Môj život je katastrofa. Neviem sa pohnúť, mám depresie

ani neviem,prečo sem píšem a čo čakám,aké rady,možno len sa vyrozprávať.prosím nepíšte ,ak chcete rýpať,nestojím o také rady.chcela by som sa aspoň niekomu zveriť so svojimi problémami.zničený život,aj tak sa to dá nazvať.katastrofa.
mám problémy vo všetkom.v každej sfére života a neviem si dať s nimi rady.som mladá baba,21ročná
rodina je hrozná,nikdy ma nepodržala,len na mna ziapu,hysterčia,neustály krik pre prkotiny,vybíjajú si všetko na mne,nepomíha rozhovor,prosby,ziapot,nič.proste fatal katastrofa.na výške síce som,ale nie na takej ako som chcela,nebaví ma to,znervoznuje ma to tam,a ešte k tomu to hlúpe cestovanie 200km od môjho rodiska,otrasné vzťahy sú tam,nanič,kamošky a kamošov nemám,som opustená,nemám ani sestru brata,proste nikoho.kedysi som viedla aspon trošku vyrovnaný život,teraz ani náhoodu,každý den pod tlakom a stresom,zvonka potom mi je zle,mám neskutočne zdravotné problémy,ktoré nikto nevie vyriešiť ani lekári,chodím od ambulancie k ambulancii,podstúpila som množstvo bolestivých a hrozných vyšetrení,nič prakticky mi nikto až také príšerné nenašiel,cítim sa unavená bez života zničená,stále jem len nejaké lieky,bola som aj za psychošom,ani ten mi nepomohol,parkrát som aj odpadla,nahromadený stres a tlak vo mne vyvolávajú pocity uzkosti a depresie,nespavosť,nič a v živote neteší, s dlhoročným frajerom je to zle,prakticky od samého začiatku,sme spolu dlhé roky ,ale nerozumieme si,neklape to,no sme spolu,hádame sa,vieme,že to nemá budúcnosť,lenže ja nemám to srdce mu to povedať,lebo je na tom psychicky on veľmi zle,zomrela mu mama,atd,stále voľačo,on je veľmi chorý,proste katastrofa.dokonca sme si dovolili ísť na dovolenku aspon na pár dní k moru teraz tento rok,ani tam mi nebolo dobre,tak som po tom túžila,ani tam som nemala vnútorný pokoj,všetko ma na svete hnevá a sere,nedokážem takto žiť.ani v puberte ,ked som mala 13 som nemala takéto stavy.predstavovala som si,že začnem inak žiť kdesi inde v zahraničí,ani tam by som nemala pokoj,myslím si,že jediný pokoj budem mať len viete kde....naozaj ma to tu nebaví,dokonca teraz som si podala prihlášku aj na inú školu,nevzali ma,neuspešne.
začínam pochybovať o sevet,o ludoch,o existencii dobra,lebo všetko na svete je len a len zle....neviem,ako dalej a ako radikálne zmeniť život,lebo na jednej starne chcem,na druhej už nemám voľu a bojím sa ,čo bude,ked to zmením.prestala som rozumieť sama sebe a ani nerozumiem ľudom dookola,psychologička ma ubezpečovala ,že je to normálne,ja sito však nemyslím.vyskúšala som tri psychologičky,ani jedna nepomohla.
potrebujem nejaku pozitivnu energiu,niečo pozitívne v živote,aspon čosi.psa som si chcela kúpiť,ani to mi moji skvelí rodičia nekupili,lebo vraj to smrdí a treba sa o to starať ,nemám v živote žiadne potešenie.švetko ma omrzelo,nejde čas vrátiť späť,už som zvažovala veľa vecí,kam pohnuť život,ale nejde to,,nemám žiadne financie,živia ma rodičia,aspon niečo,čo mi dávajú,inak láska a neha,objatie ?to neprichádza do úvahy...pritom som dobré decko vždy som bola poslušná,krotká,nepapulovala som,bola som len ticho,ale nie som taká ako by chceli,prirodzene.chyba zase vo mne.
poradte prosím niečo,alebo len prečítajte..nemám zmysel života...každý sa mi čuduje prečo som taká sklučená a taká depresívna,prečo sa neusmejem ani za dlho,nemám dôvod.prečo som bez života,som veľmi precitlivelá,sama.....