Žiarlivosť na deti
Ahojte🙂
Môj príspevok bol síce pred pár týždňami aj na slovenskej spovednici, ale chcem poznať aj vaše názory🙂
Začnem tým, že mám 18 rokov, zanedlho 19. Mám priateľa o 9 rokov staršieho, sme spolu rok aj niečo, ale poznáme sa od mojej 15, len mi trochu trvalo, kým som sa doňho zaľúbila.
Je to vzťah, ktorý mi stojí zato,a beriem ho vážne, aj keď mám "len" 18, pretože sa ľúbime, rozumieme si, máme spoločný pohľad na veľa vecí,aj keď sú tu krízy a veľa vecí aj ľudí nám nepraje.
Asi pred rokom som si všimla, že so mnou deje niečo čudné. Prejavuje sa to tak, že žiarlim na ľudí, ktorí majú malinké dieťa, žiarlim na tehotné ženy. Neznášam tie pocity, v živote som ich nemala, som úplne zmätená, naštvaná na seba, a nechápem sa. Deti som vnímala úplne normálne, správy o tom, že niekto čaká, rodí , má dieťa, ma nerozhádzali takto, ako teraz. Teraz cítim niečo ako žiarlivosť, jednoducho ma správy o deťoch v blízkom aj ďalekom okolí rozhadzujú, neskutočne.
Možno je to tým, že je o 9 rokov starší odo mňa, a medzi jeho súrodencami a ním je veľký vekový rozdiel(10-12 rokov), oni majú dávno deti, on nič, teraz v poslednej dobe sa narodili 2, v jeho rodine ďalšie na ceste, možno som ovplyvňovaná aj tým.
Inokedy by som sa potešila, že ďalšie dieťatko na svete, a už to neriešila, teraz žiarlim. Na ich rodičov, že ich majú, budú mať.
Ja viem, že reagujem ako nenormálna, ako žena, ktorej ťahá na 40 a panikári, alebo žena, ktorá dlho, dlho nemôže otehotnieť, pričom mám len 18 a celý život pred sebou.
Idem si na nervy, najradšej by som bola, keby ma to prešlo. Rozumovo mi je úplne jasné, že je to blbosť, veď končím gympel, čo je predpoklad na VŠ, ale nie do práce. Priateľ aj ja bývame u rodičov, prácu má síce stálu, ale ako sa vyjadruje, má problém z nej uživiť seba. Čo sa týka našich rodín, keby som náhodou zostala tehotná, naši by ma asi poslali na potrat a do konca života mi vykrikovali, že som sprostá, a keby som si nechala, že som si dobabrala život, aj tomu dieťaťu. Jeho rodičia sú schopní vykrikovať každé vrecúško čaju, ktoré som u nich vypila, a po ďalších skúsenostiach s nimi som sa rozhodla, že s takými ľuďmi nechcem mať nič spoločné a konečne som pochopila, prečo je toľko čierneho humoru o svokrách.(Pretože realita je ešte horšia🙂Takže tak.
S priateľom sme sa o tom bavili, ale tak nezáväzne. Myslím, že nepociťuje ani zďaleka to, čo ja. On na deti svojich súrodencov a v okolí reaguje normálne. U mňa je to asi rok, čo som si uvedomila, že to dieťa chcem viac, ako čokoľvek iné, a odvtedy o tom rozmýšľam.
Pred priateľom to tajím, niečo som mu síce naznačila, on nato, že materinský inštikt, ale viac sme to nerozoberali. Nie je mi príjemné pred niekým priznať takéto pocity, ani pred ním. Vidím, že aj keď si vo veľa veciach rozumieme, v tejto ma nechápe, pretože to v živote nezažil, nie je tak ďaleko ako ja.
ANO, JE MI UPLNE JASNE:že dieťa len z čistej lásky neprežije, že je to obrovská zodpovednosť, nielen z finančnej stránky, ale zo všetkých, že byť rok a pol spolu je veľmi málo na niečo takéto, že nemáme kde bývať, ani sme to len neskúsili, ja nemám robotu, priateľ tiež nie je na tom z fin. stránky dobre. Veľmi dobre si uvedomujem, že dieťa nie je len také rozkošné bábätko z nejakej reklamy, vyžaduje aj nejaké obete, pretože mám v okolí ľudí, čo chceli dieťa len preto, že sa im to veľmi páčilo, ale nejako nedomysleli tie ostatné stránky, že tomu dieťaťu sa treba venovať aj keď nemáš chuť, čas, energiu, treba variť, prať, zabudnúť na nejaké diskotéky a pod, treba mať z čoho zabezpečiť dieťaťu všetky potreby, aj fyzické, aj psychické atď, dávať si veľký pozor, ako žiješ, ako sa správaš, lebo vo všetkom ideš dieťaťu príkladom. Ty z neho formuješ človeka, ty máš najväčší podiel na tom(aj keď nie úplný), aký človek z neho bude, či bude na svete o ďalšieho dobrého človeka alebo hajzla viac, a to je obrovitánska zodpovednosť. Vidím, aké sú deti ľudí, kt. zanedbali túto zodpovednosť, kt. sa deťom venovali, len keď mali na to chuť, a potom na nich kašľali, nech sa bavia, ako chcú.
Bojím sa toho, nepáči sa mi to, a ide mi to na nervy, veď je to blbosť! Prečo ale potom tak reagujem na malinké deti?
