Z anorexie do bulímie
Ahojte,
viem, že už pár diskusii na tuto tému tu bolo a hádam viac než dosť ale potrebujem to dostať von zo seba, a preto sa ospravedlňujem, že ďalšia diskusia na tuto tému. Chcela by som vám v skratke zhrnúť môj príbeh a rada by som si prečítala aj tie vaše, ak máte s tým niektoré skúsenosti. V priebehu tohto roka moja váha stihla padnúť z 52kg na 42kg, samozrejme hladovky, diéty no proste priemerne som za deň zjedla tak 300-500 kcal. Takto to fungovalo nejakých 5 mesiacov, lenže ako dobre všetci vieme predpokladať, že čo sa stalo potom. Áno, po doslovnom vyhladovani môjho tela som začala jesť všetko, čo som videla a samozrejme, po jedle prišli výčitky, a po výčitkách išli kroky hneď do kúpeľni. Samozrejme, priama úmernosť nepustí, a čím viac jedla som zjedla tým viac kg išlo hore. Momentálna moja váha je 47kg. Neviem, či tu niekto bude mať čas ale naozaj mám pocit, že by som sa potrebovala niekomu vyrozprávať, kto doslova chápe moju situáciu.
Vopred ďakujem za každý jeden komentár.
@natalson72873837 Sám to viem najlepšie, prešiel som si tým na vlastnej koži ako teenager na strednej škole. Mentálna anorexiu, mám oficiálne v chorobopise u lekárky, časom to pokračovalo až do bulímie. Keď ma hospitalizovali mal som pri výške 184 cm ak sa dobre pamätám necelých 47 kíl, katastrofálne krvné výsledky, zničenú žalúdočnú chlopňu, zápal žalúdočnej sliznice a kopec dalších vecí. Doslova úplný rozvrat vnútorného prostredia.Posledné dni pred hospitalizáciou som nevládal ani chodiť, mal som v ústach kovovú pachuť a mŕtve prepadnuté oči, chel som len zhadzovať kilá najlepšie zaspať a nezobudiť sa. Aj to málo čo som zjedol som chcel vydáviť. Vonku bolo príjemné teplo no ja som sa triasol v svetri ktorý na mne len vysel. Lekári povedali že som ušiel hrobárovy z lopaty. Ak by som týmto tempom pokračoval ešte dva týždne už by som nebol. Tak katastrofálne som natom bol, mne to bolo v podstate jedno. Niekoľko dní som ležal len na infúziách.Ani vtedy som si neuvedomoval že je zle, chcel som cvičit ďalej chudnúť, nemohol som nič bol som fyzicky aj psychycky paralizovaný. Najhoršie boli vizity na ktorých som bol ako cirkusová atrakcia. Chlapec má anorexiu, cítil som ako keby každý pozeral len na mňa a ukazoval prstom, aha pozri sa. Ked som bol schopný ako tak chôdze, začala najhoršia časť musel som jesť. V hlave som mal utkvelé predstavy ak zjem čo i len kúsok priberiem ako prasa.Chodieval som v župane z plastovým vrecúškom kde som skrýval jedlo z taniera a potajomky ho splachoval v záchode. Samozrejme prišli mi nato. Musel som jesť pod dohľadom. Nasledovali dlhé týždne v nemocnici vyšetrenia, kľud na lôžku som mal príkazom, minimum fyzickej aktivity, dlhá rekonvalescencia, naštastie mal som mladý organizmus a zázrakom sa rýchlo uzdravoval. Ako najhoršie je vždy hlava tam to vždy začína. Tá cesta k telesnému zdraviu je kratšia ako k tomu psychyckému, je to veľký maratón. Liečba psychiatrom je zdĺhavá musí z tým človek počítať, za mesiac to človek nedá. Začalo to poznámkami ohľadom vzhľadu, od okolia, samozrejme chcel som byť atraktívny pre opačné pohlavie. Dopadlo to takmer katastrofou. Z Vyše 95 kíl som zletel na tých 47, stačilo málo a nemuselo to dobre dopadnúť. Život bol len o písaní kalórií, únavnom cvičení až na dno síl, zvracaní a vsugerovanej myšlienke že jedlo je nepriateľ. Dnes je to už 15 rokov, no vždy je to pre mňa veľmi temná stránka na ktorú nerád spomínam. Preto ak hockto má začínajúce problémy alebo prejavy riešte to zavčasu ! Je to korčulovanie na veľmi tenkom ľade a následky sú častokrát fatálne. Tie si chorý človek prakticky neuvedomuje. Je to choroba ktorá sa musí liečiť. Nehambite sa vyhľadať niekoho blízkeho ktorý Vám pomôže dostať sa včas k odbornej pomoci tam už inej cesty niet.
@sono2 preco potom nespadnu do anorexie chudi az vychudnuti ludia vo mozu zjes aj za 3???Ved si poloz tu otazku.To ze niekto spadol do anorexie ,neznamena ze je slabsi psychicky,skratka nemal dostatok informacii o chudnuti,prevazne sa do toho pusti bezhlavo bez rozmyslani,az neskor ,postupne zisti ako sa da este schudnut a podobne.Ale uz je na tom tak,ze sa boji kazdeho deka navyse a niekto sa z toho dostane rychlo,ako napr ja a niwkto to ma na cely zivot.
A ty netvrdis stale to iste?Ved furt dookola to iste hoc sa ti snazim vysvetlit ze anorexia so slabsou psychikou velakrat nesuvisi!!
a nepisem ti to len ja ale aj autorka alebo aj viacero.