• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Ako sa zmieriť s bezdetnosťou?

5. septembra 2016 
ahojte :slight_smile: tiež sa k vám pridávam :slight_smile:
podľa toho,čo tu čítam,ste tu správna zostava :grinning:
ja sa už tiež pomaly zmierujem s týmže ostaneme sami s manželom,ale ako napísala prom-svojho manžela by som nikdy nevymenila,len preto,aby som mala dieťa-sme radi,že sme sa našli,že sme spolu,perfektne si rozumieme,moc sa ľúbime a to by som nechcela stratiť..presne s tebou prom súhlasím....

všetkým vám držím palce,moc fandím a isto sa tu ešte zastavím :slight_smile:
23. júl 2008 o 15:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Tanika :dizzy_face: aj ty múdro píšeš...jasné, zastav sa.

Babule, 3 dni sa tu neukážem, ideme s manželom na výlet, vyvetrať hlavy, trošku sa povenovať sebe. Teším sa zase na vás v nedeľu. Veľa sily všetkým :wink:
23. júl 2008 o 16:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
prom: a možno by deti boli a boli by s nimi neskutočné problémy... koľko dobrých rodičov sa tak úpenlivo snaží dobre vychovávať a aj tak z toho vyrastie "čudo"... ber to tak, že to tak má byť... a som dojatá (a to si nerobím srandu) z toho, ako píšeš o svojom manželovi a o vašom vzťahu... :wink: Aj bezdetné manželstvá majú svoje poslanie na tomto svete, pre vás je teraz dôležité to, aby ste sa nadovšetko ľúbili, podporovali jeden druhého a tešili sa z toho, že sa máte... užívajte si život taký aký je... viem, že pohľad na bábo spôsobuje bolesť, ale pre mňa osobne by bol (a ak by sa niečo podobné prihodilo aj nám, tak aj je) prvoradý manžel... toho by som sa nevzdala za žiadnych okolností, ani keby žaby z neba padali :grinning:... ani za cenu bábätko, ako si to písala ty...
držím vám palce, nech ste spolu aj naďalej taký šťastní ako teraz :wink: klobúk dole... hlboko si vážim takýchto ľudí ako ste vy, ktorí aj v dnešnej dobe vedia riešiť spoločne problémy, nevykašlú sa jeden na druhého pri prvom probléme a kráčajú ruka v ruka spolu životom... v dobrom aj v zlom :slight_smile:
23. júl 2008 o 16:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Jéj, ďakujeme za klobúk dole, Orinka.

Inak poviem Vám, čo sa stalo v našom okolí, keď sa jedni naši kamaráti dozvedeli, že nemôžme mať deti kvôli manželovi. Kamarát bol zasnúbený a keď sa jeho snúbenka dozvedela o zlom spermiograme môjho manžela, tak svojmu snúbencovi /pred mojím manželom :angry: / oznámila, že si ho bez dobrého spermiogramu nevezme. A bolo po svadbe. Nie že by mal kamarát zlý spermiogram. Ale nechcel si zobrať ženu, ktorej záleží viac na jeho spermiograme ako na ňom samom. :stuck_out_tongue_closed_eyes:
23. júl 2008 o 16:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Mirusch, tak sa majte pekne. :slight_smile:
23. júl 2008 o 16:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
diki orinka. za tak mile slova. presne tak to beriem tak ako pises, mame asi ine svoje poslanie na tomto svete. Moj muz je vedec v oblasti biologie/biochemie. Skuma veci aj take ako napr. okolo rozmnozovania, povedane v skratke. Mozno raz prispeje k tomu aby sa podobnym bolestiam, ako problem pocat dieta, dalo predchadazt. Ktovie.. a zo mna zas raz bude slavna fotografka :grinning: Jasne, tieto uspechy sa nedaju porovnavat k laske k dietati.. Aby ste si nemysleli ze som taka tvrdacka :wink:
Ale fakt som stastna, ze mam toho svojho. Vzdy sa na seba tak velmi tesime, robime spolu kopu veci, vlastne vsetko. Manzel mi neuteka za partiou, do hospody a tak. To ho este musim kolkokrat vyhanat ;) Je nam spolu dobre. Preto to aj dost zabolelo ked doktori rozumovali o tych darcovskych spermiach :frowning2: Lebo som sa tak tesila vidiet cast svojho manzela v malom prevedeni, v spolocnom dietati, aky by bol rozumbrada..
23. júl 2008 o 16:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
kvetka> no to je teda brutal.. ta prihoda tvojich kamaratov... ufff
23. júl 2008 o 17:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Joj, ešte vám napíšem...mňa je z MK vyhodiť niekedy fakt problém :sweat_smile:
Kvetka, tak to kukám ako puk. Podľa môjho názoru ten kamarát reagoval úplne správne, ani ja by som si nechcela brať niekoho len kvôli spermiogramu...a to či som žena a či chlap :grinning: :grinning: A vôbec, bolo tej babe jasné, že aj ona môže mať problém?? :confused:
A ďakujem. Už som pobalená, takže pohoda, už sa len teším. Pôjdeme s ICE vlakom, najdrahší spôsob, ale keď manželík tak rád cestuje vlakmi...a ja sa rada pridám, lebo to je veľká pohoda v takom cestovať :grinning:

Prom, tak tvoj manželík veľmi dobre chápe o čom je reč. Ako super. A zo mňa raz bude slávna maliarka, heč :grinning: A inak aj ja musím manžela vyháňať za kamarátmi...uf, to je vec. A keď idú raz za rok hrať na PC hry - ani sa nepýtajte, koľko ten môj má rokov - tak sa ma opýta, že či môže...no a takého by som vymenila? Nikdy :dizzy_face:

A tiež som chcela vidieť manžela a seba v malom prevedení... :pensive: Ale nevadí. Hovorím si, ak by ten drobček zdedil všetky naše choroby a bôle, tak amen tma.

Okej, už padám, tak príjemný zvyšok týždňa, v nedeľu som tu ako na koni.
23. júl 2008 o 17:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
dievcata, to je krasa, ako pisete o manzeloch :dizzy_face: normalne mi tu upadla slzicka a viem o com pisete, lebo ja by som to napisala podobne... taky vztah ma hodnotu najvacsiu na svete :dizzy_face: :dizzy_face:

mirusch, uzite si dovcu a pekne si oddychnite... po tychto dnoch smutku a bolesti si to naozaj zasluzite :wink: :wink:
23. júl 2008 o 21:24  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
jj, mirusch... paradne si uzijte vikend. Cestovanie vlakom je parada!!! Nacerpaj energiu, vo vlaku vyklonit hlavu z okna a nechat si vpalit vietor do tvare.. :slight_smile:
24. júl 2008 o 07:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte,
riesim momentalne rovnaku otazku ako vy. O mimi sa snazime cca 3 roky. V maji som absolvovala laparku - verdikt - jeden nepriechodny vajcovod + endometrioza - lekarov zaver - sanca otehotniet prirodzene je 5%. Caka ma v auguste stimulacia a prve IVF, ale skor na to, ako sa pozitivne naladit a verit v uspech, myslim na tu negativnu stranku - co ak to nevyjde - ani tak, ani tak. Momentalne si nahovaram, ze som v psychickej pohode, ale viem, ze po pripadnom neuspechu to tak nebude.
V manzelovi mam uzasnu podporu, on je optimista a presviedca ma, ze budeme mat dvojicky :grinning:. Samozrejme sme prebrali aj alternativu bezdetnosti. Vzdy chcel mat adopciatko - aj keby sme mali vlastne, ale ja sa s tym zatial stotoznit neviem a skor rozmyslam nad tym, ze teda zostaneme sami. A on nie je proti, neprestane ma mat rad len preto, ze mu nedokazem dat dietatko. Zivot nas dvoch bez deticiek si sice predstavit viem, ale neviem, ako budem zvladat to, ze vsetci nasi znami okolo deticky maju - uz teraz mam totalny blok sa stretavat s tymi ludmi. Ani nie tak s tymi, ktori uz deti maju, ako skor s tymi, ktori nam oznamia, ze cakaju. Vo vnutri bojujem s pocitom obrovskej nespravodlivosti a nie som schopna im k tomuto stastiu poslat ani len blahoprajnu sms-ku. Ale pritom sa v kutiku duse tesim s nimi a samozrejme im prajem zdrave babuliatko.
Len mi zostava dufat, ze ma toto vsetko nepivedie k psychickemu kolapsu a so vsetkym sa dokazem vyrovnat.....
ale inak som uplne v pohode :grinning:

vsetkym Vam drzim palce :wink: popisali ste tu vela krasnych a pravdivych veci, tak verim, ze stastne budeme tak ci tak, ved stastie nespociva len v rodine s detmi :wink:
24. júl 2008 o 08:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Mirusch-krasny vylet -uzite si ho :sunglasses: :slight_smile: :dizzy_face:

kocky- niektore pribehy su na telenovelu :wink: :sunglasses: - smutne je,ze je to realita... :pensive:
24. júl 2008 o 09:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj, Peja, pocit nespravodlivosti a doslova nenávisť voči každej matke na ulici je myslím bežná v čase, keď sa nedarí. Mysllím si, že je to bežné, lebo som sa o tom s mnohými neúspešnými snažilkami bavila a tiež to zažívali tak ako ja. Veľmi som trpela, keď som videla ako matky neopatrne a nebezpečne narábali so svojimi deťmi. Keď nevedeli uspokojiť potreby dieťaťa, lebo nedokázali prečítať z jeho výrazu jeho potreby, kým ja som to dokázala. Keď sme sa snažili o dieťa, naštudovala som o starostlivosti o deti niekoľko kníh. Ovládam dokonca aj prvú pomoc novorodencom - koľko matiek to vie?

Ale uvedomila som si, že sa buď stanem izolovanou závistlivou osôbkou alebo musím s tou závisťou a hnevom voči neschopným nemožným matkám niečo vedome urobiť. A tak som sa naučila tešiť sa s nimi z materstva, diskutujem s nimi o starostlivosti o deti. Jedna z mojich dvoch najlepších kamarátiek /už som tu o nej písala/ išla na potrat. A nič to medzi nami nezmenilo. Lebo som sa naučila oddeľovať vzťahy k ľuďom od ich reprodukčného správania.

Ak sa budeš držať bokom od maminiek a tehotných, tak Ti za chvíľku neostane žiadna kamarátka a myslím si, že prídeš o veľa, čo Ti vzťah s mamami môže dať. Okrem iného neuvidíš aké nervy majú na svoje deti, keď sú deti plačlivé a so zlou náladou :wink:

Momentálne zažívam v posledných dvoch mesiacoch návrat tých negatívnych emócií a prejavuje sa to takto: keď som bola v minulosti vonku so svojim psom, tak sa pri ňom pristavovali mamy s malými deťmi, aby sa s ním potešili. Teraz keď vidím, že sa nejaká mama s dieťaťom ide pristaviť, tak psa jednoducho zoberiem a idem preč. Je v tom taká závistlivá nenávisť, lebo si v duchu poviem: "prečo by mal môj pes zabávať Tvoje dieťa? Porodila si si ho, tak si ho zabávaj sama." Ale tipujem, že o pár mesiacov ma toto obdobie prejde.
Je to asi spôsobené aj tým, že niektoré mamy používajú môjho psa ako barličku v snahe dieťa dostať zo zlej nálady. Dieťa plače na celý obchoďák, zúfalá matka zbadá môjho psa a snaží sa odviesť pozornosť dieťaťa od plaču k môjmu psovi. A tak často stojím nad urevaným vrieskajúcim dieťaťom, ktoré sa naťahuje za mojím psom. Donedávna som to brala ako súčasť spoločenského taktu, že som deťom umožnila sa u môjho psa ukľudniť. Teraz? Otáčam sa na opätku a vediem psíka preč. A dieťa reve ďalej. :stuck_out_tongue_closed_eyes: Je to síce odo mňa necitlivé, ale v súčasnosti nedokážem akceptovať to, aby sa mali mamy s malými deťmi dobre na úkor môjho psa /on malé deti nemá rád, lebo sa na neho vrhajú bez varovania, lebo môj psík je veľmi maličký/ a mojich ušných bubienkov.
24. júl 2008 o 09:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Kveta, dik za povzbudenie,
inak som sa teraz pousmiala nad tvojou vetou "prečo by mal môj pes zabávať Tvoje dieťa? Porodila si si ho, tak si ho zabávaj sama." Presne to vystihuje aj mna :grinning: Tazka skodoradost .... Ale je to asi fakt normalne, emocie a hormony robia svoje.
Inak nemam problem sa stretavat s ludmi, co maju deti, dokonca sme s takymi boli aj na dovolenke, s malou 4-rocnou slecnou a pohodicka. Ono ma to casom po zisteni, ze cakaju mimco prejde... Len tie prve dni su dost tazke. A nespravodlivost v mojom okoli? V maji sa mojmu svokrovi narodila dcerka (s milenkou), teraz nam zas manzelov brat oznamil, ze su v tom ... Tak toto prekusavam dost tazko :stuck_out_tongue_closed_eyes:
A k niektorym vyjadreniam, konkretne tiez od tych tvojich znamych - ze aj oni mali problem pocat, zadarilo sa az na druhy mesiac, tak to je skoda slov.... O nasom probleme zopar ludi vie, vacsina z nich su nastastie normalni a uz sa nic nepytaju a ten zvysok stale veri, ze sa nam to podari aj prirodzene, tak uvidme.. :pensive:
Inak trosku pre povzbudenie - mam kolegynu, ktora ku nam do firmy nastupila v januari, ma 38 rokov a s manzelom sa pokusali o miminko neuspesne cca 13 rokov. Boli uplne zmiereni s tym, ze zostanu bezdetni, naplanovali si buducnost, ona zmenila pracu a vo februari prirodzene otehotnela ... takze aj tie zazraky sa obcas deju :wink:
24. júl 2008 o 09:38  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj devcata. Sleduji tuto diskusi, jelikoz moc fandim Muruschce, je to moc fajn baba!!!
Je to pro me strasne zajimave cteni, videt skutecny nestrojeny pohled nemaminek na deti z druhe strany...

Kveto, diky moc za Tvou otevrenost! S tou starostlivosti mas pravdu... Na prvni pohled jdou poznat deti "vytouzene" a deti "prirodni" Ja patrim presne mezi ty neopatrne, co nechadi dite udelat vse, co hranici s bezpecnosti a mam pro to sve duvody stejne jako maji sve duvody maminky vytouzenych deti, holt kazda chce pro sve dite to nejlepsi a neni na to univerzalni recept. Omlouvam se, vim, ze to sem nepatri, ale mela jsem silenou potrebu se tech nepozornych mamin zastat... Ale dbam na to, abych neobtezovala okoli... Eli necham jit za pejskem jedine kdyz s nim panicek zastavi a nabidne, ze si ho muze pohladit atd... Mam pocit, ze nemam pravo omezovat ostatni mym ditetem, takze s Tvym jednanim naprosto souhlasim a nemuzu se zbavit pocitu, ze Te a Tveho psika zneuzivaji!

Mate to silene tezke a vsem, co se snazi, tak drzim moc palce, at buh da a tem co nedal, tak si budte jisti, ze k tomu ma nejaky duvod...Takze Vam vsem nemaminkam preji brzke smireni z zivotnim osudem a at brzy najdete to vase poslani...
24. júl 2008 o 12:23  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja keď som strážila synčeka kamošky, tak som mu tiež dovolila ísť na preliezky, na ktorých ešte nebol a učila ho nové kúsky. Ale celý čas som bola v pozore pripravená poslúžiť mu pri páde ako airbag. :slight_smile:

Tlapicka, ja som pod nebezpečným narábaním myslela napríklad to, keď som videla otecka s úplne čerstvým novorodencom ako ho drží v sedacej polohe s vystretou chrbticou, čo je pre chrbticu novorodenca veľmi nebezpečná poloha. Takže to som mala na mysli pod nebezpečným narábaním s dieťaťom. Samozrejme, že som nemala nervy sa na to pozerať a otecka som na to uporoznila. Alebo keď dala mamička asi deväťmesačnému synovi čokoládovú tyčinku, v ktorej sú celé oriešky a ja som sa nemohla v reštike sústrediť na manžela, čo som tak strážila, či sa dieťa už orieškom dusí alebo ešte nie. A mamička sa naň nepozrela ani raz. :rolling_eyes:

Ale zjavne nie si mamička niektorého z tých detí, čo som odovzdávala ako stratené policajtom alebo na informačnom pulte obchodného domu. Mimochodom vždy sa pri tom trasiem, lebo mám obavy, že ma obvinia, že som to dieťa ako bezdetná uniesla. Takže je mi vždy krajne nepríjemné, keď takéto nájdené dieťa vediem k zodpovednej osobe. Doslova ma pri tom zalieva studený pot.

