Používame cookies. Viac informácií tu. OK

Syndróm vyhorenia počas materskej

rainbow0508
21. jún 2012

...zažili ste to?

veve10
21. jún 2012

Ten sa spaja skor z pracou a so stresom suvisiacim s pracou, resp. pracovnym pretazenim. Nemas skor depresiu? Preco myslis, ze je to prave syndrom vyhorenia? Ako sa to prejavuje? Kazdopadne, tvoj syncek je este velmi malicky, potrebuje ta...deti su mimoriadne empaticke (aj ked ta niekedy nevyzeraju 🙂 a vycitia tvoj smutok. Urcite by som pre zaciatok odporucila sa porozpravat s odbornikom...aby si zistila, co je pricinou. Nechcem tu vsak fabulovat, kedze vlastne nepoznam ziadne detaily. Mozno tam psychologa nemate, mozno nie si typ, co by za nim isiel...mozno je problem niekde uplne inde, netusim. Bola by vsak velka skoda, ak by si si neuzila tvojich synov a nedala im lasku, ktoru potrebuju, kym su malicky. Tusim to znie tak gycovo sentimentalne, ale take male deti potrebuju naozaj len tu lasku...od nej sa odvija aj styl vychovy a kazdodenneho zivota dietata. Ale naozaj nebudem zbytocne spekulovat...kedze netusim, co je vo veci.

anjelicek26
21. jún 2012

Burn out syndrom? Susedka bola 6 tyzdnov na psychiatrii... trafilo ju to naplno, pokusila sa zabit 😔 Maju 4 deti, najstarsia 16, najmladsi 6, 16 rokov na materskej a okolo deti spravilo svoje... Teraz si nasla na pol dna nejaku brigadu, len aby vypadla a konecne aj manzel pochopil, ze to ona vsetko nezvladne a ze ta rutina je ubijajuca... Skus si o tom nieco precitat, netreba to podcenit.

Ak to zhrniem

1 Emocionalny napor pre zeny na materskej je velky. Zeny, ktore trpia burn out syndromom su vycerpane, maju pocit slabosti, robit zakladne veci im odrazu zacina robit problem. Dostavuje sa unava, ktoru nedokazu zvratit - chyba im motivacia uz rano vstat. Pridruzi sa podrazdenost - kde by som ratala vrieskanie po detoch za kazdu hovadinu, neschopnost stat nad vecou.

2 Strata osobnosti - postihnuty sa vzdaluje od rodiny, prichadza pocit "je mi to jedno" aj k najblizsim, stracaju sa city. Potreby ostatnych prestavaju postihnuteho zaujimat, koncentruje sa na vecne problemy. Praca sa stave rutinou, ktoru vykonava bez emocii... teda absolutne bez radosti. Ked toto aplikujem na zenu na materskej - deti krmi, oblieka,, uci sa s nimi, uklada do postielky, robi to, lebo musi, nie, lebo ju to bavi, lebo ich lubi, tie city sa uplne dostanu do uzadia.

3 Postihnuty ma pocit, ze napriek enormne vynalozenej namahe a pretazeni nic nedosiahne - jeho praca je zbytocna a nedocenena. Tym, ze sa poziadavky na pracu postihnuteho stale stupnuju, postihnuty si stale viac uvedomuje, ze nie je schopny tymto poziadavkam vyhoviet. Tento vnutorny pocit je ubijajuci. Ak toto aplikujes na zenu na materskej - vysavas 3x, vecer aj tak bordel, vieme vsetci, co to znamena. Ale zena, co to uz nezvlada, to tak nevidi, proste to, ze tam ten bordel zasa je vidi ako svoje zlyhanie, ktore nedokaze napravit, aj ked sa maximalne snazi.

