Mám chorobný strach o deti - mám vyhľadať pomoc?

@sandra1910 no veru nastiv toho odbornika lebo miesto toho aby si si uzivala radosti so svojimi ZDRAVYMI detmi tak si sa upnula na chorobu ktoru nemaju...si uvedom naco budes spominat, na to ako si pri svojich detoch cela bez seba googlila denne o rakovine ? good job

@lubiss ved tohto sa bojim ze toto pekne obdobie prejde a ja budem spominat len na toto..na to moje chorobne sledovanie ich a googlenie

@sandra1910 mnohe ti tu napisali, poradili...asi by si sa mala nad tym zamyslieť. Uz len fakt, ze si uvedomujes svoj problém, je prvym krokom k uspechu, teda k tomu ako sa z toho dostať. Mam kamarátku, ktora dva tyzdne pred ockovanim svojej dcerky uz mysli na to ako bude mat malá horucky anikdy kadejake nepríjemné reakcie z očkovania. Podotykam, mame rovnako velke detičky. Ja som pred ockovanim na nic megativne nemyslela. Vies ako to dopadlo? Moj syncek ani nevedel, ze bol ockovany a jej dcerka mala horucky a pokazeny spánok asi na dva týždne. Vidis co robia negativne myšlienky? Pretoze ja si myslim, ze tá kamoska si to sama pritiahla. Nerob to svojim deťom! Rieš tento svoj chorobný stav, daj sa dokopy, pretoze deti si časom začnú uvedomovať, ze "mamička je nejaká iná". Držím Ti prsty! A pamataj, si silná a zvladnes to!

moja neter mala ako 3r rakovinu, velmi tazka liecba, byvala som vtedy s nimi, vsetko som s nimi prezivala.. vlastne deti som este nemala a aj bez toho som trpela velkymi strachmi o blizkych..

ked som prvy krat otehotnela, tak som nedokazala mysliet moc pozitivne, ked sa maly narodil bolo mi hrozne ako som sa bala (mal aj nejake zdr.problemy).. potom sa mi narodila druha dcera, nevravim ze strach sa stratil, ale ona mi do zivota vniesla tolko energie ze som sa dost zmenila.. aj pri tretom som sa zase zmenila.. a bojim sa vnutorne stale, ale za tie roky som si na svoje sibnute myslienky o katastrofach zvykla hoci obcas ma prepadne az uzkost "co ak".. najviac mi pomaha asi to, ze nemam moc casu nad tym premyslat, ze som velmi zabudliva a nedokazem sa dlho sustredit na jednu vec..

a co je hlavne, NECHCEM aby moje deti boli "strachoprdi" a tak si svoje myslienky nechavam pre seba, zabudam na ne a prichadzaju nove a tak dokolecka si zijem.. (dnes je dcera na vylete vo viedni.. ani neviete kolko katastrof sa mi odohralo v hlave)

deti nastastie ustrachane nie su, ja sa snazim byt nad vecou a snad sa mi to aj dari..

ak ta to velmi obtazuje, zajdi k odbornikovi moze ta naucit ako svoje nechcene myslienky zvladat..

(mam kamaratku, ktora sama sebe hovori psychomatka.. a veru je to obcas premna aj odstrasujuci priklad ako nikdy nechcem aby som pred detmi vyzerala.. riesi doslova vsetko a velmi.. viem ze ma na to svoje dovody a chapem preco taka je, ale myslim, ze to jej syna dost ovplyvnuje)

Chce to len psychologa ktory ma s podobnymi pripadmi skusenost.da sa s tym pracovat,nie je to neriesitelne.

@sandra1910 najprv o deti, potom aj o seba. ale ja som uz mala vseliake symtomy psychickeho povodu. teraz uzivam uplne najslabsie AD a je to o 100 percent lepsie, konecne sa citim aj myslim normalne. A chodila som aj na psychoterapiu.

@shee11 ahoj,prosim ta ked si mala strach o seba mala si aj nejake fyzicke prejavy?mozes aj ip..