Keďže v predchádzajúcom fore na mňa skoro každý spustil logicko-praktické argumenty, kt. mi vôbec nepomohli, nakoľko sú mi absolútne jasné, zdôrazňujem, že nepotrebujem kázne typu prečo nie, ALE AKO MAM ZVLADNUT POCITY? KTORE SU MI VELMI NEPRIJEMNE!!!
Privítam akékoľvek vaše názory, úplne najlepšie od niekoho, kto si tým prešiel tiež🙂
@anavila ona sa dokaze obhajit aj sama, nemusis sa jej zastavat. Ja som jej prvy prispevok pisala k veci a poukazala na problem, resp. co by skor mne vadilo na takom vztahu. Ak mam na nieco iny nazor (a aj nejake skusenosti so vztahmi) tak je to napisem. A btw, nedotkla si sa ma 😉
@jabadabazbytocne vztahovacna??🙂nemyslim🙂zacala som diskusiu o svojom probleme a bola som tu obvinovana zo vsetkeho mozneho od vymyslania az po promiskuitu🙂to bolo trosku dost out off topic🙂
krotit hormony studiom??keby sa to dalo...sice mozem povedat ze tu maturitu atd beriem o to zodpovednejsie, ze to vnimam ako nepriamu pracu na dietati...nepomaha to, tak sa zamestnavam vsetkym moznym, makam v posilke, trener ma nahovara na sutaz, mozno aj to bude. urcite sa len tak nenudim a z nudy nevymyslam co by som od radosti...
ano, vsetky tie veci, preco nie su mi jasne, kedze som "dospelo uvazujuca"ale uz mi ide na nervy ako ma to rozhadze pri kazdom pohlade do kocika...chcela som radu, ako zvladnut tie pocity, pretoze niekedy napr. nemozem spat, do polnoci revem, tak ma tie deti rozhadzu, napriek tomu, ze sa im vyhybam a vyhybam sa aj myslienkam na ne...je to velmi silne, povedala by som, ze reagujem este horsie ako 40rocna zena, kt. nemoze otehotniet...
@sisaha-ospravedlnujem sa, niektore slova si naozaj nepouzila. ejha, ejha zistila som, ze som nejako preskocila tvoj prvy prispevok, cize nan odpoviem teraz🙂to, ze ci je on vhodny otec pre moje dieta riesim az moc...ano, priznam sa, ze hlupejsiu rodinu ako ma on som este nevidela, nad chovanim jeho rodicov a celej jeho rodinky mi zostava rozum stat a tak som si povedala, ze takych ludi je lepsie nepoznat...boli tu utoky aj voci mne, samozrejme, poza chrbat a pre take banalnosti, ze to az boli
mne je jasne, ze prostredie zohrava velku ulohu, najvacsiu, sama som si to vsimla, ale su aj pripady, ked jablko padlo daleko od stromu..zatial to vyzera tak, ze ma napriek vsetkemu viac rozumu a zodpovednosti ako cela jeho slavna rodinka, ale musim sa priznat, ze som s nim este nezila, nepoznam ho z velmi vela dolezitych stranok, takze to, aky bude otec az tak posudit neviem...
este chcem podotknut, ze tym, ze som sluchovo postihnuta si vazim kazdeho dobreho chlapa, pretoze je tazke najst si partnera, kt. by ma vnimal ako rovnocennu a veril mi..on ma zatial najmenej predsudkov voci mne zo vsetkych partnerov, ale aj tak citim, ze nejake ma...napr. raz mi povedal, ze co ked nebudem dieta pocut plakat a co ak sa mu nieco stane-zabolelo to, ale potom sa priznal ze to nema z vlastnej hlavy, ale hucala to donho mater...
@siasaha-tvoj prvy prispevok bol pekny,a le tie ostatne uz take neveriace a podozrievave..predstav si ze je mozne, aby tie prispevky pisala 18 rocna🙂
@anavila-dakujem velmi moc pekne za zastanie, aj za pochopenie🙂vidim, ze naozaj rozumies o com hovorim🙂inak si ma rozosmiala pretoze akoby si pisala o mne🙂ja napr. po obchodoch vobec nechodim a ked uz idem , tak do detskeho oddelenia,, ale sama🙂pretoze predtym som isla napr. s kamaratkami a mali divne, sproste narazky, takze uz neriskujem, neboli ako tie tvoje🙂...v tych detskych oddeleniach som vedela zabit nvelmi vela casu, v poslednom case som s tym prestala, lebo mi to nerobi dobre...este viac si uvedomujem ako daleko predo mnou je to co chcem, ak to vobec niekedy bude...
toto, co sa stalo tebe, sa stalo viacerym mojim kamaratkam, ktore sa starali o maleho braceka, sestricku🙂ja som nikdy nemala brata ani sestru, ani len bratranca alebo sesternicu, tak neviem, ake to je, u mna je to take silne mozno prave preto, ze nsa rodina vymiera a deti sa nerodia...
inak, ako si reagovala na deti??podobne ako ja, ziarlivost, smutok a negativne pocity??studium na vs tvoje materinske pudy aspon trosku umlcalo?
ja viem, ze ej to vo mne, a je to normalna vec, ale napriek tym xx veciam, ktorymi sa snazim zamestnat je to velmi silne..podla mna nie je normalne byt rozhadzana z kazdeho pohladu do kocika a revat po nociach...najhorsie je, ze su to pocity a to sa velmi ovladat neda...
