Nič ma nebaví, chcem zomrieť
Nemám zmysel života, nechcem žiť nič ma nebaví..
Ja som v tvojom veku bola na tom podobne,nemala som nikoho,doma ziadna podpora,ziadna laska..frajer ma podvadzal kde sa dalo,starsi chalan a nakoniec som rada ze som to zvladla a prekonala..zatala zuby...a zivot sa otocil uplne inym smerom..uz je to vyse 25 rokov co mam od tazkej depky a mam super muza, perfektnu dceru a vsetku lasku co som nedostala doma ja..davam jej a citim sa dobre..Mas pred sebou dlhu cestu a caka ta mozno kopec krasnych udalosti a zazitkov..Odporucam navstivit psychiatra,da ti nejake lieky na ukludnenie,depresiu..ja som ich brala uz 2,3 x v zivote a velmi pomohli..Nie je to hanba, niekedy ked si nevieme rady sami,pomoze lekar..ziadna tragedia to nie je..A co ty vies,mozno stretnes nejakeho super chalan,ktory ti vsetku tu lasku da ,pobehate svet,precestujes nieco,spoznas novych ludi,nove miesta..budes mat zazitky..Ved na svete je tolko peknych veci,ktore sa oplati vidiet a spravit si tak zivot pestrejsim..Ja som mala frajerov niekolko za svoj zivot,vela z nich ma sklamalo a bola som na pokraji sil,aj psychicky,ale nakoniec ten pravy prisiel a s nim som uz vela ,vela rokov..a dava mi vsetko to,co mi doma nikto nedal pocas detstva a naozaj to stalo za to prekonat depku a pockat na lepsie casy 😉..drzim palce,to das..urcite..👍
Mám 20 rokov... pár dni po 20 ma opustila matka, umrela. A toto je tá pravá bolesť. A nie trápiť sa kvôli drblému chlapcovi. Keby proste viem ako sk*rvene moc bolí prísť o matku tak za chlapcami ktorý ma nechceli, ponižovali, bavili sa na mne tak ani slzu nevyroním...
Týmto chcem povedať nikdy sa netráp v puberte kvôli láske 🙂 držím ti palce tiež som mala náročnú pubertu plnú depresii. Ale zas na druhej strane zvládam to bravúrne a naučilo ma to byť silnou. A teraz keď najviac potrebujem byť silná tak som silná 🙂
Už má nebavi žiť rozišla som s partnerom vyhodil má aj s deťmi a našiel si druhú už tomu bude pomaly 2mesiac nemám kam ísť poberám rodicak a už nevládzem čo ja ho stale milujem on si užíva a to ma najviac bolí čo ja jeho som nikdy nepodviedla čo si povedal to mal proste som sa snažila a dopadla som jak využitá handra už má nebavi žiť najradšej by som zomrela
Keď si spomeniem na prvého frajera, a ze ma nechal pre inú. Vek možno 14 rokov, fakt to vtedy bola prvá veľká láska, tiež som chcela zomrieť, pojedla som doma dithiadeny, že som spala asi 2 dní. Ten pocit bo ľavého srdca... Strašne niečo, v škole som 2x robila reparát, zaskolactvo.. Ale všetko prešlo 🙂 od vtedy ešte pár rozchodov bolo.. A dnes mam 26, vydatá,2 dieťatko na ceste dokonca z toho predmetu z ktorého som prepadla, sa dnes ním živím..
Ak ti je veľmi ťažko, skus vyhľadať pomoc. Mne bolo tiež zle, no zvládla som to, kamarátky som nikdy nemala ani nemám. Väčšinou som vyhľadávala chlapčensku spoločnosť /kamarátov..
Človek pri nich nemusel riešiť nič, vždy tu boli pre mňa aj o polnoci. A netrápila som sa dievcenskymi klebetami. Nevravím, že niekde v kútiku duše ma tie veci netrápia. Ale po ťažkých rokoch prišla sloboda v podaní mojej rodiny ❤️drz sa. Zvládneš to.