Takze @rainbow0508 ak mas tieto pocity, zajdi k psychologovi. Toto nie je sranda, ale kombinacia fyzickeho a psychickeho uplneho vycerpania. Ono materska by nemala byt v style - ked musis tak musis - mala by to byt krasna faza tvojho zivota. Ja mam niekedy tiez pocit, ze je toho moc, ale preto... idem zasa do prace si oddychnut 😅

rainbow0508
autor
22. jún 2012

@anjelicek26 sedi vsetko, co si uviedla...je strasne, ak ma chlap neskutocne poziadavky na zenu, nechava na nu vsetku fyzicku i psychicku zataz rodiny...a pri kazdej snahe o normalnu debatu dvoch dospelych ludi to konci usecnym: "Tak chod robit ty." A uplne najlepsie su vety typu: "No, o chvilu uz len rodicak...tak rychlo rozmyslaj, kde vezmes dalsie peniaze...treba ti ist do roboty, aby sme to utiahli." Ach, zienky, uz nevladzem...zacina mi byt uz vsetko jedno. A desim sa momentu, kedy nastupim do prace.
...a co je najhorsie, zacinam mat vazne zdravotne problemy...a ani to ho neprebralo. Dohovaral mu uz aj moj otec...ale nic nezabera. Zial, vyrastal iba s mamou, ktora za neho riesila vsetko. Snazila som sa ho naucit, ze ja to robit nebudem, ale vzdy to skoncilo aj tak tym, ze vsetko sa vymstilo len mne. Uz sa fakt rano budim s tym, ze MUSIM vstat...vsetko robim s tym, ze MUSIM....a pritom ja deti milujem...ale uz sa zo mna fakt vytraca vsetok cit. Mozno mi tu niektore "uzasne" napisu, ze mam od neho odist...ale to neurobim...to nie je pre mna riesenim. A kludne ma mozu tie super zienky zvozit, ze co teda nariekam...ulavte si na mne, nech sa paci...uz je to jedno. Horsie ako to, co mam doma, asi uz nebude.

martinka17
22. jún 2012

@rainbow0508 prepáč, pre lásku k svojim deťom, nerieš to na fóre 😲 , choď k odborníkovi 😉 . Tu sa tak vykecáš, to áno, ale to Ti nepomôže to prekonať. Za jednu návštevu u terapeuta, psychológa nič nedáš-pokiaľ sa to nezmenilo, chodíš tam na preukaz poistenca. A skôr sa z toho dostaneš ako sedím pri PC. On Ti nebude odpovedať a hovoriť, čo chceš počuť. On Ťa navedie, aby si sama prišla na to, ako von z toho všetkého 😵

rainbow0508
autor
22. jún 2012

nemam kde nechat deti...inak by som tam bola uz davno

jankazke
22. jún 2012

tak skus telefon v ramci krizovej intervencie su na to specializovane linky dovery.zavolaj na informacie o tel.cislach a pytaj si najblizsiu.rozhodne deti nemozu byt prekazka ak inak nepojde centrum pre par a rodinu navstiv s nimi.isto sa tam najde soc.prac.ci ina i administrativna sila ktora sa o deti na moment konzultac ie postara alebo to pomoze veci ze pojdete spolu.vela sil prajem

lentilka29
22. jún 2012

zda sa mi,ze aj ja ho mam...uz by som isla do prace a to som doma len 1,5 roka....ale uz si hladam pracu,pre malu mame jaslicky pekne.mam VS a mam pocit,ze ma uz ma ten stereotyp ubija a ze zvladla by som domacnost aj pracu,,,,chcela by som sa zacat realizovat.....potrebujem to.

lujza123
22. jún 2012

@rainbow0508 vies ja si myslim ze tu by ti pomohla nejaka tyzdenna hospitalizacia ...ten tvoj by si musel vziat dovolenku a asi by hned druhy den doma s detmi pochopil o com je takato "dovolenka" a ty by si si oddychla. Ono je to tazke s niektorymi chlapmi, moj ex bol velmi podobny v tomto...zil s pocitom ze kym on chudak musi makat ja sa doma valam a este sa cudoval ze ako mozem po nom chciet taku nehoraznost ako zobrat dieta v kocari na hodinu von ked ma on chudak volno..a k tomu bol schopny mi este vynadat ze sporak sa neleskne cistotou a ze som mu chudacikovy nekupila salamu ale to ze som sa trepala s par mesacnym dietatkom v satke a rukami plnymi tasiek aj na tri krat to ho nezaujmalo...pritom on mal auto a mal by taky nakup zvladnuty za pol hodku ale on pracoval a nemal cas....pochopil az ked sme sa rozisli a mal dcerku cely den ( a to uz mala rok a pol...laazo plaaazo oproti tomu uvrieskanemu polrocnemu babu), vecer padal na hubu a az vtedy mi povedal ze asi sa spraval nevhodne a sebecky a ze starostlivost da zabrat,

Myslim ze tymto si viacmenej prejde skoro kazda zena s malym dietatkom, ty mas rovno dve nieje to sranda, ale pozor ten pocit nechute je len varovny signal kludne to moze skoncit celkovym kolapsom organizmu alebo inymi velmy vaznymi chorobami...nemysli si ze mozgova mrtvica je specialitka pre starych....kludne sa pritrafi aj 30 rocnym.....tvoje deti potrebuju mamu nie trosku...musis si nejako vydupat den dva volna..ked ti ten tvoj neveri tak uveri ked ta vecer nenajde doma ale na pohotovosti. Nikdo ti neradi opustat ho pre kazdu blbinu ale ty ho poznas najlepsie a len ty ho dokazes aspon trochu zmenit...lebo ked nezvladas teraz ako to budes zvladat ked budes chodit do prace..rano vstat vychystat deti, odviest do skolky, praca, doviest zo skolky, uvarit upratat blablabla ved to je sialeny kolotoc pre jedneho
A nemozes poziadat o pomoc mamu alebo svokru? sestru, brata, kamosku kohokolvek co by ti na par dni pomohol...ono aj ten jeden neprerusovany 12 hod spanok spravi zazrak s telom

xlucia
22. jún 2012

@lujza123 a ktora zena 5 mesacneho dietata, vysoko pravdepodobne plne kojeneho spi 12 hodin?????
a hospitalizacia? muz ktory dlabe na svoju zenu sa isto postara o polrocne dieta ktore prave zacina prechadzat na prikrmy. mal by problem ho aj prebalit, keby bolo pokadene, vsak to smrdiiiii . a do toho starsie s vecnymi otazkami.....

lujza123
22. jún 2012

@xlucia vsak praave...ale moze si to aspon jednu noc dopriat...partner vstane prebali donesie na kojenie odnesie, necha rano vyspat....ja ked som uz fakt nevladala som si vydupala tu moznost aspon jedno rano si pospat
Praveze to ze ked na nu kasle tak to nemusi rovno znamenat ze ju nema rad ale jednoducho nevie co celodenna starostlivost o dve deti prinasa..a nezisti to dohovaranim ale tym ze si sam vyskusa

ematko29
22. jún 2012

nedá mi nezapojiť sa do diskusie,podla mna ma autorka naozaj problém,ktorý treba riešiť,nieje to tak davno ked som ja zakladala temu ,v ktorej som sa topila vo vlastnej neschopnosťi zvládnuť alebo vychovávať svoju vtedy 6ročnú dcéru,bola som na tom naozaj zle,zmenila som taktiku,mna vtedy strašne vyčerpávalo,to neustale staranie sa vkuse tu variť,umyvať riad uprtovať učiť sa s dcérou medzitym všeliake drobnosti ,bola som z toho unavená amala som pocit ,že všetko musím zvladať 100%.ale už som pochopila,chcem byť zdrava atakym tempom dlho nebudem,polavila som,rano sa kludne naranajkujem pri pc.potom idem robiť čo treba,neponáhlam sa.nechcem byť otrok.teraz ked má moja mladšia dcera 3roky už som si dokonca popri nej vymalovala kuchynu.amohla som pri nej vykupať našho psa.pokosiť trávnik.ale to všetko po 7rokoch dovtedy som bola sdeťmi averu poviem neraz mi z toho hrabalo.ale autorke poradim,že naozaj nemusí všetko robiť na 100%.tam je problém manžel,nehovorím moj mi tiež nejak extra nepomáha ale stači ked mi povie ,že ma obdivuje lebo on by starostlivosť o deti nezvladol.robí cele dni tak od neho nemôžem naozaj chcieť aby pomahal .nejak som sa rozpísala . 😅

martinka17
22. jún 2012

@rainbow0508 ako nemám kde nechať deti? Máš muža, ten je ich otec, nie? A nemáš kamarátku, rodičov? Jedná sa o hodinku týždenne, čas si dohodneš ty, či ráno alebo večer...to je na Tebe. ale takto sa budeš prepadať len hlbšie a hlbšie ☹

danusskaaa
22. jún 2012

@rainbow0508 nieco podobne zazivam aj ja. pritom som doma len od septembra /najprv PN, potom materska/ mam kamosky s ktorymi pokecam, dcerku lubim a muzika tiez. avsak on si chodi po sportoch, na pivko a kamosmi a ja sedim doma s malou, pripadne ideme niekde vonku. ale stale som len s nou. lezie mi to uz na mozog!!! kvoli zdravotnym problemom som musela prerusit aj cvicenie /mala som ho 4krat do tyzdna, kde som si oddychla, lebo som mala cas pre seba/ Muzik ostaval s malou, ale ked teraz nemozem, tak sa na to vykaslal a chodi si kde len chce... a ani netusi ako by mi pomohlo to, ze pride po praci domov a venuje sa malej, aby som sa ja mohla dat trosku dokopy. to, ze nemas kde nechat deti je presne aj moja situacia. rodicov mam 100km daleko, svokrovcov vyse 200. Kamosky pracuju do vecera, pripadne ked su doma maju program... nic neostava len byt s nimi! aj ked si uz nieco dohodnem, je to len to kde mozem aj s malou, lebo ju proste nemam kde nechat 😒 a ake mam resenie??? vsetko co ma trapi riesim aspon s kamoskami, lebo s priatelom sa to tiez niekedy neda, kedze muzsky pohlad je na to kratky. nastastie nikdy mi nevyhadzuje na oci peniaze, kedze on zaraba dobre a ja mam len rodicak, ktory mam na to aby som si nieco kupila, priapdne kupila nieco malej. avsak pocit takej volnosti aspon na chvilu by prospel. mne na moje depky pomaha dobre sa vyrevat 😀 ukludnit a sppravit si pekny den aj s malou...

katka1981
22. jún 2012

@rainbow0508, jej ahoj, ja ze som tu temu zalozila ja 😀 Ale ked sa lepsie vyspim, staci ked sa mala nebudi, tak je dobre, ale ked sa nevyspim juuj. Dnes sme rano isli s muzom spat o 4. co sa nedalo kvoli burke, den predtym o 3. , no uz len dufam, ze dnes sa vyspime, ale pozerali sme komediu, takze som v pohode. Mne pomaha dobra komedia, len by som to potrebovala castejsia a som v pohode. Ale nazov temy akoby mne sity na mieru, aspon sa tak zvyknem citit. Mala pojde o chvilu do skolky a vsetko sa zmeni a potom budem mat zas syndrom vyhorenia z roboty 😀 Drzim palce, aby si sa cim skor zacala usmievat a tesit z malickosti. Mozno strelim blbost, ale skus si posadit do crepnikov bylinky, alebo nejake rajciny, nejaku taku blbost, uvidis ako sa potesis ked to prinesie prve "ovocie".

dazdovka
22. jún 2012

@rainbow0508 Ahoj, u mna sa tiez dostavuje nieco taketo vzdy, ked taham seriu tazsich noci, chyba mi naplnenie fazy hlbokeho spanku... V koncentracnych taboroch si zaistovali pasivitu zajatych tak, ze im nedovolili poriadne sa vyspat, nedavali im vankuse, budili ich pocas noci schvalne v nejakych kratkych intervaloch a celkovo im okresali regeneracnu cast dna na minimum. Clovek potom chodil ako matoha a energiu vydaval len na najnutnejsie fyzicke ukony, mozog stradal, zapol na usporny rezim, zvykol si na to vsak.
Ked som doma ziapala po vsetkych, roztrieskala tanier kvoli takej blbosti, fakt som bola riadne nastvana, kazdy od mna nieco chcel, uz so slzou v hlase som sa prirovnala, ze sa citim ako v koncentraku, robim furt nieco a ani v noci nemam pokoj, ze mam vsetkeho uz dost.. vtedy sa moj muz pozrel na mna ako na cloveka, ktory naozaj potrebuje pomoc a cely weekend sa v noci venoval detom, vykaslala som sa na sobotne upratovanie doma, pianko, pizza na obed, chleba na veceru a v noci a nad ranom vstal k malej muz... A naozaj to pomohlo, moj problem bol v stradani spanku, nedostatku regeneracie mozgu... Museli sme teda trosku zmenit rezim, aby som vladala fungovat.
Pomoc od mojho muza, ktora mi staci na to, aby som bola normalna a v poriadku je u nas taka, ze si malu dceru kazde rano vezme do kuchyne (vstava medzi 5-6 hod rannou), necha ma dospat aspon do 7.hod, vylozi babo na stol do lehatka, naranajkuje sa pri nej, starsej dcere vyberie rozok z mraznicky a ja uz len pridem z postele o tej siedmej a nachystam jej desiatu do skoly.
Clovek ma svoje limity, presvedci nejako muza, nech sa viac zapaja.

anjelicek26
22. jún 2012

@rainbow0508 - riesit to budes musiet, ono ked ti tento pocit, ktory sa teraz len kumuluje prerastie cez hlavu, uz nebude cesty von, ale do nemocnice ta odvezu. Ono psychicke a fyzicke pretazenie v kombinacii je to najhorsie, co moze byt.

V prvej rade skutocne najdi niekoho, kto by tu hodinu - dve deti cez tyzden vzal. A nevrav, ze sa to neda, aj keby ich postrazila suseda, ono niekedy treba proste povedat - treba mi pomoct - hanba to nie je! Vies lebo potom sa niekto zosype, pokusi sa si ublizit a vsetci budu krutit hlavami, ze preco nic nepovedala? Ono uzierat sa to da dovnutra hodne dlhu dobu, v urcitom bode to prepukne na povrch. Vravim ja to mam z prvej ruky, moj drahy je s jej manzelom kamarat uz dlhe roky.. On pracuje od nevidim do nevidim, problemy proste prehliadol... ona mu nic nepovedala... a jedneho dna mu vola syn, ze mama si podrezala zily ☹ ☹ ☹

ladytt
22. jún 2012

@rainbow0508 Odpoveď na tvoju otázku: Bohužiaľ, áno zažívam to, aj keď ako to čítam, mám to oveľa ľahšie. Starám sa iba o jedno dieťa a muž mi z času na čas pomôže, alebo aspoň malého zoberie na chvíľu k svokre, ale ona ešte pracuje, tak sme. väčšinu času sami dvaja s drobcom a stále ten istý stereotyp, čo ma neskutočne ubíja. Je to asi aj akousi izoláciou, že som sa presťahovala a nejako je tu problém nájsť si kamarátky. Keď aj s niekym skúsime ísť von, drobec akoby nechcel, aby som sa venovala aj niekomu inému a strašne vyvádza.Samozrejme, že ho strašne milujem , ale strašne zle pôsobí kombinácia nevyspatia a jeho stály problém odmietania jedla. Potom do toho príde to, že sa odomňa neodlepí a všade neporiadok. Nejako mi potom príde všetko len, že musím a musím, nič ma nebaví. V dobrom závidím mamičkám, ktoré si vedia materskú pekne užívať.

kvata
22. jún 2012

@ladytt ako by si písala o nás - doslova

lenka_da
22. jún 2012

tiez to velmi doverne poznam... ☹ ☹ ☹ Najhorsie je, ze si to cele najviac odskace nasa starsia dcerka, vobec nemam energiu sa jej venovat. Minule mi povedala, ze ju nemam rada ☹ MM je stale na sluzobkach, doma len cez vikend, ale keby sa tie sluzobky aspon financne oplatili, ze by som mohla deti bravat castejsie na vylety a pod., trochu si oddychnut, vypnut mozog, zmenit vzduch... cele je to na figu ☹

aliza
22. jún 2012

@rainbow0508 ja si myslim, ze tvoj problem je vo vztahu a ten pocit vyhorenia vychadza z toho. Nemas oporu v manzelovi, sprava sa k tebe ako chrapun, podla toho, co pises, tak si ta vobec nevazi. Prilisne naroky a slovne urazky su znakom manipulacie. Ty nie si povinna plnit jeho poziadavky, ani robit veci tak, aby on bol spokojny 😠 . Ty mas robit veci tak, aby ty si bola spokojna a stastna, nikto nema pravo ta psychicky deptat. A to si musis uvedomit hlavne ty, ze nie si nikoho sluzka. Ono nas vlastny pocit sebahodnoty sa odzrkadluje v spravani druhych voci nam. Takze ja by som poradila popracovat na sebavedomi a nenechat so sebou takto zametat. Su urcite veci, ktore by si partner nemal dovolit a vycitanie penazi patri k nim. Ja som doma uz 7.rok, bez akehokolvek prijmu, aj bez rodicaku a muz mi nic nevycita a viem, ze si ma vazi za to vsetko, co pre nase deti robim a to teda dom nemam ako zo skatulky a necaka ho vecera na stole, ked sa mi nechce, tak sa mi nechce a nerobim nic, ved mam na to pravo, nie som stroj... muz sa krasne postara o maleho, chodim na kurz, na tenis...aj mi navari, dceru zoberie do skoly aj ked prisiel z prace rano....proste toto su normalne veci. Nepisala som to preto, ze sa chcem vytahovat, to v ziadnom pripade! len som ti chcela ukazat, ze je normalne s muzom spolupracovat, ze aj ked nerobis, ste si rovni a nie si nic menej ako ano. A vdaka tej pomoci, ze si mozem ist zacvicit alebo na kurz, sa citim spokojna a stastna. Cize ja by som riesila najprv muza a potom si nasla sposob, ako z domu vypadnut, co i len na hodinku.

lenka_da
22. jún 2012

@aliza ako pekne a jednoducho to znie

aliza
22. jún 2012

@lenka_da znie to pekne, to ano, ale za tym je 10 rokov tazkej prace na sebe aj na vztahu 😉

anjelicek26
22. jún 2012

@lenka_da - u nas je to rovnake, ja som velmi spokojna. Su muzi a muzi. Moj by so mnou nemenil za nic na svete, vravi, ze moja praca je rozhodne ta tazsia 😅 Napriek tomu toho mam niekedy dost a to mi on kryje chrbat kolko vladze... neviem si predstavit, keby mam obskakovat aj jeho ako male dieta....

rainee
22. jún 2012

ja mam tiez niekedy taketo pocity odkedy som na materskej ☹ cele dni som sama s malou (a to je navyse velmi narocne a hyperaktivne dieta), stale ten isty stereotyp, manzel chodi domov vecer a malu mi nema velmi kto povarovat - len v nutnych pripadoch ked idem k lekarovi alebo nieco vybavit a pod. som unavena a nevyspata (stale vstavam k nej aj 3x za noc lebo zle spi, spekuluje s cikanim, pitim,...) , nemam minutu kludu pre seba (maximalne cez obed alebo vecer ked mala zaspi ale to som uz tak unavena ze radsej idem aj ja spat), doma mam neprecitane casaky z r.2010 😲 nemam kedy ist s kamoskami von, normalne s niekym pokecat, niekedy to ide dost na mozog 😒 a ked sa nedajboze postazujem ze uz nevladzem takto dalej fungovat tak dostanem zvycajne odpoved ze som nemala mat dieta ked to nezvladam, vtedy sa citim uplne hrozne ☹ pritom by stacilo keby som sa mohla aspon niekedy normalne vyspat, pripadne si trochu oddychnut 😔

minewka
22. jún 2012

@rainbow0508 chápem tvoje pocity...minimálne v tom, že takmer non stop permanentne unavená. Mne sa pridružil aj zdravotný problém, ktorý túto únavu stupňuje...

Popri dieťaťu aj čo to pracujem (za pomoci manžela) - ale ani neviem, či je to horšie alebo lepšie, lebo mám dumky, že je to na úkor dcéry...má 12kg, ešte úplne sama chodiť nevie - vláčim ju so sebou, všetko organizujem s ňou, moje povinnosti sú sústredené na dieťa, muža a domácnosť , potom aj prácu. Mám pocit, že každý to berie nejak tak - že predsa som na materskej a je mi najľahšie sa prispôsobiť, čo ma strašne štve - lebo najťažšie sa prispôsobuje matke s dieťaťom...Štve ma, že na seba mám minimum času...že moje potreby sú vždy ako posledné..vychystám dieťa, pripravím veci, myslím na 500 alternatív, čo mi asi bude treba, chystám jedlo, oblečko, rezervné oblečko, nejakú hračku, odpovedám mužovi na otázky, on sa zatiaľ chystá...potom sa oblečený postaví k dverám a ja mám seba vychystať za 3 minúty 😀 😠 😀
Mám pocit, že mnohí ľudia nedokážu pochopiť - že dieťa odložiť nevieš...do určitého veku mu nevieš povedať "tu stoj, kým spravím to a to..nevieš povedať - aale, dieťa teraz počká, lebo sa mi nechce...alebo to spravím zajtra".. 😅

Od určitej doby sa odmietam prispôsobovať - chce ísť kamoška so mnou von? Oznámim, kam a kedy idem - a buď príde, alebo nie. Vyberám si miesta, kde nie je problém prísť s kočiarom, kde nie je problém , že dieťa vreští, odmietam pieskoviská s matkami a deťmi, materské centrá vyhľadávam prostredie, kde sú rôzni ľudia, kde nie je svet sústredený len okolo detí a detských problémov...navarím jesť - a keď niekto chce, nech si sám naloží. Ak sa mi variť nechce - tak je na večeru chlieb s niečím...ak má muž pripomienky? - Nech sa páči - kľudne si môže navariť sám, ísť do obchodu - iniciatíve sa medze nekladú 🙂...

No a k mužovi - neviem, kto to tu napísal - ale ten nápad na týždeň sa hospitalizovať - je super!!!!!!
Tvoj muž - či chce, či nie - MUSÍ sa postarať (ak nechce ísť do basy, že sa nepostará o deti..a to určite nechce, takže iné mu neostane 😀 ). Nebude mať na výber - a ako si to zariadi - jeho vec. JE to strašne ťažké pre matku toto spraviť - ale ja by som to spravila. Večer mu to oznámim - a nech si robí, čo chce. Bola by som hluchá voči všetkým námietkam. Bola by som aspoň na chvíľu sebecká - a myslela len a len na seba. (lebo..kto chce mať rád druhých...musí mať rád v prvom rade seba 🙂 .. )

Nič nie je lepšie - ako takto ho hodiť do vody. Až keď si to zažije všetko na vlastnej koži - pochopí (aspoň by teda mal)...

lili_mia
22. jún 2012

@rainbow0508 ahoj, píšem na rýchlo .. nechaj ho doma so starším, minimum v chladničke, ani nenavarené, nepopratatané a ak môžeš, odíd k svojmu otcovi (nespomínaš svoju mamu) .. ak sa ti to zdá drsné, tak ber obe deti .. ak môžeš, odcestuj aj na opačný koniec republiky s tým, že chceš aby si aj tvoja rodina užila deti, je leto, chceš aby behali po vonku .. s rodinou sa dohodni na tú dobu ohľadom starostlivosti o chlapcov, budeš max kojiť .. pokiaľ sa takto dá dohodnúť a ty sa zatiaľ skús uvolniť, mužovi nedvíhaj telefón, jasne mu povedz, že si chceš oddýchnúť, tak nech ťa neotravuje .. ak sa stane, že príde za vami, je šanca, že je ochotný to riešiť .. ak nepríde .. má to ešte zmysel?

