• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Ako sa zmieriť s bezdetnosťou?

5. septembra 2016 
mirusch, mozem sa opytat kolko mas rokov? tusim manzel je o par rokov starsi, nie? ak si dobre pamatam... moj je tiez starsi, ma dieta z 1 manzelstva, takze sice obidvom je nam to luto, ale asi to berieme trocha lahsie, kedze svoje deti mame. Aj ked mi pride luto, ze to takto dopadlo /mozem povedat, ze som sa velice dlho spamatavala po tom nevydarenom IVF/, ale fakt - vsetko je otazka sebareflexie a vnutorneho naladenia. Ber to tak, ze mas to, co je mnohym nedopriate - zivot bez existencnych problemov, az nadstandart, zdravie, fungujuce vztahy s rodinou a prijatelmi... asi clovek fakt nemoze mat vsetko - aj ked je to kruta dan, ze zena nema vlastne dieta. A koniec koncom, nic na svete nie je definitivne, zivot to urcite vyriesi, len netreba tlacit na pilu a utapat sa v negativnych pocitoch. Aj tak to nepomoze a ublizime len sebe. Inak ta cesta za velku mlaku ma vcelku zaujala, tiez som to absolvovala a presne viem kam by som isla opat a kam nie.Ak budes mat chut, napis co planujete vidiet
24. sep 2008 o 16:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Lenka, ja mam 35 a manzel 53 rokov. Sme spolu 5 rokov, on uz zenaty bol,ale deti nema, ved vsak ani mat nemoze... Aj to tak citim, ze on by tu zmenu - mat dieta - znasal uz teraz tazsie. Ale je rozhodnute a ja si vazim, co mam, fungujuci vztah s muzom, ktory je moj, pretoze som si ho vybrala. A mas uplnu pravdu, fungujuce manzelstvo, vztahy s rodinou a priatelmi, vcelku fungujuce zdravie, moj zivot nie je ani len zdaleka katastrofou, takze si ho nou ani robit nebudem. Vsetko sa nam deje z nejakeho dovodu a napriek vselijakym mojim vnutornym bojom a neistotam a bezmocnostiam, snazim sa verit tomuto a tiez tomu, ze mozno nedostaneme to, co chceme, ale urcite to, co potrebujeme. A tiez sa mi paci brat zivot ako dobrodruzstvo - nikdy nevies co dostanes, co sa stane. A tak ostavam zvedava a dufam v to najlepsie. Napriek prehram a porazkam. :wink:

Nuz, ja sa do USA velmi nehrniem, ved aj mi uz parkrat odmietli vstup, pretoze tam mam rodinu a vraj tam ostanem. To je riadna blbost. Ale odvtedy uz preslo vela rokov, okrem SR mam aj DE obcianstvo a viza uz nepotrebujem. Ideme tam, pretoze tam obaja mame rodinu, takze to bude viac navsteva ako obzeranie krajiny, aj ked isto nieco vidiet budem chciet. Zatial z toho mam viac strach ako radosti, ale nuz... vsetci nas tam uz ocakavaju. Planujeme Tennessee a Virginiu.
24. sep 2008 o 17:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
no, vidis, hned je to lepsie ked mas take pozitivne plany a hlavne myslienky :slight_smile: z citronu je treba urobit citronadu.... a vsetky taketo dusespitne knizky, ako si tam pisala - vyhod, lebo to je tak na depky a na zbytocne zamyslanie sa, ktore nikam nesmeruje a ubera ti energiu a pozitivne emocie. Tennessee nepoznam, ale Virginia je nadherna - priroda je uzasna
24. sep 2008 o 19:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
:wink:
Ale niektore knihy mi fakt pomohli. Hlavne bez dvoch by som nemala tie nazory, ktore mam a nebrala by som to tak, ako to beriem. Cize nie kazda kniha je nanic :wink: Ja citam vela a rada. A samozrejme, ze si vyberam tie knihy, ktore mi prinasaju radost a energiu. Poznas Celestinske proroctvo?
Do Virginie ideme k moru, tam byvaju, tak som zvedava. Podrobnosti budeme planovat az ked bude povolenie k vstupu - maju teraz nejaku novinku od januara amici voci EU (nie je to vizum, ale povolenie) a letenka. Ja sa v planovani vyzivam, takze hura, hura.
24. sep 2008 o 19:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ved nic proti kniham, ja citam tiez vela, ale podla tych citat mi neprisli ako zle, ale tak trocha nevhodne v urcitom rozpolozenii. ale ty vies najlepsie, ak to zabera. Celestinske proroctvo mam odlozene na polici, cakaj kym skonci chaos v praci a budem si to moct vychutnat :wink: aaa potom je to asi Virginia beach, alebo nieco blizko toho. Budes mat krasne zazitky, drzim palce. A od oktobra viza budu vraj zrusene, neviem sice ake mas obcianstvo
24. sep 2008 o 19:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Pri Norfolku :wink: Ja uz viza nepotrebujem, som SR a aj DE obcianka.
Celestinske je skvela kniha ( ale pokracovanie - Desiate proroctvo mi nesmakuje). Vypisala som si myslienky o koincidenciach a intuicii a energii...a v mnohom mi to pomohlo. Je to kniha, ktora mi asi najviac pomohla a otvorila oci a pomohla pozerat na zivot ako na dobrodruzstvo, mam ju uz davno. A potom este Leo Buscaglia so svojim pozitivnym myslenim :wink:
Na dnes sa lucim, dobru nocku, rada som si s tebou pokecala. Dakujem.
24. sep 2008 o 20:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Podarilo sa Vám nájsť spôsob ako sa vyrovnať s bezdetnosťou?

