• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Ako sa zmieriť s bezdetnosťou?

5. septembra 2016 
Prečo si myslíš, že je problém so zahniezdením?
5. aug 2008 o 17:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
neviem len tak si myslime s muzom lebo sa nam nepodarilo ani IVF-KET a teraz o mesiac ideme na dalsi KET
5. aug 2008 o 17:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Aha. No, ale štatisticky to ešte vôbec nič neznamená. Ešte stále môže byť zahniezďovanie v pohode. Každopádne Ti poviem čo pomohlo k zahniezďovaniu mne: po ET som nezdvíhala nič ťažké, žiadne trhavé pohyby, nemyslela som na deti /pozerala som telku od rána do večera a prekladala to infúziami proti OHSS v CAR/, nečítala som nič o deťoch, bezdetnosti, počatiach a nejedla som čokoládu, kofeín, nebola som nikdy vo fajčiarskom prostredí a abstinovala som od alkoholu. Podľa príznakov sa mi zahniezdili obaja, ale genetika ich nenechala prežiť. Ale prvé IVF a KET neúspešné, to naozaj nič neznamená. Veď si vezmi koľko cyklov sa musia pokúšať zdravé plodné páry o dieťa, než to klapne. Tak toľko IVFiek treba aj tým choručkým, aby to konečne klaplo.
5. aug 2008 o 18:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
kvetka viem ze to este nic neznamena mozno keby sme mali svoje spermie bolo by to ine ale nemame mame darcu ale co uz.dobre skusim .
tak ked som bola na IVF som lezala ale som myslela na babo.
pro KET som bola na dovolenke a potom oslavu robkala.
teraz budem lezat ako batola a zozeniem si filmy aby som stale pozerala telku
5. aug 2008 o 18:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Kuspitka, bobik v Tvojom albume bol v Tvojom brušku? Ak áno, tak to nebude problém so zahniezďovaním. Veď nejak sa zavŕtať musel. To už máte napoly vyhrané, keď ste sa dopracovali aspoň k malému Bobikovi. To už lekári hovoria, že je to otázka času, kedy to klapne.
5. aug 2008 o 18:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
kvetka to som cakala tych 12dni to bolo hned po IVFku
5. aug 2008 o 18:07  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Uhm. Tak to sa stalo aj u nás a potom vyplynula tá genetika. Ale aj bežné tehotenstvá končia asi v 30 percentách skôr ako dorazí prvá menštruácia po počatí. Takže to naozaj nemusí znamenať nič zlé. Chce to viac pokusov. Viem, že sa to ťažko počúva, ale je to tak.
5. aug 2008 o 18:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
viem moja idem teraz na ket o mesiac chcem skusit tie kapsule este.a ak sa to nepodari tak budem mat pauzu a menim centrum asi Brno alebo Ruzomberok
5. aug 2008 o 18:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Ahojte. Takže. Včera večer som začala čítať spomínanú knihu :pensive: Celý čas som slzila a nie a nie prestať. Ale som vďačná, ešte som nemala takúto príležitosť sa nad tým až tak do hĺbky zamyslieť a riadne si posmútiť. Nepredpokladám, že kniha bola preložená do slovenčiny, ale ak niektorá vie nemecky, tak si ju zaobstarajte. Iris Enchelmaier: Abschied vom Kinderwunsch.
Veľmi vnímavo a citlivo napísaná, popretkávaná citátmi "postihnutých" žien, aj z internetového fóra, na ktoré chodievam-nemecké. Tu totiž na fóre je aj rozlúčková časť.
Ak dovolíte, pár myšlienok vám sem prepíšem, aj keď by to chcelo prepísať celú knihu. Každú chvíľu som uvažovala nad tým, že ako je to možné, že niekto spísal na papier moje myšlienky, ktoré som ja doteraz nevedela sformulovať do slov. Je to ako balzam, keď zrazu cítim, že mi niekto úplne cudzí rozumie. Pozor, nasledovné riadky sú smutné...

Autorka píše o tom, ako je potrebné a liečivé posmútiť si nad stratou nikdy nenarodeného dieťaťa. Len tak môžeme túto stratu spracovať.
"Konfrontácia so skutočnosťou, že nie je možné mať vlastné dieťa, je porovnateľná s amputáciou, ktorá nie je pre ostatných viditeľná....Dieťa, ktoré už malo v srdci svoje pevné miesto, ktoré bolo v myšlienkach držané na rukách a obraz ktorého už bol v predstavách, nikdy neprišlo na tento svet. To čo bolo pred rokmi ako prianie narodené,....., s tým sa teraz musíme rozlúčiť a odniesť k hrobu."
"Žena (ktorá podstupuje IVF atď.) musí dlhý čas dvojkoľajovo plánovať - život ako matka a život ako bezdetná pracujúca."
"Rok po roku medzi dvoma životmi stáť, ani k jednému, ani k druhému nepatriť, nevedieť, či plánovať život ako pár a či ako rodinu. Až keď sú jedny dvere zatvorené, môžu sa otvoriť nové."
"Život nabral nepredvídaný obrat. Pár sa musí zmieriť s minulosťou a budúcnosťou, aj keď ešte nevie, ako ten iný, nový život, má vyzerať."
"Načúvajte vnútornému hlasu, ten zvyčajne vie, čo je pre vás dobré."

Ach jo, asi ešte nie som celkom za vodou, plačem ako malé decko. Ale nuž...smútim, aj keď do budúcnosti sa pozerám optimisticky. Všetko má svoj čas...smútok aj radosť. Nebolo by v duši dúhy, keby oči nemaly slzy.
:dizzy_face:
6. aug 2008 o 15:58  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj.ako to je kniha ?
6. aug 2008 o 16:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Kuspit, v prvom odstavci je autorka a aj názov. Ale je v nemčine.
6. aug 2008 o 16:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
a nevies ci je aj v slovencine
6. aug 2008 o 16:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Aj to som písala, že zrejme nie. Obávam sa, že takéto knihy sa neprekladajú... :pensive: Na slovenských stránkach som ju nenašla. Ale možno je niečo obdobné na slovenskom trhu, ale neviem nakoľko dobré. Ja som vďačná, že som našla túto knihu, je presne to, čo som hľadala. Aj tá autorka o tom píše, že je množstvo kníh o tehotenstve a materstve, ale strašne málo o rozlúčke s materstvom...Pretože o tom nechce nikto hovoriť, pre mnohých je to stále tabu téma.
6. aug 2008 o 16:16  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mirusch nic som nenasla skoda nevadi mozno este nieco najdem.
6. aug 2008 o 16:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
No, ten prvý citát o tom, že dieťatko už bolo držané v duchu na rukách, ma dostal. Už sme mali vybrané mená, obzreté veci v obchodoch pre bábätká, x-krát som si predstavovala malého alebo malú a aký budeme šťastní. Nie je to fér. Vôbec to nie je od života fér. Sú ľudia, čo deti mať nechceli a museli sa zmieriť s myšlienkou, že sú tehotní. A my? Nič.
6. aug 2008 o 16:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Kvetka :frowning2: veru nie je to fér. Ale možno my sme tí silní, čo sú to schopní uniesť. Zbieram odvahu čítať ďalej... :sweat_smile: Ja som už veľakrát chcela vyberať meno, že aké by som dala, ale vždy ma niečo donútilo to nechať tak. Asi mi môj osud bol predurčený a to niečo nechcelo, aby som sa trápila s vyberaním mien.
Minulý týždeň som kupovala ružové vecičky pre kamošku, čo porodila dcérku. Napadlo ma, čo by som kúpila svojej dcérke. Teraz majú také krásne vecičky, by som sa mohla "vyřádit". A tak sme si kúpili navigačný systém pre seba do auta ...
6. aug 2008 o 16:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj Mirusch, čítam občas tvoju tému, už viac krát som ti chcela napísať, ale nakoniec som to vymazala...
Cítim z teba veľa smútku a bolesti a môj názor je, že si ešte neskúsila všetky možnosti, ktoré nám veda ponúka. Ja by som na tvojom mieste ešte zabojovala, určite ti/ VÁM ostávajú zvyšné sily .... :sweat_smile:
Samozrejme, nechcem ťa ovplyvňovať, ani odsudzovať, za tvoje rozhodnutie :slight_smile: :slight_smile:, ale prajem ti veľa síl a šťastia :dizzy_face: .
6. aug 2008 o 16:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Zulka, Ty by si šla do darovaných spermií?
6. aug 2008 o 17:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Ahoj Zulik moja, teba som už dávno nevidela. Nuž, isto, bolesť aj smútok tam je, ale momentálne to beriem tak, že sa musím vysmútiť. Nie som smutná stále, žiadna troska sa zo mňa nestala. A keď smutné obdobie prejde, už mám plány, čo chcem... :wink: Aj môj názor je, že sme nevyskúšali všetko. Ale momentálne nemáme sp. a bez nich to nejde. A celkovo, úprimne povedané, nechcem už bojovať. Aj môj manžel má už svoje roky a videla som, ako to na neho zle pôsobí. Nechcem byť natoľko sebec, aby som mojej túžbe podriadila dva životy. Skúsili sme, videli sme čo je a čo nie je možné a momentálny môj pocit je taký, že sa nechcem do toho kolotoču vrhať zase. Chcem so života vyťažiť čo sa dá a nedá sa to, keď žijem v neistote. Neviem, či presne chápeš, čo myslím, neviem sa dobre vyjadriť. Proste, momentálne to tak cítim, že nie.
Ďakujem ti a aj tebe prajem veľa sily do boja. Vidím, že ideš do IVF v septembri...to by sme boli stimulovali spolu :pensive: Budem ťa sledovať :wink:
6. aug 2008 o 17:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Mirusch, ja chodim v poslednom case stale na stranku a sledujem ako sa babam dari, už su skoro všetky tehulky, to je super :dizzy_face: Ja som sa konečne z toho začala tešiť, mala som obdobie, že som závidela aj kočkám z našej IVF témy, hroza :pensive: ...tak som sem ani nechodila, potom som zacala citat a uz obcas aj nieco napisem :grinning: . Strašne ma zranili tie neuspechy, ale leto urobilo svoje a načerpala som nove sily, cítim sa teraz naozaj skvele, po dlhom čase nemyslím len na otehotnenie ako na moj jediny životný cieľ :sunglasses: .
Čítala som otebe všetko, ako dopadol spermoigram a tak, ale možno raz, keď to budeš čakať najmenej... :dizzy_face: tfuj, tfuj...pre šťastie :dizzy_face:

Kvetka - ano...
6. aug 2008 o 21:47  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Zulka, ved ja som si aj myslela, ze si smutna, ved kto by nebol :pensive: A to je velmi dobre, ze otehotnenie nemas ako jediny zivotny ciel, ono tych zivotnych cielov moze byt niekolko a rovnako krasnych a naplnajucich. A to som si myslela aj predtym. Ked som ta stretla, bola si take slniecko, presne ako na fotke :wink: , tak to by bolo skoda stratit taky optimizmus, nie? Velmi ti drzim palce, nevzdavaj, prajem ti drobceka zo srdca. :dizzy_face:
Dakujem ti za poplutie, ved v najtajnejsom kutiku duse aj ja mam taku iskricku odlozenu, ale ktovie... Dnes som dostala MS o tyzden skor :angry: neviem, co sa zase robi, ale stale dufam, ze to este z hormonov.

Baby, vcera som prave pozerala program o dievcati - okolo 15-16 r., ktora mala chore srdce, 8 mesiacov na intenzivnej starostlivosti a potom jej nasli darcu a o par dni, po prvykrat po strasne dlhom case, sla na kratku prechadzku po svojich. Pre nu to bol zazrak. A stale bola vysmiata, aj s takym osudom. Musim si takychto ludi castejsie pripominat, ked sa budem rozculovat nad svojim osudom...
7. aug 2008 o 16:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte,

začínam mať trocha problémy s mojou mamou. Najskôr nechcela, aby sme išli do IVF, lebo to brala ako riziko pre mňa a pre dieťa. Keď sme oznámili, že ostaneme bezdetní, snažila sa s tým vyrovnať. Šla aj za neplodnými staršími dámami a došla s tým, že život môže byť krásny aj bez detí.

No a v čom je problém? Momentálne začala riešiť, že či by sa môj manžel nemohol z neplodnosti vyliečiť. A aké mám ja problémy s otehotnením. A čím to je, že mám anovulačné cykly? No, mala som pocit, že ešte chvíľku a navrhne mi zmeniť partnera len aby sa dožila vnúčika. Čo s tým? Dosť mi to vadí. Nič jej nie je dobré, čo robím.
7. aug 2008 o 17:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Kvetka, tak to fakt neviem, to by chcelo rozhovor s tym, ze jej vysvetlis, nech sa vam do sukromneho zivota nemiesa, lebo toto naozaj sukromne je. Nic ine ako rozhovor ma nenapada. Genetika sa liecit neda :angry:
A keby si jej to nevedela vysvetlit, tak s nou chod do IVF centra, nech jej to vysvetlia tam :confused: . Hm, ale aj to je riesenie. Alebo jej zaobstaraj odbornu literaturu alebo vytlac clanky z internetu na tuto temu. Alebo urcite prispevky z fora.
Ja som to riesila tak, ze som jej ziadne informacie neposkytla a tym padom nema co riesit. Teda, vysvetlila som jej situaciu, aj ako sme sa snazili a neda sa, ale na jej otazky, ze cia je to vina, som neodpovedala a ani nebudem. Povedala som, ze oboch. Ak by som povedala, ze jeho, tak mozno by to zobrala, ale mozno v kutiku duse by sa nanho hnevala, obratila by sa proti nemu, co ja viem? A pritom maju taky super vztah teraz. Nechcela som to ohrozit. Povedala som jej, ze je to nasa sukromna vec a ona to musi pochopit. Bola mi oporou, aj ked viem, ze ju to trapi a aj bude, lebo vnucata chcela. Ale podla toho, co vravela, nam nic nevycita, rozumie, ze aj shit happens. Len si stale mysli, ze mi uskodila antikoncepcia, co som brala :grinning: . A prave ta mi drzala moje hormony v norme a bola mi predpisana aj pred IVF, aby mi to nelietalo. A toto jej neviem ako jedine vysvetlit :grinning:
7. aug 2008 o 19:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Babule, ja sa teda na 2 týždne lúčim, ideme na dovolenku. Len aby ste vedeli, kde som. Možno kuknem, že čo porábate, ale nesľubujem. Držte sa všetky, teším sa na vás znova. Pá. :dizzy_face:
8. aug 2008 o 16:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Mirusch, IP. Uži si dovolenku. Ahoj.
8. aug 2008 o 16:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj mirusch, este som tvoju temicku nestihla precitat ale vidim ze ides na dovo, tak si dobre oddychni oki? :wink:

Zulik, videla som ako si mi nechala message na veriacich snazilkach, ano miname sa, ale kazdopadne hrozne rada pocujem, ze si zase plna energie a ze neni Tvoj jediny ciel tehu. A k tej zavisti, do bodky chapem o com hovoris..
Ja som po 2 ivf neuspechu tiez pochopila, ze nema vyznam si robit plany, skratka to nefunguje. Jasne ze verim v skory uspech, ale skusam si nedavat limity ze dokedy by to tak mohlo vyjst. Vzdy som planovala, ze do 30, potom do 33 a teraz ked uz sa blizim k 35 si hovorim asi tolko, ze este stale mam pred sebou peknych par rokov fertilneho veku... tak hadam do tej styridsiatky to vyjde.
Raz moja teta lezala v nemocnici a vedla na posteli bola taka starucka asi 80 rocna babicka. Prisla za nou taka baba, asi v mojom veku. Az potom babicka povedala, ze prve dieta mali tusim v 43 a dalsie v 47. A na tie casy to teda bola rarita... Tak stare zeny ako ona mali uz vnucata.
Tak si hovorim, ze nadej je tu stale, len sa bojim, ze uz to nebudu asi 3 deti ako som vzdy chcela... hm asi aj ked bude jedno bude dobre..
8. aug 2008 o 23:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Boze moj, keby to tak boli dvojicky pri 3 ivf... ak by sa to stalo, tak by som to povazovala za zazrak. Vazne. Vzdy som povazovala, ze dieta bude samozrejmost. Hm ... som sice veriaca, ale az po druhom ivf neuspechu som naplno pochopila ze dieta je dar. Myslim,ze ak pride tak sa o to viac budem z neho tesit :wink:

Dievcata, prajem dobru nocku a drzim vsetkym palce :wink:
8. aug 2008 o 23:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Ahoj Marione, ešte som kukla. Vidíš, ja síce nie som veriaca, ale aj tak verím. Nie v to, že mi bude dané to, čo chcem, ale v to, že mi bude dané to, čo práve potrebujem. Aj keď je to pre mňa bolestné, lebo som si to predstavila inak. Ale namiesto zbytočného pýtania sa prečo, radšej skúšam nájsť pozitíva v danej situácii. A veriť, že to, čo som dostala, malo svoj zmysel a zrejme som to potrebovala.
Držím ti palce Marione, nech bude aspoň jedno bábo. Neplánuj, ber život ako je a dary keď prídu. :dizzy_face: Dostaneš to, čo potrebuješ.
Pá.
9. aug 2008 o 13:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mirusch ty si taka statocna ... a tak krasne a mudro si to povedala.
Verim ze zivot si uzijeme nech prinesie ... alebo neprinesie cokolvek. Ma napada teraz taka fraza 'It is all about attitude'. Je to pravda, vsetko zavisi od postoja/uhla pohladu :slight_smile: Ja cim som starsia tym viac verim ze je to tak.
Krasnu dovo pa :wink:
9. aug 2008 o 14:26  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Jéj Marione, ďakujem :dizzy_face: Presne tak, about attitude. Ak si kukneš citáty, čo som sem asi na minulej strane hodila, tam je niečo podobné - nezlomia nás skutočnosti, ale to, čo si o nich myslíme.
Mnoho vecí v živote nemôžeme zmeniť. Ale môžeme zmeniť to, ako sa k nim staviame a čo si o nich myslíme.
Oki, prchám na dovolenku. Pá. Pekne niečo popíšte, nech mám čo čítkať. :wink:
9. aug 2008 o 16:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok