Ako sa najrýchlejšie zbavím depresie?

@ametyst123 ahoj, Dakujem za povzbudivé slova, si naozaj zlata. Chcem sa z toho dostať, lebo čím viac sa ľutujem , tým je to horšie. počkám , kým mi zaberie ten Serlift a dúfam ze bude lepšie. Benzáč mi nechcela predpísať, ževraj je to návykové . Na začiatku liečby som mala Neurol, kým nezabrali AD, no potom mi to vysadila. Dnes som celú noc nespala, len čumela do stropu. Nechápem tomu jeden deň spím celú noc, potom vôbec, potom zase spím ...... 😒 a tak dokola. Ustáli sa mi to niekedy? Zhoršenie pociťujem cca 2 týždne

@ametyst123 joooj moja ja sa liecim uz ovela dlhsie ako 3 mesiace 😀 a mam pocit ze to nejak stagnuje.Myslis ze je cas na zmenu liekov?Co beries ty a ako dlho?

@kafulienka Vdaka. ale celiakiu nemam, ja mam hstaminovu intoleranciu, ale dodrzat taku dietu je takmer nemozne a u mna sa migrena spaja aj hormonmi a posasim, takze zatial inak ako nejakzm liekom na utlmenie bolesti to nejde. ale aj tak dakujem za tip.

@janka1012 Ahojky Janka, tak ked si na SK, tak je to podla mna lepšie, ako ked si v cudzine, pretože tu sa aspon budeš citiť "doma", viem, že to znie čudne, ale píšem to preto, že keby si bola v cudzine, sama, bez práce, a penazi, je to podla mna horší pocit, ako byť doma.... Neviem, ale ja by som to tak brala... a napr. v Anglicku to, čo som počula o zdravotníctve, tak je mierne odveci, a tu máš podla mna väčšiu šancu sa dať dokopy, ako niekde v zahraničí... bez penazi.... Takže najsamprv.... ten Rispen ber nadalej... tak ako Ti ho lekarka predpisala, a citiš sa po nom ok, tú Alventu by som zmenila, a to je čudná lekárka, ktorá Ti nechce predpísať benzáč, ked je to práve pri Tvojom stave podla mna potrebné.... Ja neviem, ale žeby sa lekárka bála, že je návykový, tak preto Ti ho nepredpíše?..... čudné.... a ADčka čo? Nie sú vlastne návykové, ked tak či tak pri ich vysádzaní tiež treba postupne od nich "odvykať", lebo môžeš dostať "absták"?... Tak to je čudná lekárka.... no neviem, ale rozhodne by som sa na Tvojom mieste skúsila opýtať aj nejakej inej lekárky. Hoci aj obvodnej, nech Ti poradí.... Lexaurin... podla mna je dobrý, ale nemôžeš si ho ordinovať len tak sama, fakt by stálo za to , aby si sa poradila s nejakým lekárom, ktorý Ti povie, či môžeš kombinovať Rispen, ADčko, a benzáč, teda Lexaurin... ja osobne by som tej lekárke Tvojej povedala, že si zistila, že aj Frontin je návykový, a to ver , že je... takže aký má potom problém.... jediný nenávykový liek je Spitomin... no neviem či jediný.... ale taký čo sa zvykne predpisovať... ale mne osobne teda nezaberal.... Takže ja by som nabehla k lekárke a opýtala sa jej, že či Frontin nie je návykový, a ked Ti odpovie, že nie je, tak je na veeeľkom omyle.... takže Ti kludne môže predpísať aj Lexaurin.... skús sa spýtať na Neurol, alebo Diazepam, alebo na Rivotril, ak Ti nechce predpísať Lexaurin... proste jej povedz, že takto nemôžeš fungovať, že len trpíš každý den, a určite Ti niečo predpíše... ak nie, tak zmen lekárku.... Inak, podla mna by si potrebovala aj psychoterapie, aby si sa mohla vykecať, a vyrozprávať, z toho, čo Ta trápi, lebo podla mna sa dosť trápiš, a pritom by si ani nemusela sa takto trápiť. Inak opýtam sa Ta, a zmenila by si svoje rozhodnutie, a vrátila sa naspäť k tomu "priateľovi"?.... Chcela by si sa vrátiť naspať do čias, ked Ta deptal, a ničil Tvoje psychické zdravie?.... No ja neviem, ale podla mna, hoci si momentálne bez príjmu, a si z toho mierne mimo, Ty sa z toho pozbieraš, a vela ludí berie rozchod vážne, ja viem, že to nie je lahké, ale po čase zistíš, že Ti toto obdobie nebolo, ked si bola s priateľom a hoci aj v luxuse, na nič vlastne dobré.... Teraz hoci si sama, ale dokazala si sa od takéhoto človeka odviazať, a postaviť sa za samú seba, a to chce dosť odvahy..... 😉 ... takže podla mna, Ty máš na to, sa z toho pozbierať, neboj sa, že si sama, ber to ako plus, že si môžeš konečne vydýchnuť od neustáleho deptania, a máš pokoj, postupne si utriediš aj myšlienky v hlave, dás sa dokopy, a bude Ti ovela lepšie, ako s tým priateľom, to mi ver, budeš si vážiť samu seba.... 😉 😉 ... A práca ? Ver mi, že ja hoci mám VŠ, robím kancelársku krysu..... 🙂 ... a čo... a vieš, že robím za minimálny plat?..... A čo?.... Ale mám ako uživiť svoje dve deti aj manžela, manžel si už tiež nasiel prácu, a rok bol bez práce.... ..... Ale vieš čo, vôbec by mi nevadilo, robiť aj predavačku v obchode, alebo stáť za pásom - pásová vyroba.... fakt by mi to nevadilo, dokonca by som uprimne povedane bola asi ešte radšej, lebo momentálne ma moja práca nebaví, a citim sa v nej nedobre, je tam dusivá atmosfera, ludí vyhadzujú z práce, a ja asi budem tiež na poradí.... nebaví ma to tam.... a uprimne, je mi jedno, či budem aj predávať v obchode, no a čo, a to pritom nebývam vo velkom meste, kde ma nikto nepozná, práve naopak, žijem vo velmi maličkom mestečku, kde sa každý poznáme, a si predstav tie otázky, a prečo tu robiš, a čo robiš, atd.... Takže moja, neboj sa, čo ludia povedia, na to sa "vyser".... 😀 viem, že to píšem neslušne, ale snad to ludia pochopia, prečo to tak píšem, ak sa trápiš kvôli tomu, čo ludia povedia, tak ja hovorím, že ked chcú, tak budú ohovarať, aj ked nie je o čom, a ked nechcu ohovarať, tak nebudú.... usta im nezatvoríš, tak -či tak.... tak sa neboj, to je to, čo chceme poraziť, ten strach,..... z nového, z nových vecí, situácií, zážitkov príjemných alebo nepríjemných, .... tak sa neboj.... a daj sa do práce na sebe samej.... ok? Ty nepotrebuješ k tomu, aby si sa citila dobre, niekoho iného, potrebuješ v prvom rade to, aby si sa Ty sama citila vo svojom vnútri dobre, aby si sa ukludnila, nebola stresovaná, aby si mala "Pokoj v duši".... a potom všetko pôjde lahko, aj ked je život nie vždy najlahší, ale žiť sa oplatí...a dá sa žiť..... 😉 😉 😉 Tak sa neboj..... skús sa prestať báť, o to sa tu všetky snažíme.... 😉 ... to je to, čo chceme poraziť, každá máme svoje strachy, ktoré si môžeme vyriešiť len my samé v sebe, vo svojom vnútri... a my to dokážeme.... verím tomu, že si silná... ukázala si to, ked si dokázala zanechať svoj doterajší život, ktorý bol v skutočnosti iba pozlátko.... a vlastne na prd.... teraz máš šancu, žiť si život tak, ako ho chceš žiť Ty, tak hor sa do toho.... nič a nikto Ta už nebude obmedzovať.... 😉 😉 😉 Držím Ti palce....

@ametyst123 Vdaka za reakciu, viacere mi uz pisali ibalgin aj novalgin, takze vyskusam. aspon som sa uistila, ze je to v pohode. lieky na depresiu mi nastastie zaberaju, citalec, spitomin a rivotril na spanie. ten spitomin som si nakoniec nechala, pri nom je to tak, aj som citala vyjadrenie lekarky, kt. ho berie, ze treba poskat az mesiac, kym zaberie, aj ked prve tri tyzdne boli hrozne. citalec ok, myslim, ze nerobi zle, ale casom chcem prejst na alventu, ta totiz zabera aj na migrenu, takze by som to mala jednym vrzom. a zial, aj mam naozaj migreny, u neorologa liecba viac ako 10 rokov, ale teraz je to v pohode, zachvat tak raz za mesiac, dva. bolo to aj horsie. a u mna jednoznacne hormony. pri oboch tehotenstvach migreny po prvom trimestri vymizli a vratili sa az po sestonedeli. zatial je to vsetko ok. vsetkym s depresiou odporucam jogu a meditacie. mne sa to velmi osvedcilo. vyskusajte. drzim palce tebe aj vsetkym na fore.

@andocka Ahojky Andočka, tak to je zvláštne, a zase tu napíšem, že je minimálne divné, že Ti lekárka nechce predpísať niečo "návykové", a to akože Adčka nie sú "návykové"?.... ved aj od nich si musíš postupne odvykať, aby si nedostala absťáky.... tak proste nechápem... a tiež je zaujímavé, že Ti dala na začiatku Neurol.... a teraz Ti ho už predpísať nechce? .... Neurol dobre ukludnuje, a ak si ho dáš pred spaním, tak ja verím tomu ,že spánok dôjde.... a Neurol je tiež návykový..... takže s tým problém doktorka nemala?.... čudné.... Inak ..... skús sa opýtať na Sanval.... Ja som brala na začiatku Tianeptin Mylan... to je Coaxil.... k tomu Rivotril... a na spanie mi predpísala Sanval.... a to som spala tak tvrdo, až som sa bála... dokonca aj môj manžel ho skúsil, a nanho malokedy čo zaberie, ale toto zabralo... spal tak tvrdo v noci, že som s ním nedokázala ani pohnúť.. bol taký jak drevo,..... až som sa bála.... aby sa mu nič v noci nestalo.... tak sa skús opýtať na ten Sanval.... svojej doktorky.... len pozor, je to dosť silný liek.... takže s ním by som opatrne... ale za opýtanie nič nedáš... tak to skús....

@stela310 Ahojky Stela, tak ked máš také pocity, a berieš lieky už dlhšie, tak Ti nezabrali, a je naozaj čas na zmenu liekov.... Ja som brala na začiatku Tianeptin Mylan a Rivotril, teraz mám Brintellix a nadalej Rivotril, Tianeptin som brala dva - tri mesiace... teraz beriem Brintellix... a už to boli dva mesiace.... začínam tretí mesiac.... velmi mi pomáha aj Rivotril... je to benzáč... a beriem ho už vlastne počas celej tej doby... ale lekárka mi ho nevysadza ... a ja som rada,... pretože pri občasných uzkostiach, ktoré predtým boli stále..... dennodenne... spolu s atakmi.... tak teraz mám len občas uzkosti, aj to musi byť nejaká stresová situácia, ked mam pocit uzkosti.... Ale to, čo opisuješ Ty, že máš aj pocit, že umieraš, to už je atak, ak máš problémy ako napr. tlak a bolesť na hrudi, trasenie, busenie srdca, sťažené dýchanie, pocit na vracanie, alebo odpadnutie, točenie hlavy, ked Ti to príde tak nárazovo, to je atak.... trvá to niekedy aj polhodinu hodinu.... ale prejde... len je dobré snažiť sa hovoriť si, len dýchaj, všetko je v pohode, a stále dookola.... netreba sa vtedy lutovať... to je to najhoršie.. a k tomu pomáhajú aj benzáče.... ako napr. u mna Rivotril... ked som už citila, že na mna niečo takéto ide.... dala som si.... momentálne beriem Rivotril ten slabší 0,5mg... polku tabletky z toho beriem 3 x denne.... a som relatívne v pohode.... dá sa to normálne zvládať... predtým to bolo naozaj strašné... teraz je to velký rozdiel.... 😉 citim sa ovela lepšie ako predtým... a ataky už nemávam, len občas ešte nejaké tie uzkosti, ale to ma musí fakt niečo naozaj stresovať....

@ametyst123 dakujem za pekne slova,vies,ja presne viem ako tato porucha funguje a ver,ze s nou bojujem cele tie roky,nikdy som to nevzdala,aj ked boli chvile.....no skratka velmi tazke....mam za sebou aj terapiu,pracujem sama na sebe,ale drzi sa ma ako kliest.....ja mam denne stovky obsesii,ale ako tak s tym zijem a nerobim inak kompulzie,mam len obsesie,ale tie najhorsie a najbolestivejsie,ake moze matka mat :((((dakujem

@babika1234 dakujem za odpoved...no pozerala som,to je tiez vlastne zlozka paroxetinu,tak nakoniec problem bude v manzelovi 😀

@sida447 Ahojky Sida, tak ja Ti držím palce, a budem na Teba myslieť, aby sa Ti to darilo zvládať aj nadalej, si teda naozaj silná žienka, ked takto bojuješ roky, nie je to sranda... ale to sa mi na Tebe páči, že sa nevzdávaš, a teda si môj vzor.... 😉 Držím Ti palce, nech sa Ti to podarí zvládnuť, nech si šťastná.... 😉

@andocka odpovedam na tvoju otazku,ze ci sa to ustali niekedy...ano, ustali, vecer si nebudes musiet nic dat na spanie a budes spat - presne som mala to iste, co ty,

...ked prichadza vecer, uz ti "zly" posuva myslienky, ze? ze nebudes spat atd....uz ta chyta panika, ze? neviem, ci si veriaca, ale vlastne ved neveriaci clovek, ktory zazije taketo stavy podla mna ani neexistuje...mozno tak "hladajuci clovek"...

"...Ja som Cesta, Pravda a Zivot..."toto povedal Jezis, ja som si uvedomila, ze "zly" je presny opak a ked mam taketo myslienky a stavy, tak veru vo mne ten Zivot nie je...takze tie myslienky vo mne ten Zivot zabijaju...nebojujem proti nim, lebo to "nasilie" zase ma rad len a len ten "zly", prijimam ich, ale vzdy si poviem, ze Jezisove myslienky su silnejsie - mrknem do Biblie a precitam si podciarknute texty.
"...Proste a da sa vam..."...tak neochabuj, skus ten stav-to utrpenie obetovat za svojich najblizsich, ale urcite nestracaj vieru a dalej pros...

Pokoj do duse kazdej jednej z nas zo srdca prajem.... 🙂

@ametyst123 ahoj moja. Vcera som bola v praci ale len brigadne jeden den a myslela som ze ma tam porazi...asi 3krat som sa rozplakala. 12h rozmyslania no katastrofa. Dnes rano som mala myslienky ze videm na prvy panelak a skocim...ved horsie uz nemoze byt. Nevladala som vstat ani z postele. Asi 3 den som sa nesprchovala. prestala som sa o seba uplne starat. Rano som pozbierala posledne zvysky sil a sla ku doktorke. Spustila som tam plac a povedala vsetko ako som prisla o pracu,byvanie a rozchod. Vraj tam ma vela pacientou ktory sa vratia zo zahranicia a zosypu sa ze maju robyt na slovensku. Clovek si zvykne na daky standart a potom si nevie zvyknut. S tym rozdielom ze ja som prisla aj o byvanie a plus rozchod. Ze sa mi necuduje...Takze mi zvysila alventu o dalsich 75mg vraj len docastne kym sa stav neupravi a k tomu docastne frontin. Frontin som si uz dala a uz som normalne aj upratala byt comu sa cudujem lebo rano som veru myslela ze nemam dovod zit ze uz tu nechcem byt...Take depresie ze moj zivot je uz zniceny to vesele dievca ktore bolo vzdy plne zivota je prec a uz nikdy nebude nic ako predtym... keby som bola vedela co so mnou spravi ta praca tak nikdy ani vonku nejdem. Ale musim bojovat. Musim verit ze pracu najdem a budem ju zvladat ved zivot pokracuje. Sme tu len na vylete bohvie co ma pre mna panbozko prichystane...27idem aj na psychoterapiu,niekto sa odhlasil tak ma tam vsunuli... Inak ak mi nechuti jest,tak musim aj nasilu vsak?

@janka1012 Ahoj Janulka, no ja dnes nápodobne, ráno sa mi zdalo, že super super ako som sa zobudila aj lieky som si dala, ale potom sa mi to všetko začalo nejako rúcať a zase tie myšlienky, že prečo práve ja....a tiež som v práci, snažím sa nemyslieť, robiť, ale je to ťažké, aj som sa pohádala s kolegom, inokedy by sa ma to ani nedotklo a teraz? Som precitlivelá ... ach jáj, kedy to už prejde??? Niekedy mám pocit,že to nie som ani ja a nie je možné, aby som sa netešila zo života,však všetko je v poriadku, ale ako mi napísala lekárka, chce to len a len trpezlivosť, čo sa pokazilo za dva mesiace, nedá sa opraviť za dva týždne ... môže to trvať aj rok ... ale nejde to nasilu sa tešiť, však???Je to hrozne zlý pocit, ale zase tie úzkosti ti povolili, nie???

@janka1012 Ahojky Janička, 🙂 no vidíš,.... píšeš, že si zobrala lieky a navýšila Alventu a už si upratal byt.... 😅 .... tak to fíha.... 😕 ja som prvý mesiac ani nedokázala prstom pohnúť... tak mi bolo hrozne .... Takže vidiš, že to ide...? 😉 Tak Ti vravím, žiadne také myšlienky, že skončím so všetkým.... to každý to takto sprvu prežíva... to mi ver.... ale podstatné je, že si k tej lekárke išla.... 😵 a vidiš, že nastala zmena, ja Ti hovorím, že je to tak, kopec ludí má problémy, či už v práci, alebo o nu prídu, kopec ludí nemá partnera, alebo onho prišli, kopec ludí ma zdravotné problémy.... alebo nám zomierajú blízki... ale nič sa nerieši "s horúcou hlavou" .... a toto všetko sa dá zvládnuť... 😵 .... netvrdím Ti, že to bude prechádzka ružovou záhradou, ale urobila si prvý... a teda ten najpodstatnejší krok.... a uvidíš, bude to lepšie... ako jeden môj priateľ na všetko hovorí.... "časom"..... 😵 .... A časom sa dáš aj Ty dokopy.... uvidíš.... 😉 A na tú psychoterapiu chod... juj keby som ja mala takú možnosť, ale nemám... takže sa s tým musím pasovať sama... ale dá sa aj to.... ale o Tebe si myslím, že nutne potrebuješ sa niekomu vyrozprávať, vyžalovať, a že plačeš, tak to Ti verím.... ja som plakavala niekedy aj v kuse celý den,.... alebo len tak z ničoho nič, na mna prišli plače..... ale zvládla som to... a Ty to dokážeš tiež.... Tak sa neboj a riad sa aj pokynmi lekárky, rozhodne tie psychoterapie Ti pomôžu, a netreba nikdy dopredu sa vzdávať..... to nie ...! Ved ako vravíš, život pokračuje, a nezruti sa len kvoli tomu, že teraz nemám pracu, a priatela, no a čo..... Aj to bude, len sa daj dokopy... a hned všetko pojde lepšie.... uvidíš.... 😉 😉 Silno Ti držím palce..... a myslím na Teba..... 😉

@janka1012 No nemusíš nasilu jesť, ale je to potrebné z toho dôvodu, že ked sa naješ, stačí zozačiatku napr. piškoty, ja som tak začinala, a s čajom... lebo nič iné som nedokazala zjesť... tak budeš mať aj viac síl, a tie sily potrebuješ, aby si mohla fungovať, a postupne pridavaj zeleninové polievky... uplne lahké jedlá, aj ked nemáš na to chuť.... ale zalúdok si bude postupne pýtať svoje ... 🙂 😅... takže skús pekne pomaličky... alebo obyčajný chlebík s maslom... a čaj... alebo mlieko, ked máš rada,... príp. granko.... Ja som takto začinala, hoci som nemala rada ani pohlad na jedlo, a to som predtým zjedla fakt čokolvek.... 😔.... ale pochopila som, že budem len slabšia a slabšia... a takto to nikam nedotiahnem.... a že jesť treba... hoci kustik po kuštičku.... a postupne sa to bude zlepšovať... uvidíš.. a budeš mať aj viacej síl bojovať...

@janka_banka
Ahojky Janka-banka... nemysli si, že aj mna po takmer 5 mesiacoch takéto myslienky nenapádajú.... že prečo práve ja, a kedy to už skončí, a kedy budem taká ako predtým.... ale vzápätí na to, si pomyslím, že dokelu, čo sa lutujem.... ľutovať sa nechcem a nebudem, a sú ludia s horšími problémami a žijú a tešia sa z toho, že tu môžu byť a existovať.... tak si zase predstavím ten vláčik - rýchlik, ktorý všetky moje starosti v momentálnej chvíli zoberie preč.... a ja mám pokoj.... 😵 ...
Neboj sa moja, Ty to zvládneš, ako hovorím, všetko chce svoj čas, každá by sme chceli , aby to prešlo hned, ale to tak nejde, a ked sa z toho chceme dostať tak to chce naozaj čas a nebáť sa to riešiť.... bojovať proti tomu... Inak, kto Ta nuti, aby si bola nasilu happy....? Aby si sa nasilu usmievala? Bud sama sebou.... a kašli na každého..... práve preto sme sa dostali tam kde sme, že sme sa možno chceli tváriť, že sme niečím, či v skutočnosti nie sme.... a tak radšej budme také, aké sme..... Nie je to z pesničky od Dubasovej.... 😅 to sa mi podarilo.... 😅 .... Ale myslím to naozaj, budme také, aké naozaj sme, a ked sa budeme usmievať, tak len kvoli tomu, že samé chceme, a usmevom, takým ozajstným, nie nasilu, sa my samé budeme cítiť lepšie.... Ja ked mi je zle, začnem sa lutovať, ale potom si pomyslím, že načo.... radšej sa usmejem, a hned sa zmenia moje myslienky,.... na lepšie....veselšie... 😉 . držím Ti palce, viem, že to nemáš lahké, ale mám z Teba dobrý pocit, že to dávaš, a nevzdávaš sa, a to je super..... si další z mojich idolov tu na tomto fore.... a práve preto verím, že aj ja to zmáknem... a budem zase ok....

Ale ešte viete, čo som si uvedomila, že už asi nechcem byť presne taká, ako predtým, chcem byť sama sebou, a nie pretvarovať sa, a na každého sa usmievať, a byť stále len veselá kopa, chcem byť taká, aká naozaj aj som, a že sa budem usmievať vtedy, ked to naozaj takto budem citiť, a že budem pomáhať ludom, tak ako predtým, ale už sa nenechám a nedám využívať.... lebo toto som robila, a už nechcem.... chcela som zapadnúť. ... ale prečo?..... ved tak či tak sme každý jedinečný, tak zapadnúť sa ani nedá, každý prispievame do svojho okolia práve tým, čím naozaj sme, a nie tým, že sa budeme tváriť, že sme takí istí, ako ostatní.... a to je na tom to zaujímavé.... nemusíme byť všetci rovnakí, a vlastne ani nie sme, a to je na tom to super...... 😵 😉 ....
Držím vám babenky palceky... a nebojte sa....ten STRACH porazíme..... nebudeme sa celý život len báť... to nie..! ved prečo aj? no nie?

@ametyst123 ahoj moja zlatá podpora,opäť ďakujem za krásne slová 🙂 ... presne si to vystihla, že ja sa snažím stále pretvarovať, aká som v pohode, všetko je super a byť milá a milá ... a potom si pripadám ako hromozvod pre ľudí práve negatívne naladených...ametyst a nemáva si také stavy akoby bez myslenia, prípadne, že si sa musela nútiť myslieť? Ja to teraz mávam často a je to veľmi veľmi vyčerpávajúce, ale lekárka mi povedala, že je to v depke normálne a mozog vypína, lebo potrebuje regenerovať a obnovovať sa ... inak moja lekárka nám všetkým odkazuje že týmto, že si píšeme sme na najlepšej ceste za vyliečením a spoločne si pomáhame na neľahkej ceste,ale musíme to brať ako niečo čo nás posilní a posunie vpred a my si uvedomíme skutočné hodnoty života ... a naozaj ako si mi písala, tak až teraz si vážim čo mám doma, môjho milujúceho manžela, ktorý stojí pri mne, chodí so mnou na terapie a aj plače...ale zároveň ma opäť učí tešiť sa zo života ... a už len predstava, že si s ním a s mojimi detičkami ľahnem večer do postele ma napĺňa spokojnosťou ... posielam božtek,lebo Ty si ho zaslúžiš, naša zlatá víla 😉

@ametyst123 Si strasne mila a.dobra...Dakujem ti velmi ze vzdy odpises... ☺ Neviem akosi sa citim lepsie po tom frontine ale nejdem kricat hop kym nepreskocim... Ja sa len tesim ze nemam teraz zle myslienky aspon chvilu a ze som si upratala. Treba sa tesit z malickosti ☺ Viem ze sa polepsi len chce to cas... asi nebudem zdrava za tyzden. To su nalady vidis?rano uplne hotova a teraz sa citim lepsie ale asi benzac robi svoje.

@janka_banka Ahoj Janka z coho mas depresie mas daku konkretny dovod? Ja som bola v poriadku len ma trapila unava a sem tam myslienky ze sa zblaznim ale inak vsetko sa zhorsilo po rozchode vypoved v praci a stahovanie... To ma dohnalo do silnych depresii. A ty?Mas daky dovod co ti to spustilo?

@janka1012 Ináč, Janka, ešte chcem uviesť, že u mna to bolo tiež spustené aj nedostatkom spánku, ktorý ale stále nemám dostatočný, ale je to moja vina... 😵 hoci spať by som mohla, proste nejdem, a naozaj, ked berieme ADčka, sa tam aj píše, že musíš mať zabezpečený minimálne 7-8 hodinový spánok. Spánok je dôležitý, a pokiaľ si mala 12-hodinový prac. čas... to tiež robí svoje.... 😒 to mi ver.... radšej si skús hladať prácu, ktorá má 8 hodinový prac.čas, a nie je na smeny.... takú prácu teraz potrebuješ, ale nemyslim hned teraz, trošku si musiš dať oddych, naozaj.... ja Ti chcem len poradiť po akej práci nesiahaj, a akú by si radšej mala brať.... 😉 .
A vidíš, nemôžeš hned všetko odpísať, len preto, že sa cítiš zle, ver mi, že bude lepšie, a kvôli tomu sa oplatí bojovať.... možno raz, ako tu písali niektoré dievčence, sa nad tým už len usmeješ, ako si sa trápila kvôli niečomu, čo si ani nezaslúžilo Tvoju pozornosť.... 😉

@janka_banka Ahoj moja, si to tak krásne napísala, ja sa len snažím napísať, ako čo cítim, a ako si myslím, že by sme sa z toho mohli dostať, a myslím si, a viem, že určite to pomáha, lebo mi je lepšie,... ako predtým na začiatku... a to je super.... 😉 .... a viem, že je ťažké sa pretvarovať, vieš, mne robilo velký problém tu zapadnúť, kde bývam, prišla som z velkého mesta do uplne maličkého mestečka, kde každý pozná každého, a ja nikoho,.... a tak jak sa hovori... ked chceš s vlkmi žiť, musíš s nimi vyť..... to bolo moje motto.... ale teraz už nie je.... zmenila som to.... chcem byť sama sebou.... a uprimne.... kašlem na tých ludí, ktorí chcú ohovárať, alebo osočovať, aj ked to nie je lahké prekusiť, ale oni ohovárať budú tak či tak, či niečo urobím, ohovárajú, alebo niečo neurobím, tak to tiež dokážu ohovoriť, aj keby sa jednalo o tú istú vec.... takže už si z toho nerobím naozaj nič... roky som sa trápila vlastne aj nad tým.... aj toto ma "deptalo"... ale už na to s..... ..... kašlem.... 😀 . A tí,ktorí ohovárať nechcú, tak nebudú,..... proste ludí nezmeníš, najlepšie je zmeniť seba, a to v tom zmysle, aby si človek nebral aj takéto záležitosti velmi "k srdcu", resp. treba byť sám sebou, a nedať sa.... a to je tiež podla mna jeden zo strachov,.... čo ludia o mne povedia.... 🙂 ... ja už na to kašlem.... ja viem, aká som, a nikoho nebudem presviedčať, že som iná, len aby som zapadla.... prečo aj?..... život chcem prežiť normálne.... bez strachov z takýchto prkotín.....

@janka1012

@janka1012
Jani mne sa tak depky spúšťajú priebežne 😀 ... alebo fakt neviem ako to nazvať, ale hlavne pri nejakých životných zmenách, neúspechoch ... ja mám primárnu diagnózu hraničná porucha osobnosti a tam je na to veľký nábeh ... mala som problémy pri začiatok tehu, potom trošku po pôrode, ale hlavne teraz ako som prešla z materskej dovolenky po deviatich rokoch do práce, nie a nie si zvyknúť, že už nie som toľko s deťmi, nie je toľko oddychu a ešte som sa zaplietla s kolegom (ktorý už mimochodom odišiel, chvalaBohu), ktorý mi pomotal hlavu a už to bolo ... vyčerpanie, citové, psychické, fyzické ... a keď odišiel, tak som ostala ešte viacej v depke, ale teraz s odstupom času to vidím celkom inak, hlavne to, že to bolo pobláznenie a som šťastná za manžela, ktorého mám doma a aj moje detičky...žiaľ depka sa lieči dlhšie a tak sa v tom plácam stále, hlavne je ťažké chodiť do práce, ale zase PN nechcem, čo budem doma robiť? Už sa poznám a budem sa len ľutovať ... ale tie lieky čo beriem utlmujú a tak som trošku, teda dosť utlmená 😀 ... a to je nárez v práci, robím recepčnú a niekedy sa musím taaaak premáhať, čo mozog oddychuje a myslenie je pre mňa tažké akoby som dvíhala traktory ... ale moja diagnóza súvisí tiež s detstvom, problematické, vzťah s otcom alkoholikom problematický, matka zameraná len na neho a ja ako dieťa som si pripadala ako záťaž ... a tak celý život bojujem s pocitom, že sa cítim menejcenná a bez svojej hodnoty, ale viem si to logicky vysvetliť, len ešte emocionálne na to prísť a snáď sa niekam posuniem ... čítala som o Tebe a máš to naozaj ťažké ... ale verím, že terapie ťa posunú ďalej, niekedy viacej pomôžu viacej ako lieky, to mi ver, ja to mám overené na 100 %, držím Ti palce moc moc ... však sme dáke Janky a zvládneme to 😵

@janka_banka Ahojky Janka, je ťažké, ak máš takéto detstvo, ani u mna to nebolo ružové, a mala som tiež pocity menejcennosti, ale raz, mala som 15 rokov, som sa bála chodiť medzi ľudí, išla som do školy na autobus, a vieš, vtedy som sa normálne zlakla tolkej kopy ludí na zastávke, ale ked som k nim prišla, dosť ma to stálo síl, všimla som si, že aj iní ludia sú nervozni, a nesvoji... a dalsia kopa ludí vôbec nebola nervozna,.... a tak som si vlastne uvedomila, že aj ja som človek, nie som presne taká istá, ako tí druhí, a ani oni nie sú všetci rovnakí, a majú aj oni strach, možno to ani nechcú dať na sebe vedieť, a tak som pochopila, že vôbec nie som menej ako ostatní, a že som taká istá ako oni v tom, že som človek..... ako oni....a mám svoju hodnotu, ako každý iný človek na tejto zemi... a odvtedy som sa začala takpovediac nútiť chodiť medzi ludí, ale už nie ustráchane, ale normálne so zdvihnutou hlavou.... nie pyšne... proste normálne..... a išlo to.... a ludia už tak na mna nepozerali.... ako som si predtým myslela, že sa na mna pozerajú..... a inak, kam by sa asi tak pozerali, ked som práve ako jediná prichádzala na zastavku, logika, že sa pozerali, no nie... 🙂 .... každý sa predsa pozrie, kto pride na zastavku, neodvráti predsa hlavu iným smerom nie? takže z toho som potom prišla k záveru, že sa nebudem báť kopy ludí... aj ked tréma mi ostala... ale to je už o inom.... 😉 Sebavedomie je to, ako vnímame samé seba, a Ty si už tolko vecí dokazala, ved sa na seba pozri, čím všetkým si si už prešla, a dokazala si poraziť kopec zlých vecí,.... takže podla mna si práveže velký človek, a vôôbec nie "menejcenná".... 😒 ... ako si to o sebe myslíš.... 😉 Každá máme svoju hodnotu, a to veľkú, a aj náš život má velkú cenu, len my to občas nechceme vidieť, radšej by sme sa chceli lutovať, ale nie, lutovania už bolo dosť.... sme silné... a sme skvelé.... Ja som rada, že som tu na tomto fore, lebo si myslím, že tu na toto forum prídu práve takí ludia, ktorí pomoc hladajú, a chcú si pomôcť, a nevzdávaj ú sa, a je koooopa kooopa ludí, všetci, čo s tým chceme niečo urobiť, a aj urobíme to, že s tým budeme bojovať, lebo chceme, inak by sme na toto forum neprišli....že? 😉