@dadula300-vies co udrela si klinec po hlavicke🙂sice som dost spolocensky clovek, nesedim doma, mam xx znamych a kamaratov a rada spoznavam novych, ale ja tak som sama, pretoze aj ti najlepsi kamarati na mna vypliestaju oci ze co to trepem uz pri naznaku toho, ze by som chcela dieta...vacsinou ma okriknu, nech sa spamatam, ze mam 18 tak co tu riesim?
@tea333-tak vy ste uplne iny pripad🙂mna si moj priatel zivit dovolit nemoze a ani by som to nechcela asi, lebo on tych penazi nema tak vela, aby som ich z neho tahala...zivia ma moji rodicia, atkze samozrejme, v niecom ich stale musim respektovat..ale urcite mi nemozu zakazat mojho terajsieho priatela, aj ked ma zivia, ale kedze s tym ma hlavne mama velke problemy, uz pomaly rok a pol to tajim...otcovi by som to aj povedala, ten napriek tomu ze je dochodca, ma uplne nezastarale myslenie, ale bojim sa, ze to povie mame alebo sa preriekne..mozno to budu sproste otazky, ale zaujimalo by ma, ci ma tvoj praietl vs, ci ma ss, ci ma dobru pracu ked dokaze zivit seba, teba, deti?🙂a nikdy ti ani slovkom nevyhodil na oci, ze ta musi zivit, ze by si sa maal o seba postarat aj sama?prepac, ak nevhodna otazka, ja si to nemyslim, ale su aj takito chlapi🙂
@macamac-som veľmi rada, že si rozumieme🙂inak zaujimalo by ma, ci si nieco atke ako ja zazila aj ty, ked sa na to vies pozriet tak bez predsudkov?🙂
@stardust-ospravedlnujem sa, ze som ta zatiahla do niecoho, s cim nemas nic spolocne🙂prepac, bol to omyl, tebe som checal napist, ze mas pravdu s tym internetom, ale nejako som ta pridala medzi ostatne baby🙂
@mija777-chcem sa ta este spytat, ako zareagovali tvoji rodicia na to, ked zistili, aky je vekovy rozdiel medzi vami?kolko si mala rokov, ked ste spolu zacali chodit?🙂
@divatigrica ja som také pocity nezažila-teda nie v takej intenzite 🙂 lebo ja deti milujem,od detstva som chcela byť učiteľkou-a aj ňou som 😵 😉
tiež som zbožňovala miminká,lebo u nás v rodine sme sa všetci rodili tak nejak naraz 😀 takže bratranci a sesternice sme zhruba v rovnakom veku,žiadne bábätko okolo.
ja som veľmi túžila po malom súrodencovi, veľmi. bola som malá-a dodnes mám v sebe tie pocity a spomienky,ako som jedno celé poobedie prekľačala a prežila v naozaj najúprimnejších detských modlitbách a prosbách k Bohu,aby mama priniesla z roboty bábätko 😀 /som ešte nevedela,čo a ako 😀 /. neskutočne som ju v ten deň vyčkávala-a z diaľky som ju zazrela,ako ide domov-a v taške niečo nesie,niečo,čo mi evokovalo schované bábo 😕 prišla domov-a ja nedočkavo pozriem do tašky a tam..... peceň chleba 😕 😀 ale-nevieš si predstaviť moje detské sklamanie. skrátka-viem,čo sú veľké túžby 🙂
ja som mala deti tak nejak zhruba,ako som chcela 😉
ale dodnes-ak vidím bábo, okamžite by som chcela znova aj ja 😉 takže túžbu ako takú,i keď nie valcujúcu, prekonávam podchvíľou 😉 s rozdielom od teba-že ja deti už mám 🙂
som bez predsudkov, lebo už som vyrástla "súdiť iných" 😉 už môj pohľad na život časom získava viac farieb a odtieňov, na veľa vecí som prišla a slovo "nikdy" som vypustila zo svojho slovníčka 😉
mám svoj názor,ale nevnucujem ho, viem prijať aj názor iných, ak nie prijať-aspoň tolerovať a neodsudzovať 😉
celkom ťa viem pochopiť, vcítiť sa-tak asi preto reagujem bez predsudkov 😉
@divatigrica ono financie su v kazdej rodine brane inak. u nas to bolo tak, ze som sa postupne stahovala k muzovi, a tak som postupne bola financne zavisla na nom, nie na rodicoch. rodicia mi nejake peniaze este nejaky cas davali, bolo to len take vreckove.Muz zacal zarabat nejake peniazky ked sme sa spoznali a mohol zaplatit byvanie, stravu..neskor mi kupil auto, platil benzin.stale mi daval a dava peniaze sam od seba, nemusim si nikdy pytat a vzdy mam nieco odlozene. sam mi chce preplacat vsetky vydavky. on si uvedomoval, ze ked som sa pristahovala, nemala som ako zarobit. mala som nejake brigady, ale tie som si odkladala na darceky a pod.
Moj muz mi nikdy v zivote nevycital peniaze, nikdy mi nevycital ze sa sama nezivim. bola som studentka gymnazia, mala som tazku skolu a muz bol radsej so mnou ako by som mala poobedia travit na malo platenej brigade.Potom som isla rovno na vysoku skolu.mala som aj brigadu, prestala som pred porodom. Venujem sa mojej rodine a pritom chodim na vysoku skolu, denne studium. takze som stale studovala a studujem.
Ked dostudujem a deti budu v skolke, rada budem pracovat a vydrziavat svojho muza 😀
Ono sa to da lahko rozpoznat, aky je v tomto muz, ked s nim zacnes zit a hospodarit. Zazijes vselijake krizove situacie. Mnoho muzov v krize, hadke vyhodi na oci zene kazdu korunu, ci vydiera cez peniaze. My sme sa s muzom pohadali, dokonca rozisli, a on nikdy ani necekol o peniazoch ktore mi dal, ktore na mna minul, nepytal spat veci, ani auto. Preto viem, ze mam za muza charakterneho cloveka.Peniaze si navzajom nevyratavame, nevydelujeme. ak mam vlastne peniaze, alebo nieco dostanem, minam na muza rovnako bezhlavo ako muz na mna. Muz mi doteraz stale vnucuje peniaze 😀 a ked zarobi vacsiu ciastku, hned mi nieco vydeli, tak mam odlozene na vianoce, dovolenku alebo nakupy na co chcem.U nas su peniaze a majetok spolocne veci.
Muz je pravnik, ma teda VS, ked sme sa spoznali, este studoval a peniazkov bolo menej, teraz zaraba tak, ze nas vsetkych uzivi, aj preto sa nemusim ponahlat do prace.
@divatigrica no tie pocity podla mna nebudes po case vnimat uz tak intenzivne ako teraz, aj ked v tebe ostanu, ale zatienia ich ine starosti..skola ta zamestna na 100percent a na skole spoznas aj novych ludi, mozno sa opat zalubis a pod. No to ze milujes deti a chces ich mat, to v sebe nezabijes ani to nezmizne, len to bude menej intenzivne aspon podla mna. Ja som neziarlila na deti, skor som závidela iným zázemie, rodinu, dom, stále sme s terjším manzelom snivali o buducnosti, o babetku a o nasom dome....a vsetko prislo...v prvom rocniku som si veru aj dost casto poplakala ze je predomnou 5rokov kedy sa urcite v tomto smere nepohnem...podvedome som myslela, ze mi nieco ujde, ze nieco nestihnem....ale tych 5 rokov na intraku ubehlo ako voda....mam kopec zazitkov a nelutujem nic, boli to nadherne roky, a teraz ked som doma s detmi veru si aj na to zaspominam a je mi smutno, ze teraz je moj zivot uplne iny. Neboj sa....nic ti neujde....vystudujes, vsetko vyrieši čas...je to zmena v tvojom zivote, nova krizovatka, presne ta chapem, ja som v prvom rocniku revala, lebo som nevedela ci som sa spravne rozhodla...ale preslo to a ako hovorim, dockala som sa a som rada ze to tak bolo. Drzim ti palce
@divatigrica s mojím otcom sa nestihli zoznámiť (tragicky zahynul) a mama to zobrala v celku fajn,absolvovala s ním niekoľko rozhovorov a usúdila že je neškodný 😀 A mala som len niečo po 15-keď sme sa dali dokopy 😅 čiže okolie na nás dosť zazeralo a aj by som pochopila keby moja mama bola proti nám.No našťastie nestalo sa 🙂 Stále si rozumejú a celá rodina sa teší z malej 🙂
Ja si myslím,že ak si dvaja rozumejú a majú podobný pohľad na život,tak nieje problém v tom,aby spolu mohli žiť.My spolu bývame už asi 4roky,čiže dieťa prišlo do "zabehnutej" domácnosti.Ak by si cítila,že u vás by to tiež šlo,tak prečo nie?Ale ak máš v sebe pochybnosti,tak radšej s dieťaťom počkaj...
divatigrica
pripadas mi ako rozmaznane decko co chce svoju hracku! 🙄
@divatigrica obdivujem ťa akým spôsobom reaguješ aj na protichodné názory. Všetko zvládneš, uvidíš. Máš obdivuhodnú osobnostnú inteligenciu. Rob to, čo sa ti zdá byť vhodné a určite neurobíš chybu.
Ahojte🙂Prepáčte za dlhšiu pauzu, ale boli sme na lyžiarskom🙂
@macamac-takže pani učiteľka🙂to idem byť zrejme aj ja, ak sa podarí🙂a učiteľka na ZS SS a aký predmet?🙂
Ja sa pamätám zase nato, že som prakticky celé detstvo otravovala rodičov, či nemôžem mať bračeka, sestričku alebo aspoň psa🙂Napokon mi kúpili psa🙂
Som rada, že na našom konzervatívnom Slovensku, kde majú ľudia sklony súdiť človeka už vtedy, keď ho ešte ani nevideli, sú aj ľudia ako Ty🙂Sama na sebe som pochopila, že nato, aby som niekoho súdila, musím poznať každú sekundu jeho života a byť úplne objektívna- a to dokáže len Boh🙂
Hoci som podľa môjho názoru veľmi liberálny človek, kt. nemá problém s ľudmi, kt. žijú inak ako väčšina(homosexuáli, zdrav. mentálne postihnutí, romovia-ale tí slušní, alebo ľudia, kt. žijú netypicky) a snažím sa nemať predsudky, sú situácie, kedy mi to nesúdenie robí veľké problémy-napr. si predstav , že ja s mojou túžbou po deťoch vidím rodiny, kde sa o deti nestarajú, tak ako si zaslúžia. Napr. sú to rodiny(či už z našej rodiny, okolia alebo v tom centre krízovom), kde všetky rodiny majú spoločné to, že rodičia sú väčšinou absolútne nezodpovední ľudia, neschopní prijať zodpovednosť za svoj život, nieto ešte za život svojich detí, za to, čo z nich vychovajú. A ešte som zabudla, zväčša vo mne budia dojem, že svoj mozog veľmi nepoužívajú.
