Potrebujem psychiatricku liečbu?
Roky sa trápim a bojujem sama so sebou. V akejkoľvek spoločnosti. Či už je to blízka rodina, cudzi ľudia...vždy sa červenám, hanbím. Neviem vyjadriť svoj názor na čokoľvek bez toho, aby som sa netriasla a nehanbila... Je to každodenný boj. Nastúpila som do práce po RD a cítim sa hrozne. Pracujem v prevažne v mužskom kolektíve a je to najhoršie, keď sa mám k niečomu vyjadriť, som ako paradajka 🤷 Mám dve deti, muža, vysokú školu, ovladam 4 svetové jazyky a takto sa denno denne zozieram... Potrebujem sa liečiť? Roky pozerám, čítam, sledujem ako si zvýšiť sebavedomie, ale nedarí sa mi.
@saraxyz môže byť. Ale stále si to spájam s tou mojou fyzickou reakciu...prečo práve sa musím červenať, kvôli úplnej banalite.
Dávam si otazku, či to nemá v tele skôr nejakú "chemickú" príčinu, na ktorú treba lieky.
Lieky isto nepotrebujes- môj názor. Máš to od detstva? Spomenieš si na prvú takúto reakciu?
@minutka môžeš to špecifikovať. Ďakujem
@saraxyz práveže si úplne presne nespomínam, kedy to začalo. Ale na základnej škole som nemala problém. Skôr to začalo nástupom na gymnazium...
No tak tam máš odpiced, ze lieky nepotrebuješ. Zvedom si pocity ktoré máš v danej situácii. 😉
ahoj a keby si sa nastavila tak, ze ok no a co, tak som cervena je mi to jedno. a pripadne neskusala si vyhladat tieto"stresove" situacie aby si si lepsie zvykla. jednoducho to ponat ako vyzvu-trening. prepac ak uvazujem zcestne. viem si ale predstavit ake neprijemne moze byt taketo fungovanie nefungovanie
mala si to tak uz ako dieta a uz v dospievani? vies si premietnut? urcite sa s tym da pracovat kvalitnou psychoterapiou autogennym treningom a pod
@juliet86 ako dieťa neviem, na ZŠ som fungovala fajn, mala som kamarátov, keď som vystupovala v triede pred tabuľou žiadny problém...ako som nastúpila na gymnázium tak to postupne začalo. Kamarátky, ktoré som mala šli inde do škôl, väčšinou 2-3, a ja som chodila sama. Musela som sa veľa učiť, nemala som toľko času ako dievčatá, čo chodili napríklad na učnovku. Preto som v rom čase stratila kamarátov z detstva.
Rodicia nás vždy "tlačili" do toho, aby sme sa dobre učili. Ale ja som chodila na jazykové gymnázium a musela som sa veľa učiť, aby som mala dobre známky. Štúdium bolo zamerané na prírodné vedy.... Naučila som sa veľa, nevravím že nie, ale bolo to naozaj náročné obdobie, keď som bola "v knihách" a kamošky chodili po škole na kávu, do mesta...ja som mohla ísť tak max. v piatok vonku. Preto som stratila tie blízke kontakty...smiali sa mi, že nič nerobím len sa učím
Keď čítam tvoje ďalšie komentáre ktoré vysvetľujú tvoju situáciu... Áno potrebuješ psychoterapeuta, psychologa ale myslím že aj nejaké podporné lieky. Tým nemyslím lieky z lekárne ale od psychiatra. Čo viem, tak pokecas lepšie so psychológom ale treba nájsť dobrého, psychiater je skôr na predpisovanie liekov, aj keď aj on pokeca s tebou.
Môžem ti odprisahať , že ja som najhanblivejsi človek na svete . Tri kriziky za sebou ale dodnes mám trému ešte aj keď mám mávať na zastávke na znamenie či už teraz s kocarom ukazovať šoférovi že idem s kocarom 🤦🏻♀️🤦🏻♀️🤦🏻♀️ prejsť cez prechod lebo mi je “trapne” že neviem či má púšťa či nie , prísť niekde do nového kolektívu ( pohovor do práce atd) je moja nočná mora , keď sa na mna pozerá viac ľudí som z toho úplne mimo ( ale od 16tich brigadujem a pracujem na informáciách obchodov takze dennodenné komunikujem s milión ľudmi ) , strašný problém mi robí napríklad v restike vypýtať si viac omáčky trebárs lebo sa hanbím atd a to som už MAMA , ale keby som to niekomu povedala neveril by . Ja proste moju hanblivost zakryvam “vymyslenou extrovertnostou”, snažím sa byt vtipná , slušne dvojzmyselna atd . Ale pritom som v dusi stále hanblive dievčatko , aj tu sa bojím koľkokrát napísať svoj názor a potom so stresom kukam upozornenie kto má tu zbatlil zvozil 😀 proste skus byt taka akou by si chcela možno v predstavách byt - viac priebojnejsia , výraznejšia menej hanblivá . Len to skus . Ja tak fungujem cely život . Držím palce 😘
@nika11103 ďakujem 💕 veľmi pekne napísané
@nika11103 Ti to krásne napísala, skús sa postupne prekonávať, skrývať to, myslím, že veľa ľudí je podobných. A to červenanie, to je asi skôr zdravotná vec, ja som mala tiež kamošku, čo bola skoro stále červená v tvári, ale bola pohodová baba, to by si sa tiež mala naučiť neriešiť.
@marsmykkok ďakujem
@nika11103 ahojte 😁 nemozme sa aj s autorkou stretnut a byt kamaratky? 😁 ja som presne taka ista vzdy riesim co a ako povedat, potom ked nieco poviem a propada mi to trapne myslim na to dlho alebo si na to aj po MESIACOCH spomeniem a je mi trapne...asi to mam aj z detstva kedy som bola stale napominana co povedat komu povedat kedy byt ticho..😑 a tak sa to so mnou ťaha....niekedy sa tiez snazim byt taka akokeby drsna ze mi je všetko jedno a nic me nedostane na kolená a to je moja maska. Inak som velmi citliva a revem aj pri somarinach. Ale inak ja milujem sporty pohyb prirodu deti zvierata len s tymi ludmi si nejako nerozumiem a da mi to zabrať ja neviem preco...a ked mam hovorit pred viac ludmi katastrofa a tiez sa cervenam ale mne sa cervena hruď alebo uši....takže ja normalne aj rozmyslam co si kedy obliecť...ked viem ze by ma moholo čakat niečo traone dam si rolak 🤣
Kurz asetrivneho spravania