Neznášam svoje dieťa

leni3012
6. júl 2019

Mám depresiu. Pravdepodobne už od pôrodu a neviem ako sa jej zbaviť. Nemám peniaze na sedenie u psychológa a obvodnej lekárke to povedať nemôžem. Ako mám prežiť a nezabiť pritom vlastné dieťa?
Nechcela som ho. Tie čo máte rady typu - čo by iné ženy za to dali - prídete si ho vziať na vám ho darujem. Teraz sa tu s ním pol roka trápim, lebo musím a on noooonstop reve, na rukách, v postieľke, v kresielku, v kočíku, v nosiči,... vôbec neviem čo mu je. Nič nezaberá. Reve zásadne len keď je so mnou. S ostatnými je to zlaté milé dieťa.
Mám stavy kedy mi je to úplne jedno že mi tu reve a proste ho nechám kým neprestane. Nevládzem k nemu ani vstať, mozog mám úplne vypnutý.
Ako sa mám toho pocitu a nechuti starať sa o neho zbaviť? Čo pomôže? 😢
Účet je nový, na MK chodím pod iným účtom. Prosím nerýpať. To mu vôbec nepomôže... niekedy by som ho najradšej dala na adopciu, ale priateľ nesúhlasí. 😢 ja som úplne na dne.

alexandraalexandrova
6. júl 2019

@klarissa25 vygoogli si poporodnu depresiu a skus nesudit. Nie je to sranda ani pre matku...

suf
6. júl 2019

@leni3012 ahoj, odkiaľ si?

janulik2008
6. júl 2019

Niektore tu mate naozaj super nazor ... chce to riesit a tak este jej pridavajte ... 🤬

vespertine
6. júl 2019

Neviem o tom, že by bolo možné "len tak" dat dieťa na adopciu, kedy si zmyslim. Na to je zákon, že matka je povinná sa starať o svoje deti. Deti sú odobrane do detského domova, pokiaľ je matka alkoholicka, narkomanka, vo väzení, a o dieťa sa nemá kto starať. Nemôžeš dat vlastné decko do detského domova proste. Takže. Potrebuješ občas vypadnúť, utriedit si myšlienky, ísť sa len tak prejsť sama. Normálne povedz rodine, že to potrebuješ. Nech sa chvíľu postarajú, pokocikuju, a pod. Inak magnézium a B6 a vydržať do roka. Bude to lepšie. Musíš byť trochu prísna už aj na seba a neupadat do letargie. Ja tvojim pocitom rozumiem. Mala som prvé dieťa urevane, nevedela som co so sebou, s dieťaťom, tie začiatky boli hrozne. Ale zaťať zuby, občas si vynadat, hlavu hore, vzchop sa. Je to len dieťa, je tvoje, musíš sa oňho postarať. Plus nájdi si v okolí materské centrum a občas tam chod pokecat s inými matkami. Psychológ nie je na škodu, ale nemusí nutne pomôcť. Môžeš skúsiť linku dôvery, či mailové poradenstvo na Lige za duševné zdravie. Držím palce.

saja1
6. júl 2019

@leni3012 ak mas depresiu, potrebujes psychiatra. K psychiatrovu NEPOTREBUJES VYMENNY LISTOK! Nevahaj, nie je to ziadna hanba, a nie je to ziadna sranda!

leni3012
autor
6. júl 2019

Ďakujem za každý jeden príspevok a skúsim vám všetkým takto odpovedať.
@vevesh nemyslím si že má nejaký problém. Trošku koliky, ale tie zvláda s kvapkami... keď on je dobrý vždy pri všetkých a ja ho zoberiem na ruky tak plače 😢 nie vždy ale často krát keď ho vrátim na ruky priateľovi hneď prestane plakať a mňa to normálne ešte nahnevá/znechutí 😢 na návšteve je dobrý, u svokry je dobrý, len keď som s ním sama plače nonstop a ja už nevládzem 😢 dávam ho svokre a vtedy len sedím na gauči bez duše a plačem, niekedy sa mi trochu uľaví.
@ydnew chcem veriť, že to prejde, len to zúfalstvo je čím ďalej tým väčšie. Zatiaľ čiastočne kojím a dokrmujem - mám málo mlieka. Tak voľnopredajné asi nenájdem nič 😕
@zuzankkaa1 nemám kam ísť, moja rodina sú tí poslední ľudia, ktorí by ma pochopili a podporili 😞 priateľ bude mať dovolenku až v auguste a na PN žiaľ ísť nemôže. Musím to len vydržať. Viem že keď sme doma dvaja je všetko lepšie, ale peniaze potrebujeme aby sme aspoň prežili 😞
@kale13 chcela som študovať no v tomto rozpoložení to od septembra nezvládnem, takže skúsim o rok, externe. Keby ho nemám, asi by som mala psy, milujem zvieratá 🤷🏻‍♀️
@lia23 keď neplače, snažím sa ho mojkať, ukazujem mu hračky, len ja neviem ako na to. Je mi to trápne a neprirodzené sa s ním rozprávať, nikdy som to v rodine nevidela a už tobôž nie mu napríklad spievať. Proste to neviem. Všetci hovorili - po pôrode to bude iné, vlastné dieťa to je iné... a nič. Nie je to iné.
@ina7 rodičia ma opustili keď som išla na ZŠ... teda matka vtedy a otec už oveľa skôr. Mám len starých rodičov a tí na psychické problémy neveria zjavne 😞 samé vydrž a vydrž a musíš...
@lucinka013 dojčím, snažím sa, no niekedy v nervoch mi to nejde a radšej mu dám flašku nech máme obaja kľud 😞
@29simona29 kým bol v brušku to bolo ok. Keď som zistila že som tehotná, bola som pár dni v šoku a trochu smutná, ale keď som to povedala priateľovi on sa hrozne tešil a začala som sa aj ja. S láskou som ho čakala aj porodila aj som sa o neho 2-3 týždne starala aj vstávala k nemu a až potom sa to nejako pokazilo 😞
@lindusss2016 u obvodnej sa mi už raz stalo že rozprávala veci ktoré nemala... hlavne sestrička 😞 preto sa tomu vyhýbam zatiaľ. Pouvažujem radšej nad zmenou Dr.

sweetdreams
6. júl 2019

Myslím, že potrebuješ pomoc lekára, obvodna by tá mala vypísať k psychológovi/psychiatrovi.... Mám kamošku, ktorá v dôsledku poporodnej depresie dopadla veľmi zle, preto ťa prosím, kašli na to, čo si pomyslí rodina a choď rovno k lekarovi. Prešlo si tým veľa žien, nie je to hanba, vyhľadaj pomoc. Držím ti palce

monique17
6. júl 2019

Určite tento stav nenechaj tak! Malý potrebuje v prvom rade lásku. Čím ho budeš ty viac milovať, tým bude on kľudnejší. Dieťa ti nevie inak povedať, že mu niečo je ako plačom, skús jeho plač brať ako jeho snahu s tebou komunikovať. A pýtaj sa ho čo mu je- skús najskôr nachovať, vymeniť plienku, pomasírovať bruško a keď nepomôže tak pomojkať a uspať. Chápem, že tieto začiatky sú ťažké, sama mám 6 mesačné bábo, a vidím na ňom, že čím som kľudnejšia ja, je kľudnejšia a usmiatejšia aj ona. Neboj sa povedať tvojej rodine - hlavne mame ako ti je, môže prísť k vám na pár dní s malým pomôcť, budeš mať čas oddýchnuť si a budeš mať energiu dávať malému aj lásku, ktorú tak potrebuje. Mať depresiu nie je hanba, veľa žien si tým prvý rok prejde, ale snaž sa s tým niečo spraviť aj kvôli malému aj kvôli sebe. Skús voľno predajné lieky, magnézium , prechádzky s inými mamičkami - nech uvidíš, že aj iné deti plačú a nemáš najhoršie bábo na svete. Proste musíš sa na svojho syna začať pozerať inak - ako na nevinné bábätko, ktoré potrebuje tvoju lásku a ochranu. On ťa nechce svojim plačom nahnevať on ti len chce povedať že mu niečo je a verí že mu pomôžeš, lebo si pre neho celý vesmír.

sofinka1301
6. júl 2019

@leni3012 ahoj, neviem ti nejak pomôcť no dieťa plače za to ze si nervózna ono cíti tvoju nenávisť... Prečo teda nejde otec na rodičovskú dovolenku a ty si nenájdeš zamestnanie ktoré je lepšie platené? Aby si ty uzivila priateľa a vás? Ak není možnosť tak jedine odborná pomoc

leni3012
autor
6. júl 2019

@suf som z BB
@saja1 ak nepotrebujem výmenný lístok určite tam pôjdem. Po tejto diskusii som sa rozhodla že tam v pondelok zavolám a opýtam sa...

tt247
6. júl 2019

@klarissa25 to je rada za sto bodov. Adopciu by mohla neskôr ľutovať, to určite nie. Tá žena momentálne nerozmýšľa ako vy alebo hociktorý iný zdravý človek. Veď hneď v prvej vete píše, že má depresiu.
@leni3012 ty len pekne vyhľadaj odbornú pomoc a žiadne výhovorky. Pogoogli si na čo máš nárok a zmeň svoju lekárku, keď v nej nemáš dôveru. Je to pre tvoje dobro a pre dobro tvojho dieťaťa, ktoré za nič nemôže. Takže žena, zobuď sa a konaj!!! Nečinnosť je to najhoršie, čo môžeš urobiť. Ono to prejde a bude dobre, len sa naštartuj! A uvidíš, že raz si za to budeš ďakovať a budeš hrdá, že si to zvládla.

leni3012
autor
6. júl 2019

@sofinka1301 pred pôrodom som bola nezamestnaná, neviem kde by som sa bez praxe zamestnala za viac € ako priateľ 😞 musím to vyriešiť takto... 😞

sofinka1301
6. júl 2019

@leni3012 jaj takto tak to ma mrzí asi to budeš musieť naozaj zvládnuť a navštíviť lekára aby ti pomohol nájsť si cestu k drobcov.. Držím ti palce ak chceš tak kľudne napíš spravu

lindusss2016
6. júl 2019

@leni3012 tak v tom pripade neuvazuj, ale rovno konaj. Najdi si novu a ona to za teba cele vybavi, nemusis nic riesit

candii
6. júl 2019

Neliečená popôrodná depresia z nej sa nedostaneš, len sa zhorší a môže sa zhoršiť do takých rozmerov , že ani nebudeš vedieť poriadne čo robíš a ublížiš sebe alebo dieťaťu alebo Vám obom. A to určite nechceš, tomu malému bezbrannemu stvoreniu niečo urobiť, že? Takže v pondelok ráno naklusaj k všeobecnej a keď to povie rodičom, čo samozrejme nesmie ale stať sa môže, tak čo? To vadí? Veď toto je vážny zdravotný stav a rozhodne to nie je žiadna hanba! Takže v pondelok ráno to ries, ináč to môže dopadnúť veľmi zle a budeš môcť za to ty, lebo vieš že máš problém a neriešiš ho.

leni3012
autor
6. júl 2019

@monique17 moja mama je satan (ok, teraz fakt preháňam) ale ona je posledný človek ktorého chcem vidieť. Dobre urobila, keď ma pred 15 rokmi opustila... ja sa o malého starám, nenechám ho revať hladného a tak... vždy je prebalený, najedený, odgrgnutý, chvíľu ho hojdám na rukách, potom skúsim kvapky na koliky, gél na ďasienka, polohy na brušku alebo chrbte s hračkami, zas na ruky... a až potom na mňa príde to zúfalstvo keď nič nepomôže. Nenechám ho nikdy trpieť keď viem že mu niečo chýba... no keď už si neviem rady tak som proste psychicky v koncoch a vtedy už neviem ako ďalej.

tretiedieta
6. júl 2019

Ahoj,nestiham čítat všetky príspevky,ale mne veľmi pomohli homeopatika od firmy Boiron Sedatif a napadlo ma,más nejaké kamarátky? Pripadne kamaratky s detmi? Mne pomohlo stretávat sa s mamičkami a čo to naučiť sa od nixh.

luu1122
6. júl 2019

@leni3012 mne mala tiez dlho plakavala lebo bola hladna. Ja som kojila a dokrmovala ale nakoniec sme presli na um. Kolko ma tvoje babatko? plac je hrozny viem ja som to tirz nezvladala a tiez som bola toto riesit s odbornikom. Ale plac je jediny nastroj dietata ako vyjadrit svoj pocit. Nevie nijako inak komunikovat ako placom. Tiez sa to ucim zvladat. Poradim ti z vlastnej skusenosti ak uz nezvladnes plac odid na par minut prec z izby nadych vydych napocitaj to 10 ukludni sa naber novu energiu a prid za malym pohladkaj a tisko povedz, ze bude dobre. je to fakt dolezite babo ta potrebuje a ver, he kebyze ho nemas tak ti to bude velmi luto a budes ako bez seba. Ak mas dobey vztah so svokrou tak babo nechaj jej aspon na pol hodinu hodinu a chod sa prejst niekam nech si chvilu mimo toho placu a mas chvilu na seba. Treba si najst sposob... depresiu som riesila mas stav, ze nikam nechces ist? nedstaras sa o seba?

maryetta
6. júl 2019

Moj prvy plakal iba prve mesiace. Ale to nonstop.
Druha dcerka revala-vrestala vyse roka. Ja som bola uz zufala. Nech som robila cokolvek.

Verim ze minimalne na 80%to moze byt aj tym ze babo citi nervozitu.
Teda pri mne na rukach deti sa vzdy ukludnili. Plakali len ked boli mimo mna. Ze nie z mojho stresu. I ked pri prvom mozno hej lebo som sa vsetkeho bala a stresovala 😉
Pri druhej to z mojej strany bolo ciste zufalstvo. Nech som robila cokolvek. Az ked mala cca 1,5 roka tak vrestala revala ze si zatiahla hlasivky. Zapalila hrdlo. Ze uz potom bola spokojna.

Tebe nemam ako poradit. Teda jedina moznost je lekar. Je super-ozaj v dobrom ze si to uveodmujes a chces to napravit. Pomoct babatku.
Mozno aj teba samotnu uz premklo zufalstvo. Necitala som komentare. Ale urcite skus lekarku. Neviem preco nemozes povedat obvodnej. Vedcje tiez dr. Ak jej neveris. Treba zmenit lekara. Pd toho su aby nam pomohli. To ze budes trapit seba. Nasledne aj babo. Zaiste aj priatel s tymto stavom spokojny nie. Nicite si zivot a uberate sa o tie najkrajsie momenty.
Kazdopadne drzim palce nech to prejde.

ladyloo
6. júl 2019

Mno toto je vazny stav..chod hned k psychiatrovi!! Ty potrebujes lieky, a to ti psYcholog neda..uctie cim skor nez sa nieci stane.. uvidis pomoze ti,tam pripady ako ty poznaju,nebudu ta odsudzovat..a preplaca to samo poistovna..

jaja23
6. júl 2019

Možno ma tu niektoré odsúdila, ale ja by som ho možno skúsila prestať kojiť. Proste mliečko, bude napapany a ty si môžeš dat napr. Depress, lubovnikovy čaj a podobne. Ja som môjho kojila a dokrmovala pol roka a bol to boj. Teraz je dôležité, aby si sa z toho dostala. Trochu sa postarala aj o seba. Keď budeš spokojná, bude aj babo. Ono určite cíti, z teba všetko, súdom podľa môjho on hneď vedel aké mam rozpoloženíe.ked som bola nervózna, on sa ale akoby uzavrel do seba ako bábätko a bol tichucko. To bolo strašidelné, proste vedel, že je zle a zostal ticho. Ú vás je to asi opačne. Určite z teba všetko cíti. Potrebuješ sa ty dat do akej takej pohody. Držím veľmi palce.

cichlida
6. júl 2019

@leni3012 oj nezavidim ti..ja som mala tiez take dieta...do pol roka uuuuplna katastrofa, kruhy pod ocami snad az na kolenach...do roka des...a potom sa to zlomilo...ale mala som naozaj uzasnu rodinu, ktora bola ochotna mi ho vziat aj na noc...mama a svokra, bez vycitiek, bez moralizovania...od prveho tyzdna som bola ochotna dat ho na noc prec, lebo by som sa z toho neustaleho placu zblaznila...ale ja som nekojila to bolo velke plus...moj strasne vela jedol a potom problem kakat a staaale dookola...spal snad 2 hodiny za den....ale poviem ti bolo to strasne...naozaj, len ako mu roky pribudali, ja som na toto obdobie zacala zabudat....je to uzasny skolak s vybornymi vysledkami, sportovec..aale...ta povaha urevana mu ostala😁 len uz sa s nim da chvalabohu niekedy dohodnut ..nezufaj, aj ked je to teraz narocne, raz si na toto obdobie spomenies so smiechom...a ked mas pocit, ze nie...normalne chod a povedz doktorke, ze potrebujes pomoc

monique17
6. júl 2019

@leni3012 prepáč nevšímla som si príspevky o tvojej rodine :(. Mrzí ma to, že sa nemáš na koho spoľahnúť :/. Nemáš ani nejakú dobrú kamarátku, ktorá ma kopec voľného času? žeby ste aspoň občas boli na malého dvaja kým si trošku neoddýchneš a nedáš dokopy? A keď s tým kojením tak bojujete a si z toho nervózna tak proste prejdite na umelé. Budeš presne vedieť koľko malý spapal a môžeš si nasadiť nejaké lieky na ukľudnenie.

juliet86
6. júl 2019

mrzi ma ze to mas take tazke. mas poporodnu depresiu. nie si v tom sama . preziva to vela zien ale je to tabu o tim hovorit. chod k psychiatrovi. over si na lekar pluska hodnotenia lekarov a vyber si dobrehom mozno budes musiet volat na 10miest kym najdes volneho dobrehi. nevzdavaj sa. ozvi sa pripadne aj do poradne alexis. priatel vie ako sa citis? verim ze si k malemu najdes cestu. skus sa obratit na mamila mozno daka laktscna pomoze poradi. drz sa. date to.

arasidka11
6. júl 2019

Prosím ta, hneď vyhľadaj psychiatra, kým tomu nevinnemu dieťaťu neublížis, máš vážny psychicky problém. Potom bude neskoro.

malasandrika
6. júl 2019

@klarissa25 mne je do plaču z komentajúcich ako si Ty. Zažila si popôrodnú depresiu? Očividne nie, tak sa staraj o seba a ak chceš dávať takéto rady, najprv si niečo o danej problematike naštuduj.

@leni3012 mala som popôrodnú depresiu, nenechaj to len tak, zdravie máš len jedno, zájdi za psychológom. Mne osobne pomohla dovolenka, vypadnutie zo stereotypu, strávený čas spolu s dcérou a s manželom osamote.

los_andreos
6. júl 2019

Prezila som si to iste... my sme dietatko velmi chceli (snazili sme sa 5rokov) ale vkuse vrieskala ako besna, vychytali sme vsetko zle, silny reflux, koliky aj problemy so stolicou, ktomu mi nechcela vobec spavat, za cely den dokopy 1,5hodiny, bola som natom tak ze som nejedla nepila a psychicky som natom bola velmi zle kedze som vnoci nespala ani cez den. Pochopi to iba ta matka ktora si tym prejde... zvladla som to nakoniec ale je to velmi tazke, doteraz je mala urevana za vsetko a niekedy uz ju fakt necham vyrevat, uz som ztoho revu unavena a som ako opicka na spagatiku, zacne revat a beham hned co sa deje a povedala som si dost ved to nieje normalne... skus si nasadit magnezium trosku ti polavi pocuchane nervy a ako ti aj vyssie radia... potrebujes cas aj cisto pre seba, jasom zacala cvicit (manzel bol pri dcerke) a vtedy sa polepsilo a mala som aj viac energie

skumavka
6. júl 2019

@leni3012 ahoj, jednoznačne neváhaj a kontaktuj psychiatricku ambulanciu, k psychiatrovi nepotrebujes výmenný listok. Keď tam budeš volať, nedaj sa odbiť dalekym termínom, popis stručne svoju situáciu a trvaj na tom, že je to akútne. Popritom prijmi castejsiu pomoc od svokry, pokiaľ máš s ňou normálne vzťahy, nehanbí sa vôbec poprosiť ju o pomoc.
Teraz potrebuješ zvládnuť svoj aktuálny stav, ale myslím, že korene tvojich problémov siahajú aj do nelahkeho detstva. Bolo by dobré zvážiť aj dlhodobejšiu psychoterapiu, u psychiatra či psychológa, ku ktorému ta môže ďalej posunúť psychiater.
Na začiatku sa nebran ani prípadnému nasadeniu liekov.
Držím moc palce. Keby niečo, kľudne mi napíš do súkromnej správy.

kohutova
6. júl 2019

@leni3012niekde som čítala že dieťa do 3r a nie len tento vek prepojené s matkou a veľmi rýchlo vycítiť že matka nie je v pohode a je nervózna atď tak preto plače a mam aj to z vlastnej skúsenosti keď som bola napr ja nervózna tak potom bola aj kočka, keď som bola kľudná bola aj ona a tak skúsiť nejaké homeopatiká? A možno by ti pomohli sa otvoriť priateľovi a vyrozprávať sa mu alebo mame

cichlida
6. júl 2019

@leni3012 a to ti poviem, ze vety typu na co som sa do toho dala, bolo mi to treba...atd boli na dennom poriadku...taktiez si pamatam, ze som bola v neustalom strese, lebo ak nahodou 10 minut nereval ako sialeny, tak ja som uz cakala ako na ihlach , kedy to opat zacne...asi som aj mala.nejaku formu poporodnej depresie...len pri takom dietati by to mala asi kazda...ale zvladla som to s pomocou rodiny...ked nemas podporu naozaj vyhladaj pomoc