Stresy v tehotenstve. Ubližujú bábätku?

ahoj, ja som tu nová medzi vami, a tiež sa občas potrebujem zdôveriť. Ja som v 7tt, a aké stresy prežívam ja, tak mám aj obavy čo s nami bude. S priateľom máme firmu, a okolo toho neustále problémy, vybavovačky, stresy a nervy z ľudí :( občas mám už z toho všetkého také kŕče v brušku, že mi je toho nenarodeného malého stvorenia až ľúto. Ako mu to všetko môžem robiť? Strašné....tak veľmi túžim už po pokoji a oddychu :( užiť si celé tehotenstvo je to čo chcem, ale hádky kvôli firme ma ničia....Dúfam bude bábatko v poriadku a jeho vývinu to nijak neublíži :(

@janca1234 Ahoj moja, pokiaľ sa Ti to dá, stresu sa naozaj vyhni, miminko aj keď v brušku je na teba naviazané a keď Ti nieje dobre, nieje ani jemu.Musíš sa naučiť vytriediť podstatné a nepodstatné veci a vylúčiť hádky.Dá sa to zvládnuť.Ja som sa to naučila, tiež som riešila podobné problémy-moja výpoveď z práce, existenčné problémy.S kľudom sa to pomaly vyriešilo.A odmena?Tou je môj synček, ktorý je od narodenia veľmi pokojný, kľudný, milučký, stále sa usmieva...Prajem Ti radosť z tehotenstva, je to najkrajšie obdobie ženy-aspoň podľa seba...

@oraia Pri prvom tehotenstve som mala normálny bežný život,chodila som do práce do 26-ho týždna,vtedy mi zistili,že sa otváram,od 28-ho týždna som bola v nemocnici 11 týždnov/to bol šok,vtedy som sa začala báť o svoje bábo aby sa nenarodilo skôr,ale narodilo sa pekne v 40-om tt./Nikdy nebolo také zlé dieťa,plakávalo len ked ho bruško bolelo,nebolo treba ani uspávať,stačilo položiť v perinke do postieľky a hotovo/.Pri druhom dieťatku sa to zopakovalo len od 30-ho týždna,len som nebola v nemocnici,/podpísala som reverz/doma som mala už dcérku,svojich rodičov chorých,mama mi nečakane zomrela v 32-om tt,domácnosť,starostlivosť o dcérku,otca ,zostalo na mna,manžel chodil domov len neskoro večer,takže musela som to sama zvládnuť,druhé dieťa sa mi narodilo tiež v 40-om tt,bolo kludné dieťa,neplakaválo,tiež fungovalo,že napapalo,odgrglo a pekne zaspinkalo.Ja som si vôbec nevšimla,že by boli tie moje deti zvlášť nekludné,nervôzne kvôli tomu,že ako tehotná som sa neocitla v raji,v pohodlí,hoci moje tehotenstvá neboli len časy plného usmevu a očakávania.Vlastne to tehotenstvo druhé mi dalo veľa síl,že pre rodinu musím všetko vydržať.Ja si myslím,že svadba a takéto veci nespôsobia taký negatívny stres,čo by bábätku uškodilo.Ešte pripomeniem,že som mala výbornú gynekologičku,ktorá ku mne mala veľmi ľudský prístup,takže okrem toho že je skvelá odborníčka aj ako človek mi veľmi pomohla.Vlastne aj jej môžem dakovať za to, že všetko tak pekne dopadlo.

ahoj,ja ti len napisem svoju skusenost a rozhodnut sa uz musis sama.otehotenela som nechcene aj napriek tomu sme sa tesili na babo.brat sme sa chceli na jesen tak sme si povedali ze to urychlime.ze som v tom som sa dozvedela koncom maja a svadba bola v auguste.cize dva mesiace na pripravu.svadbu sme mali velku okolo sto ludi lebo mame obaja velke rodiny.bol to neskutocny stres aj ked svadba bola krasna.vela vybavovaciek,vsetko sme si robili samy,moc nam blizky nepomohli,je to vela papierovaciek a behaciek po uradoch,fararoch,hladat salu,kapelu,jedlo kvety saty.....no horor.za normalneho stavu to musi byt krasne ale v tehu nie.byvalo mi velmi zle palila zaha a bolo na zvracanie a stale sa chcelo spat.do toho som zacala krvacat a bola mesiac PN na liekoch aby som nepotratila.v tomto stave este nieco vybavovat.ked som po x navsetevach salonov nasla saty a vsetko zajednala.prisla som par dni pred svadbou na skusku a zistila ze su mi male a nevydrzim v nich lebo moc tlacili.tri hodiny som skusala ine.nasla som,boli pekne ale cely vecer som preplakala ze ani saty nemozem mat ake chcem.v den svadby som bola na zaciatku 5mesiaca.bolo mi rano velmi zle a v kostole som myslela ze odpadnem.nemohla som mat topanky na opatku len balerinky.hrozne mi opuchali nohy.nemohla som si poriadne zatancovat,v satach som trpela lebo korzet tlacil,nemohla som si vypit s rodinou a kamaratmi.ak si takto predstavujes svadbu tak do toho.a svadbou to nekonci.potom su dalsie behacky po uradoch,upratanie saly,sobasny list,vymena dokladov atd.ja som to zvladla aj ked svadba bola krasna ale tazka.keby to viem vopred bud by som urobila len malu s blizkou rodinou,alebo pockala kym dieta bude mat tak rok a viac,ze ho niekto postrazi a ja si svadbu uzijem a budem ta najkrajsia nevesta s krasnymi satami.o tom aka je svadba a vsetko okolo hovorit nemusim,ked este treba pre dieta vsetko nachystat.tiez sme isli na dovolenku na Rodos.bola krasna ale let bol tazky.horko a tehotenstvo nejdu moc dokopy,cela som opuchala a tazko sa mi dychalo.nemohla som skakat do vody,ist do aquaparku,na vylety,ochutnat miestny alkohol,zapajat sa do animacnych programov,tacovat no nic len oddych.a sex tiez bol menej a menej cim je brucho vacsie.takze si to dobre rozmysli a ked mate cas urobte najprv svadbu a potom sa snazte o potomka.vobec neodporucam svadbu v prvych tyzdnoch tehu lebo do 12tt je vsetko riziko a hrozi potrat

@milankovazuzana dakujem veľmi pekne, aj ked je to veľmi ťažké snažím sa aby bolo všetko tak ako má byť, ale ked je chvílu klud zas sa vyskytne niečo čo ma znervózni alebo rozčúli...absolútne už nechcem mysleť na nič negatívne...chcem sa len tešíť a užiť si aj tehotenstvo. Ďakujem Ti

psychyka je psychyka ☹

@janca1234 No vidíš, tak tu poslednú vetu si denne opakuj a užívaj si, dobre? Ja Ti budem držať palce.Ahoj.

ahojte, dufam, ze mi niekto odpise, nakolko tato tema je uz starsia. Aj mna caka stres, ktory nebudem moct len tak odlozit na vedlajsiu kolaj. Som na zaciatku tehotenstva - 6 tyzden.. Mozem si aj sama vypytat nejake injekcie alebo tie magneziove tabletky, alebo nieco..nerada by som zazila nieco hrozostrasne... hoci si myslim,ze hrozostrasne ma aj tak caka. Prveho syna mi budu co chvila operat v detskom kardiocentre.. Budu to najdlhsie dni...ktore prerevem..neviem, ci sa budem moct sustredit naplno aj na svoje brusko, ale stresu sa nevyhnem. Cize sa pytam, ci je mozne nieco dostat - bezpecne, od svojho gynekologa...
Ano, opytam sa aj jeho, no idem tam az buduci tyzden...Len si mate skusenosti...
dakujem vam pekne

Ahoj, v prvom rade držím palce, aby operácia perfektne dopadla. Liekmi by som to neriešila, magnézium môže pomôcť ak máš sklon k zvýšenej dráždivsti, ale aj to je liek, s ktorým to netreba preháňať, môže znižovať tlak, spôsobovať slabosť, ak by si si dala viac, ako naozaj potrebuješ. Možno by bolo zaujímavé prekonzultovať to s nejakým dobrým homeopatom, nech zhodnotí, ako zvládaš stresové situácia a či je potrebná nejaká pomoc. Teda v prípade, že sa kamarátiš s homeopatikami. A ak nie, tak potom si dať záležať na komunikácii s bábätkom. Bude to s Tebou prežívať tak či tak, ale keď mu to vysvetlíš, povieš mu, prečo sa bojíš, ale aj to, že jeho to neohrozí a potom bude všetko lepšie... a využiť každú chvíľku na niečo, čo ťa aj poteší, umožní oddych... Neviem, či Ti to pomohlo, ale stresu sa nedá celkom vyhnúť. Dá sa ale pekne spracovať. Napríklad na to, aby si čerpala trošku pokoja s komunikácie s bábom v brušku.