Ako sa zmieriť s bezdetnosťou?

hehe.. tiez od mala neznasam caje, okrem ovocnych, ale to zas nie su tie prave caje ze? ;) ale tentokrat som urobila vynimku, a fakt som pocitila ze to funguje. U mna je teda vsetko v poriadku, ale lekari mi raz robili hysteroskopiu ze ci nahodou tam nieco tiez neni v neporiadku. No a po zakroku som bola taka rozbolavena, ved ako po kazdom zakroku, ked sa v nas niekde hrabe... A po piti tej alchemylky bolest opadla, uplne som citila ako mi tam vsetko oziva, regeneruje sa. A tu alchemilku odporucaju pit zenam v podstate stale, po cely zivot, nielen ked je kriticka situacia.

mne ju doporucila kolegyna, ktora ma uz za sebou tiez jedno uspesne IVF, cakali na mimi dlho-predlho, preto som si to aj kupila... Ja tiez vacsinou len ovocne caje, ked uz... Dokazem do seba na silu dostat aj zeleny - preto, ze je zdravy, pila som ho kedysi denne, teraz som nejak zlenivela. Ale tu alchemilku teda skusim 🙂

jj, sup tam s nim. na zdravie 🙂

Tak hlásim, že fáza naštvania ma prešla a dnes som psíka nechávala hladkať malým detičkám. Bolo to milé. 🙂

🙂 bravoooo...vsetky Ti davame Medailu Sebazapretia 1.stupna....si pasak!
Sme na teba hrde!Ze si sa dokazala podelit o svoje druhe najcennejsie po partnerovi s niekym uplne cudzim!
Si NO.1*!

Mimusiacik 😀

Prom, ahoj. Dik za rady. Asi si dam povedat, cajiky mam rada a manzelovi som planovala nejeke vitaminky, aspon viem ake. Dakujem este raz. Drz sa.

Ahojte babule. Som naspäť. Kukám, že ste tu poriešili všetko možné 😀 Nebránim sa, aj rôzne pohľady na deti sú zaujímavé, ďakujem ti Tlapička za tvoje pohľady, uf, ale si ma nejako vychválila 😅 My bezdetné si to nemáme ako odskúšať, aké to je, starať sa o dieťa a občas si možno utvoríme aj klamlivý obraz. Občas ale ten správny 😉 Včera som sa nad tým práve zamýšľala, keď som sedela na autobusovej zastávke s jednou mamičkou asi 2 a pol ročného dosť živého chlapčeka. Ani náhodou nevyzerala nadšená, skôr som mala dojem, ako rada by odtiaľ proste ušla, nechala ho tam a urobila si svoj program.... Ako mnoho iných skutočností, aj skutočnosť mať deti má svoje pozitíva a negatíva. A môj ďalší krok na ceste v zmierovaní sa s bezdetnosťou je, že som si práve toto uvedomila. Ale aj vy ste to tu už spomínali. A teraz sa musím presvedčiť o tom, čo mi prinášajú pozitíva toho, nemať deti. Rozhodne je to väčšia sloboda. Môžeme si robiť takéto výletíky ako teraz napríklad.

Len vás chcem poprosiť, rady na ceste k otehotneniu (čajíky a pod.), pre pokoj našej bezdetnej duše, radšej nie sem. Oki? Mňa osobne to vracia do čias, keď som ešte mala nádej, že mi to alebo hento pomôže.
Aj keď vám to z celého srdca prajem, aby ste sa predsa len bábätka dočkali. 😉

Kvetka, zaujímavé čo si popísala s psíkom. Chápem tvoje pocity. Ja tiež pendlujem medzi pocitmi, keď robím na decko opičky a zabávam ho, v autobuse, v obchode...a keď nechcem žiadne dieťa radšej ani vidieť.
Ale ako ste spomínali, s deťmi ako takými nemám problém - vyskúšané na Tlapičke a jej dcérke 😉 , skôr s informáciou od kamošky "som tehotná". To sa predýchava ťažko, hlavne, keď to je už siedma počas jedného roka. Pozdáva sa mi myšlienka, prijímať tieto informácie cez sms alebo mail, keď to môžem v kľude predýchať a potom sa už dokážem aj tešiť.
Byť závistlivá voči matkám a tehotným, to rozhodne nie je správna cesta. Už len kvôli tomu, koľko negatívnej energie v sebe a okolo seba zhromaždíme. Ako sa dá potom tešiť zo života a užívať si ho?