Vačšinou maminka dieťa tak detinsky chcela-páčilo sa jej bábätko, také to z reklamy, ale nejako nedomyslela, čo všetko to dieťa bude vyžadovať.Teda tie deti nemajú navarené, oprané, chodia hladné príp. sa chodia najesť ku starým rodičom, rodičia úplne kašlú nato, ako ich dieťa prospieva v škole, neučia sa s ním, nevedú ho k tomu, ale ak dieťa ide nedajbože prepadnúť, samozrejme mlátia ho.
Takisto maminka a otecko majú väčšinou veľmi zvláštny vzťah, kde ona nemá žiadnu sebaúctu a navyše je lenivá ako voš, a otec tiež svojský plus ho štve, akú neschopnú ženu má doma a keby on niečo neurobil, ich deti by chodili ako cigáni. Hádajú sa pred deťmi, nadávajú si do ko.., pi.., ku.., pred deťmi, príp. pred nimi ocko zmláti mamu. Na otázku, prečo sa nerozvedie alebo niečo, či si uvedomuje, aký príklad dáva deťom do života, sa dotyčná na mňa väčšinou usmeje úsmevom typu "ako jednoducho si to predstavuješ"🙂
Dotyčný rodičia sa potom čudujú, prečo ich deti nadávajú aj im do ko.., pi.., prečo ich aj udrú atd.. A to sú tie deti väčšinou ešte malé, som zvedavá, čo z nich vyrastie🙂
Extrémne ma vytáča, keď s tým dieťaťom zaobchádzajú ako mentálne retardovaní, keď ho mlátia, nadávajú mu , aby si na ňom vybili frustráciu zo svojho úbohého života, kt. samozrejme iný nebude, lebo ešte neprišli na to, že jediný, kto je zodpovedný za ich život sú oni samy, a nie ich žena, muž, deti, rodičia, brat, sestra, pán prezident, pán minister, ani Boh, na ktorých to tak radi zvaľujú.
Najviac ma mrzí, že z väčšiny takýchto detí vyrastie kopia ich rodičov, alebo ešte niečo horšie. Sú výnimočné prípady, že jablko padlo ďaleko od stromu a deti sú v mnohom rozumnejšie ako ich rodičia, ale nejaké následky stále majú.
Keby si niečo takéto videla, nemala by si problém nesúdiť?🙂
@tea333-tak musím povedať, že máš muža, akého Ti závidím(ale v dobrom). Nielenže je schopný vás uživiť, ale ani Ti to v kríz. situáciách nevyhadzoval na oči🙂 Takýto prístup sa len tak nevidí🙂Ale aj tak si myslím, že si trošku zriedkavejší prípad, väčšinou muž nemá až takéto možnosti financovať rodinu🙂
Máš pravdu, že v situáciách, keď muž živí ženu v tých krízových okamihoch jej väčšinou vyhadzuje na oči každý jeden cent, preto si veľmi váž, že tvoj muž takýto nie je🙂
Ja a môj priateľ sme ten klasický slovenský prípad- on má len učňovku, ale o to by ani tak nešlo, nie je to všetko o školách a tituloch, ale aj o tom, ako sa vie človek obracať a prebiť životom. On bohužiaľ nie je ani jeden prípad z tých dvoch, teda nemá ani školu, po ktorej by mohol zarobiť aj slušnejšie ako v práci, kde robí, a nemá ani robotu bohvieako platenú. On pochádza zo "sociálne slabej rodiny", všetci jeho súrodenci majú učňovku, lebo také známky, aby mohli na VŠ nemali, podľa mňa to je dôsledok aj jeho lenivosti ale aj toho, že rodičia boli nezodpovední a k učeniu ho neviedli, jednoducho povedané, kašľali naňho.
Mne je veľmi odporná predstava, že by som bola povedzme na materskej a tým pádom finančne závislá od neho, lebo on je typ, čo mal vždy hlboko do vrecka a myslím, že by mi to určite vyhadzoval na oči, keby bola nejaká hraničná situácia. Za ten rok a pol, čo sme spolu, som sa snažila byť čo najmenej finančne náročná na neho, nechcela som, aby mi kupoval drahé veci atd, nebrala som od neho žiadne peniaze, len raz som si požičala a vrátila. Keď ideme niekam do mesta(pizza, reštaurácia), väčšinou to platím ja, aj keď ma to trochu štve, niekedy ako keby nechápal, že ja som len študentka bez príjmu a on pracujúci. Ale určite je to lepšie, ako keby mal rozflákať celý plat na blbosti.
@anavila-ďakujem za príspevok🙂ja mám ťažkú školu aj teraz, sme gympel orientované na prírodné vedy, matiku, chémiu, biologiu máme vo veľkom a riadne ťažkú, ale nesťažujem sa, je to najlepšia škola v našom kraji na akú sa dalo dostať. Tým, že nepočujem, musím sa tomu venovať viac ako moji spolužiaci, plus vo voľnom čase robím fitness, možno aj súťažne, skauting, chodim hravat volejbal, na bojové športy, ucim sa sama taliancinu, spanielcinu.
