne...5-ty deň čo som začala brať AD, tak to nie je žiadny zázrak...ale snažím sa držať aj keď je mi na prd...stále niečo robím, aby som nejak pozabudla...ale brutálne sa mi nechce a som unavená ☹ Ideš nakoniec do toho Zálužia?...sa mi zdá, že som čítala, že si sa rozhodla...