Som unavená z ľudí. Ako to zvládať?
Som vyčerpaná ale nie fyzicky. Neviem to "vyležať". Pracujem na recepcii, denne sa stretnem a rozprávam s neskutočne veľa ľuďmi, keďže je u nás dosť rušno. Nejde len o "Dobrý deň, sadnite si". Ide o zloženú komunikáciu kde samozrejme musím byť milá a mať úsmev na tvári. Je jedno aký mám deň, či som smutná, nahnevaná, unavená,.. Musím sa každý deň celý ten čas v práci pretvarovať. Som neskutočne unavená z ľudí. Už mi prekáža aj nevinná otázka typu kde je záchod.
Prídem domov a všetko zvalím na rodinu. V práci sa musím držať a doma to vypukne. Na každého kričím a som nervózna. Máte nejakú radu ako to zvládnuť? Alebo jednoducho nie je pre mňa vhodná takáto práca?
Ja som takto vyhorela ciastocne na ambulancii. z totalnej salamistky som bola klbko nervov. a doma ma rozculilo uplne nieco od veci. ja som odisla do prace s ludmi,ale menej kontaktu a velmi mi to pomohlo sa ukludnit.
Tiez si myslim, ze ti ludia z teba vysaju energiu.Nie kazdy ma na to psychiku robit s ludmi
Veď keď už cítiš ako si vybijas nervy a stres z prace na svojich najbližších, tak to musí byt pre teba jasný signál že máš zmeniť prácu
Nie každý je stvorený na kontaktnú prácu s ľudmi.
Ahoj,
Áno, treba sa energeticky čistiť.
Učiť sa " nebrať si osobne"
Robiť si radosť každý deň drobnosťami
Nájsť si hlavne v práci náplň, čo ťa najviac baví.
Tešiš sa z ľudí s dobrou energiou.
Vďačnosť - každý deň, ráno keď sa zobudíš, poďakovať,že si sa zobudila, život je dar, ďakuj za všetko, za strechu nad hlavou, posteľ, teplo, vodu, jedlo, rodinu a hlavne prácu. Ak ťa nebaví z daj výpoveď a hľadaj novú. Spiš si, v čom si dobrá, čo ťa napĺňa. A to miesto uvoľní niekomu, možno niaka osamelá mamina samoživiteľka bude za takú prácu vďačná. Aspoň buď k sebe úprimná... prečo si nespokojná, čo ťa dráždi? Tak po práci sa musíš niečim dobyť, načerpať silu, pracuj na sebarozvoji. Držím palce