minewka
22. jún 2012

@lenka_da naozaj sa to dá...ale ako napísala @aliza je to fuška a makačka a robotka s vlastným sebavedomím a partnerským vzťahom... ale dá sa to. 🙂 ak začne mať manžel pripomienky (čo je skutočne veľmi zriedkavo) - veľmi rýchlo to vyriešim tak, že mu nasáčkujem malú na pol dňa do práce (alebo ho nechám s ňou doma) a veľmi rýchlo pochopí, o čom to materská je 😅 😅 😅 😅

leeenka26
22. jún 2012

Tiez som sa v tomto trosku nasla, mam pocit zlyhania, mam pocit nepodpory od rodiny, od manzela ako tak striedavo oblacno sem tam si ho zoberie na ruky, ale chodi do roboty obtyzden na cely den a pride az vecer o 21.00 a rano vstava okolo 3-4.00, takze toho chapem, ale nemam rada ked mi vycita ze som nervozna, pretoze to ma na mne stve a uvedomujem si to, ale niekedy proste sa uz neda, vsetko mam na starost sama, mama aj rodina sa nijako nezapaja, mama mi akurat sem tam vyvenci psa hlavne ked boli tieto horucavy, za to som jej samozrejme vdacna, ale to, ze mi nepomaha, nie je az taky problem, skor vidim problem v tom, ze mi daa pocitit, ze to nezvladam, aj som sa s nou o tom rozpravala, ze mam pocit, ze ziadna podpora z jej strany, prave naopak, upozornuje ma ze maly place, ze preco place sa ma stale pyta, pritom place len ked ho prebalujem alebo kupem alebo ked je hladny, nikdy ho vsak nenechavam plakavat sameho v postielke, staram sa onho ako viem, aj som jej to povedala vsetko a aj mi to prislo trapne ze samu seba takto obhajujem a pritom viem ze nie som uzasna matka, vobec si to o sebe nemyslim, som matka ako kazda ina, akurat mam novu rolu a ona mi po tom vsetkom povie ze ,,dostanes sa do toho" a to bolo vsetko a ze preco to riesim, ze preco vsetko riesim, s nou sa uz neda ani rozpravat, len mi pomudruje..ked som jej vysvetlila ze deti proste obcas placu a zeny na materskej su obcas nervozne ked maju toho vela, tak mi povedala ze ona mala dve deti s rocnym odstupom, cize ani sa nemala cas najest, len sa usmievala, lebo ona to tak brala ze je na materskej. Musela som to sem napisat. Po porode som mala baby blues, ked som jej to povedala ako dcera matke, absolutne ju to nezaujimalo, potom to prestalo, bola som ok a po tomto vsetkom mam pocit, ze ma chytila riadna depresia a pocit totalneho zlyhania.

rainee
22. jún 2012

baby, presne ako tu pisete, niektori chlapi nemaju ani predstavu o com je materska dovolenka (ktory ... to takto nazval???) vacsinou este zavidia ze sme doma s detmi a mame pohodicku 😀 vraj stale lepsie ako v praci, akurat ze MD je 24 hodinovy job. ja som len zvedava ake to bude ked budem pracovat a po robote ma pocka aj cela domacnost a dieta, tak to bude potom dost vesele 😅 len sa utesujem ze ked mala trosku podrastie uz to nebude take narocne dufam.

anjelicek26
22. jún 2012

@rainee - v praci si oddychnes, vypnes, kazdy den nieco noveho ;) Ja so medzi detmi dva roky pracovala a bolo to uvolnujuce, napriek tomu, ze bol manzel v zahranici, ja sama tehotna, z prace letela do skolky po malu.. NAPRIEK TOMU je terajsia rutina na materskej psychicky ubijajuca... nastastie nie fyzicky, anjelik spi od narodenia krasne 😅

Tu začni písať odpoveď...

Odošli