Používame cookies. Viac informácií tu. OK

Materská depresia

deda444
15. máj 2016

Ahojte baby,chcem sa s vami podelit a zaroven najst aj niekoho kto preziva alebo prezival to iste...som doma uz druhy rok a mam 1,5rocneho krasneho zdraveho synceka...bola som doma aj cele tehu ale posledne mesiace mi uz doma zacina sibat v pravom slova zmysle,nemam na nic naladu, na nic sa uz neviem tesit ten stereotyp ma ubija...zacalo sa to jednym zachvatom placu a odvtedy mam depky....nie vzdy ale niekolko krat do dna...nemam ziadne ine problemy len ma to uz doma nebavi....mam skveleho manzela a kraneho syna len u neviem co zo sebou...hocikedy mam take hlupe myslienky ze az...teraz nemyslim samovrazdu ale take negavitne pocity...neviem ci niektora mate to iste....jednym casom mi bolo az tak zle ze som vyhladala psychiatricku a dala mi lieky...chvilu bolo vsetko ok a teraz mavam obcas znova take divne pocity,strach,uzkost...ale uz je to omnoho menej ako predtym....myslite ze to moze byt preto ze som sa velmi izolovala od spolocnosti na materskej?predtym som viedla dost spolocensky zivot....myslite ze ked nastupim do prace ktora ma velmi bavi tak to pominie?dakujem kazdej ktora si najde cas precitat si to a odpovedat...dakujem

esterienka
15. máj 2016

Ja som taky pocit mala ,ked som bola dlho na materskej 5 rokov. Uz mi doma vsetko vadilo,nevedela som sa tesit na novy den s malym,ako sa budeme hrat .. a vtedy akoby sa stal zazrak sa mi ozvali s jednej roboty. Maly mal len 2,5 roka a nevedela som co teraz. Manzel zostal na materskej a ja som isla robit. Bolo to vykupenie. Ja som opat zazila,ze som tiez dolezita, bola som spokojna,ze mam aj viac peniazkov,domov som sa tesila.. myslim,ze treba ist do spolocnosti.

mima4
15. máj 2016

@deda444

ta izolacia moze byt toho spustacom.

ale skus sa neizolovat, vyjdi si s kamoskami niekedy vonka, chod na kozmetiku, zaplavat si, zacvicit do fitka

bosoriak
15. máj 2016

@deda444 Ak uz mas historiu psychiatrickeho ochorenia, nezanedbaj to a nabehni k lekarovi. Pokojne sa moze stat, ze je to zacinajuca depresia a ak to nechas tak, prerastie ti to cez hlavu. Pocas depresie (ako sama vies lepsie), je postihnute aj vnimanie a to racionalno, ktore ta k tomu lekarovi dovedie. Takze ja by som v prvom rade isla k doktorovi.

Pytas sa, ci ti pomoze nastup do prace. Je to mozne. Vela zenam pomoze. V nasej spolocnosti je akasi zauzivana dogma, ze zena musi byt doma s dietatom stastna, ved je to najkrajsie obdobie a podobne zvasty. Kazda zena je ina. Niektora ide do prace po pol roku a nie je preto o nic horsia matka ako ta, ktora ostane dlhsie. A je lepsie, ked dieta vidi vyrovnanu a stastnu mamu dve hodiny denne, nez mat vkuse z mamy uplakany uzlik nervov.

Takze najprv k lekarovi a ak sa na to budes citit, chod do prace.

mima4
15. máj 2016

@bosoriak veru, tie tlaky a dogmy na mamicky, zeny... ☹

deda444
autor
15. máj 2016

Presne to ze ja vlastne som v liecbe takej uplne slabuckej a ako pisete to ze v podstate som taka povaha ze aj by som chcela nastupit do prace ale aj mam vycitky svedomia ze maleho ukratim o chvile somnou...a bojim sa aby som to neskor nelutovala....ja to momentale neukazujem ze mi nieco je lebo to nieje to co bolo predtym,vtedy sa to nedalo potlacit ale teraz mi je chvilami super a obcas ma napadne taka bludna myslienka.

szisza87
8. aug 2016

ahojte
ja mám 11mesačného syna, velmi ho lúbim,a partnera ktorý je skvelím otcom. Len nejak so mnou sa deje niečo.. my bývame u jeho rodičov, sme tu dost, s malím spolu 9členov.. nakolko ja so tu ,,host" ja sa musím prisposobit. predtým som zvyklapomáhat aj v kuchyni,aj v záhrade, v domácnosti. Svokra je velkou oporou, velmi vela nám pomáha. Dáva pozor na malého.. Mi teraz staviame nový dom svojpomocne, asi by som to este raz takto nerobila... vedla malého.. Priatel príde domov z roboty a hned na dom niečo robit.. Potom ked svokra konči v robote tak príde pre malého. A predsa sa cítim natolko zle.. snažím sa pomáhat aj teraz čo len viem aj v domácnosti, chcela by som pomáhat aj pri stavbe domu, ale jednoducho to nejde. Vedla malého neviem nič robit. Niekedy už som taká nervovo vyčerpaná zo všetkého, že už len plačem.. Neviem sa s nikím porozprávat o tom čo ma trápi.. že som niededy už unavená zo všetkého.. A len sa hádame kvoli tomu a kvoli malému. Potom sa cítim vinná, že prečo to nezvládam.. Mala by som ved mi aj pomáhajú, chýbajú mi kolegyne z práce, že človek vie vypit jednu kávu v klude bez toho aby som musela utekat lebo musím byt stále v pozore. Nemám kamosky s ktorímy by som sa vedela porozprávat.. Aj mamina býva daleko.. Ja som uz rozmýslala tolko či nemozem mat náhodou depresiu? Malí mi strasne zle zaspáva, furt reve aj hodiny kým konečne zaspí.. a niekedy to robí aj 3x za den. A aj to ma už vytáča.Furt stále dookola to robit. Aj dneska sme sa pohádali s partnerom, ja som musela odíst z domu, lebo som cítila ze mi prasknú nervy. Musela som si vyvetrat hlavu, íst sa aspon byciklovat k jazeru.. a vyplakat sa.. lebo uz aj to vadí že plačem.. neviem čo by som mala robit, aby to bolo už v poriadku..

beebo
8. aug 2016

@szisza87 ahoj,neboj to je docasne,maly bude vacsi samostatnejsi a ty budes zase dychat z plnych pluc...a si na MD tak aj preto sa citis tak nevyuzita....ale zapamataj si ze tvoj drobec ta teraz ked je taky maly potrebuje najviac vo svojom zivote a to je tvoja hlavna uloha a praca do jeho min 3rokov kym nepojde do skolky....rano sa na seba usmej potom na manzela a hlavne na tvojho drobca a ver si!!! Ja mam dve deti vo veku 3 a 5 a poviem ti ze to bola riadna fuska ked boli mensi,tiez som mala rozne stavy..

moncano
8. aug 2016

Zo svojej skúsenosti môžem povedať,že u mňa to vyriešil nástup do práce. Tiez som mala ťažké stavy,nervozita,apatia a úzkosť,vsetko sa miešali a východisko ziadne.(,po 19 me siacoch materskej,). Teraz má malý 21 mesiacov,chodi do jasliciek a ja o týždeň nastupujem do práce a neskutočne sa teším😃😃 Nie každej mamine vyhovuje trojročna pauza množstvo Mne chyba pocit sebarealizácie. A môj drobec sa realizuje v jasliach😃a hlavne,ze je spokojný

papricka33
8. aug 2016

@deda444 ak už vyhľadať odbornú pomoc, ries ju aj s psychológom. S iným človekom sa pokús zistiť v čom je vlastne problém. Tak ako v našej spoločnosti existujú tlaky na matku "aby sa starala hlavne o deti", už niekoľko desaťročí sa tu vytvárala predstava, že skutočnú hodnotu má žena len "v pracovnom procese) a matky ktoré ostávajú doma s deťmi sú"puťky", lenivé, príliš hlúpe aby urobili kariéru, príliš neschopné aby sa o seba dokázali postarať bez podpory chlapa...O vyvinovej psychológii sa tu rozpisovať nejdem, o potrebách dieťaťa sa tu asi nebavíme (tie sú u všetkých detí v tomto veku úplne rovnak, aj keď sa často tvárime a chceme veriť, že nie).
Hlavne TY by si mala zistiť, v čom je háčik, že sa v pozícii matky necitis komfortne. Či je to vyčerpaním, tým, že sa v tejto úlohe cítiš nedocenená, či stratená,... nenaplnenymi predstavami, alebo LEN hormonálnymi zmenami.... S tým by ti mohol psychoterapeut pomôcť. Vrhnúť sa do práce a odsunúť dieťa ti nielen nemusí pomôcť, ale k nevyriešenému problému sa pridajú vnútorné výčitky (ktoré si už naznačila). Bol by to možno len chvilkový únik a po čase by sa pocit frustrácie možno vrátil 😒

Tu začni písať odpoveď...

Odošli