Predtým som ešte pomáhala v domove, v kriz centre, už to nerobím, lebo mi to nerobí dobre.Mám veľa kamarátov, stále niečo podnikáme, organizujeme.
Teraz na lyžiarskom som si normálne oddýchla, spolužiačky sa ma pýtali, ako sa stíham učiť na matúry kt. sú už o týždeň, keď stále niekde lietam🙂
Na nedostatok aktivity sa rozhodne sťažovať nemôžem, domov sa chodím len vyspať, ale to, že mám program na každú jednu minútu dňa vôbec nepomáha tomu, aby to prekonalo tú túžbu po dieťati.
Pomohlo to v tom, že nemám toľko času sa zaoberať len nejakým filozofovaním o dieťati, ktoré momentálne mať nemožem, ale reálne niečo robím, niečo, čo má zmysel a vidno výsledky, to ma naplňa, ale takéto silné pocity, aké mám ja, si cestu nájdu, aj keb ysi človek zaplnil každú sekundu dňa.
Ja dúfam, že VS bude mať na mňa podobný efekt ako u Teba, že vypadnem z domu, zmením prostredie, vzduch, ľudí okolo seba. Pevne dúfam, že to pomôže, lebo byť rozhádzaná pri každej tehotnej žene a pohľade do kočíka ma už vážne nebaví.
Inak ešte som sa chcela spytat, kde tvoj partner pracuje, ako ste vyriešili otázku financií a bývania, a či si od začiatku vzťahu mala v ňom pocit opory, istoty.
A inak máš krásne deti🙂
@mija777-Som rada, že ste pri takom vekovom rozdiele ste nemali problémy, ako máme my🙂 Aj tak si myslím, že na Slovensko je Tvoja mamina veľmi liberálne uvažujúca, keďže 15 a 28 rokov je ešte horší rozdiel ako 18 a 27🙂Prístup tvojej maminy ani tvojej rodiny nie je bežný podľa mňa, ale som rada, že aj také prípady sú🙂
Moja mama to vzala diametrálne odlišne, ona ma s ním raz stretla, ešte sme spolu ani nechodli a už som mala doma vykrikovanie, prečo sa s takými starými chrenmi vláčim, že on by už mal mať rodinu a deti a nie takú mladú žabu ako ja, či som normálna, či som sprostá,... Niežeby som sa jej predtým nejako zverovala, ale teraz už vôbec nie, sme spolu rok a pol a ona chvalabohu nič netuší, potvrdilo sa to vtedy ked sa ma spýtala, či mám frajera a ja že nie, a ona na to, tvoj problém🙂
@slimstar-nikto Ti nekáže reagovať na príspevky rozmaznaného decka🙂A keď už tu budeš niečo písať, prečítaj si VŠETKO, čo som písala, sčítaj si dva a dva, a potom niečo píš🙂Ďakujem🙂
@ivka225.ďakujem veľmi pekne🙂Keby som mala robiť, čo chcem, okamžite by som mala dieťa, vychutnávala by som si každú jednu sekundu s ním, aj pekné chvíle, aj ťažké, ale keďže mu nie som schopná zabezpečiť všetko, čo si dieťatko zaslúži, rozum mi káže počkať🙂Len keby to čakanie bolo také jednoduché🙂
@divatigrica Ty sa asi rada čítaš, že? Neverím, že si u nejakého psychológa bola. A ak áno, zmeň ho. Ak sú tieto tvoje litánie ozaj pravdivé, si zrelá na hospitalizáciu. A vieš čo, psychológa radšej preskoč, zájdi hneď k psychiatrovi. A to nemyslím v zlom. 😉
@divatigrica Ja som tvoje prispevky tu citat ani nemohla. Ako pracujuca matka nemam na to cas ( @koniarova 😉 )
ja som si precitala tvoj "list" a tiez aj odpoved od jednej psychologicky...
Podla mna ti poradila spravne. Drz sa toho...
Ale zaujimalo by ma, aky stupen sluchoveho postihnutia mas? Podla mna by si nemala chodit s chlapcom, iba preto, ze si sluchovo postihnuta a nenajdes si lepsieho.... To zahrabavas samu seba. O svojom priatelovi si tak zle nepisala tu, ako v tom liste.... (na inej stranke) 😒
A ci si az tak vyspela...to by som netvrdila, uz len tie zamotane a zmiesane pocity a myslienky robia z teba 18 rocne dievca. Ono teoria (to, co si stihla precitat, naucit sa, vyhladat na internete, vypocut z radia, pozriet si z televizie) nikdy nenahradi prax ( zivotne skusenosti, ktorymi urcite nedohonis tu 30- rocnu zenu).
Podla mna pises pekne, zaujimave eseje, mas dobry komunikacny slovnik a to je asi tak vsetko.... Dokonci si skolu. Zbytocne tu stracas cas (hlavne na MK, ja som sa tu nedozvedela jednu poriadnu radu, resp. iba jednu....u mna je MK zabavny podnik) 😉
divatigrica
este si aj drza! sa spametaj decko! obycajny kozeny opasok by v tvojom pripade pomohol!
@koniarova-Ano, citam rada(aj preto, ze viacmenej musim, lebo nepocujem)ale este radse zijem🙂precitaj si odpoved psychologicky http://www.mamaaja.sk/Activeweb/Poradne/Otazka/...
Osobne som bola u jedného psychologa, on mi dokopy povedal to iste, co na tej stranke🙂Chces mi povedat, ze obaja tvrdia sprostosti?🙂
Ani jeden ma neposielal k psychiatrovi a dostat sa tam je dost tazke, pretoze som tam sla a on mi povedal, ze musim mat odporucanie od obvodnej alebo psychologa🙂Ani jeden mi ho nechce dat🙂
Ak neveris, necitaj🙂
@digysa-co mi dokopy poradila?nepotlacat to a uzivat si cas kym sa nestanem mamou🙂velmi dobra rada, az nato, ze pri pohlade do kocika som rozhodena stale rovnako a uz mi to ide na nervy.
Co sa tyka stupnov postihnutia- 1. ľahká hluchota
2. stredná hluchota
3. ťažká hluchota
4.praktická hluchota
5.absolútna hluchota
Ja mám praktickú, na jedno ucho už nepočujem vôbec, takže si utvor predstavu🙂Ale nepredstavuj si, ze neviem rozpravat, ze nepocujem ludi pri beznom rozhovore, ze mam minimalnu slovnu zasobu a som utiahnuta, ako to ma vacsina sluchovo postihnutych🙂Na to, co mam v lekarskej sprave, som na tom este velmi dobre🙂
Co sa tyka priatela, lepsie by bolo povedat, ze tam som o nom pisala obsirnejsie, nie horsie🙂Pravdu som napisala aj tu aj tam🙂
Myslim, ze tu na tejto stranke som pisala, ze ho nepovazujem za vhodneho otca svojich deti, ani ich s nim neplanujem,ale tuzba po dietati nie je o nic mensia🙂
No a tu sa natiska dalsia otazka, ktoru nechcem davat do tohto fora, lebo vy ako zdrave zeny(aspon to predpokladam), nikdy nebudete objektivne.
AKU SANCU NAJST SI DOBREHO PARTNERA BEZ PREDSUDKOV MA ZDRAV POSTIHNUTA?
V praxi som zistila, ze dost biednu. Ono to funguje tak, ze ked ma nejaky chlap uvidi, pride, prihovori sa, usmieva sa, ale potom ked vidi, ze mam problemy ho pocut, zlakne sa.
Ked sa aj nedajboze stane, ze sa aj tak dame dokopy, este stale nie je vyhrate. Kazdy jeden chlap, s ktorym som chodila, mal rozne typy predsudkov, ktore mi ublizovali, dokonca som mala niekedy pocit, ze sa za mna hanbi.
Chvalabohu, neurobila som si z tych vztahov traumu na cely zivot a skusala som to dalej, az som nasla tohto, s kt. som teraz. Tento si ma zo vsetkych asi najviac vazi a ma najmenej predsudkov. Aj ked pochadza z rodiny, o kt. mnozem zodpovedne povedat, ze sprostejsiu som este nevidela, ma viac rozumu ako cela jeho rodina dokopy.
Zozaciatku som si myslela, ze konecne som nasla toho, s ktorym by som chcela byt do konca zivota, ale samozrejme, potom som zistila, ze aj on ma nejake predsudky a nasledky zo svojej slavnej rodinky.
Kedze pouzivam rozum, je mi jasne, ze s nim ma necaka dobry zivot, uz tu boli varovne signaly, takze som stratila vieru v tento vztah. Jednoducho som prestala ostatnych chlapv vnimat tak sterilne, zacal rozmyslat o tom, ake by to bolo s tym a s tym. Takisto som sa zacala venovat viac svojim kamaratom, kym predtym som skoro cely volny cas travila s nim.
Ked rozmyslam o buducnosti, nikdy nie v suvislosti s nim. Jednoducho si to pokazil. Aby som nedavala vinu len jemu, aj ja som sa mohla spravat lepsie., ale zase az take sprostosti ako on som nerobila.
Cely tento vztah mi pripada taky, ze ja makam a on sa vezie. Ja sa snazim, pracujem na sebe, na svojich nedostatkoch, on to berie ako samozrejmost a nerobi so sebou nic. Ak sa aj daco zmenilo, tak iba vtedy, ked som sa chcela rozist, a to je velmi malo do stabilneho vztahu. Mal by sa zmenit z ucty ku mne, a nie zo strachu pred rozchodom.
Povedala by som, ze je to zaciatok konca. Nechcem sa rozist hned, z vela dovodov, ale aj preto, ze napriek vsetkemu, je to clovek, kt. mi najviac rozumie a je mi najviac najblizsi, a napriek vsetkemu je to najlepsi chlap, s akym som mala do cinenia.
Vsimla som si aj, ze v niektorych veciach si realne vstupil do svedomia, uvedomil si, ze takto to nejde, a zmenilo sa to. Takyto vztah nechcem ukoncit hned, sice sme spolu rok a pol, ale predtym sme okolo dvoch rokov mali velmi silny priatelsky vztah, cize sme si na seba zvykli a naviazali sa.
Napriek vsetkemu tomu chcem dat este sancu, pockat, ako sa to vyvrbi, a potom sa rozhodnut s cistou hlavou a s cistym svedomim.
