Karcinofóbia

janiska111
1. sep 2012

MK už dlho sledujem, čítam Vaše príspevky, no až dnes som sa rozhodla zaregistrovať a skúsiť si pomôcť možno aj vďaka vám. Mám panický strach z rakoviny a ničí ma to. Prvýkrát sa to u mňa objavilo, keď som mala 19 rokov, vtedy som sa z toho pomerne dobre dostala, no a teraz je to zase späť. Mám prácu, čo ma baví, dokončujeme stavbu domčeka, úžasného manžela, krásneho, zdravého 6 ročného syna, ktorý teraz nastupuje do prvej a tento obrovský strach. Prejavuje sa to u mňa tak, že po maličkom nejakom príznaku si vytvorím v hlave najhorší možný scenár rakovinového ochorenia, ktoré to môže spôsobiť, samozrejme hneď hľadám, čítam, tak potom zistím aj iné príznaky, ktoré sa ako napotvoru samozrejme u mňa začnú prejavovať a už sa v tom utápam. Po 10 rokoch prežívam túto nočnú moru opäť, len s tým rozdielom, že mám prácu a rodinu, ktorá ma potrebuje a ja to nechcem zničiť kvôli takémuto strachu. Nevládzem už. Psychológa som zatiaľ neskúsila, lebo nepomohol ani vtedy. Musím sa y toho dostať, chcem proti tomu strachu bojovať. Nemáte podobnú skúsenosť priamo u vás, či u niekoho z vášho okolia? Odkiaľ začať, aby som to prekonala?

trish31
2. sep 2012

@janiska111 ja to tlmim...ale moze sa stat ze ta uzkost na mna pride v praci napriklad....

vojtusovamartina
3. sep 2012

Ahoj,ja prežívam,presne to isté,Mám rakovinyod hlavy až po paty,to neohovorím o strachu pri mojom malom.

Mna to tak neskutočne zožiera,že neviem normálne žiť,aj ked si veľakrát uvedomím,že čo má byť bude. Ale nie som optimista,takže pre mna je to ťažké,Ničím si tým život,vytváram si všeliaké najhoršie scenáre. Neviem sama,ako mám s tým bojovať,

janiska111
autor
4. sep 2012

@vojtusovamartina Ja som pri synovi aj manzelovi na tom takisto ako ty. Ked ich daco chyti, mam v hlave tie najhorsie scenare. Horsie je vsak to, ze aj ked je vsetko vporiadku, len daco zaboli ci tak, tak z toho dokazem urobit horor 😖 Pomohol mi teraz po prazdninach nastup do prace. Ty nepracujes?

lucia20
4. sep 2012

@janiska111 ja som cosi podobne zazivala, ked sa mi narodila posledna dcerka, o ktorej som sice dopredu, ale vedela, ze ma velky nador. vdaka nej sme sa dostali na detsku onkologiu. to si ma mala vidiet dalsie nasledujuce mesiace. pri kazdom boleni bruska /mala ten nador v brusku/, pri kazdom neidentifikovatelnom placi, no skratka pomaly aj ked si prdkala, tak som sa bala, ze nador sa vratil, ze tam kusok ostal, ze budeme musiet spat na onko. a nasledne sa moj strach preniesol aj na starsie dcerky, co ak naraz dostanu leukemiu a podobne. Dcera mala same modriny, co nebolo nic neobvykleho, ale v mojej hlave sa uz zacali tvorit myslienky, ze je to urcite rakovina a podobne. ved dobre vies o com hovorim. tkato som sa zozierala par mesiacov, po nociach plakala od strachu, ze o vsetko pridem. potom som si povedala, ze dost. to ci moje deti dostanu alebo nedostanu rakovinu nie je na mne. ak to ma prist, tak to pride a budeme bojovat. radsej si uzivam kazdy jeden den, kazdy okamih, no vsetko. vzdy som sa velmi bala, ci sa k nam znovu rakovina "neprihovori", ci nebudeme musiet znovu vyslovovat slovo onkologia, aj ked sme stale este jej pacientami. po 1,5 roku od narodenia dcerky dostala agresivnu formu rakoviny moja mamina. nador ani nebol nahmatatelny, cize ak by zhodou okolnosti nepodstupila jedno vysetrenie ani na to neprideme, kym nebude neskoro. takze prisiel nadych, vydych. resp. vela vydychov a nadychov. jeden den komplet cely prerevani, v tajnosti pred svetom a potom velky nadych a islo sa do boja. ved pri dcerke sme sa s rakovinou zoznamili, to bolo uvodne kolo, tak sme uz mali "navrch" a bojovalo sa nam uz lahsie. dalsia uzasna sprava prisla, ked sa zistilo, ze maminina rakovina je dedicna po zenskej linii. vies si ma predstavit, ja baba a doma tri dievcata.... spravila som vsetko preto aby som zistila, co robit a ako sa spravat. prave cakam na svoje vysledky z genetiky a dievcata budu sledovane od puberty. ak nemam ten gen ja, tak hadam ani ony nebudu mat. moja mamina nikdy v zivote nepila, nefajcila, zdravo sa stravuje.... takze v podstate nespravila nic cim by si to privodila ona sama. cize nejaky strach dopredu je zbytocny. jasne obavy su, ale urcite nedovolim, aby mi moj strach z predstav vzal moj sucasny zivot. pretoze ked kazdy jeden den stravim umaranim sa, strachovanim a hlupymi predstavami, premeskam vsetko to krasne a uzasne oc teraz doma mam. a raz si poviem, ze som cely zivot a vsekto stastia premrhala tym, ze som sa bala a trapila. a to nechcem. cize zaklad je asi v hlavicke. treba si to zhodnotit sama v sebe, ci chces byt stastna a obozretna, alebo velmi uzkostliva a ustrachana po zvysok svojho zivota. a takym typom ako si ty, radim NECITAT. lebo priznaky si najdes na kazdu chorobu. to neni problem. ja som stale zdrava, lebo sa nesledujem. 😀

vojtusovamartina
5. sep 2012

janiska111 ano ano,je to tak aj u mna ,len malinká boliestka,príznak,ja už som v panike. Jooj,vieš ako by mi pomohlo,keby som nastúpila? Aspon dufam,ale tu na Kysuciach sa zamestnať,je zázrak. Ale už mi z toho šibe.

trish31
5. sep 2012

@lucia20 mne si svojimi slovami velmi pomohla 😉

trish31
5. sep 2012

@vojtusovamartina
@janiska111 baby tak mne sa dnes toci hlava ako blazen,no a hadajte co prve ma napadlo? 😠

lucia20
5. sep 2012

@trish31 som rada. fakt sa viem vzit do vasich pocitov. fakt som si tym sama presla. ale ono je to vsetko v hlavicke. ked hlavicku dame doporiadku tak bude vsekto ok. 😀 a ak clovek nevie kedy pride o to co ma a to nemusi byt len rakovinou, ale kludne nejaka nestastna nahoda, nehoda alebo zhoda zlych okolnosti, tak preco miesto uzivania si zivota mam stravit cas trapenim co mozem stratit? az terajsi zivot stratim, tak potom sa budem trapit dost. takze hlavicky hore, usmev na pery a spokojnost do srdiecka vam prajem. pozrite na to krasne co mate doma. to stoji za tie kazdodenne usmevy. 😉

trish31
5. sep 2012

@lucia20 ono psychika je velky carodej...len skoda,ze niekedy to nie je az take jednoduche dat do poriadku ako sa zda.

lucia20
5. sep 2012

@trish31 veru veru. mas svatu pravdu. nie je to lahke a nie je to tak, ze si to teraz poviem a je to. to treba samu seba presvedcit. a to je tazsie ako ked presviedcas niekoho druheho.

trish31
5. sep 2012

@lucia20 ja uz na tom pracujem ale vidis dnes ma opat pochytil taky stres....

lucia20
5. sep 2012

@trish31 to predsa nevadi. hlavne je ze kracas dopredu a nestojis na mieste. aj ked malymi krockami, ale lepsie ako nic. a nezabudni, ze ked pojdes malinkymi krockami, tak zrazu sa otocis a zbadas, ze si presla obrovsky kus cesty a ani nevies ako. ja som tak prezivala cele tehu. nemyslela som dozadu uplne na koniec co bude, lebo tie scenare ma zabijali. isla som po malych krocikoch. to co riesis dnes sa snaz co najlepsie a uvidis zrazu budes tak daleko, ze ani sama neuveris. 😉

trish31
5. sep 2012

@lucia20 sama si hovorim:Zit treba pre dnesny den akoby bol posledny.A na druhej strane si to kazim takymito sprostymi myslienkami aj ked sama viem,ze co bude v tomto smere,to neovplyvnim

vojtusovamartina
5. sep 2012

@trish31 - Mne satočí hlava často,nízky,tlak,ale ja momentálne riešim otrasné búšenie srdca. Casto mi bije silno a rýchlo ,ale to neberiem,tak vážne,lebo to mám zo stresu a z anémie,ale pred včerom večer,ked som zaspávala,tak mi začalo biť ako keby malo nejaký silnejši zaber, Neviem,samozrejme,čo je typické pre mna,hned som si vygooglila tie najhoršie scenáre až po mozgovo cievnu príhodu. Sibnutá som riadne.

lucia20
5. sep 2012

@trish31 sama si pisala ze psychika je velky carodej. tak ako funguje uzasne u onko pacientov, aby nahodou u teba nezareagovala presne opacne....

trish31
5. sep 2012

@lucia20 tohto sa obavam preto musim mysliet pozitivne 😉

lucia20
5. sep 2012

@vojtusovamartina no ja som toto zazila, tiez som uz myslela, ze mam infarktove stavy. isla som internej, lebo uz ma to vystrasilo a vies co mi dala? magnezium, lebo som mala malo zeleza a velmi nizky cukor. tak mi nakazala okamzite poriadne zacat jest. 😀

lucia20
5. sep 2012

@trish31 presne tak, treba mysliet pozitivne. vo vsekto zlom hladaj to dobre. 😉

trish31
5. sep 2012

@vojtusovamartina ty si ako ja...hned knihy a google

trish31
5. sep 2012

@lucia20 presne....obycajne magnezium....casto su to obycajne banality....

lucia20
5. sep 2012

@trish31 ved to, ze casto su to uplne obycajne banality, ale clovek sa tak vystresuje, ze az. aj ked ja mam na stresy svagrinu, minule som z nej mala origost tlak 148/98 a tep, ze 145. tak som povedala, ze dost, kvoli nej sa predsa neodrovnam. 😀 😀 😀 😀

vojtusovamartina
5. sep 2012

@lucia20- Ja,sa tak dokážem tiež vynervovať z podobných osob,ale tu to tak nemožem podrobnejšie rozpitvávať. Ale dosť mi ničia psychiku....Porozprávala by som Ti,ale kedže je toto stránka,kde to može každý čítať,tak radšej nie.

vojtusovamartina
5. sep 2012

@trish31- Vieš čo,ale ked som ešte nepoznala internet,lepšie povedané.ked som nemala k nemu prístup,tak som si žila život a nikdy ma nenapadla nejaká rakovina. Samozrejme vtedy som nemala malého,takže som nemala tolko starosti. No,ale ako náhle mám internet,tak to ide dooooole vodou.... 😢

lucia20
5. sep 2012

@vojtusovamartina aj proti takym sa musime vediet obrnit. ber to tak, ze takyto su nasim trenazerom nasej trpezlivosti a sebaovladania. moj otec hovori krasnu vetu: " debilovi nevysvetlis, ze je debil" 😀 😀 😀 😀 😀 to si vzdy pomyslim a je to. 😀 😀 😀 😀

vojtusovamartina
5. sep 2012

@lucia20.no nie vždy sa to sá, 😒

trish31
7. sep 2012

@vojtusovamartina
@lucia20
@janiska111 a zas mam svoje stavy 😒

lucia20
7. sep 2012

@trish31 tak ich napis. napis sem svoje myslienky.... pocuvame...

trish31
7. sep 2012

@lucia20 cely den ma boli cele telo,toci sa ma hlava,akonahle som prisla do prace.Moze to byt stres,spala som 2 hodiny,dnes som davala vypoved,celu noc som preplakala.Ale ja?Ja si to sama zhorsim a poviem si:Urcite si chora.Toto nie je normalne.Urcite mas rakovinu.

lucia20
7. sep 2012

@trish31 super, takze problem mame na svete. je identifikovany. nakolko zijem velmi vytazeny zivot, praca, tri deti, domacnost a prerabky presne viem ako to vyzera v tejto chvili s tebou.

Takze prva otazka- jedla si dostatocne? nemyslim ci vela ale dostatocne vyzivne veci, kde je energia.
druha otazka- spala si len dve hodiny a plakala zvysok noci?
tretia otazka- dnes si mala stresy, psychicke vypatie, velmi narocny den?

Ak ti mozem poradit sprav ak mozes nasledovne. Daj si poriadny obed. najlepsie doma vareny, lahky, ale taky co ta zasyti. Kedze si spala malo, tak si aj ked len na pol hodinku, ale zdriemni si. nie pred telkou, ale pekne v postielke v klude a tichu, rob uz dnes len menej narocne roboty, ale take co ta zaujmu a budes sa im venovat.

Moje vysvetlenie tvojho stavu....
Cele telo ta boli z psychickeho a fyzickeho vytazenia. Kedze si bola v strese, to ti ubralo energie ako keby si cely den kopala kanaly. Hlavicka ta boli z toho nocneho plakania a nedostatku spanku. a ak sa citis slaba a bolava, tak je to preto, lebo si dostatocne nejedla.

Presne tieto symptomi mavam aj ja. ak sa dost nenajem, toci sa mi velmi hlava, citim sa tak ako keby som ani nedokazala zdvihnut ruku. aj najest sa je pre man velmi namahave. velmi mi klesne cukor a ttoto je potom nasledok. ked malo spim alebo celu noc placem, tak rano a nasledne cely den mi priam huci v hlave komplet cely den, ani kava nepomaha.

cize ziadna rakovina. obycajna unava a vycerpanie. tiez si len clovek. skus spravit to co som ti napisala alebo aspon cast a daj vediet ako to dopadlo.

trish31
7. sep 2012

@lucia20 ano prerevala som kompletne celu noc az som zaspala.Jedla som az teraz-dala som si obed.Spat nemozem som v praci a premaham sa aby som nerevala zase...

Vidis.Toto je rozdiel medzi mnou a normalnymi ludmi.Ty si povies :vycerpanost.Ja si poviem: rakovina

A to nie je normalne.Ja citim a viem ze mam velmi vycerpavajuce obdobie na psychiku,vlastne cely rok je taky.Asi by som sa mala zamerat na seba.A svoje dobro.