Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Mám ísť k psychológovi?

staica45
21. sep 2015

Dobrý deň.
Už tri dni uvažujem, rozmýšľam, zamýšľam sa.... rada by som sa spýtala na Váš názor.
Pred mesiacom sme s manželom prišli o nášho malého synčeka. Celé leto bolo hrozné, bojovali sme ako levy, s malým som bola celé noci hore, pozerala som ako má bolesti, ale stále som verila, že to vyhráme. Celé dni som potajme preplakala (nechcela som pred malým plakať), schudla som na 47 kg a nervy som mala v koncoch už vtedy. Nikdy som nebola nejako veľmi veriaca, do kostola som išla 2-3x za rok, pomodlila som sa, keď som to vnútorne cítila. Celý jún, júl a august som sa modlila za nášho synčeka a prosila Boha, o trocha šťastia. Pendlovali sme medzi 3 klinikami na Slovensku, začali sme riešiť aj Mníchov. Prišiel však ten deň a z nášho maličkého sa stal anjelik. S manželom sme zostali opäť sami dvaja. Sme mladá rodinka, žijeme si na Slovenské pomery veľmi dobre, peniažkov máme akurát, precestovali sme celý svet ... žiaľ detičky mať už nemôžeme. Prvé dni po odchode boli hrozné, potom som začala počúvať okolie a vsugerovala si, to, čo mi hovoria všetci. Že malému je takto lepšie, takto ho už nič nebolí a stráži ma zhora. Každú noc zaspávam s urničkou a jeho fotku v rámčeku beriem úplne všade a rozpráva sa s ním. Snažila som sa začať fungovať, chodiť normálne do obchodu, medzi ľudí, ale o tom čo sa nám stalo, som sa odmietala baviť... a v tom to pred týždňom prišlo, spustila to na pohľad obyčajná banálna vec. Na parkovisku náš oškreli auto. Psychicky som sa úplne zrútila, odmietam chodiť do práce, nastúpiť do školy, nechodím medzi ľudí, nezdvíham telefón, odmieta návštevy... jediné čo mám na mysli je to, ako ma môj malý chlapček potrebuje, ako sa k nemu už nikdy nepritúlim, nebudem ho cítiť, že sa nemám o koho starať. Stále som zatvorená v spálni, objímam urničku, s manželom komunikujem iba keď musím. Celé noci nespím, keď aj na pár hodín zadriemem, každé ráno sa budím akoby ma prešiel parný valec. Celé dni mám silné bolesti hlavy, ibalgin zapíjam na kartóny. Mám najlepšieho manžela na svete, má so mnou veľa trpezlivosti, ale za ten čas už je aj on s nervami na konci. Nechcem mu ubližovať, ale nechcem sa už ani pretvarovať, tak ako to bolo pred mojím zrútením. Manžel mi odporúča ísť k psychológovi, ja sa však hanbím. Áno, je to v dnešnej dobe bežné, ale viem, že psychológ sa bude chcieť baviť o mojom malom synčekovi. Však vo chvíli, ako mám o ňom niečo povedať, príde na mňa záchvat plaču,cítim zúfalosť a mám blok.
Chcela by som opäť začať normálne žiť kvôli manželovi a všetkému, čo sme za tie roky vybudovali, ale bojím sa, že keď začnem, tak zabudnem na moju malú lásku.
Prosím nikto ma neodsudzujte, naozaj neviem ako mám pokračovať.
Ďakujem za Váš názor

emilyz
21. sep 2015

Staica, vyhľadaj odborníka. Myslím, že tým nič nepokazíš. Lepšie, ako keby to malo dopadnúť horšie. Veľmi ma to mrzí, je to hrozné, ale nie je všetkým dňom koniec. Slnko ešte neprestalo svietiť. Skús hľadať odbornú pomoc. Držím palce.

piacere
21. sep 2015

ahoj...
Každý ti bude radiť vyhľadať odborníka, rozhodne to nie je žiadna hanba...
Ja ti chcem len napísať, že ti prajem veľmi veľa sily a vnútorného pokoja.... pozrela som si tvoj blog a pri pohľade na vek synčeka ma zamrazilo (mám rovnako staré dieťa). Žieňa, drž sa! 😔

sardinka333
21. sep 2015

@staica45 smrť dieťatka u teba vyvolala stresovu poruchu...kedze pišeš ze si sa absolutne odstrihla od sveta a tvoja kvalita života prudko klesla ja by som pomoc vyhladala. Na svoje dieťatko nikdy nezabudneš, ale na to prideš sama. Ak máš aj depresie, nespavosť, uzkosti tak je na mieste vyhladať skor psychiatra, ktorý robí aj terapie. Nikto nemusí suhlasiť - moj nazor. Prajem všetko dobré aby si si utriedila svoje myšlienky, pocity a začala nový život kde bude mať tvoj anjelik svoje miesto.

dominika6
21. sep 2015

@staica45
v prvom rade sa patrí dať úprimnú sústrasť,teda posielam aspoň takto...
je to smutné a zničujúce,ked rodič prežije dieťa,no nieje hamba zrútiť sa a nemať chuť do života...
ja by som len krátke 2 rady:
1) snaž sa smútiť čo najbližšie k manželovi,zaspávať v jeho náručí,snažiť sa byť s ním aj ked bez slov,hlavne cítiť dotyk a lásku...on plače tiež ale vo vnútri a tiež ťa potrebuje...k psychologovi chodte obidvaja...
2) kúpte si malého psíka ,pri ňom zabudneš na to zlé,budeš mať živého tvora,ktorý ti dá energiu,život a dalšiu chuť do života

diadiana
21. sep 2015

@staica45 ahoj, určite vyhľadaj psychologa, to čo píšeš už aj psychiater by mal do toho čo hovoriť, lebo naozaj je to moc. Začni ale psychologom. S takou stratou sa nedá len tak vyrovnať, ak si citlivejšia, nebude stačiť čas nato aby to prešlo. Len si viacej poškodíš. Potrebuješ to s niekým zdielať, adekvátne kompenzovať a odreagovať negatívne emocie, ktoré teraz prežívaš, nie ich v sebe potláčať, lebo to sa môže prejaviť v budúcnosti okrem poškodenia na psychike napríklad aj nejakým somatickým ochorením. Silno ti držím palce, odhodlaj sa k tomuto kroku určite.

jaya47
21. sep 2015

@staica45 Ahoj, v prvom rade Ti želám úprimnú sústrasť, musí to byť veľmi ťažké.
Čo sa otázky týka, akonáhle rozmýšľaš, či neísť k psychológovi, tak to znamená, že k psychológovi treba ísť. Ja k psychologičke chodím a neskutočne mi to pomohlo. Som si istá, že to pomôže aj Tebe. Posunie Ťa to ďalej, ale určite to neznamená, že na dieťatko zabudneš. Plač u psychológa Ti pomôže, on tam má na to pripravené aj vreckovky 😅

A ešte rada, ak nechceš/nemôžeš platiť. Keď budeš hľadať psychológa, pýtaj sa hneď, či má zmluvu s Tvojou poisťovňou, či vieš mať návštevu bezplatne. Nejakých 10 sedení by malo vedieť ísť cez poisťovňu.

sintra
21. sep 2015

myslim, ze uz davno si mala navstivit psychologa, dokonca si myslim, ze mozno radsej aj psychiatra.

senka111
21. sep 2015

Akutny stav psychiater urcite.Tiez som ho v urcitej faze zivota musela vyhladat a hambila som sa .Dnes uz nie proste som ho potrebovala a pomohol mi.Ale len cas je najlepsi lekar.Prajem hodne sil cesta je dlha.

bosoriak
21. sep 2015

@staica45 Mozes vyhladat aj psychologa aj psychiatra. Psychiater ti moze aspon predpisat lieky na spanie a antidepresiva. Kym nebudes vediet fyzicky fungovat, psychicky to nepojde tiez.

Je uplne absolutne normalne, ako sa citis. Mas na to plne pravo. Ak vsak chces zit aj nadalej, potrebujes pomoc. Urcite vyhladaj psychiatricku ambulanciu. Ku psychiatrovi chodia ludia, ktori mavaju tazke depresie, takze plac je v takej ambulancii uplne normalna vec. Vobec sa netreba hanbit. A psycholog ti zas pomoze o tom hovorit.

Ak najdes energiu, odporucam film Rabbit Hole, je tam vela odpovedi, ktore ti mozu pomoct.

evelynm
21. sep 2015

zlatik, aj ja radim vyhladat odbornu pomoc. Odbornik sa ta nebude na prvy sup vypytovat na to, o com nie si pripravena hovorit. Je mi velmi luto, co ta postretlo, kazde slovo je asi zbytocne. Objimam ta.

staica45
autor
21. sep 2015

AHOJTE DIEVČATÁ
Chcem sa Vám veľmi pekne poďakovať za každú reakciu, názor, radu, povzbudenie, slovo. Som rada, že som sa rozhodla sem napísať a zareagovali skvelé ženy, aj vďaka ktorým som pochopila, že je naozaj potrebné so sebou niečo robiť.
Týždeň som si hovorila, že načo pôjdem k psychológovi, keď to nepotrebujem a bude oberať "o miesto" niekoho, kto tú pomoc potrebuje.
Rozhodla som sa, že zajtra pôjdem k obvodnej lekárke, aby mi odporučila nejakého odborníka z môjho okolia. Sama cítim, že potrebujem minimálne lieky na ukľudnenie, keďže napríklad dnes, mi spustilo záchvat plaču a úzkosti, že som vyliala pohár.
Ešte raz Vám všetkým ďakujem!

womankc
21. sep 2015

@staica45 ísť k psychológovi je to najlepšie , čo môžete teraz pre seba urobiť........... To že tam budete plakať je normálne , ba potrebné, ...... Aj ja som v kuse tam rumázgala. Sama som cítila, že potrebujem pomôcť a sama som šla... a bola to tá najlepšia vec , čo som urobila . Nemala som síce až také akútne reakcie ako ty, ale veľmi podobne som sa cítila, mne to pomohlo upratať hlavu...... všetko som pochopila , síce nie všetko som dokázala aj spracovať zatiaľ, ale začala som sa na veľa vecí pozerať inak...

Na svoju malú lásku nezabudneš nikdy, nikto to od teba ani nechce , len časom pochopíš, prijmeš , on je stále pri tebe , pozerá na teba ...... a nechce aby si sa trápila . Aj tie najhoršie veci sa stali pre niečo ......................

womankc
21. sep 2015

@staica45 veľmi dobré rozhodnutie . nebáť sa to urobiť, nehambiť sa , nečakať ..... prežila som viem o čom hovorím , všetko je len zbytočné prehlbovanie ............... uvidíš ako sa ti neskutočne uľaví

marianax
21. sep 2015

@staica45 moja príjmu V prv rade úprimnú sustrast hrdlo mi stiskalo pri čítaní tvojho príspevku dobre ti nany radia držkaj sa silno objimam posielam aspoň srdiečko

womankc
21. sep 2015

@staica45 ešte dodám, že možno zrejem ťa psychológ pošle priamo k psychiatrovi , netreba sa toho báť , mne to navrhol po asi troch štyroch sedeniach , že to len rozhovorom nezvládnem.......... a pomohlo to veľmi

katrinka8
21. sep 2015

@staica45 - ahoj, veľmi mi je ľúto, čo sa Vám stalo ☹ Príjmi, v prvom rade, moju úprimnú sústrasť.
Určite si sa s tou odbornou pomocou rozhodla správne.
Ak by si ešte chcela, aj tuto na MK je skupina maminiek, ktoré prežili to, čo Ty. Ak chceš, môžeš sa ku nim pridať, určite Ťa príjmu a môžeš si pohovoriť a zdieľať veci s niekým, kto prežíva to isté, čo Ty. Aj to by Ti mohlo pomôcť: https://www.modrykonik.sk/group/2081/detail/

andrejka1974
21. sep 2015

@staica45 urcite vyhladaj lekara, nam velmi pomohol poradil nam ako zit dalej viem je to tazke, zazila som to ak by si potebovala sa vyrozpravat kludne napis

Tu začni písať odpoveď...

Odošli