Mám hororové sny a bojím sa, že prídem o syna
Ahojte babule. Neviem či je to depresia alebo len nejaký psychický blok, ale mám stále strašný strach, že nejako prídem o môjho 3-ročného syna. Krátko pred pôrodom som stratila maminku a 2-ročnú sestru (ale to je na dlho), takže teraz mi už ostalo len moje malé zlatíčko. Je celý môj život a zmysel života, hrozne ho milujem ale stále mám nejaký vnútorný strach, že sa mu buď niečo stane, alebo ťažko ochorie, alebo niečo podobné, čo by znamenalo, že o neho prídem. Už to viac nezvládam..keď vidím niekde v telke alebo na nete, že umrelo dieťatko, tak sa rozplačem a proste sa bojím, že sa aj môjmu niečo stane. Neviem, či je to "trauma" z toho, že som prišla naraz o dve milované osoby, alebo čo, prosím, poraďte mi, ako nemyslieť na takéto veci, a vidieť veci pozitívne. Bojím sa s malým chodiť aj autobusmy, že sa môže stať nehoda, a dovolenka k moru neprichádza do úvahy (lietadlo). Mávam aj hororové sny, že sa malému niečo stalo...ja už ďalej nemôžem, prosím, poraďte ! :'(
@kawasaki17 Tiež som už nad tým rozmýšľala, ale nejako sa nemôžem k tomu odhodlať. :(
@adriana1712 skus to, psycholog Ti moze pomoct tak netreba otalat, najme ak to uz zachadza do takych rozmerov, ze necestujete autobusom koli pripadnej autonehode...osobne sompri psychologovi nebola, ale poznam viacero ludi, kt. si velmi pochvaluju, ze sa im ulavilo a tak podobne a dalej zalezi este aku mas podporu v rodine, znamych , priateloch ci partnerovi...o tom si nic nespominala, ako reaguju najblizsi alebo ci vobec to vedia... mozno postaci viac zivotneho optimizmu, ale ja by som aj tak skusila toho psychologa...
@kawasaki17 Veď aj to je práve to. Nemám sa ani komu vyrozprávať aby som sa aspoň na chvíľu odreagovala. Z rodiny mám už len otca, ktorý na mňa ale zvysoka kašle, takže ten mi moc nepomôže, brata ktorý žije v zahraničí a potom už len priateľa, ktorý je od rána do večera v práci, či je pondelok, či nedeľa, či sviatok. Proste non stop. A ja som celé dni sama doma s malým, ani s priateľmy sa nestretávam, keďže je na mne celá starostlivosť o domácnosť a o Samka. Neviem či by to nemohlo byť aj tým, že som non stop len a len s malým, tak možno preto sa bojím jeho straty, alebo fakt neviem. A keď poviem priateľovy, že chcem ísť s babamy večer niekde posedieť a hlavne sa odreagovať, tak mi len vynadá, že kde chcem chodiť, že mám byť doma. Takže nechodím vôbec nikam, stále som doma a ubíjajú ma tieto myšlienky.
@adriana1712 aj v tom moze byt problem....byt cely cas sama s dietatom a priatel v praci, ziadna kamaratka. preco neskusis niekedy zavolat na kavu? s priatelom si sa o tom rozpravala? inak podla mna by ti mal doprait ist raz za cas niekde s kamaratkami na kavicku alebo vinko, tebe by to prospelo. Mne mm este ani raz nepovedal, ze nemozem ist alebo ze naco tam pojdes, este ma vyhana vonku, ze ja sa predsa staram o domacnost a maleho a ze aj ked mi pomoze aj ja potrebujem zmenu, takze sa rad postara o drobca.
@adriana1712 Ahoj, no tak to moze byt potom aj tým že nechodiš von, si stále doma...a prečo ťa nechce pustiť von s kamoškami? veď to každá žena v domácnosti a hlavne na materskej potrebuje trochu vypadnúť, ked aj na hodinku ...porozprávaj sa sním a povedz mu že potrebuješ, trochu pokecať s kamoškami, že si celé dni doma....
@kawasaki17 Raz som si zavolala kamarátku k nám na kávičku, a to som sa napočúvala. Že či tu bola naozaj len kamarátka, a nie nejaký chlap, a podobne. Ešte mi kontroluje aj moju poštu a keď mi raz našiel správy od kamarátky, tak koniec. Vôbec mi týmto nepomáha, ..on keď chce niekde ísť, tak proste ide. Rovno z práce, takže ani mi to neoznámi, a je dobre. Vravela som mu, že potrebujem vypnúť, že mám toho dosť a potrebujem sa občas odreagovať. Som asi už tak strašne upnutá len na malého a preto mávam tieto stavy. Chcem to ale už zmeniť, nechcem sa predsa psychicky zrútiť alebo čo. V priateľovy oporu nenájdem, nemôžem sa mu ani vyrozprávať, preto aj možno tieto depresie ☹ neviem, ale cením si každú radu a dúfam, že mi niečo, alebo niekto pomôže.
@vilki Je strašne žiarlivý, ide ho rozdrapiť už len keď vidí, že si s nejakou kamoškou píšem. Stále ma podozrieva, že by som sa stretla aj s nejakým chlapom, nielen s kamarátkou. Neviem prečo to robí, nikdy som mu nedala najmenší dôvod na žiarlenie. Veľmi dobre vie, že už toto všetko psychicky nezvládam a že mám toho vyše hlavy, ale aj tak svoj názor nezmenil.
@adriana1712 ahojky aj ja sa pridam do diskusie ked mozem, suhlasim tu s babami ze by si mala ist obcas von, alebo aspon stravit cas sama pre seba. Mne to velmi pomohlo, mam ten isty problem, u mna to vyustilo do toho, ze som presvedcila manzela ze by sme mohli mat druhe dieta, lebo teraz som kludnejsia v tom ohlade ze ak sa jednemu dietatu nieco stane, ostane mi aspon to druhe. Ja viem ze je to blbost a tiez si pripadam chora, ale tiez sa o tom s manzelom nemozem porozpravat, podla neho som hysterka precitlivela. Ale zase on mi umoznuje sa stretavat s inymi babami, inymi ludmi, v pohode, takze tam si to ventilujem. Mam napriklad kamosku ktora zase ma panicky strach z prirodnej katastrofy (poziar, potopa, zemetrasenie...) napriek tomu ze ani jedno este nezazila. Tak sa navzajom ukludnujeme a hned sa clovek citi lepsie. Nechcem sa ta nejako dotknut ale preco si so svojim priatelom ked je ku tebe takyto necitlivy? Ziarlivost je velmi neprijemna, obzvlast ked mu na to nedavas nijake dovody a on si to iba namysla. Ake pozitivne vlastnosti si na nom vazis?
@adriana1712 prepac, ze tak uprimne, ale ty mas najma velky problem s partnerom. co si ty nejake decko, aby si si pytala povolenie, ci a kam smies chodit a s kym sa stretavat? potom sa necuduj, ze ti hapruje psychika. nekontrolovatelny strach o synceka moze byt urcite podmieneny aj stratou z minulosti, ale prave partner by ti mal vytvarat take prostredie, aby si ten stav prekonala. no vztah, v ktorom teraz zijes, ti podla mna ani trochu k pohodovej nalade neprispieva.
mimochodom obmedzovanie osobnej slobody a kontrola posty je forma domaceho nasilia, to uz fakt nie je sranda..
@kvojtanikova @klincek Máte pravdu ☹ s mojim priateľom je to na nevydržanie, ale keďže som závislá od neho, čo sa týka financií, nemám na výber. Keď si "pýtam povolenie" niekam ísť, tak on síce občas prikývne, že fajn, choď. Ale keď už sa niekam chystám, tak mu vždy akože niečo vôjde do toho, takže nemôže ostať pri malom. Kebyže mi má kto postrážiť malého, tak sa ho ani nepýtam či môžem alebo nemôžem niekam ísť. Ale kebyže niekam idem, potrebujem, aby bol pri malom, ale to radšej nepríde domov :( som z toho na nervy, a uz asi aj na hlavu. alebo už neviem ako to nazvať. ☹
@adriana1712 tak aj v tom bude asi pricina, pokial nemas doma prijemne prostredie ale ziarliveho partnera, s kt. je na nevydrzanie ako si to napisala tak to urcite neprospieva tvojej psychike, a bezpricinna ziarlivost je jedna z najhorsich vlastnosti lebo moze vyustit do nekontrolovatelnych rozmerov...
najhorsie je asi ze si od neho financne zavisla, pisala si ze syncek ma 3 roky, teda aj koniec materskej, pracujes???
@adriana1712 chapem, toto je problem vacsiny zien na materskej, o rodicovskej uz ani nehovorim..bohuzial s tym asi tazko nieco urobime. a este horsie je, ze niektorym chlapom to dava o dovod viac spravat sa k nam zle - ved nas "zivia," tak mame drzat hubu a krok 😠 . ale nie je to normalne a nemalo by to tak byt.
jedna z moznosti je financne sa aspon ciastocne osamostatnit, ako naznacila kawasaki..vratit sa do prace, a spolu s vlastnym prijmom nadobudnut zase slobodu, sebavedomie, nove kontakty. niektore veci zacnes vidiet inak, a partner si snad uvedomi, co by mohol stratit 😉
@adriana1712 hmm, tak to ti nezavidim, ale preco sa nechas takto obmedzovat? ty mas pravo ist von s kamoskami, a on nechodi von s kamosmi? a ked je v praci tak sa tam s nikim nestretava ? nemala by si sa nechat... 😒
Dnes som teda vypadla von. Zavolala som kamaratke, zobraka som maleho a sli sme do cukrarne. A teraz sedim sama v izbe so slzami v ociach, lebo ten moj mi strasne vynadal, poslal ma do.....ved viete kam ☹ ☹ ja uz nevladzem. Keby mi mal aspon kto pomoct...ale ja nemam ani ziadnu rodinu, (ked neratam otca a brata ako som uz pisala), takze musim len pocuvat mojho a drzat hubu. Nemam na vyber, lebo ked nieco poviem, vyhana ma z domu. Ano, uz mi skoncila materska a nedari sa mi najst pracu. Takze moj prijem su akurat pridavky, cize par drobnych.
Nemozem od neho odist, lebo by som nemala kde ist s malym a nemali by sme ani z coho zit. Bojim sa uz aj nieco povedat, lebo vzdy mi len vynada, pripadne vlepi ☹ Musim aj tajit ked stretnem v meste dajaku kamaratku a ide s nami napr. na ihrisko.,Lenze niekedy sa prekecnem a uz to mam....nadavky, nadavky, nadavky :( NEVLADZEM UZ ☹
@adriana1712 a otec by ti nepomohol? skus sa mu zverit. pises dokonca, ze ta tvoj priatel bije.
to co prezivas je psychicke, fyzicke a ekonomicke tyranie. ked sa mu nevzopries, bude sa iba stupnovat.
na tom je postavene kazde domace nasilie.
tvoj partner je povinny teba aj vase dieta zivit.
pre teba najlepsie je odist, hoci aj do azyloveho domu, tam ti poradia, ako vybavit vyzivne na dieta.
musis sa pozbierat a prekonat strach.
fuha, tak toto je uz silne kafe, teraz uz chapem preco mas depky a preco sa boljis o maleho, a aky ma vztah k nemu?
@adriana1712 presne ako ti radi filipal. Utekaj kade lahsie. Skus sa porozpravat so svojim otcom, na rovinu a poprosit ho o pomoc, potrebujes hlavne ubytovanie. Peniaze poriesis cez vyzivne. Trosku sa uskromnis, ale ak ti oco pomoze s byvanim, tak by ti to malo vyjst. A neviem ako je to s vyzivnym na teba, ci to plati len pre manzelov, alebo vseobecne. V kazdom pripade zbehni jeden den s malym na socialku a porad sa o moznostiach, prispevkoch a hocicom co ti moze pomoct. Neviem, mozno by sa dala aj predlzena materska do 5 rokov. Dalsie 2 roky by si ziskala na usporiadanie zivota. Atd atd. Radsej ries teraz ako nikdy.
Vsak nemusis sa hned rozchadzat ked to nedokazes. Staci ked budes vediet svoje moznosti.
@adriana1712 ty potrebujes okamzite odist od toho tyrana. Nemas ani kamaratku, ktora by s tebou sla byvat niekam do podnajmu? neviem z ktoreho mesta si, ale v najhorsom pripade by som sa skusila zamestnat v inom meste, prestahovat sa... nemas kamosku, ktora by sla s tebou? Podnajmy byvaju zariadene, staci ti iba oblecenie. Ak si najdes pracu, budes dostavat vyzivne a niekto bude s tebou znasat naklady na byvanie, vies sa z toho vyhrabat a casom postavit na vlastne nohy. Zacni mysliet na seba a svoje dieta. Nema dobry rodicovsky vzor. Nedopust, aby vyrastal v takomto patologickom prostredi. ak ti najblizsie priatel da facku, chod na policiu a spiste o tom zapisnicu. Kazdy jeden takyto papier ti neskor pomoze...
@adriana1712 ahoj, baby maju pravdu, zacni to riesit cim skor, ved toto je obmedzovanie osobnej slobody a dokonca ked ta aj udrie, tak to je naozaj strasne...Takze sa ani nemusis cudovat preco mas take stvay uzkosti, ked je taky doslovne tyran....Nenechaj to len tak, pokial nie je neskoro, nechcem malovat certa na stenu, ale pri takych muzoch nikdy nevies.
@adriana1712 ja by som vyskusala psychologa. mohol by prist na to kde je problem, ze mas taky panicky strach o svoje dietatko.. napr. nejake traumy alebo nezahojene rany, na kt. nerada spominas a cez kt. si sa mozno este psychicky nepreniesla alebo sa s nimi nevysporiadala a mozu ta suzovat aj v takejto podobe...