Ale tiež si myslím, že na prístupe rodičov hrozne vidieť, či dieťa bolo chcené alebo to bolo dielo náhody.

Inak k tomu zneužívaniu psíka cudzími rodičmi: viac krát sa mi stalo, že sme jedli všetci traja /ja, manžel, pes/ v drahej reštaurácii a namiesto toho, aby sme si jedlo užili, celý čas okolo nášho stolu obiehalo a dotieralo a vykrikovalo a pokúšalo nášho psa cudzie dieťa. Aj keď sme žiadali dieťa, aby dalo psovi pokoj, tak rodičia sa nerušene bavili o tri stoly ďalej, celí šťastní, že majú od dieťaťa chvíľu pokoj. Raz na nás dokonca zazerala polka reštaurácie, čo si mysleli, že to hlučné dieťa patrí k nám. Až keď rodičia s dieťaťom opustili reštauráciu /vyzdvihli si ho pri našom stole cestou k východu/, tak sa na nás ľudia začali pozerať súcitne.

Ale mám aj inú historku: telefonicky sme sa objednali do reštiky, ktorej majiteľ má nádherného psa. Povedali sme, že prídeme s malým psíkom a oni povedali, že nám pre neho pripravia stoličku. Keď sme prišli do reštiky, čakala nás tam pre psa detská sedačka. Spýtali sme sa, či naozaj je to pripravené pre nás a či teda môžeme do nej dať psíka a majiteľka povedala, že áno. Prvý krát sme stolovali všetci ako rovnocenní, psík na nás kukal z detskej sedačky a páčilo sa mu to. Ale neužili sme si to, lebo zvyšok hostí reštaurácie na nás škaredo zazeral :rolling_eyes:
24. júl 2008 o 13:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
kvetka> tak teraz si ma paradne rozosmiala ..psik v sedacke v restike. to by som chcela vidiet na vlastne oci :grinning: :grinning: Na tych neprajnikov kaslat! Nech sa staraju o svoje :wink:
24. júl 2008 o 13:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Nekdy mi to leze na mozek, ze lidi cloveka proste nenechaji zit...:pensive:
uz nekolik se nam stalo, ze nas nekdo sprdnul, ze si na dite nedavame pozor. manzela nejaka zenska na kulataku v Praze, jelikoz Eli krecovite nedrzel na chodniku u prechodu, kdyz byla cervena. Proste byl ve strehu ji stahnout, kdyby sla... Me zrovna predevcirem, jak jsme jely za Miruschkou jina pani, kdyz sla eli za mnou, davala jsem veci do auta, z dalky se krokem blizila fabie, sledovala jsem situaci, ale v klidku si davala do auta veci, bo jsem vedela, ze nez ta fabie dojede az na nasi uroven, budu u Eli 10x. baba ji chytla za ruku na bok a ja si ji vyzvedla u ni. Kdyz jsem ji nesla v naruci do auta, teprve jsme fabii mijely, ale i presto se do me pustila. nastesti jsem ji nerozumnela :sweat_smile:
Proste kdyz clovek hlida svoje dite, se kterym je 24hodin denne, tak je to neco jinyho, kdyz hlida nekomu, protoze nevi, jak moc a v jakych chvilich byt ostrazity.... sama se chovam k cizimu diteti uplne jinak nez ke svymu, bo to moje mam precteny... strazit svoje dite se 100% nasazenim 24hodin denne 365 dni v roce neni mozny a i kdyby bylo, tak je to zbytecny... :sweat_smile:

S detma v hospode je to totalni opruz o tom zadna.

jsou tyhle afektvany zachrankyne, ktery nam zvedaji adrenalin bezdetne?

I Miruschka se mi divi, ze ji necham ocumlavat sisku v parku, kdyz nevim, ktery pes ji pocural :sweat_smile:

Kveto mas ve vsem dost pravdu, asi tak 80%... vsecko je o lidech, resp o rodicich. nejsou vsichni tak strasni!
a mne se zase zda, ze kdyz se sejde ve spolecnosti rozumny rodic a tolerantni okoli, tak to jde... jde to tady dnes a denne, ale v cesku citim silenou nevrazivost vuci detem kdekoliv :frowning2: takze bych se i zastala rodin a posmutnila nad netoleranci okoli.

ale tohle sem vubec nepatri...nebo jestli tak velmi velmi okrajove.
24. júl 2008 o 14:03  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
prom: chapu kvetu! Kdyz jdu do drahe restaurace, tak to ma byt proste fajn a abych si to uzila, tak me musi ostatni nechat byt a musi byt prijemna obsluha, ktera me nakonec neokrade, musi vsecko klapnout... Jsou lide, kteri umi hodit okoli za hlavu, ale myslim, ze jich neni moc...

taky bych na psika v zidlicce cumela, jak puk. na jednu stranu pobavene a na jednu stranu ustarane... Mame alergicke dite, tak by me hned napadlo, jestli ji po sezeni psika otrou nebo jestli by si do ni Eli sedla jen tak a ja ji pak lecila mesic kuzi... Idealni by bylo, kdyz je majitel psi milovnik Mit specialni psi zidli. To by byla machrovinka, kterou by ocenili vsichni. A jestli je to dobra restaurace, tak si to dovolit mohla uz kvuli tomu, ze to prilaka spooooustu pejskaru!
24. júl 2008 o 14:08  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tlapicka, majitelia tej reštiky s psou detskou sedačkou tam majú aj miminko aj psíka. Takže podľa toho, ako som videla, že sa starali oddelene o dieťa a o psa, si myslím, že táto sedačka bola len pre psíkov. A ešte jedna vec, náš pes je rasy vhodnej aj pre alergikov. Len to nevysvetli Eliške, že aj takí psy existujú... Lebo sa nezbavíš jej túžby po psíkovi :wink:

Tlapicka, ja nehovorím, že sú všetci rodičia strašní. Popisovala som tu len fázu, keď v čase neúspešného snaženia sú mnohé /asi nie všetky/ snažilky vysadené na maminy, nech sú tie maminy akokoľvek dobré. Ale táto fáza po pár mesiacoch / rokoch odozneje a nenávisť a hnev snažilku prejde a prípadne sa opäť vráti, keď ju opäť niečo veľmi zabolí, napríklad keď akútne smúti nad neúspechom IVF alebo keď zistí, že bude definitívne bezdetná. Ale aj to je len fáza, ktorá prehrmí.

Ale myslím, že niektorí rodičia /viď tí čo si nestrážia dieťa v reštike/ by ma rozčulovali bez ohľadu na to, či mám deti alebo nie.
24. júl 2008 o 14:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
no ja predpokladam, ze ten majitel restiky vedel co robi a ze dal tu sedacku potom "ocistit". :slight_smile: neriskoval by pripadny pruser s nejakou nakazou, hygien. kontrolou, hlavne ak sa teda aj jednalo o drahu restauraciu ako pise Kveta. .. To uz skorej by som bala ze decko chytne nieco na miestach ako pieskovistie atd... kde fakt clovek nema sajnu, kto a kedy sa tam s prepacenim "vykadil" :wink:
24. júl 2008 o 14:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
aha tak nic, kveta uz vysvetlila, bola rychlejsia .. uz mlcim, uz mlcim :slight_smile:
24. júl 2008 o 14:38  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tlapicka, vidis, ja zas nerozumiem tomu, ze nechas svoje dieta olizovat sisku v parku a nechces, aby sedelo na stolicke po psikovi. Ale to je cisto basnicka otazka, len by ma zaujimalo, ci je medzi tym velky rozdiel, ked - ako pises, mas dieta-alergika. Nemyslim tuto otazku v zlom, je to len zvedavost a zaujem, nehladaj v tom prosim nejake odsudzovanie alebo nieco podobne :wink:
24. júl 2008 o 14:58  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
kveti, ja toho o pejscich moc nevim, ale trinecka babicka ma pejska a eli si tam vzdycky strasne dodrape kuzi :frowning2: manza rika, ze si musi jit umyt ruce, kdyz se s nim muchla, protoze jinak se taky desne drbe. :frowning2: to je pak blizko po takovy zkusenosti k ukvapenym zaverum, ze vsichni pejsci jsou pro nas problem:pensive:. ale chapu, ze kdyz je dite ok, tak s nim spi klidne v posteli a basti z jedne zidle :dizzy_face:

