Ako sa najrýchlejšie zbavím depresie?

Ahojte kočky! Dovoľte aby som sa aj ja pridala do diskusie. Tiež trpím depresiou, začalo sa to postupne - od určitého momentu som zle zvládala stresové situácie - rozchod s partnerom, niektoré skúšky na vysokej škole - nemohla som skoro vôbec jesť, také som mala stresy. Spočiatku sa mi to podarilo prekonávať tak nejako svojpomocne, ticho som to pretrpela, napínalo ma na zvracanie, párkrát som aj zvracala, no keď odišla stresová situácia, dala som sa vždy nejako dokopy. Ale neskôr som sa dostala do takého štádia, že už to nešlo a skončila som na AD. Beriem asi 2 roky Seroxat a moje telo ho dobre znáša. Zo začiatku jeho užívania mi bolo strašne, upadla som do takej depresie že som len ležala a skoro nič nejedla, no po 7 dňoch sa mi začalo poľavovať. Chodila som aj na psychoterapiu, ktorá mi tiež pomohla, aj keď niekedy na druhej strane mi rozjatrila staré rany. S užívaním AD sa mi dosť zmenil život, omnoho viac som si verila a prestala som riešiť tie čudné myšlienky čo ma napádali. Avšak problém je v tom, že akonáhle sa pokúsim Seroxat začať vysádzať, moje stavy sa vracajú. Ako aj teraz, už tretíkrát sa ho snažím vysadiť a zas mám depresie. Rozmýšľam nad tým, že nikdy nebudem mať deti pretože som strašne labilná, že nezvládnem pôrod, že budem škaredá a priberiem.... A pritom nemám ešte ani priateľa tak nechápem prečo to musím riešiť.... Skrátka, začala som znižovať dávku AD a prišlo to opäť. Tak sa zas raz vraciam k svojej zvyčajnej dávke a v duchu si sľubujem, že nabudúce sa to už určite podarí. A pevne verím, že sa to raz stane, len ešte nie je na to ten správny čas. A poznám aj ľudí, ktorí naozaj užívali AD a podarilo sa im z toho vylízať a už sú "čistý". Dievčatá, držím nám všetkým palce. Kiežby depresia neexistovala, je to úplne zbytočná choroba, ktorá len znepríjemňuje život. Neviem ako ste na tom vy, ale ja sa naozaj bojím ako poviem raz nejakému chlapcovi ktorý sa mi bude páčiť, že trpím depresiou a beriem antidepresíva. Je to veľmi nepríjemná záležitosť. Som mladá, mám 25 rokov a u psychiatričky sedím vždy len ja sama taká mladá, ostatní sú samí starí ľudia. Preto som rada, že som našla túto stránku, lebo mám pocit, že nie som sama a hlavne nepripadám si že som si to celé len vymyslela a že som bláznivá.

@stanley080

mooooc Ti držím palce a ver,že nie si jediná mladá kočka ,ktorá má takéto problémy 😕 😨
robím aj pedopsychiatriu a žiaľ aj veľa detí-skôr teda pubescentov-adolescentov sa lieči na depresiu 😝
kopec pubošiek chodí na kontroly v doprovode svojich priateľov/frajerov....nie je to žiadna hanba,veď na Západe má každá "celebrita"...aj veľa obyčajných ľudí,"necelebrít" svojho psychiatra resp.psychoterapeuta 😝 😝 😝
aj taká Madonna si dá občas Xanax 😝 😝 😝

a ak ten Tvoj budúci bude stáť za to,tak ver,že Tvoja depresia ho určite neodradí a bude Ti oporou 😵 😵 😵

želám Ti len to najlepšie v živote 😵 😵 😵
a určite budeš raz aj bez liekov,neboj 😝 😝 😝 😅 😅 😉 😉 😉

@marilin Ahoj, Coaxil jsem brala, ale jen krátko ....plnou dávkou cca 2 týdny. Zhoršení svého stavu , nebo nežádoucí účinky jsem pociťovala jen ze začátku, ale dostala jsem i Lexaurin, který jsem si sem-tam dala. Celkově se mi zdál Coaxil slabí a neřešil můj hlavní problém a to úzkost a schopnost jít mezi lidi. Teď beru v plné dávce (něco přes týden) Sertralín a myslím si, že je mi lépe... jsem si při něm jistější. Všechny Vás moc zdravím i filipal.

@marilin - nějak nevím, o co ti jde? 😀 Přesvědčit sebe a doktora že víš nejlíp, který lék na tebe zabere jen proto, že sis jako laik přečetla nějaký článek? Myslím, že psychiatr má nejlepší představu co s čím kombinovat a co komu konkrétně nasadit, protože zná celou škálu antidepresiv a tvoje příznaky.
Já beru taky Cipralex, předtím Citalec. Cipralex zabral o mnoho lépe. Citalec se po letech jevil jako slabý -patrně jsem už byla vůči němu rezistentní.
úzkosti jsou projevem tvé choroby a ne následek léků. Cipralex hodně dobře zabírá právě na úzkosti - proto mi ho vyměnil s Citalecem. Počkej měsíc a pak můžeše rekapitulovat.

Ahoj dievčatá! Konečne sa cítim dobre aj keď to ešte stále nie "to práve orechové" 😒, ale je to omnoho lepšie ako pred mesiacom 🙂 pravdu-povediac už som ani neverila, že sa ešte niekdy budem cítiť ako človek....je to super pocit, keď viem, že môžem už isť sama vonku do obchodu, do práce, či byť sama doma....veľmi sa teším, až som sa s Vami musela podeliť o tu moju radosť 🙂 🙂 🙂

@ferkaa 🙂 🙂 no vidíš 🙂 🙂

ahojte, som tu nová....,ale veľmi mi pomohlo ,že som našla stránku, ktorá chápe moje stavy a pocity. začalo to celkom nečakane, vyberali mi mandle a už v nemocnici som vôbec nespávala, myslela som, že ked sa vrátim ddomov všetko bude ok,-ale nebolo,dostala som také úzkostné stavy, že musím byť doma a nemôžem von-strach zostať sama doma-no niečo hrozné,pretože doma mi bolo vždy dobre a teraz????strach a hrôza, plačlivosť,potenie....išla som za obvodnou a tá mi predpísala neurol,kt. mi ako tak pomohol,ale povedala som si ,že pôjdem k psychiatričke ,tá mi povedala ,že je to panická porucha ,potom som išla aj k psychiatrovi,kt.sa vyjadril ,že on si myslí ,že je to depresia silná.....,tak teraz užívam citalec polku pilulky druhý týždeň + neurol -dá sa to, ale niej eto ono-občas mi to nepomáha, ale neviem, asi je to krátka doba.....len mám teraz strach, čo bude, či to bude -tento stav stále ,mám 5-ročnú dcérku ,manžela .....,kamarátky sa už teraz divne na mňa pozerajú, svokra si ma tiež obzerá a ja mám pocit menejcenosti a zbytočnosti.....-nikdy som si nemyslela ,že niečo podobné by som mohla mať,.....vždy som sa o veľa vecí bála, mám dosť diagnóz, nemala som celkom šťastné detstvo -ale vždy som si všeto logicky vysvetlia a s úsmevom išla ďalej-žeje to tak ,je to moja"karma"....tak tot ma úplne položilo na koléna...tak ahojte a budem rada keď mi nietko odpíše

@stalker ahoj, dolezite je aby lekar spravne stanovil diagnozu. ake si mala prejavy okrem toho, ze si sa bala byt sama doma? mala si aj strach ze zomries, ze nemozes dychat, ze odpadnes, ze sa zblaznis..... lebo tieto zalezitosti su prejavy panickej poruchy. tu ja dobre poznam 😉 Lieky beries este kratko na to, aby si sa citila dobre. na zaciatku sa citis mozno este horsie, lebo pri nasadzovani sa prejavia neziaduce ucinky, kym si telo navykne, to trva take 3 tyzdne a potom bude uz len lepsie. Mne moj doktor dobre stanovil diagnozu, teda hned prve lieky mi zabrali. a citila som sa fajn aj ked + 15 kg navyse. ale to ma netrapilo. Lekarovi musis povedat vsetko, co citis, co prezivas, ako sa prejavuje tvoja choroba, aby mohol urcit spravnu diagnozu. podla teba mas depresiu alebo panicku poruchu? ked ti lieky zaberu, a budes moct hovorit o svojom probleme, verim,ze kamaratky to pochopia a prijmu ta taku aka si, ak nie tak to neboli ozajsne kamosky. a svokra? vie to tom? moji vedeli a preto sa mi snazili pomoct. mozno nevedia a tvoje spravanie sa im teda moze zdat cudne. ak nemas problem o tom hovorit tak im to povedz, urcite ti radi pomozu aj s dcerkou alebo aj s domacnostou, kym ti bude lepsie. dolezite je pochopenie zo strany rodiny, hlavne manzela. drzim palce a verim, ze uz ti bude len lepsie 😉

@kiwi82 ahoj, si zlatá, že si takto hne´d zareagovala.....,ja som sa vždy niečoho bála, o malú, o seba...vždy som niečo riešila, ale vždy v norme,teda mala som z toho taký pocit....-vždy ked moj manžel išiel preč na noc som mala zapálené svetlo,alebo som išla k svorke,lebo som sa tak cítila lepšie,ale nemala som vtedy ešte také stavy.Je pravda, že mám kopec diagnóz, a vždy ked som vyriešila jednu prišla ďalšia. mávala som také búšenie srdca z ničoho nič....ale nemala som z toho paniku,vždy som si dala magnézko a pohoda,... aj na ekg mi skoro vždy namerali zvýšený srdcový tep a sestričky sa čudovali, že ako také žiena ako ja (som chudá a mám nízky tlak)môže mať taký tep-či sa bojím- a ja som bola v pohode.ked som otehotnela som dostávala hrozné krče čriev-a vtedy som nevedela, čo sa deje,či je niečo s babänkom či čo,ale pretrvávalo to aj po pôrode-vtedy som sa bála že zomriem hrozne ale neriešila som to takto(stavy)-brala som to ako fyzický .zdravotný stav a nie ako niečo psychické...až teraz mi to všetko dochádza....,takže lekár psychiater skonštatoval, že všetko je to psychika.
....a tie moje súčasné stavy? budievam sa v noci úplne spotená alebo je mi brut zima, ked som hore chytajú ma také neopísateľné stavy úzkosti,že neviem kam ísť -ako sa ukludniť,všetko -myšlienky sa mi rýchlosťou presúvajú sem a tam...je mi zle,bojím sa ,že mi šibne a mám strach že skončím niekde na psychiatrii.plačem,je mi lúto ,že sa nemôžem venovať mojej dcérke,keď sa ma pýta, čo mi je...-toto je najväčší strach_šialenstvo a smrť
svokra o tom vie,ale myslím si ,ž e je z toho v riadnom šoku,....snaží sa mi pomôcť, ale cítim to...., že nie je to ono. mne otec zomrel a maminu mám ďaleko,je stará a máme generačný problém,takže ona by to nepochopila, manžel sa snaží-ale niekedy mám pocit, že som na obtiaž .....málo komunikujeme,lebo toho máme veľa. ja k tomu som ešte na predlženej materskej ,tak aj tie roky5 -"samoty" urobili svoje.
neurol beriem už 3-4 týždne a bojím sa ,lebo je návykový,ale len ten mi pomôže, citalec beriem len 5 mg denne, ale mám pocit akoby som niekedy niečo zabudla....nepríde mi to hne´d narozum(možno nežiadúce účinky).možno musím trochu počkať ,teraz v piatok bude druhý týždeň čo beriem citalec....
a k tomu,rodina chce aby sme išli na dovolenku, a ja fakt teraz neviem....
a ty čo berieš????ja by som aj prijala 10 kilo,lebo chudá som odjakživa ,...a teraz mám pocit ,že som ešte schudla viac....papaapa a ďakujem

ahojte...a som veľmi rada, že ste tu 🙂 ,lebo som si myslela, že takéto stavy nemá nikto len ja,...a nevedela som pochopiť-a zmieriť sa, ako to je možné, že prečo ja.....a iba ja.moja rodina je toho názoru-že netreba mi lieky, že nie som blázon....,ale ja verím, že som sa rozhodla správne...a zašla sa psychiatrom....a verím ,ž e bude dobre..... 😵

@stalker ahoj,no ja mam panicku poruchu, niekde dozadu sa mozes docitat, som tu pisala, ze ako je to u mna. ja som sa bez liekov trapila asi 5 ci 7 rokov a posledne roky to bolo len prezivanie. sa to hrozne nabalilo, najprv sa to dalo zvladat ale potom som uz nemohla ani cestovat autobusom ani byt sama doma ani do obchodu ani do kostola.... proste velmi ma to obmedzovalo a ja som druhych obmedzovala, lebo furt musel niekto so mnou byt, robila som paniku, ze mi je zle, ze uz uz odpadnem, parkrat sme museli na pohotovost, kde samozrejme bolo vsetko v poriadku. tak sa mi to nabalilo, ze som dostala stavy depersonalizacie a derealizacie, nevedela som ci som to ja, ked som sa kukla na seba v zrkadle, myslela som si , ci sa mi to vsetko len nesniva, vsetko som vydela sivo ako keby cez vyklad alebo zaclonu.... myslela som si ze saliem. to bola posledna kvapka. a vedela som ze bez liekov si neporadim. najprv som chodila len na psychoterapie a nemala som dobru terapeutku, trapenie pokracovalo az kym som sa nedostala ku mojmu zlatemu panovi doktorovi, ten hned povedal podla mojich priznakov, ze je to panicka porucha, ze s tym si sama neporadim, ze potrebujem lieky a ked povedal, ze o mesiac budem do skoly cestovat autobusom tak som vobec neverila. nasadil mi paretin 20 mg denne samozrejme postupne sme nasadozvali k tomu mi dal lexaurin, keby som mala vedlajsie ucinky pri nasadzovani na ukludnenie. a mal pravdu o mesiac som bola takmer v pohode. pokracovala som v studiu, aj som zostatnicovala, spromovala...... proste 3 roky som brala ad a hoci som pribrala dost tak to boli super roky, sama som cestovala lietadlom, boli sme na dovolenke, .... proste zacala som robit veci, ktore som pre panicku poruchu predtym nemohla alebo odsuvala a vyhovarala sa. po troch rokoch som vysadila Ad to bolo v auguste 2009. vsetko ok. potom som v novembri otehotnela, tiez islo vsetko ok az do konca 6 mesiaca, kedy sa mi vratili niektore prejavy pp ale vobec nie az v takej intenzite, tak mi lekari odporucili nasadit znovu paretin, lebo porod sa blizi a po porode to zvykne zvnova prepuknut tak nech som stabilizovana. teraz sa citim fajn co sa tyka psychiky, chodim aj do obchodu aj do kostola, aj ked s narastajucim bruskom sa mi aj zle dycha ale zvladame to. neboj bude to dobre len musis vyckat kym lieky zaberu. podla mna mas panicku poruchu, skus o vsetkom povedat svojmu doktorovi, podla mna nemas depresiu aj ked zvykne sa pridruzit pri pp aj depresia,. ved aj ja som plakavala, ze uz nevladzem a podobne. papa cmuk drz sa. 😉

@ferkaa gratulujem ,teším sa z toho -musí to byť super pocit....

@kiwi82 dakujem a drzkajte sa...zase cosi popíšeme pekný večer 🙂

@stalker Ahoj, jsme na jedné loďi...i já jsem měla podobné pocity, problémy. Beru už měsíc Sertralín . Začátky byli těžké(nežádoucí účinky), ale když máš Nevrol, tak to zvládneš. Neboj, bude líp. Jinak i já jsem ze začátku schudla a to jsem si říkala, že ani nemám z čeho. A teď kdybych i hned přibrala i 10kg, tak klidně....sem s nimi. Měj se moc fajn a hlavu vzhůru.....bude líp, pa.

@lila1 ahoj, myslím ,že jediná zachrana je že ste tu,to mi veľmi pomáha....,neurol beriem skoro mesiac -len sa bojím aby som ho potom dokázala vysadiť, citalec ...ale stále mám pocit,že mi nezaberá tak akoby som čakala,raz som si ráno nedala polku neurolu,lebo som sa cítila v pohode a nasadila nový citalec ...a čo sa dialo-no hrôza ,tie stavy-aj tie nežiadúce účinky-----niekedy mám pocit, že keby som nebrala neurol, bolo by mi hrozne non stop....

@lila1 a pribrala si potom??????lebo ja mám 50 kilo a 173 cm?

ahojte kočky liečim sa na bipolárku,sociálnu fóbiu a ešte som akcentovaná osobnosť a chcela by som sa k vám pridať teda ak môžem🙂
momentálne beriem len jeden liek.a to lítium carbonicum.patrí medzi tie staršie stabilizátory nálady.teraz som relatívne stabilizovaná.ale prežila som si svoje.prvýkrát som bola v nemocnici v máji 2008.pobudla som si tam 6týždňov a museli mi dávať aj ect(elektrošoky) potom som bola niekoľkokrát v nemocnici ale len tak na pozorovaní.druhá "veľká hospitalizácia nastala tento rok vo februári.bola som bez 5dní 2mesiace.bolo to hrozné.v jeden moment som mala kombináciu 8liekov(stabilizátorov nálady,rôznych antidepresív,anxiolitík)potom prišla primárka(bola na štúdijnom pobyte) a tá si ma vzala na paškál.dala mi detoxifikačnú terapiu a nastavila ma na už spomínané lítium.som jej za veľa vďačná.
tak to môj príbeh v skratke 🙂

@stalker to poznám tie pocity menejcennosti a keď sa druhí na teba pozerajú cez prsty lebo si psychiatrický pacient.sranda že na diabetika sa nikto tak nepozrie.ako keby sme si my samé vybrali tieto ochorenia len tak z dlhej chvíle 😖 😠

@nikushka1 no to je najhoršie, ten pocit,ja som sa vyrozprávala s jednou kamoškou(dlho ju poznám) a na druhý deň,celá jej rodina od svokry a frajerky jej brata,sa ma vypytovali a obzerali si ma,ale tak okato...až mi to bolo nepríjemné...
ale je pravda, že ked som sa dostala do tohto stavu,tiež som si nebola istá sama sebou,...a pýtala som sa sama seba ,že prečo toto, že radšej niečo fyzické....,nexcela som prijať túto skutočnosť,lebo som si myslela, že som už odpísaná,že je koniec....posladná kvapka....

ahojte, som brazdila na nete a natrafila na tuto stranku 🙂 mozno mi niekdo poradi, pomoze, vypocuje.... uz 2 mesiac sa liecim na depresiu, beriem lexaurin, sertralin, na spanie sulpirid belupo... je mi uz trosku lepsie, ale stale to nie je ono. ja som bola vzdy optimista, otvorena, sebavedoma, vedela som vzdy vsetko vybavit, lebo som sa vzdy starala sama o seba a o sestru... a posledny rok som na materskej, nemam problemy, len straaaaasnu depku... ja mam stale pocit, ze sa chcem zabit, bojim sa o deti, neviem prejst po ulici, lebo sa bojim ludi, vsetci na mna pozeraju, mam nocne mory, alebo nespavam,. som nervozna a len kricim a stresujem ☹ mal niekto podobne stavy? kedy mi zaberu lieky?

@ibaja - moja a to kto ťa lieči na depresiu???
kto ti predpisuje tie lieky.... 😠
zjavne ti nepomáhajú ked máš stále také stavy 😲
chcela by som ti pomôcť,lebo z tvojho príspevku cítim beznádej.........
neboj sa moja, všetko zvládneš,potrebuješ trocha sebavedomia a podpory a smiechu 😀
nemysli na zabijanie a strach
si úžasná matka tak sa vzchop!!!!!!!
neviem ake male je tvoje dieťa, ale môže to byť popôrodná depka-- bojuj kašli na čierne myšlienky --ži 😉

@stalker -neboj sa ja som tiež už neverila, že tu niekedy aj ja uverejním taký pozitívny príspevok, no na moje prekvapenie sa to stalo.... 🙂 neboj sa aj tebe bude už čoskoro dobre, len ešte trošku vydrž a bude to ok 🙂 uvidíš 🙂 strašne ti držím prsty, aby si sa z toho čo najskôr dostala

@stalker ahoj, Nevrol jsem taky kdysi brala , ale nemusíš se bát, za takovou krátkou dobu není návykový. Jak Ti zaberou AD, tak Nebrol už potřebovat nebudeš, neboj, jen musíš chvilku vydržet až Ti léky zaberou. Já mám 168 cm a vážila jsem před tím 56 kg, pak jsem schudla na 52 a teď se mi zdá že pomalinku přibírám....to každá po těchto lécích přibere už jen z toho, že se zklidníme a začne nám i znovu chutnat. Je to boj, já vím, ale musíme být silné.....děti nás potřebují. Taky je dobré najít si nějakou zábavu a cvičit. Jinak Jóga je super. Měj se krásně a klidně písni a jestli Ti nevadí z jakého okresu jsi?

chodim k psychiatrovi. dokopala ma k nemu kamoska, ked sa uz nemohla na mna pozerat ☹ chodila som aj k psychologicke, ale po par mesiacoch som to vzdala a isla som si radsej pre lieky. poporodna depresia to nie je. mne lekar povedal, ze niekomu tie lieky zaberu skor, niekomu neskor... ale dnes sa citim vynimocne biedne. a nikto nevie, ze sa liecim, len manzel a ta kamoska, mne je to veeeelmi trapne, tak som vdacna aspon za to, ze o tom pisem

@lila1 ahoj, ďakujem za podporu, už od rána sa teším ,že sem nakuknem....a až teraz sa mi to podarilo 😵 ja si verím, teraz to nie je až taký brut,ale mám občas divné stavy aj na neurole a citalece...., tak dúfam a verím, modlím sa......,-moja svokra povedala,ked prišla k nám a uvidela bibliu (som veriaca,verím v Boha ,ale nechodím do kostola, na spoved....)že topiaci sa aj slámky chytá......
zajtra ma čaká naročný večer,môj muž odchádza pracovne na noc preč ....a už teraz mám strach , čo to bude....., ale určite pôjdem k svokre s malou.....
..aha, som z banskobystrického kraja
pa

lila a čo myslíš môže váha ovplyvniť,aké množstvoliekov (gramáž)ti predpíšu?????

@ibaja neblázni, to není nic trapného, se slepým střevem jdeš taky na operaci a když jsi diabetik, tak si taky musíš píchat inzulín, který tělu chybí. Při depresi zase chybí jiné hormony, které léky pomohou tvořit. Nic na tom není, je třeba oprostit se od předsudků. Žijeme ve třetím tisíciletí, lítáme na Mars, nebo na kterýho šlaka, tak co bychom se cíili trapně, když léčíme nemocnou duši - 🙂 😎 🙂
Bude ti lépe tak po měsíci užívání - uvidíš, Udělal jsi důležitý a velký krok, že jsi si řekla o pomoc. Nic rozumnějšího jsi nemohla udělat. Když se deprese dostane do stadia, kdy ti zasahuje do života, už se sami nedostaneme - je nutný zásah zvenčí. Biochemické pochody v mozku jsou tak narušené, že se nedokáží samy bez pomoci dát zase do pořádku. to dělají AD. 🙂

@stalker ahoj, gramáž léků se nepíše od hmotnosti člověka, ale od jeho stavu. Někomu stačí slabší dávka a někdo potřebuje silnější. Ale neboj, Ty máš tu správnou dávku, jen musíš trošku vyčkat. A kolik máš roků, jestli se můžu zeptat? Já mám dvě děti a táhne mi na 39...letí to, ale vůbec se ne ten věk necítím. Odjíždím na dovolenou, tak se Ti na chvilku odmlčím, ale pak se Ti hned ozvu, neboj....ale dnes ještě popíšem... 🙂 🙂 🙂 ....Ještě jsem se chtěla zeptat....jaký máš vztah ze svokrou, nedusí Tě spíš, nebo Tě dokáže vyslechnout a podpořit Tě? Myslím si, že by blízké okolí mohlo vědět o Tvém problému a snažit se pomoct. Rodiče v okolí nemáš, nebo sourozence?