Aj ked vzdy
@divatigrica Stojím si za tým, že potrebuješ odbornú pomoc. Vyhľadala si jedného psychológa a nejakú internetovú virtuálnu poradňu. Málo, strašne málo. Potrebuješ odborníka, s ktorým absolvuješ dlhodobú terapiu. Skúšaj, hľadaj, aj v súkromných klinikách. To je jediná podľa mňa schodná cesta. Takéto diskusie tvoj problém nevyriešia. Už len z tvojich príspevkov cítiť, že sa potrebuješ vyrozprávať /o čom svedčí aj ich dĺžka, nič v zlom/. Máš viacero vážnych problémov a len odborník ti ich môže pomôcť riešiť, jeden po druhom, v tom správnom poradí. 😉 😉 😉
@divatigrica Jablko nepada daleko od stromu! Ten, kto to napisal vedel, o com pise...Tvoj priatel je a moze byt iba taky, aka je jeho rodina- mama a otec. Samozrejme, kazdy sa vyvija inak a kazdy je sam sebou ale ty si s nim nezazila "neskutocne vela veci" ktore patria k zivotu:
Ani spolocne byvanie, ani spolocne financie, ani spolocne riesenie problemov v partnerstve, deti, auto, dovolenka..... Ty o nom vlastne nic nevies. Ale budis, daj mu sancu....len ho neber ako posledne vychodisko...
Chces ist na vysoku, vies kolko novych ludi tam stretnes?
A @koniarova ma absolutnu pravdu. Ty skutocne potrebujes odbornu pomoc, lebo mas problem, ktory tu inkto nevyriesi. Ty ziarlis na deti, neskutocne by si sa chcela stat matkou ale mas 18 rokov, ziadnu pracu, nevhodneho partnera (ktory deti este nechce- veeeeeelky problem o ktorom este ani netusis), s mamou asi byvat nechces do konca zivota......
Psycholog alebo psychiater ta musi presvedcit o tom, ze musis pockat.... Tu ta mamicky o tom nedokazu presvedcit, tu sa iba pise a diskutuje onicomom..... Fakt to ries, lebo ak by si bola taka vyspela, tak by si si dala 2+2 dokopy a snaha stat sa mamou by ta hned presla.... Ale ty tam este nie si...daj si poradit.
@divatigrica Áno máš pravdu,vzala to fajn.Možno aj preto,že je staršia (som druhá najmladšia zo 4súrodencov) a dôverovala mi.Radšej volila možnosť spoznať ho.Keby sa jej nepozdával,isto by sa k tomu postavila inak.Aj keď ostatná rodina potrebovala čas na to,aby to vstrebali,ale myslím že je to normálne.Hlavné je to čo je teraz a nie to čo bolo 🙂
@divatigrica ako tak čítam,máš tu kadejaké reakcie na tvoje príspevky..obdivujem ťa ako vieš na každú odpovedať...Drž sa a nech sa ti podarí vyriešiť všetko čo ťa teraz trápi 😉
@divatigrica moj manzel pracuje v jednej firme ako dispečer, predým bol v rakusku na farmách a stale sa snazil a snaží. Stale sa spraval zodpovedne, otazku financii sme neriesili ked sme mali 18 ( aj ked nikdy sa nespraval tak, ze zije zo dna na den, ale boli sme len studenti tak taketo veci sme neriešili) Nasiel si dobru robotu, zarobil, aj ja som pracovala,na stavbu domu sme si vybavili uver, taka klasika ako vacsina rodin na SK, pokial sme zdraví, tak to ide (klop klop) držím ti palce aby si svoj problem vyriesila....a na margo toho, co tu pisu niektore zeny, ja celkom rada čítam tvoje dlhé príspevky
@divatigrica ked stretnes naozaj toho zreleho chlapa, tak mu nebude vadit ani tvoj zdravotny hendikep. Tym, ze sa sama stavias do pozicie zdrav. postihnuta, tak z teba vyzaruje nizke sebavedomie a neistota.. Niektorí ludia su nevidiaci a predsa stretli niekoho komu to nevadi, alebo niekoho kto je na tom podobne.
@divatigrica tusim si zbytocne vztahovacna. Add. jedna tu nikto nespomenul ani naznakom ani do slova termin "provokacia". Add. dva promiskuita bola spomenuta mnou a bolo to v istom kontexte, trosku off topic, kedze tema sa nam rozvetvila na polemiku okolo veku. Add. tri mat tvoje problemy a prachy Rockefelera...
Tam si krot hormony studiom, to bude podla mojej mienky ovela prospesnejsie vzhladom na tvoj vek. Nemas zazemie, nemas prijem, nemas stabilny vztah, zijes v cudzom, sama nie si pripravena este ani z polovice na zivot, rodicia partnera ta nejako nezeru ako som pochopila - toto vsetko su okolnosti, ktore by tvoje tuzby po dietati mali drzat na uzde. Toho, ze ich budes musiet potlacat pocas 5 rocneho VS studia sa neboj. Ako prisli, tak odidu. Treba pustit k slovu trosku aj rozum, nie sa tu zmietat momentalnymi "pudmi" prirody. Ak si zrela, dospelo uvazujuca a nie nezodpovedne decko, tak si zratas pre a proti a hormony nacas vychladnu. Tak to vidim ja. Co s iz toho vezmes Ty je uz v tvojej rezii. Ako aj nasledky tvojho rozhodnutia a zodpovednosti z neho vyplyvajuce. Vies ako sa vravi, kto si ako ustelie....len dufam, ze tu casom nebudeme citat podobny pribeh akymi sa to tu len tak hemzi. Aj tam hrala hlavnu ulohu laska, tuzby, pudy a ine, namiesto triezveho uvazovania. 😉
.