a presne jsi vyjadrila, co jsem chtela rict.... kdyz jsou strasni rodice, tak je dite opruz pro kazdyho nejen pro bezradnou snazilku, spise naopak. takovy prudivy dite je vlastne vyborna antikoncepce. Kamaradka kdyz zacne o mrneti uvazovat, tak si puci deti od surozencu na vikend a ma zase na nekolik let klid... ja zadny nehlidala, tak jsem nevedela do ceho jdu a taky proto ho mam tak brzy.

a zase opacne funguji nase pocity... taky mame nekdy chvilku, kdy bychom si prali dite nemit porad na krku.

bude to znit jako fraze, ale ja si dovedu predstavit zivot bez deti docela snadno, jelikoz je tak strasne kratky a aby clovek neco delal plnohodntne a jeste mel rodinu proste nejde :pensive: takze s rodinou je vsecko proste kompromis.... nejde se venovat pouze detem, protoze deti vyrostou, odejdou a pak ma clovek sobe cernocernou prazdnotu a neco zacinat je tezke a zdlouhave... navic dnesni spolecnost bere dite jako samozrejmost, takze mamina v domacnosti je proste nicotna nicka :sweat_smile: coz me docela mrzi, protoze me to celkem bavi a naplnuje... Nemit oporu manzela, tak bych si tak i pripadala :angry:
24. júl 2008 o 15:14  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
peja: nechci sklenikove dite, tak venku testuju, co ji dela zle a co ne. sisky, kaminky, pisek, vetvicky nikdy nevadily... ale behani ve vysoke jarni trave a Mario pusobi 100%, vypada po kontaktu s nima jako kdyby mela nestovice... snazim se eliminovat veci,ktere ji delaji probemy, ale ne vsecko, co by potencialne problem delat mohlo...
24. júl 2008 o 15:17  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
rozumiem :wink:
24. júl 2008 o 15:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte, super tema. Mirusch, dik. Dufam, ze mate pekny vylet.
Baby, som si pri citani poplakala, aj som sa posmiala, ste velmi uprimne a zlate. Ja sa tiez zamyslam nad eventualnou bezdetnostou, ale idem este zabojovat - 3. IVF. Alebo aj prirodzene. Bola som uz tehotna, ale potratila. Potom 2 laparoskopie. Mam endometriozu, mozno aj slabsi spg. 2 neuspesne IVF lebo slabo reagujem na stimulaciu. Tak uvidime. Papa.
24. júl 2008 o 20:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj ulitka. toz Ti budeme drzat palce, nech to vyjde! :wink: Ak mozem poradit, tak nez ta zacnu hormonalne stimulovat liekmi, tak skus popijat cajik kontryhel/alchemilku najlepsie neporciovany. Je vynikajuci. Zazrak na tie nase babske vecicky. Ked zacnes uzivat lieky, potom uz uzivanie caju ukoncit, aby sa tie 2 veci nebili navzajom. Muz nech papa Selezin ACE. Neni to nic drahe, v pohode sa to da zohnat, urcite Vam to neuskodi. A mozno sa Vam podari aj prirodzene, ked uz sa to podarilo jeden krat :slight_smile:
25. júl 2008 o 07:49  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
dobre ranko,
prom, alchemilku mam doma uz aj ja, ale este som ju nezacala pit a Selezin mangel uz tiez berie. V com je ta alchemilka taka super? nemala som este cas nastudovat :sweat_smile: Nemam velmi rada caje, preto rozmyslam, ci sa mam pustit do pitia, ci nie... :wink:
25. júl 2008 o 08:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
peji alchemilka je dobra na zenske problemy, na upravu cyklu a na pripravu pred tehotensvom, jednu dobu som ju tiez pila a stale ju mam v sufliku v robote :grinning: odporucila mi ju jedna vestica :grinning: :grinning:
25. júl 2008 o 08:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok