Ako sa najrýchlejšie zbavím depresie?

filipko
16. nov 2006

Ahojte, prosim o radu tie, ktore mali skusenosti s depresiou.
Mam 7 mesacneho synceka, ktoreho strasne lubim, no kedze som bola na neho viac menej sama, v noci som k nemu vstavala 3 x, navodila sa u mna depresia ( zrejme z vycerpania). Bola som v nemocnici 2 tyzdne, uzivam antidepresiva. Chcela by som vediet ako sa tejto choroby co najrychlejsie zbavit. Po prichode domou z nemocnice sa citim lepsie. no dnes v noci som mala naval horucavy, potom zase zimnicu a nakoniec hnacku.
Kto to poznate, napiste prosim.
Dara

kachita
27. jan 2014

@lucinka0921 A kde zijes, Luci ?

lucinka0921
27. jan 2014

@kachita uz 2 a pol roka v Cz,par mesiacov v Přelouči.A ty kde byvas?

kachita
27. jan 2014

@lucinka0921 Ja som v Poprade. A nepracujes ?

lucinka0921
27. jan 2014

@kachita Nepracovala som,ale teraz sa rozbehla firma,tak mam sa starosti nejake tie papiere a o chvilu budem mat na starosti eshop...Ale pracujem doma.Ty pracujes?

nikoletka_h
27. jan 2014

Tak konečne som sa dnes odhodlala ísť za psychiatrom..trpím dlhšiu dobu úzkosťou a depresiou...bolo to ako na kolotoči..raz som sa cítila dobre-prejedala som sa..a potom prišli dlhé dni trápenie, keď som jesť nevedela vôbec, lebo som mala zovretý žalúdok...tie úzkosti, tlak na duši, nechutenstvo..správala som sa ako hysterka..a vtedy som si uvedomila že to nezvládnem sama...tak som išla za odborníkom...Psychiater mi prepísal tabletky Citalec 20mg...prvý tyždeň mám brať pol tbl. a potom už celé....Aké máte skúsenosti s týmito tabletkami? Pomáhajú ? Zajtra začínam s užívaním, účinky by sa mali dostaviť o 3 týždne.

anina63
27. jan 2014

@nikoletka_h Ahoj,ja som brala Citalec 5 r. a bolo to v pohode aj s nasadením,žiadne NU a hned 20 mg.Verím,že Ti pomôžu.Tie môže predpisovať aj obv.lekár aspon to tak bolo,ked som ich začínala brať ja. Veľa sííííl a drž sa 🙂

kachita
27. jan 2014

Urcite ti pomozu. Chce to len cas.

amalia32
27. jan 2014

@adriana1861986 ja mám to isté ako ty, keď som s niekým doma, v meste atď, tak som ako ak v pohode, keď som sama, bojím sa že odpadnem, zomriem od strachu ☹

amalia32
27. jan 2014

@andy231 aha no šak aj ja som mala všetko okrem agrofobie inak tiež si myslím že uzkost panika to je to isté tak mne to začalo tým bušením srdca celá som sa triasla myslela že odpadnem zomrem vo vnutri hrude také zvieranie som mala aj teraz sa mi stane že ma tak zovre ale predýcham to a prejde to.

toto isté mám teraz ja dievčatá, strašné tlaky na hrudi, hrče v krku. Ja nie som nervózna, som pokojná, ale ten strach, to je riadna sviňa ☹ roztrasiem sa, chvíľu som taká mimo, zmätená, no nejaké divný myšlienky na sebavraždu a podobne to nemám... len sa bojím, bojím a bojím že sa zbláznim už len z roho kde "som" teraz ☹

amalia32
27. jan 2014

@maria43 to áno, zajtra už pôjdem, dnes ako náročky, staršia dcérka teploty, a viete asi čo nastao, zas strach, obavy... uuuuf ☹

amalia32
27. jan 2014

@nikoletka_h myslíš že máš taký tlak na hrudí, až smerom do chrbta? ako lieky že ti zaberú za 3 týždne čo ti dal lekár? to nie moc dlho? či ako zaberajú AD vy čo ste brali? bože, ja chcem už hneď aby mi bolo dobre ☹

kachita
27. jan 2014

@amalia32 Vsetky chceme, aby nam uz bolo dobre. A aj to bude. Ja teraz pracujem so zositom a vypisujem si, kedy ma ake pocity prepadli, do akej miery som im verila a co som mala za myslienky a pocity....postupne si uvedomujem iste suvislosti. Musim na sebe pracovat, inak sa to neda.

amalia32
27. jan 2014

@kachita to ťa obdivujem že sa ti aj to chce, mne sa nechce nič ☹ ledva tu sedím na notebooku, ani to ma nebaví. Zajtra idem teda na kontrolu skôr, ale už sa bojím že ma tam nechajú. Kamoška tak bola podobne, a povedala že na to aby jej určili liečbu, musí ostať v nemocke. aj že si oddýchne... ja by som nebola proti, ale kokos, keď si predstavím čo bude s deťmi, ta som na "centrifúge" už teraz ☹ ide o to že ja sa na môjho manžela spoľahnúť nemôžem, čo sa týka všetkého, dať im jesť, upratať, pohrať sa, ísť, von, dať obed, dať ich spať na obed, atď. čo v podstate už aj ta moja psychika je z toho, čo je najhoršie, bojím sa že by to nezvládol.. a ja by som si tam mala akože oddýchnuť, ale on by mi furt vyvolával aké sú problémy... to je to že my ženy musíme robiť všetko, ja som poriadne nespala od 29. novembra, a ešte keď nemám chuť na muža, tak sa mračí, a teraz už ani vôbec žiadne sexuálne chúťky u mňa nehrozia 🙂 aj vy ste tak na tom?

andy231
27. jan 2014

@amalia32 ahoj to som mala aj ja aj teraz ma pochytia také myšlienky že nikdy na to nezabudnem.Tiež som myslela že sa zbláznim čo sa to somnou deje.som vďačná že beriem AD lebo to predtým bolo prežívanie ja som stála a myslela som že spadnem stále no hrôza. A ty neberieš nič?? Ak nie tak nečakaj lebo sa to ešte prehlbi ako mne nevedela som si pripustiť že ja a mať najakú psychickú poruchu keby som tak dlho nečakala možno by som to neriešila tak často.

kachita
27. jan 2014

@amalia32 Ja nemam deti, my sa este len teraz budeme brat. Moj priatel je vsak velmi schopny a mozem mu nechat v rukach celu domacnost a viem, ze ked budeme mat deti, bude to uplne v pohode. A nemohla by sa ti o deti postarat mama, alebo svokra ? Aby si bola v pohode ? Ak potrebujes vypnut, tak vypni. Nie si nenahraditelna. Vezmi si, keby sa stale nieco hrozne ako autonehoda a bola by si na istty cas mimo provoz, zvladli by to ? Ano, museli by.
Ak citis, ze to potrebujes, tak chod do toho.

amalia32
27. jan 2014

@kachita hmm? svokra? to je čo? ona má dosť keď tam prídeme na 5 hodín! a jej by som deti nedala ani keby čo bolo, papali by len somarinky, chrumečky, keksíky, konfkexy.. Je to všetko moja vina že manže je taký aký je,my bývame u našich, čiže ON je rád že mamina mi pomáha a on vyvalený z roboty či cez víkend oddychuje.. a keď mu poviem že potrebujem oddychnúť, vypnúť od detí, aby sa postaral a bol aspoň 2-3 dni doma s nimi, tak mi povedal že načo som na rodičovsej, že ako iné ženy... no hej, ale ja som ako slúžka, otrok. kočky, no budem písať pravdu, ja už uvažujem o rozvode, to nie je len teraz, ale už taký 1 rok dozadu. Vidím že ani vyhrážky typu "rozvod-koniec" ho nenakopnú, tak bude lepšie ak to skončí, ako sa jedovať ešte s ním... a keď som mu vtedy v decembri povedala že sa necítim dobre, že je mi zle, že asi potrebujem psychiatra, povedal že si veľa namýšľam, že stresujem... podpora a pomoc žiadna! teraz keď som mu dnes naznačila že možnoooo budem musieť ostať v nemocke, tak je divný, bojí sa možno aj o mňa, ale hlavne o to ako to bude s deťmi! skôr to druhé... dík že som mohla sa vykecať 😝

amalia32
27. jan 2014

@kachita a mama mi veľmi pomáha!!! ona je už z toho môjho kolotoča tiež unavená a ešte do roboty musí.

anina63
27. jan 2014

@amalia32 Ahoj,neboj do nemocnice ťa nedajú,ked Ty sama nebudeš chcieť. A chlap? Možno by si bola prekvapená,ked sú donútení,ako sa dokážu postarať 🙂 to len my si myslíme,že bez nas nevydržia.

kachita
27. jan 2014

@amalia32 Tak mysli na seba a na deti. Ak potrebujes ist do nemocnice, chod. Na mamku sa mozes spolahnut a to je velmi dolezite. Mysli na seba. Mozno sa aj manzel nakopne, mozno si urcite nove pravidla.

katka694
27. jan 2014

@nikoletka_h
Ahoj Niki, ja som začala mať problémy s depresiami a úzkosťami pred desiatimi mesiacmi. Moja najlepšia kamarátka trpí ca. 2 roky úzkostnou poruchou, takže som vedela dosť rýchlo zareagovať. Do mesiaca som chodila k psychiatrovi a psychológovi. Psychiater mi predpísal tie isté tabletky ako tebe, i dávkovanie je rovnaké. Najprv som si myslela, že nepomáhajú, čítala som rôzne recenzie, odporúčania ... a príbalový leták. Chyba!!! Treba dôverovať svojmu psychiatrovi. Ja som sa snažila prekonať problémy s minimálnou dávkou AD (10 mg), a po dvoch mesiacoch, keď sa môj stav zlepšil len minimálne, som prešla na psychiatrom odporúčanú dávku. Postupne sa mi stav zlepšoval (aj keď doteraz nie som úplne fit) a prázdniny som zvládla aj s dvoma neposednými deťmi. Chvíľku potrvá, kým ti AD zaberú. Hlavne netreba nad tým moc rozmýšľať (nad liekmi), ale treba sa zamestnať napr. peknou knihou, filmom, a výborný je šport. Viem, že je to ťažké, ale ja som bola na samom dne, a napočudovanie ma každý deň prinútil vstať z postele môj malý energický syn. Už to vo fóre bolo veľakrát napísané, chce to veľmi veľa času, ísť krok po kroku za svojím cieľom (dostať sa z toho) a nebáť sa toho. Všetko to raz prejde, treba pozitívne myslieť a brať čo-to aj s nadhľadom. Držím palce. K.

kachita
27. jan 2014

@katka694 Katka, radost citat tvoje slova.

katka694
27. jan 2014

@kachita
Ďakujem veľmi pekne 🙂

172
27. jan 2014

@katka694 naozaj pravdivo napisane...musime zabojovat a nevzdat sa aj ked to chce vela sil....babenky bojujme!!

bety222
27. jan 2014

@172 ahoj ,možem sa ťa opytať že kde ti išla dcera,lebo ja som rozvedena a ked išla dcera k otcovi ,tak ja som preplakala cely vykend,trvalo to asi rok a pol,pokial som si neuvedomila,že ked ona ide k nemu tak ja si možem aspon ten vykend oddychnuť ma 8rokov,a je cely den v pohobe,mami som hladna ,mami toto,hento,ale ked je doma aspon som nutena sa postaviť z postele a menej mysliež na to že mi je zle

katka694
27. jan 2014

@172
Ja som mala ešte jeden veľký problém, veľmi som sa hanbila za to, čo ma "postretlo". Mám skvelú psychologičku, ktorá mi už 9 mesiacov pripomína, že sa to stáva aj veľkým podnikateľom, ctižiadostivým poslancom, či pekným herečkám. A stále mi pripomína, že sa musím mať rada a venovať (či ukradnúť) si nejaký ten čas aj pre seba (a nevenovať ho len a len rodine). ...a nedávno som zistila, že všetko zlé je predsa len na niečo dobré ... po ústupe úzkosti a depresie, ktoré ma nútili a nútia rozmýšľať o tom, čo má a nemá v živote zmysel, sa mi otvoril iný svet. Usilovne sa snažím budovať si sebavedomie (môj hlavný problém) a byť sama sebou, robiť veci, ktoré ma bavia, byť s ľuďmi, ktorých ma bavia, a nerobiť si ťažkú hlavu z intrigánov a ohováračov. ...dala som sa na veľké upratovanie v HLAVE 🙂 Asi mi potrvá roky kým ho ukončím, ale verím, že to bude stáť zato. 172-ka, dobre si to napísala, BABENKY BOJUJME!!!

bety222
27. jan 2014

@andy231 aako ti kazal vysadiť ten coaxil,a po akej davke maš znižovať,vieš čo ja ho beriem ako vieš od 16decembra,a citim že ked nezoberiem poobede aspon jednu,tak mam take divne pocity,

bety222
27. jan 2014

@lucinka0921 no ja mam tiež psika,mama pudlik a otec ževraj jazvečik,taky mix,dnes sa bol strihať,fešak,a maš pravdu že aspon ten pes ťa dostane vonku,ja ho mam v dome takže kedy chce isť vonku tak ide sa,,,,a ked na teba pozrie tymi očkami,ved to je ako dieťa,,,

bety222
27. jan 2014

@katka694 mam kamošku ktora roby sestričku na psychiatrii,a tiež mi povedala že kolko lekarov,učitelov podnikatelov k nim chodi ležat do nemocnice,sa preliečiť,ale idu do inych okresov aby ich nitko nevydel,že nezvladaju to všetko,a mi sa hambime za to že musime brať lieky,ale ked to inač nejde noa čo,

kachita
27. jan 2014

@katka694 A ako casto chodis k psychologicke ? Ja len raz mesacne a chyba mi to. Potrebovala by som viac. Ale tiez uz si upratujem v hlave. Zistujem ze jednotlive bludy mi nicia zivot a zneistuju ma a potom tapam, nejdem jednym smerom. Takto som nutena spoznat svoje skutocne problemy, o ktorych som nechcela vediet.

katka694
27. jan 2014

@bety222
Bety, ono je to aj tým, že naša spoločnosť (vraj vyspelá a pokroková) má obrovské predsudky voči ľuďom s úzkosťami a depresiami. A to nehovorím o tom, že ľudí, ktorí navštevujú psychiatrov alebo psychológov považujú za "na hlavu" alebo "cvaknutých" a pod. Ja to radšej nikomu nevešiam na nos, bývame na dedine, to by bola klebeta 🙂 Ľudia sa nad príčinami takýchto stavov ani nezamyslia, asi by každý pochopil, keby to zažil. V Amerike je vraj iná situácia, každý druhý tam chodí k "cvokárovi" a ešte je na to hrdý 🙂