Ja mám pocit, že prešlapujem na mieste. Bolesť a smútok nad tou nespravodlivosťou ma stále neopúšťa a tak veľmi by som chcela, aby to už bolo za mnou. Dajte vedieť ako sa máte...

A ešte novinka pre tie, ktoré ste z Blavy a okolia!!! Asi skúsime vytvoriť svojpomocnú skupinu žien s problémom neplodnosti v páre, takže ak chcete do takejto skupiny dochádzať a podeliť sa so svojím trápením so ženami s rovnakým osudom, nech sa páči, pošlite mi internú poštu, aby sme mohli dohovoriť detaily.
4. mar 2009 o 10:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte bambulky,
mam skoro 5 rocnu dcerku ,na kt.sme cakali 4 roky,podarila sa zazracne prirodzene...velmi tuzim po dalsich,no nedari sa...v BA mate OZ BOCIAN a sefka Denisa Priadkova ma velmi skvelu naturu,ona je uz zmierena a pomaha dalsim...za rozhovor s nou nic nedate, ale jej myslienky budu dlho vibrovat vo VAS...

ahoj mirusch - vdaka za tip na knihu celest.proroctvo - ak by si mala nieco po ruke a cas vytukat prosim sup sem s navndadou...dakujem...uz pride jar a bude vsetkym lepsia...depka pominie,ked sa zozeleni,uz iba 3 tyzdne...VYDRZAT!
sme na jednej lodi...pa :wink:
4. mar 2009 o 19:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Mimusiacik, tak som včera na nete hľadala info o Denise Priadkovej a priviedlo ma to k tomuto: http://www.ivf.sk/index.php?go=2_5

Nebojte sa toho názvu stránky. Sú tam návody ako sa vyrovnávať s neplodnosťou.

Ja som dosť šla do depiek v posledných dvoch týždňoch, lebo pred dvoma týždňami sme sa dozvedeli, že otehotneli vďaka lekárom poslední neplodní v našom okolí. Úplne poslední. Ale včera som si uvedomila, že musím prestať riešiť otázku "Prečo práve ja" a to , že "To je tak nespravodlivé, že práve my nemáme dieťa". Tak uvidím, či je to zase len barlička pre psychiku alebo či to naozaj bude fungovať.

Mimusiacik, vysvetli mi, prosím, ten smútok nad nepočatím druhého dieťaťa je rovnako intenzívny ako pri smútku nad nepočatím prvého dieťaťa alebo je o trocha menší keďže už jedno dieťa máš? Lebo ja stále žijem v tom, že budem šťastná ak sa z plánovaných dvoch detí podarí jedno a chcem vedieť, či to tak funguje alebo budem po čase zase smútiť nad neplodnosťou.

Tak sa držme. Je to ťažké. :pensive:
5. mar 2009 o 11:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
pani Denisu Priadkovu som mala moznost zazit na akciach OZ BOCIAN a turne plodnosti, ale aktivizuje sa i v Zdravo a chutne,vynimocne dyn amicka a aktivna bytost (kt.uz mozno nikdy viac nechce zazit bolest straty dietatka) ale pomaha inym vybrat si z viacerych alternativ pri zachovani zdravia a dus.zdravia

http://www.zdravoachutne.sk/

http://www.bocianoviny.sk/

kvetka - smutok nad kociarikmi,ci tehulkami v marketoch,kt.je po zime vsade neurekom,nad reklamami s bruskami...detskymi vecickami v obchodikoch,kt.su coraz viac jemnejsie a povabnejsie...ten je rovnako intenzivny...len vecery a noci nie su az take bezsenne,plne tiesne,sebavycitiek,nocnych mor z dr.a ich vyrokov a obav z dalsich vysetreni ...noci uz nie su plne osamelosti,lebo citis vonu prirychlo rastuceho prveho dietatka...
...su tam ine...nostalgicke predstavy a iluziaake by bolo fajn,keby sa tutili k tebe 2 telicka + tretie manzelovo vo velkej posteli...
6. mar 2009 o 18:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte :slight_smile:
ja sa pridavam k minusiacikovi a tuzbe po druhom dietatku...my sice sme potencionalni cakatelia na dieta....no inym sposobom....a tuzba je tiez taka intenzivna...niekedy si myslim ze som az nenormalna :pensive:
6. mar 2009 o 18:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tuzba dat lasku,ochranovat,starat sa a milovat???...ze nenormalna???nieeeeee!!!!

prirodzena,najma u ludi s vyssou socialnou a emocionalnou inteligenciou....cim vyssia,tym pocity beznadeje doraznejsie...

:grinning: :wink:
6. mar 2009 o 18:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
minusiacik vdaka za utechu :slight_smile: ....lenze ja v hypermarketoch i na ulici tiez zazivam to co ty...najradsej by som nahadzala vsetky detske vecicky do kosika...a pod...hm...a teraz na jar sa tak vsetko krasne zacne prebudzat...preto i tuzba sa stupnuje :pensive:
6. mar 2009 o 18:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
6. mar 2009 o 18:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
minusiacik :dizzy_face:
6. mar 2009 o 18:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
prichadzajuca jar - psychiatricke ambulancie maju natresk (najviac skratov,dekompenzacii)

ale my tie 3 tyzdne vydrzime!!! mne akoby pomohol trosku koenzym Q10 - pre istotu rovno 60mg

a pesnicka Janais ma nastartovala z letargie a sebalutosti

http://www.youtube.com/watch?v=qrvT4W-1Prs
6. mar 2009 o 19:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Ahojte, az teraz som si vsimla, ze ste obnovili temicku :wink: Som rada, ze vas zase "vidim". Na tie linky sa pozriem. Som v zahranici, takze osobne to asi nepojde, ale kuknem.
A ako to je so mnou? Myslim, ze som v pohode. Aj ked tak ako aj predtym, stale tam v pozadi, v kutikoch mojho mozgu, spi ta otazka - Preco? Ale pohlad na babatka mi neprinasa smutok, prave naopak. To som rada, pretoze inak by som asi nezvladla stretko, co ma caka buduci tyzden so 4 babatkami naraz :confused: :sweat_smile: Jedina vec, na ktoru som aj nadalej citliva je sprava od kamaratky ... som tehotna... Poziadala som vsetky, aby mi to oznamovali pisomne, aby sa nemuseli kukat na moj smutny ksicht. Ale ked to predycham, tak sa tesim s nimi. Je to tazko vysvetlit. Aj nadalej sa citim slobodna a nezvazovana tuzbou po dietati, pretoze s touto tuzbou som sa uz rozlucila.
Mala som jednu krizu - cez Vianoce v SR, ked ma viacere babenky prehovarali, nech skusim znova. Ale citila som to, ze nechcem. Uz to nechcem otvarat a ist v ustrety neuspechom a moznym zdravotnym komplikaciam. Stale planujem a rozmyslam ako pomahat inym detom. Zatial som sa neprebojovala cez urady, ale skusam dalej. Ale som krstna mama - od decembra. Kuk moj album.
A ideme do USA, tento vylet sme odkladali niekolko rokov.
A zijem si :dizzy_face: Nie som najstastnejsia, ale som spokojna. A ked sa z casu na cas vynori otazka Preco, tak si posmutim a idem dalej. Asi bude najlepsie sa s tou otazkou skamaratit....Lebo ako nepriatel moze zvitazit.

