Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Panická porucha po pôrode a ďalšie tehotenstvo

21. sep 2020

Ahojte,

hľadám skúsenosti mamín, ktoré prešli rovnakou skúsenosťou s POZITÍVNYM koncom. Pretože tie negatívne možnosti sú mi jasné a momentálne mi určite nepomôžu. Rada by som si prečítala niečo reálne, no zároveň povzbudivé. Tak, ako mi šťastné príbehy mamín (v záplave tých smutných) s placentou preavia centralis pomohli pri druhom tehotenstve dostať sa k úspešnému pôrodu (keďže psychika je silná), za čo som nesmierne vďačná.

Pred skoro 4 mesiacmi som prešla v 5tt spontánnym potratom. Bol to hrozný šok a stres a zanechalo mi to panickú poruchu (na to som prišla až neskôr, že čo sa so mnou vlastne deje, keďže nič také som predtým nezažila).

3 mesiace potom som otehotnela (v tom čase som už nezažívala tie "ataky" a tiež som sa so stratou bábätka v rámci možností vyrovnala, tak som si myslela, že už je to ok), no hneď ako som sa to dozvedela, popri veľkej radosti sa mi vrátili aj tie panické ataky: zle pri srdci, rýchle búšenie srdca, bolesti v podbrušku... proste pocit, že sa idem zblázniť a neviem si nijako pomôcť.

Najhoršie na tom je, že to je často úplne iracionálne, nemám nad tým vôbec žiadnu moc, akoby som bola 2 rôzne osoby v 1. Racio ide úplne mimo psychiky - telo si so mnou robí, čo chce a žiadna racionalizácia nepomáha.

Samozrejme ma najviac trápi, že som v prvom trimestri (7tt) bojím sa, že to ublíži bábätku, aj keď potrat si v tomto tehotenstve akosi nepripúšťam. Akoby som cítila, že tentokrát sa to už nezopakuje. Zároveň s touto možnosťou samozrejme rátam a už viem, že sa s tým dá žiť, aj keď je to ťažké.

Sú tu, prosím, mamičky, ktoré aj pri silnej panickej poruche s podobným prežívaním dotiahli tehotenstvo do úspešného konca a majú zdravé bábätká (fyzicky aj psychicky)??? Ak áno, podarilo sa vám nejako s týmito stavmi úspešne bojovať? Bolo to časom lepšie? Čo vám vtedy pomáhalo? Dalo sa to zvládnuť aj bez liekov?

Ďakujem :*

autor
21. sep 2020

Nikto prosím?

ruzasipova
21. sep 2020

Nemala som az takuto panicku poruchu, ale denno-denne som si predstavovala katastroficke scenare pre prebiehajuce tehotenstvo. Tak strasne som chcela, aby bolo vsetko v poriadku, ale ked raz clovek prezije to zle.... este aj pri porode som mala myslienky, ze sa cosi zvrtne. Lieky som teda nebrala. A co mne pomohlo? Cez tehotenstvo nic bohuzial. A po porode cas, ked som videla, ze maly po porode prosperuje. Trvalo to tak pol roka (lebo som este bojovala s poporodnou deresiou),

autor
1. okt 2020

Ešte niekto prosím?

Tu začni písať odpoveď...

Odošli