Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Dokáže človek s bipolárnou poruchou dlhodobo fungovať?

iva87
14. júl 2020

Ahojte, zaujímalo by ma či máte niekto osobnú skúsenosť, prípadne niekoho v rodine s touto poruchou. Či človek s touto poruchou dokáže normálne dlhodobo fungovať, ak pravidelne užíva lieky.
Fóra, ktoré som našla, sú staršie a užívatelia už neaktívny na MK. Kľudne aj IP. Ďakujem Iva

brna1989
15. júl 2020

@iva87 ahoj, sestra má bipolarnu chorobu
Od detstva bola "problémová",plus do toho pije alkohol.bola na vyšetrení u psychiatra a ten jej určil diagnózu
Ona však problém nerieši, nechodí na terapie a neberie lieky.
Na jar a na jeseň sa u nej stav vždy zhorší, máva silnejšie depresie, menej spáva
Komunikácia je s ňou dosť ťažká , nehovoriac o tom alkohole, ktorý to všetko ešte umocňuje.
Prejavuje sa to u nej asi tak, že z malo ľuďmi vyjde, strieda často prácu, máva návaly radosti a takej húževnatosti sa do niečoho pustiť, pri čom vydrží veľmi krátko alebo to nakoniec ani nezačne, lebo nadšenie veľmi rýchlo pominie.
No a nie je schopná byť sama, musí sa vždy na niekoho "zavesiť" , či už na partnera ( vzťahy jej tak isto nikdy nevydržia dlho) alebo kolegyňu, kamarátku..jednoducho je veľmi nesamostatna a vždy sa na niekoho zavesí a doslova ho vysaje.je veľmi únavná a ľudia na ňu pozerajú štýlom, či jej nehrabe.
No a za všetko ,čo sa jej v živote stane , môžu vždy ostatní a nie ona sama.

iva87
autor
Autor odpoveď zmazal
Zobraz
brna1989
17. júl 2020

@iva87 najlepšia cesta,že berie lieky.ja sa to snažím sestre vysvetliť , že su choroby, na ktoré liek neexistuje a človek to vie a len čaká , kedy umrie a pritom by chcel žiť.
Pri bipolarnej poruche existujú lieky , psychoterapie a iné možnosti.no ona o Tom nechce ani počuť.
Je dobré, že manžel berie lieky.no sú aj dní, možno mesiace, kedy to ani popri liekoch nie je dobré a dostavia sa zmeny, nezúfajte .držím silno palce , hlavne držte spolu a pôjde to ľahšie 😊

elizuella
17. júl 2020

@iva87 riso muller ma tusim tuto poruchu. Je v dlhodobom vztahu. Treba konzultovat s psychiatrom, ktory lieci daneho cloveka a pozna ho.

iva87
autor
17. júl 2020

@elizuella ďakujem, áno k psychiatrovi chodí, nastavuje sa mu liečba momentálne.

brna1989
17. júl 2020

@elizuella toto som netušila o rišovi

espturmalina
17. júl 2020

@iva87 ahoj Ivka, tu platí to, aby mal ten človek dobre nastavené lieky, pravidelne ich užíval, nepil alkohol a mal podporu v rodine. Snažiť sa mu vytvoriť stabilné prostredie s čo najmenším stresom. Neviem, asi by mu dobre padla aj psychoterapia. A hlavne nech si nájde dobrého psychiatra a tých je u nás ako šafranu. Ja mám uzkostnu poruchu, ale mám veľké šťastie, že mám úžasného manžela, inak by som to prežívala oveľa ťažšie, ak by mi niečo vyčítal. Je to sok, ale utrasie sa to.

ackovka
21. júl 2020

@iva87 Ahoj. Ja sa podelím o skúsenosť s osobou trpiacou bipolárnou poruchou, respektíve skúsim popísať, čoho som bola svedkom...nebude to pekné čítanie.

Otcov brat, môj strýko, má teraz 55 rokov, jeho žena má 52..bipolárnu poruchu jej diagnostikovali keď mala tuším 23-24 rokov. Vtedy ešte nebolo toľko dostupných informácií, čo všetko si táto choroba bezcitne zoberie, človek si nemohol prečítať fóra, aby si spravil akú-takú predstavu. Čo môžem teraz pri pohľade na môjho zúboženého strýka so 100% určitosťou povedať je, že keby vedel, čo ho čaká, utekal by preč čo by mu sily stačili.
Ano, strýko s ňou ostal, po nejakom čase prešla na invalidný dôchodok, deti nemajú kvôli dedičnosti BP.. ešte, že tak, lebo si fakt neviem predstaviť, že by sa deti museli pozerať na tú mizériu,... aby to nevyznelo zle, ja chápem, že je to choroba, a že za to nemôže...
Ale ako to popísať...s bipolárnym človekom vás naozaj nečaká nič len starosti, neustály strach a stres z toho, čo príde, musíte byť nonstop na pozore a dávať pozor na každé slovíčko, jednak sú strašne vzťahovační a všetko sa ich dotýka, rozčuľuje, a takiež treba dávať pozor na varovné signály, či sa neblíži pohroma..
depresívne reči, prehnaná energia, entuziazmus, nadšenie, alebo naopak beznádej, a všetko v extrémoch..

A toto všetko, podotýkam, sa dialo POČAS kompletnej medikácie aj terapií... nonstop treba chodiť po špičkách, ozaj dávať pozor na každé slovko čo môže spustiť lavínu, spôsobiť katastrofu.. o partnerskom vzťahu sa hovoriť ani nedá, pretože v tomto zväzku ten zdravý človek nie je partner, je to opatrovník, ktorý má vedľa seba nepredvídateľné vznetlivé dieťa..bola som toho svedkom od svojho detstva a videla som všetky variácie tejto odpornej choroby, a neprajem to nikomu, a áno, s časom je to len a len horšie.
Tak ako tu písal niekto predo mnou... nie je to život. zároveň ale viete, že ten človek nie je schopný plnohodnotného, samostatného života, ale je to ako byť v neviditeľnom väzení...

+ kopa veľmi extrémnych zážitkov, ktoré by boli na dlhé rozpisovanie.. agresivita, nulová empatia, sebeckosť, neschopnosť racionálne premýšľať, psychický teror, sebaľútosť, samovražedné myšlienky, alebo totálna extáza, nonstop monológ čo nemá hlavu ani pätu, plačlivosť... nehovoriac o tom, že títo ľudia dokážu narobiť toľko škody, doslovnej aj psychickej, ale vinný je VŽDY ten druhý, oni nie..

Je to hnusná a nespravodlivá choroba, lieky sú absolútne nevyhnutné a dokážu pomôcť, dokážu potlačiť príznaky, ale nie ju vyliečiť a ona nikam nezmizne, bude rožky vystrkovať stále, a s vekom to bude len horšie.. lieky BP pomôžu, ale nevyliečia ju.
Človek s BP nemôže za svoju chorobu a potrebuje pomoc, bez debaty, ale ak uvažujete o partnerskom živote, nedajbože manželstve, prosím, nerobte si to, budete to celý život ľutovať, bežte preč a neobzerajte sa.. je to ťažké, pretože človek má toho druhého rád a chce mu pomôcť, ale nikto druhý BP pomôcť nedokáže, a život s takýmto človekom urobí zo zdravého milujúceho partnera, ktorý chce a verí, že môže pomôcť, totálnu trosku, ktorá ma po rokoch problém udržať samého seba.. pretože toto sa nedá vydržať

iva87
autor
21. júl 2020

@ackovka ďakujem veľmi pekne za vašu reakciu. Utekať už nie je kam, s manželom sme spolu 14 rokov a porucha sa prejavila až teraz, máme spolu 3 deti, chorobu si človek nevyberá a nám neostáva iné len to čo najlepšie ustáť a veriť, že to spolu zvládneme.

espturmalina
21. júl 2020

@ackovka ja by som to nevidela vo všeobecnosti až tak čierne, na duševných poruchách je blbé to, že pacienti s rovnakou diagnózou môžu prežívať to isté ochorenie v rôznej intenzite, ja mám napr. uzkostnu poruchu, sú medzi nami pacienti, kt kvôli tejto chorobe nevyjdú ani z domu a sú takí, kt normálne pracujú a pociťujú len občasné problémy napr pri cestovaní alebo špecifických situáciách. Tým ťa chcem len Ivi povzbudiť, že nemusí to dopadnúť takto čierne. Dnes sú nové psychofarmaka, modernejsie a aj prístupy a postup liečby, dúfajme, pokročil vpred. Samozrejme, že pri zvýšenom strese sa manželov stav môže zhoršiť alebo prídu obdobia, keď to bude naprd, ale to platí si myslím pri každom chronickom ochorení.

iva87
autor
24. júl 2020

@espturmalina áno Dani, ďakujem krásne takto nejako sa to aj ja snažím brat, každý sme iný, každý prežíva chorobu inak, v inej intenzite, budeme veriť, že u nás to bude tá ľahšia forma 🙏

tinqua
24. júl 2020

@brna1989 toto iste som zazila s jednou kamaratkou, tiez to neriesila, zacalo to nebadane a cim dalej tym viac ma zahrnala do svojho zivota az som zistila,ze nemam ziadne svoje problemy,len kopu jej...a musela som ju doslova odstrihnut, zablokovat na soc. sietach aj v telefone...pre autorku -
@iva87 je nevyhnutne aby dodrziaval liecbu, aby to neskoncilo zle az tragicky....poznala som chalana otca 2 deti, co sa jeden cas citil dobre a svojvolne vysadil liecbu...na vianoce este dobre a na stefana sa obesil v okne....tato porucha vobec nie je raritna a da sa s tym zit dlho a kvalitne,len sa musia dodrziavat pravidla

brna1989
24. júl 2020

@tinqua no presne, aj s týmto sme mali skúsenosť.ze si sestru ľudia museli zablokovať a nezdvíhal telefón.ona vkuse omielala to isté dokola, bola schopná zavolať tej istej osobe aj niekoľkokrát denne a rozprávať ten istý pribeh..ona ani nema kamarátov, ako bežný človek.

ackovka
24. júl 2020

@iva87 Veľmi ma mrzí, že je to práve manžel :( prajem veľa síl a veľmi držím prsty..
Hlavne sa skúste voči jemu správaniu nejako obrniť a odosobniť, aj keď viem že je to strašne ťažké, ale všetky zmeny v jeho správaní a náladách nie sú a nebudú vaša vina, nemôžete za ne a nič si nevyčítajte... myslite na to, že je to choroba, nie ON, kto sa takto správa.. prajem Vám naozaj veľa síl

@espturmalina súhlasím s tým, že u každého má choroba rôzny priebeh, a hlavne BP má viac stupňov. Ale úzkostná porucha a bipolárna porucha sú dva rozličné problémy, pretože úzkosť je len zlomok z veľkej škály pocitov a nálad, ktorými si bipolárny človek počas cyklov prechádza... nie, netreba to vidieť čierne, ak je choroba už tu, človek sa s ňou proste musí popasovať a naučiť sa žiť, ale je to naozaj veľmi nebezpečné ochorenie a je dôležité, aby človek, ktorý má nablízku bipolárneho člena rodiny alebo blízkeho, vedel čo môže prísť a čo to obnáša. Podpora a pozitívny prístup je samozrejme skvelý, ale zas netreba hovoriť, že sa s tým dá žiť v pohode život, je to závažná duševná choroba a lieky dokážu zabezpečiť to, že bude mať miernejší priebeh, epizody budu menej časté a nie také extrémne, ale chorobu nikam nevyženú, len ju na čas ukryjú

ackovka
24. júl 2020

@tinqua presne tak, ľudia s BP majú sklony vysadzovať lieky, keď sa ich stav zlepší, lebo si myslia, že ich už nepotrebujú.. moja teta na pár dní vysadila lieky, chodila vykrikovať do kostola cez omšu, prešla susedom psa na aute, hľadala si frajerov po baroch, utekala z domu... ako som písala, x zážitkov, ktoré tu radšej ani nebudem spomínať.. to bola mánia, naopak v depresii nevládala vstať z postele aj týždeň.... lieky treba ale obmieňať lebo po čase prestanú účinkovať a treba zvoliť novú kombináciu, preto treba byť v strehu a všímať si správanie, či zas nepadá ku dnu

ackovka
24. júl 2020

@iva87 a ako ste prišli na to, že mu niečo môže byť, myslím - čo tomu predchádzalo, aké mal príznaky?

gabesz1
24. júl 2020

@ackovka Ahoj ackovka! Tak to, čo si opísala, bola cesta do neznáma a zároveň poučno pravdivá. Chcela by som sa ťa spýtať, či je možné, aby sa ľudia narodili takouto bipolárnou poruchou? Prečítala som všetky pripomienky, názory a reakcie, ale tvoja reakcia bola skutočne relevantná. Podľa teba títo ľudia môžu mať silnú vôľu alebo oni si ani neuvedomujú, že ......

ackovka
24. júl 2020

@gabesz1 ahoj, no, moja najlepšia kamarátka je lekárkou na psychiatrii a bežne mi ukazuje do krvi doškriabané ruky od BP pacientov a taktiež už pár rokov počúvam, ako sú to najhorší pacienti, pretože sú strašne manipulatívni a nevyzpytateľní :( a nakoľko, ako som spomínala, videla som to na vlastné oči, kedze mame tento prípad bohužiaľ v rodine, tak dobre viem, o čom táto choroba je, i ked radšej by som nevedela.
Bipolárna choroba je dedičná, takže sa s nou môže človek už narodiť, ale u iných sa prejaví až vekom rôznymi "spúšťačmi", býva to stres, nejaká vysoko emočne náročná sitácia, šok, ale taktiež rôzne traumy (znásilnenie, obťažovanie, týranie a podobne) alebo psychické problémy z detstva

ackovka
24. júl 2020

@gabesz1 s tou silnou vôľou.... neviem, premýšľam. Myslím, že jediné, čomu tá "silná vôľa" môže pomôcť je, aby človek svedomito bral pravidelne lieky, to je maximum, čo môže pre seba robiť. Teda samozrejme ešte terapie, vyhybať sa stresu, pokúsiť sa vytvoriť stabilné prostredie, rutinu, kľud.. Vôľu musia mať hlavne tí okolo, aby to vydržali. BP sa radí medzi 10 chorôb, ktoré najviac postihujú kvalitu života, bohužiaľ nielen človeka, ktorý trpí, ale i tých okolo. Manželstvá, kde je jeden bipolárny majú 90% rozvodovosť, neni to sranda, je to veľmi náročné a vyčerpávajúce

gabesz1
Autor odpoveď zmazal
Zobraz
gabesz1
25. júl 2020

Ďakujem

elmsi
27. júl 2020

ahoj...ja mám osobnú skúsenosť, manžel trpí touto poruchou...musím súhlasiť so všetkým čo už tu bolo spomenuté...môj sa síce už lieči 6.rok, dá sa povedať, že sa tie mánie trochu ustálili, už asi rok a pol je "kľud" no aj tak to je "oničom"....manželstvom sa to ani nazvať nedá, ale ako to už bolo spomínané, ja som akýsi opatrovník a on "pacient"...ako keby som na začiatku vedela, čo ma čaká, odišla by som z kratšej cesty, no tiež som mu chcela za každú cenu pomôcť, no uškodila som akurát tak sebe samej....ak budeš mať nejaké podrobnejšie otázky, kľudne aj do IP...držím palce

gabesz1
3. aug 2020

Dievčatá! A akým spôsobom bolo zistené, že osoba trpí konkrétne touto chorobou?

ackovka
4. aug 2020

@gabesz1 túto chorobu diagnostikuje psychiater

gabesz1
4. aug 2020

To som vedela, ale bola by som zvedavá na spôsob diagnostikovania

iva87
autor
4. aug 2020

@gabesz1 myslím, že hlavným príznakom je hypománia/mánia, tým sa bipolárna odlišuje od unipolárnej depresie, aspoň ja som to tak pochopila, často je nesprávne diagnostikovana ak ako prvá fáza nastúpi depresia... U nás bola prvá hypománia, manžel bol stále vysmiaty, robil 100 veci naraz, veľa a rýchlo rozprával, mal pocit, že je najmúdrejší, najlepší vo všetko, všetko bolo až "príliš" super, ale všimla som si to až na druhý krát, pri prvej hypománia bol v práci a až teraz keď vieme diagnózu si uvedomujeme, že tie stavy úžasného šťastia mal už aj roky predtým, teraz sa prvý krát prejavila aj depresia, takže diagnóza je jasná.

ackovka
30. aug 2020

@iva87 Ako sa to vyvíja, zvládaš to?

iva87
autor
30. aug 2020

@ackovka ahoj, ďakujem za opýtanie. Zatiaľ to vyzerá, že lieky zabrali, manžel je úplne v pohode, taky ako predtým. Nateraz..., ešte je doma a rozmýšľa nad návratom do práce, uvidíme čo na to povie psychiatrička pri najbližšej kontrole... Chcem ťa poprosiť, ak by si mi vedela povedať alebo možno tvoja kamarátka psychiatrička, či sú ľudia s BP, ktorí vedú úplne normálny život.. Alebo, že sa po čase u nich choroba prestala prejavovať (pri užívaní liekov, prípadne po rokoch keď nemali problémy a vysadili ich). Naša psychiatrička vraví, že takí ľudia sú, že sa prejavila choroba len po nejakej dramatickej udalosti, v stresovom období a potom akoby odznela, tiež známa mi vravela, že pozná človeka, ktorý je dokonca lekár a ma BP a pracuje, švagor tiež pozná človeka a keby sa mu nezveril, ani nevie, že BP má, ozval sa mi aj pán, ktorý je už niekoľko rokov na liekoch a bez príznakov... Nechcem si navrávať, že aj u nás to tak bude, lebo netušíme čo nás čaká, len ma zaujíma či tu taká možnosť je, aj keď aspoň maličká... Ďakujem

ackovka
31. aug 2020

@iva87 Ivka, úplne normálny život to žiaľ nebude nikdy, BP je závažná duševná porucha a nedá sa vyliečiť, dá sa len liekmi regulovať a držať ako tak pod kontrolou.
Je to ochorenie mozgu, kde nefungujú chemické reakcie tak ako majú, takže nie je možné, aby to odoznelo. Okrem toho BP patrí medzi chronické a degenaritívne ochorenia, to znamená že je trvalé a bohužiaľ sa vekom zhoršuje.
Veľmi pozitívne je, že tvoj manžel si priznal, že má problém a je ochotný to riešiť, že to prijal a spolupracuje. Už len to, že navštevuje psychiatričku a užíva lieky je super.
Uľahčil tým veľa vecí nielen sebe, ale hlavne tebe.
Moja kamarátka pravuje priamo na pražskej psychiatrii a sú to brutálne zážitky.. lieky mu určite časom obmenia, zmenia dávky, niečo vysadia atď, ale o tom, aby bol úplne bez liekov a bol ok trochu pochybujem, pretože práve tie lieky ich držia pohromade.
Ono tie príznaky tam vždy budú, ale s liekmi sú oveľa miernejšie, bohužiaľ ako som spomínala, vekom je to horšie a horšie.. buď opatrná s tými radami, že ti napíše priamo človek s BP, že je bez príznakov (mysli na to, že mnoho ľudí s BP si ani počas mánie neprizná, že niečo nie je ok, mimochodom moja teta všade hovorí, že je v pohode a nič jej nie je, a že to rodina z nej robí bláznivú...), a taktiež ver tomu, že títo ľudia sú úžasní herci, moja kamoška mi tiež stále hovorí, že ona tých pacientov vidí bud na kontrole, kde na nu môžu zahrať čokoľvek alebo potom na hospitalizácii, keď už je to veľmi zlé,
ale nežije s nimi v domácnosti a nevie, čo sa deje za zatvorenými dverami.. a to je tá hrozná stránka BP, že je najnáročnejšie práve pre najbližšiu rodinu.
Nechcem ti brať nádej, ale priprav sa na veľa, fakt na veľa

ackovka
31. aug 2020

@iva87 Ono človek môže chodiť do práce a v tomto smere ako-tak fungovať, druhá vec je ten emočný náklad, ktorému musia čeliť najbližší, bohužiaľ častokrát práve partner/partnerka..

Neviem, ako si na tom s angličtinou, ale skús sa popozerať po nejakých EN videách, na youtube je ich plno, kde ľudia hovoria o svojich skúsenostiach s partnerom trpiacim BP.. Napr. https://www.youtube.com/watch?v=bIlwdW4Gl1o
Ja si práve prechádzam komentáre pod podobným videom, je tam napr:

"True bipolar problems include insults, intimidation, hitting, destroying your home/possessions, yelling, pet abuse, crying when someone fights back or even just walks away. Its NOT about just depression. It's sad that this is what is being sold as bipolar disorder. This is a very dangerous disease. You will be cheated on & watch your bank account be drained, you will be blamed for every second of your spouse's mood swings & you will be blamed if you cannot fix them. This isn't sick like having cancer. People don't get "high" on having cancer. Bipolar mania is like a drug, they feel good & strong in the experience.
Take it from me. I have had many bruises, been stolen from & cheated on many times. Meds don't help & there is no law that will force them to keep taking meds. & good luck dragging a man twice your size to any hospital!
My husband's bipolar disorder has ruined my life. His family keeps their distance from him & he has no friends. He tries to seperate me from any friends I make & no matter what I do I make him unhappy. Please do not put yourself through this. It NEVER goes differently for anyone."
"I can remember a pediatrician telling my mother when I’m old enough to date, if I got involved with a bipolar girl, to break it up ASAP...he said it was one of the scariest diseases he has ever seen."
"It gets old and unnatural doing that from day to day week to week month to month it turns into an invisible prison and you end up living your life serving another person constantly saying and doing things to avoid pushing that onset button that could lead to her outbursts and irrationality. Tough life. Its like walking on egg shells with limited freedom."
"You will end up living day to day walking on egg shells afraid to ask even a question, out of fear it could ignite an explosion that will end up ruining everything you built. Bi polar people have no sense of accountability. Not the same as a mentally stable person. This is reality. Don't be a fool.
. As I look back on it now I can't help but to think how foolish I was to have stayed in that relationship. But I felt at the time that any problem could be fixed and, didn't believe in giving up. Truth is you can't fix a sick mind filled with evil and anger.
Well I just wanted to let you I understand and wish you good fortune and a happy life."
"He always wanted to blame me for his mental pain-- I was never enough, I loved the kids too much-- and now he is finally owning up to his behavior while still going in and out of his bi-polar thought pattern and rumination. I have recently done a timeline of the episodes, breakdowns, instability, etc. and could see the steady progression to his fall. If I had known what a monster this disease could progress to, I never would have trusted my instinct in those earlier years to happily be his caregiver. I know that everyone is different, and I hope that for you your path will be better. But in our case even the consistent therapy, the years of meds, the active and healthy lifestyle.... all of the tools we had in place for 25 years eventually buckled under the weight of the disease and played out into the scenario of his need to take his life. I never thought that this man that I had loved so much would fall so far. Had I any inkling of an idea of how bad this disease really effected relationships, and what my future and the lives of my children would look like there is no question that I wouldn't have married him. I can say this because I feel that I have done everything possible to make things work including my own therapy, etc. . I just didn't. know. No one knew. It all seemed so right at the time.... Hence relationship fatigue has won. I'm happy for anyone who does have a more positive experience."

To sú reálne skúsenosti ľudí, ktorí žijú/žili s BP partnermi. Pozri, ja fakt dúfam, že tie lieky mu budú zaberať a bude úplne ok, čo by bol ideálny prípad... ale naozaj sa priprav na veľa. Ja viem, že je to tvoj partner a chceš stáť pri nom, a pomôcť mu, ale bude to ťažké

Tu začni písať odpoveď...

Odošli