Ahojte ma niekto skusenosti so Sulpiridom belupo? Ako ste ho vysadzali? Nemali ste potom navrat uzkosti? Mne z neho strasne rapluju kramy😏😏😏

@umabell Ja beriem Sulpirid každý druhý den, prípadne tretí, u mňa funguje ako stabilizátor nálady, keď som ho však brala každý deň nemala som menzes 6 mesiacov a to preto, že tento liek zvyšuje tvorbu prolaktínu (môže sa Ti robiť mliečko v prsníkoch) ... potom som ho vysadila na tri mesiace, menzes sa vrátil, ale je pravda, že úzkosti sa vrátili tiež ... pri terajšej mojej dávke mám menzes a aj úzkosti sú menšie, treba to upraviť podľa potreby a porozprávať sa o tom s lekárkou ...

@janka_banka dakujem aj mne pomaha kazala mi lekarka 7 dni pred metruaciou vysadit no ja som sa zlakla dnes som isla na vyvolavacku lebo som s nervami v prdeli chcem ist k lekarke nech mi to upravi..to je supet ze sa ti to upravilo.. som tri dni bez neho teraz a gyn mi kazala az pokym nedostanem nemam ho brat tak dufam ze to zvladnem 😉 😉

Ahojte babenky moje ako sa mi mate? 😊😊 dlhsie som sq neozvala lebo som bola zanepraazdnena chvlabohu 😄 Stale vsak na vas myslim 😍 Dnes mam taky ten blbsi den kedy pretivam strach a viem aj preco .. Zajtra ideme s priatelom na ples 😢 A ja som uz teraz nervozna ako pred skuskou ... To fakt moze robit ta uzkostna porucha? Ze aj z takejto veci kde mi nic nehrozi a ja mam vypnut a zabavitsa mozem mat straach? Dodnes som sa tesilanakupía prekrasne veci a stahovacie pradlo 😄😄😄 a dnee to na mna prislo 😏

@domkaaaa Ahoj Domka, no už som čakala kedy sa niekto ozve 🙂 ... hihi ... no píšeš presne k veci, ja mám presne ten istý problém ... niečo si s manželom naplánujem, teším sa ako cvok a potom keď príde k veci a máme niekam ísť alebo tak, tak príde ten strach ... strach z toho čo má prísť, neistota, presne ako píšeš pred skúškou .. ja to tiež nechápem ... aj toto sme už s lekárkou riešili, že sa neviem uvoľniť a tešiť sa ... a ona mi povedala, že mám na seba veľké nároky, že musím byť taká a taká, že niečo nevyjde, či budem pekná, dobrá a ešte keď sa k tomu pridružia myšlienky, že čo ak to na mňa príde ... tak hotovo ... ale treba sa logicky nad tým zamyslieť a nechať voľný priebeh a dať si otázku, že čo sa môže stať? Vieš ja som mala vždy ten problém, že buď som mala strach a tak som to aj prežila, tie krásne okamihy so strachom alebo som si frkla niečo na uvoľnenie, liek myslím 🙂 ... ale potom som emocionálne z toho nič nemala ... ja si myslím, že ten strach treba nechať rozplynúť a napísať si aj na papierik, prečo ten strach vzniká a aj pozitíva z toho čo ťa čaká ... a keď to uvidíš na papieri, tak hneď bude lepšie ... je to len v našej hlave a tie úzkosti sú tiež prejavom depresie a kým nieje doliečená patrí to proste k nej a treba to tak prijať ... budem držať palce e je to super odrazový mostík vrátiť sa zase plnohodnotne do života 🙂

@janka_banka aj pri depresii je ten strach niekam ist alebo taka nervozita?