Mimusiacik, citala si to Cel. proroctvo? Jednotka staci, tie ostatne ma neoslovili. A pomohlo? Nemam nove speci tipy. Ak vsak chces precitat optimisticku knizocku, tak kukni na Leo Buscaglia, napr. Living, Loving and Learning. Doda cloveku radost zo zivota.
6. mar 2009 o 19:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
minusiacik super tip :slight_smile: ...mam ju rada....uz som si ju prehrala :slight_smile: ....ja verim ze coskoro sa dockame naplnenia :dizzy_face:
6. mar 2009 o 19:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mirusch ahoj :slight_smile: ...smolko je krasny :dizzy_face:
6. mar 2009 o 19:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Mimusiacik, kraaaasny zaciatok novej temy, diky :wink: Je to tak. Nenechajme sa zlozit situaciou. Vyuzijme ju v nas prospech. Kuk moje motto. Mna minule pri pohlade na kociky napadla zaujimava vec...neviem odkial to doslo do mojej hlavy :confused:...ze chvalabohu, ze niekto moze mat deti, inak by sme vymreli... Nuz, ja mam taku skusenost, ze v mojom okoli pribuda parov, co nemozu mat dieta. Stale vedu mamicky, ale ... je to smutne, ze ma tolko ludi problemy.

Ahoj Smejka, aj tu si? :dizzy_face: Vsak je krasny? Som na neho hrda, ako keby bol moj vlastny :wink:
6. mar 2009 o 19:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mirusch to ze si krstna mama nie je len tak :pensive: ...tesim sa :dizzy_face:
pre mna pohlad na kazdu tehulku budi v sebe udiv ...ze zazraky sa deju :slight_smile:
6. mar 2009 o 19:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Smejka, aj ja sa tesim, ze som sa nebala opytat, ci mozeme byt krstni rodicia. Rozhodnutie rodicov trvalo asi 1 sekundu :dizzy_face:
Inak, citam jednu knizku, zatial ju neodporucujem, lebo som len na zaciatku a paci sa mi len par myslienok. Ale jedna je skvela....Ste vitazi! Nech je tak alebo onak, vyhrali ste. Nad 300 milionmi dalsich spermii. Ste vysledkom vitaznej spermie onej noci.... :wink:
Kazde tehu je jeden velky zazrak. Ale bohuzial si to vacsina zien neuvedomuje :pensive:
6. mar 2009 o 19:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mirusch ano....zazrak zivota si niekto neuvedomi cez cely svoj zivot...bohuzial :frowning2: ...a tak by som im to priala
...lebo potom su to uplne ine hodnoty :pensive:
6. mar 2009 o 19:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte, som rada, že sem ešte chodíte. :slight_smile: A to nemyslím v zlom...

v sobotu som absolvovala zaujímavú prechádzku. Moja sesternica je tehotná a /samozrejme/ netuší, že my sa vôbec o dieťa pokúšame a aké máme s tým problémy. Požiadala ma, aby sme sa prešli cez bábätkovské obchody a ja som nemohla odmietuť. Bolo to zaujímavé. Chvíľami som mala dosť, ale nezrútila som sa v slzách. :sunglasses: Len som si celý čas v duchu opakovala "Nepýtaj sa sama seba prečo Ty nie". A pomohlo. Nemala som depky ani večer, keď som na to spomínala. Zase mám lepšie obdobie...

A úvahy nad tým, že mnohí ľudia sa nesprávajú k svojim deťom tak ako by som si predstavovala, som uzavrela v sebe s tým, že je to ich súkromná vec a oni si ponesú prípadné dôsledky. :wink:

Tak sa opatrujte a držte sa.
9. mar 2009 o 12:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Kvetka, som na teba hrda :wink: Ja poznam teraz tolko babatiek, ze sa neda ist kukat na detske vecicky, ked im chcem doniest darcek. Ale neboli ma to. Isto, ze by som rada vyberala z tych krasnych veci pre svoje vlastne, ale coze. Aspon ze mam komu kupovat, nie?
Vsetko zavisi od uhla pohladu. Kuk moje motto :slight_smile: Aj my mozeme prezit krasny zivot. A stale su moznosti ako sa realizovat....odovzdavat svoje skusenosti.
Slniecko do duse.
9. mar 2009 o 13:07  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte
pridam sa aj ja :slight_smile:
ja nemam pocit, ze sa s niecim musim zmierovat.. neviem.. ideme s manzelom do adpocie a ja som v euforii a na smutok nie je cas..
obcas ma to prepadne, ale na chvilku, je to len zablesk, zamrzenie.. ked telefonujem s bratom a on povie "moja dcera ma moje socialne schopnosti. desi ma to" (moj brat ma taky uzasny zmysel pre humor :slight_smile: ) a mna zamrzi, ze ja to nebudem moct povedat.. trosku ked vidim tehulku.. ze ani toto nezazijem..
ale zivot je taky aky je.. a ja som si zo situacie v ktorej som vybrala to, co sa mi paci.. to co sa mi nepaci, nech berie voda.. posmutnim si, ked to pride,presne ako pise Mirusch.. posmutnim, a odlozim.. nemyslim, ze ma to trapi viac ako zly vztah medzi mojimi rodicmi, svagrinkino potracanie, babkina choroba.. ci ine bezne negativne veci, ktore mame v zivote..
9. mar 2009 o 14:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
autor
Ahoj Lenkove, pekne si to napisala. Tak to vnimam aj ja. Trapi ma to asi natolko ako ostatne veci...Napr. terajsi moj zdravotny stav ma trapi viac... Bola som teraz na stretku, boli tam 4 babatka naraz. A ja som sa len a len tesila. Ani na chvilu mi neprislo luto. Som na seba hrda :wink:
Lenkove, prajem ti, aby vam ta adopcia rychlo vysla :wink:
13. mar 2009 o 13:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Dievčatá, ako sa vyrovnávate s pocitom závisti, že ľuďom, o ktorých si myslíte, že v živote nebudú dobrí rodičia /napr. feťáci, asociály,.../ to vyjde mať dieťa a nám nie. Lebo ja sa momentálne dosť trápim s tou otázkou prečo práve ja a prečo mnohí zlí ľudia dieťa majú /a trebárs ho uškrtia a zahodia do popolnice/.

Máte nejaký recept ako zrušiť ten pocit závisti a smútku v sebe?
23. apr 2009 o 10:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Kvetka, az teraz som si vsimla tvoj prispevok....
Nuz, mne pomaha iba to, ze sa tym nezaoberam. Keby som si tieto otazky kladla a vazne nad tym rozmyslala, tak sa zblaznim. Neviem preco to je tak, netusim ani len trochu. Ale viem, ze to nezmenim. Ze to proste tak je, ci sa s tym trapit budem alebo nie. A preto som sa rozhodla sa s tym netrapit.

Inak, stale neviem najst pracu, ktora by ma bavila a inu zatial nechcem, pretoze proste chcem byt "svetu" uzitocna. Tak som sa rozhodla zatial pracovat ako dobrovolnicka v muzeu babok. Bolo tam volno a samozrejme dobrovolnici su vsade vitani. V DE to bezi inak ako v SR, sa mi zda. Tu je takych vela. A nebudem mat cas na myslienky, co by ma ubijali a aj s detmi budem do sytosti. to je moj sposob "liecby". :wink:
28. apr 2009 o 14:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj, Mirusch, ďakujem za odpoveď. Nerozmýšľať nad tým som skúšala posledný polrok a je fakt, že mi to celkom išlo a tento problém ma netrápil. Ale potom otehotnela partnerka muža, ktorý mi v živote ubližoval /agresívny típek/ a zrazu ma chytili tak silné emócie smútku, pocitu nespravodlivosti a závisti, že to bolo zúfalé... Deň po zistení, že ten agresívny chlap čaká dieťa som sa ráno zobudila a rozmýšľala, či neostanem v posteli a nepreplačem celý deň. Vstala som, ale dodnes sa za to obdivujem, lebo ten pocit nespravodlivosti bol hrozný...

Ale zisťujem, že viacero snažiliek to má tak, že má obdobia, keď sú v pohode, takmer vysmiate a nad vecou a potom príde nejaká správa o tehu niekoho v okolí alebo hnusná poznámka od známeho a sú v tom smútku a frustrácii opäť až po krk. Je to nepríjemné nebyť permanentne nad vecou, vadí mi to, ale asi je to normálne.

Inak objavila som /vďaka holkám z Unicy Brno/ ďalší spôsob ako sa vyrovnávať s /zatiaľ/ bezdetnosťou: užívať si v živote presne to, čo páry s deťmi nemôžu - cestovať, športovať, víkendy v drahých hoteloch a tak. Zatiaľ to funguje.

Pocit, že mám byť svetu užitočná, keď už nemám deti, ma držal asi 9 mesiacov od založenia tejto témy, ale potom som prišla na to, že snažiť sa užitočná, keď hajzli majú deti a nie sú užitoční ani omylom, je mrhanie času /pekný negativizmus, že? :wink: / a tak som prestala robiť charitu na všetky strany a momentálne rozmazľujem samu seba.
28. apr 2009 o 14:58  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok