Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Nedokážem plakať

polodrahokam
15. máj 2015

Ahojte, žienky, zažila som v živote nešťastné obdobie, dokázala som však vytvoriť novú rodinu, v ktorej si rozumieme, ale po mnohých ťažkých zážitkoch nedokážem plakať napr. na pohrebe, aj keď sa trápim možno viac ako tie čo srdcervúco plačú. Možno ma považujú za bezcitnú, ale mne je to nepríjemné

natalym
15. máj 2015

@polodrahokam To je normálne, ani ja už neplačem. Všetky slzy sme asi vyplakali. Je mi jedno čo to o mne myslí.

evelynm
15. máj 2015

@polodrahokam , ani ja nezvyknem plakat. V beznom zivote vôbec, v nejakých vypätých situáciách minimalne. Moje deti (16,11) ma vlastne prvy raz videli plakat teraz v decembri, ked mi zomrela moja mama. To som plakavala dost. Ale uz znova neplacem. Uz smutim bez slz. Nemyslim, ze je to bezcitne. Tvoja dusa sa so smutnymi vecami proste vyrovnava inac.

ematko29
15. máj 2015

ani ja už nemôžem plakať.

ematko29
15. máj 2015

@evelynm presne tak aj ja a tiež mi teraz začiatkom januara zomrela mamka ktorá mi je všetkým.až žiť musím dalej avtedy som tiež vela plakala až mám pocit ,že som všetky slzy vyplakala.

terezka1947
15. máj 2015

@polodrahokam ja mam zase stavy,kedy sa mi slzy gulaju bez toho,aby som ich vedela zadrzat a stavy,kedy mam pocit,ze som tak vyprahnuta,ze vyschli....clovek,ked vela prezije,myslim,ze je uplne normalne,ze niekedy nedokaze plakat
katastrofa to nie je,vacsia by bola,keby zatvrdlo srdce 😒 voci nestastiu a trapeniu inych ☹

evelynm
15. máj 2015

@ematko29 , ako pises, zijeme dalej a ja viem, ze moja mama je v nebi hrda na to, ze vychovali s otcom dobre dcery. Nesieme jej odkaz, jej zivotne postoje, mame so sestrou pekne rodiny a to je to, co nas rodicia naucili. Slusne zit. Zial, nik z nas tu nemoze byt naveky, s tym sa musíme zmierit. Prajem ti vela sily, nech to zvladas.

ematko29
15. máj 2015

@evelynm zvláštne,hovoríš mi z duše.presne toto isté cítim aj si myslím čo si napísala.aj ja ti prajem vela sily 🙂

klincek
15. máj 2015

tiez na sebe postupom casu pozorujem, ze veci, ktore ma kedysi rozplakali, ma uz nerozplacu (co neznamena, ze ich neprezivam, len reakcia je ina), ale zase niekedy placem za okolnosti, kedy si aj sama tukam na celo..
je to scasti vekom, scasti skusenostami ci zmenou prezivania veci, unavou..alebo niekedy naozaj len pocitom, ze na danu temu uz slzy nezostali. ale hlavne je sa s vecami vysporiadat v sebe, reakcia smerom navonok az taka podstatna nie je.
a inak pozorujem, ze cim som starsia, tym menej ma zaujima nazor ostatnych na moj zivot, a je to velmi oslobodzujuce 😉

natalym
15. máj 2015

@evelynm Aj ja som slzy vyplakala pri maminej smrti. ☹

sednaja
15. máj 2015

@polodrahokam Každý sa s napätými situáciami vyrovnáva inak. Mne sesterka povedala na pohrebe, že mi ani nie je ľúto, že mi nechýba babka, keď neplačem.... zato ona sa riadne afektovane predvádzala. Nech si myslí kto chce čo chce.... a práve tým, že si si prežila ťažké obdobie, tak si si už voči slzám vytvorila akoby imunitu. Nelám si nad tým hlavu........ horšie by bolo, keby si sa nevedela usmievať 🙂

bonaqa2013
15. máj 2015

Ani ja neplačem, ja sa len vnútorne trápim - zožieram. A to je ešte horšie - plačom sa človeku uĺaví. Aspoň trošička.....

livocka21
15. máj 2015

@polodrahokam hmm blbeee..,lebo podla mna sa ti placom ulavi....mne sa vzdy ulavi ked si poplacem a placem dost casto....nechcem aby si sa urazila alebo take nieco,ale neuvazovala si o psychologovi?? Lebo podla mna to neni dobre...mam pocit akoby si si pocas toho bolestneho obdobia v sebe vybudovala tzv. Blok ... Plac naozaj pomaha...preto ho mame...ak nemozes plakat tak to chyba podla mna...

nikuska744
15. máj 2015

A ja plačem pre každú blbosť. Pomáha mi to vyrovnávať sa s problémami. A keď sa vyplačem, potom je mi ľahšie na duši...

terezka1947
15. máj 2015

@polodrahokam vies,co mi napadlo???
aj ja som casto riesila,aby ma nikto nevidel plakat..radsej tam,kde ma nikto nevidi...atd...aby som neposobila ako citlivka,atd
ale...uz to neriesim...ak mas chut plakat a slzy sa tlacia-netlac ich spat...ak sa netlacia a ini placu,nemaj vycitky
plac velmi pomaha..a vobec ta nemusi zaujimat,co na to ini

omar40
15. jún 2016

Dobry vecer mam ties pro lem stym ze mi pred tyzdnom zomrel otec no neplakal som len som sucitil z rodinou akurad ked ho zahrebavaly trosku mi vysly slzy no lennn trosku nechapem chcel som plakat mam pocit ze mam take srdce ci co? Zaroven si zacinam misliet zesom bezcitny atd lebo ctim ze ini si to mislia omne ze som neplakal atd

polodrahokam
autor
2. júl 2016

@omar40 Ja to chápem.

mijo53
2. júl 2016

ja veľa plačem, viem plakať zo žiaľu ale aj z radosti, to z radosti mám po mojom tatovi, ten zvykol plakať najmä z radosti. Ja som radosť nikdy nevedela prejaviť veľkým smiechom, výskaním, skákaním, skôr pláčom. Jeden krásny blog o plakaní v našej širšej rodine, napísala moja dcéra. Práve si ho čítam, po prečítaní tejto diskusie, lebo tie najkrajšie jej blogy mám vytlačené a vždy si ich rada prečítam

Tu začni písať odpoveď...

Odošli