@sandra1910 Ahoj niečo podobné mám aj ja ako sa narodila druhá dcéra, staršia vtedy začala chodiť do škôlky a hneď doniesla červenú virózu a ja odvtedy v strese...kontrolujeme teplotu, bojím sa robiť veci ktoré som napr.so staršou bežne robila a teraz sa bojím bo co ak ochorie...no proste furt stres, panika, cez zimu som bola na tom z toho fakt zle...teraz sa snažím to neriesit, čo ma byť bude, ale úplne von z toho nie som.
Bojím sa chodiť na kúpalisko bo však co ak ochoreju, nejdem k našim bo co ak dostanú dačo a pohotovosť ďaleko, vonku prší hoboj doma byť bo co ak...je to na prášky....so staršou ta vonku ci snežilo, pršalo, fukalo, či mínus 20, na kúpalisku v bazéne pri počasí ze mne sa nechcelo...teraz si to neviem predstaviť s malou a štve ma to, vôbec neviem co sa to pokazilo v tej mojej hlave....ale inak platí co tu boli písané, ze prestaň na také.myslieť bo si privolas, ja som privolala kiahne aj rotavirus preto sa snažím davat do poriadku a dúfam to prejde čím skôr bo aj pre toto sa bojím mať ďalšie babo.
A s tým spánkom si ma pobavil a bo ja sa už od pôrodu prvej stazujem, ze nespí dlhšie a keď spí tak uz sústreďujem co jej je...a mama ta mi uz do drbnutych s prepáčením nadáva, za to 😀

Je super, ze si to sama vsetko uvedomujes, ze to uz prehanas a namiesto toho, aby si sa zo svojich deti len radovala, vacsinu casu travis patranim a sledovanim, ci im nieco nie je...
JEDNOZNACNE treba vyhladat psychologa...kamaratkine uistovanie je uplne mimo a vidno, ze je zaujata, lebo ta ma rada ale ver mi, toto, co si opisala nie je v poriadku...ries to.

Zničíš si vzťahy s deťmi a s ľuďmi okolo seba. Radšej by som to riešila s odborníkom, lebo ako to opisujes, naozaj je to veľmi mimo normálu. Držím palce.

Mimochodom, pri Googleni vždy vyjde rakovina. Aj keď vás len svrbí zadok, lebo je zle utretý.

@sandra1910 mne tiež trošku hrabká na hlavu. Mám podobnú skúsenosť ako ty, že sa mi paranoja spustila zo syna kamarátky. Všetko bolo v poriadku do roku 2015. Poobede začala suseda-kamarátka trieskať na dvere a kričať, že jej syn nedýcha, že zomrel. Tak sme zbehli na prvé poschodie a tam malý bezvládne leží v obývačke na zemi. Mal 3 roky. Nevlastný tatko tam niečo hovoril bezradne do telefónu. Z hysterickej kamarátky vypadlo, že malý mal vysokú horúčky a zrazu padol nedýchal. Prebrala som telefón, zistila, že malý horí, a s pomocou dispečerky som dala obklady na zápastie a členky. Myslela som si že je mŕtvy, lebo mi prišlo že skutočne nedýcha. Dispečerka ma ukľudňovala že RZP je na ceste a mám ho ešte raz skontrolovať. Prišlo mi, že trošku dýcha. Po obkladoch sa malý trošku prebral a mrknal. Kamarátka v panike ušla vonku čakať mamu alebo jej sestru a nevlastný tatko musel ísť dole otvoriť dvere a počkať detský pediatrický team. Ja som tam s malým ostala sama - dispečerka na uchu. Tak hrozne som sa bála, že malý zomrie. Bolo mi do plaču. Kamarátku som počula vonku hystericky kričať a plakať, malý mrnkal a nešlo mi ho ukľudniť, a ja keby som mohla tak ujdem alebo sa rozrevem na celé kolo. Záchranná služba prišla do pár minút, s kľudom angličana prebrali malého, povedali, že určite bude v poriadku. Kamrátka prišla a naložili ju aj s ním do sanitky. Ja som vyšla hore a hovorila som si, že je už dobre. Všetko prešlo, ale ... vytvorila sa mi potom psychóza zo strachu, že mi zomrie vlastné dieťa. Syn trpel na vysoké horúčky - odjakživa a ja som to vždy síce so strachom výborne zvládala. Po tejto udalosti som pri synovej nemoci začala dostávať záchvaty strachu, plakávala som od zúfalstva, stále ho sledovala, a keď v delíriu v 40.kách niečo bľabotal, tak som bola zrelá sa zošalieť. Do tejto zimy mal syn horúčky a ja som sa do tejto zimy nedala dohromady. Viac ho sledujem, mám o neho obavy. Čo do toho dňa kým nezaklopala kámoška vôbec nebolo. Nikdy by ma nenapadlo, že ma to tak ovplyvní.

@kittykat22 po tejto skúsenosti sa ti ani nečudujem, myslím, že to by sme každá mali z toho nejakú nazvem to že ujmu. Toto sa proste na človeku podpíše. Neviem či sa s tým dá niečo robiť, možno nejaké sedenie so psychológom.

@melynda dufam, ze syn uz tento rok nebude mat horucky. Je velky. A ja uzatvorim tuto sialenu kapitolu.

@sandra1910 Tvoje úzkostlivé správanie môže mať negatívny vplyv na tvoje deti. Vygoogli si niečo aj o svojich "chorobách", nielen o tých, ktoré predpokladáš u svojich detí. Daj si Persen na začiatok.

@sandra1910 každý deň sa stane niečo zle nemôžeš to tak prežívať.Deti budú potom na seba precitlivele a ustráchane zo všetkého.Raz pôjdu samé zo školy, samé na bicykli čím skôr to začni riešiť...ja sa tiež bojím, ale trocha iným sposobom.

Lekar ma pravdu.yak si to len privolas.skus sa nuecim zamestnat,kresli,hackuj,upratuj...mas asi kopu casu rozmyskat nad blbostami a konspirovat teorie co ak... nechaj im trocha priestoru nech sa aj trocha udru netreba hned letiet na pohotovost.ak si taky samolekar,naco potom hned bezis k lekarke,ked aj tak to je iba tvoj prelud.odpoj si internet.

Ja som mala jednu známu presne takúto čistá katastrofa skúšala som sa jej taktne naznačiť že to preháňa urazila sa na smrť čisté psycho bola už sa nevídame ale je úplne rovnaká ako predtým nič len choroby choroby proste des poraď sa s odborníkom než narobis viac škody ako úžitku všetko čo je extrémne je škodlivé a neprospieva nikomu

Fu..no tiez som z tych uzkostlivejsich matiek,ako prezivam s nimi kazdu chorobu,ved clovek nerad vidi,ze sa trapia a boji sa o ne. Ale toto,co mas ty,to uz je ozaj extrem a asi aj na lieky. Minimalne do doby,kym tvoj mozog prestane nadmerne pracovat a zacnes pracovat na odstaneni fobie.
Ale prvy krok aj tak musis urobit sama. Psycholog ta urcite nebude povzbudzovat v googleni. To bude prve,co ti zatrhne. Druhe bude to,ze sa mas sustredit na silu okamziku. Zameraj svoje myslienky na tu a teraz a nie o tyzden,mesiac, 10 rokov...
A keby aj mali nejaku chorobu,tak co urobis? Vyliecis ju vlastnou panikou? No sotva,snazila by si sa hladat riesenia,sposoby liecenia a tesila z kazdeho pokroku a dna,kedy je to lepsie. Razom by ta presli myslienky,ze maju este toto,alebo hento..
Fakt s tym zacni nieco robit,lebo toto je zaciatok konca..ale nie ich,ale tvojho..psychickeho...este si sebe s tym aj nieco fyzicke privodis.

Ahoj ja mam tiez strach odkedy mi dcerku sanitka odviezla ☹

Ako keby si pisala o mne.Ja mam tiez prehnany strach o deti ale nam zomrela dcerka preto sa tak bojim.Mne staci ked maju deti iba soplik a uz bezim k dr.

@sandra1910 kazda matka sa boji o svoje dieta...moja dcera ked bola mala skoro 2x zomrela, take hnusne urazy mala....od vtedy som bola hrozne ustrachana...a velmi predvidava a vsade som videla vsetko co sa moze stat....viem ze to bolo prehnane, ale po tom co som zazila to bolo uplne normalne....casom to preslo...aj ked sa stale bojim viac ako ine matky....trosku som povolila 😊, musis sa o tom sniekym porozpravat ....najlepsie psychologicka....a kazdy den sa tes ze su zdrave 😉 nesleduj to lebo zcvoknes....niekedy mozes stat pri dietati ako ja a stane sa nestastie....a niekedy spadne z 3 poschodia ako dnes to dietatko a oprasi sa a je v pohode

@sandra1910 Život nemáme pevne vo svojich rukách, ani vlastný, ani životy našich blízkych. Je to fakt, s ktorým sa treba zmieriť. Ak si veriaca, máš to ľahšie, môžeš svojich blízkych zverovať pod Božiu ochranu. Ak nie si, je to ťažšie.
Ja v práci vidím ťažko choré deti a tiež mám doma dve malé deti.
Postupne to vnímam tak, že sa snažím byť vďačná za každý nový deň a nič nebrať ako samozrejmosť. A keď sa má niečo stať, tak sa stane. Nedokážem svojich drahých ochrániť pred všetkým.
Choroba s smrť sú v našej spoločnosti tabu, no je dobré, ak si ich človek uvedomuje a do istej miery sa s nimi vyrovná.

Aj ja som tak natom,mne dr.zakazala internet.vcera som čítala o Peteovej-rakovina prsníka ako zomrela...a uz som mala tlak na 200... už si myslím že mám príznaky a popri Tom chodím na sono raz za rok
Všade okolo nás sú nejaké vazne choroby
Kamarátka zomrela pred 3 rokmi náhle na rakovinu
Pred dvoma mesiacmi bábätko u nás na dedine, ktoré sa narodilo ako zdravé, neskôr prišli na vzácnu chorobu a povedali že do roka umrie...tak ja tiež sprostá niekedy rozmýšľam či mi netreba psychiatra... hlavne negoogli, lebo na internete je toho hrozne veľa.Aj a bolesťou krízou som si vybojovala MR, lebo som si neviem čo myslela.
Detí mám dve keď spadnú hneď idem po betadine lebo musíme dezinfikovať
Bojím sa aj ,, suchého utopenia,,keď prídeme z plavárne 😣 manžel tiež povie že mi šibe 😒
Určité niesi sama, veľa matiek sa bojíme
Ja sa večer pomodlim ale viac robit nemôžem
Neboj veľa šťastia

Ja som tiez taka ze vzdy ked mi niekto povie nieco take hrozne.Zacnem sledovat seba aj malu
A uplne som z toho rozhodena .
Ako pisu baby,nepomoze to len sa s tym zbytocne deprimujeme.
Takze si povedz v hlave stop .vsetko je ako ma byt a tesime sa😉

Ved to @simonkaa5 a tym padom je nam horsie. A same si to tym padom robime. Ja tiez uz som prestala citat a snazim sa zit naplno a neriesit, je pravda, ze clovek nevie kde nas co caka. Po kade mame tu nasu pomyslenu ciaru zivota alebo akoby som to napisala. Preto si musime uzivat kazdy jeden den 🙂

@sandra1910 Áno počúvaj rodinu a choď na psychiatriu. Vážne. Resp. porozprávaj sa s psychoterapeutom a pracuj na tom aby si to zastavila. Keď sa to rozvinie, už to pôjde ťažšie. Normálny strach o deti je prirodzený. Ak ťa to už takto obmedzuje a uvedomuješ si, že je to už cez, treba to riešiť. Samé to neodzneje. Kým budeš mama, budeš sa báť. Ide len o to, čo s tým dokážeš robiť.

@sandra1910 ja som to riesila aj cez psychologa sice som k nej nesla pre tento problem ale riesilo sa aj toto...som podobna ako ty
a je na tom pravdy: pozor privolas si to... ja ked som vyslovila : pozor spadnes - tom momente spadol...alebo pozor stane sa to a to.... v tej sekunde sa to stalo🤨 matka s dietatom je prepojena - uplne az do 7 rokov zevraj - a normalne sa da privolat chorobu iba s myslienkou...ja som bola skepticka tiez ale ako som nad tym zacala rozmyslat ozaj sa to stava...ked ja som nebola top maly hned ochorel... takze byt v klude a naozaj neuskodi ten psycholog nie je na tom nic zle neni to hanba...😊