No, ešte k nášmu výletu...bolo super, pokukali sme čo sa dalo, počasie vyšlo, naozaj dobre padlo.

Ahoj, Mirusch, vítaj doma z výletu.

Ja som dnes mala zážitok, ktorý akokeby symbolizoval všetko o čom tu točíme. Sedeli sme s manželom /a bez psa 😀 / v reštaurácii. K vedľajšiemu stolu si prisadol pár, prišli na drahom aute, ona vo vysokom štádiu tehotenstva. V reštaurácii začalo neutíšiteľne vrieskať nejaké miminko a ona chúďa -sama tehotná- bola z toho podráždená. No a napokon, keď už by sa dalo povedať, že tí dvaja majú z môjho pohľadu všetko, po čom som ešte pred pár týždňami túžila, on vytiahol injekčné pero a pichol si /pravdepodobne/ inzulín. 😨

A zrazu som bola nohami späť pevne na zemi.

Uf, Kvetka, presne tak, o toto ide. Môžeš mať čo len chceš, ale ak nemáš zdravie, je to v ... 😕 presne tam.
Inak, čítam tebou odporučenú knihu, ktorá sa v angličtine volá veľmi výstižne-"I feel like an unnatural woman"...a vychádza mi z toho, že som vlastne aj rada, že sme si nemuseli prejsť celým tým IVF kolotočom, ušetrila som si fyzické problémy a niektoré psychické tiež a je dosť pravdepodobné, že by to skončilo rovnako 😒

mirusch: ahoj, jen se přidávám se svou zkušeností - pokoušeli jsme se o mimčo přes dva roky a výsledek vyšetření nakonec byl, že manžel má velice málo spermií a zlepšit to nepůjde (operace v dětství), dokonce nám v případě, že nenajdou při samotném ivf žádnou, doporučili dárcovské. Já osobně bych proti tomu nebyla, ale manžel rozhodně napoprvé tuto možnost odmítal a vím, že odmítal i adopci a přiznám se, že ani já bych dítko za této situace adoptovat nechtěla (ne, že bych si to neuměla představit, ale to musí chtít oba a hodně, protože vychovávat takové mimčo může být hodně složité a oba na to musí být připraveni). Do té doby jsem si pořád nepřipouštěla, že bych se dětí někdy nedočkala, ale tohle bylo jak rána do týla. Já sama jsem byla rozhodnutá zkoušet ivf pořád dokola s tím, že se to snad někdy povede, bohužel mi v té chvíli vůbec nešlo vyrovnat se s případnou bezdětností, protože všichni okolo mají malé děti a jen pohled na ně nebo informace o tom, že je někdo čeká (to bylo fakt ještě horší, protože všech se to podařilo hned), mi způsoboval bolest, nebo spíš takový hluboký smutek... Mám strach, že mně by trvalo hrozně dlouho, než bych se s tou zkušeností nějak vyrovnala, a asi navždy by ve mně zbyl takový stín toho trápení. Asi bych pořád dokola zkoušela ivf a snaha o mimi by mne přešla až když bych usoudila, že na děcko je pozdě. Možná by mne ale to martýrium kolem ivf vyčerpalo a už bych to opakovaně nechtěla zkoušet.

Jenže já mám houby co kecat, naše první ivf nám hned vyšlo a čekám dvojčata, takže opravdu si na nic nestěžuju - jen dobře vím, jak jsem se cítila. Na druhou stranu vím jistě, že můj život by byl bohatý i bez dětí, mám hodně koníčků, zájmů, psa, pěkný vztah s manželem, kamarády, určitě bych si užívala toho, co bez dětí nemůžu, a doufala bych, že mne časem opustí deprese a smířím se s tím, co je.

Oprava...tá kniha sa volá "You make me feel like an unnatural woman" 😅

Fiallinka, tak to ti blahoželám, že sa predsa podarilo. Vieš, my sme tiež mysleli, že bude IVF a podarí sa, ale nakoniec sme sa k nemu ani nedostali 😔 Ako sa poznám, budem sa vždy pýtať, či by sa podarilo. Práve preto som ho chcela skúsiť. Ale bez spermií to nejde 😕 a darcovské - ee. Ale máš pravdu, aj my si budeme užívať to, čo by s deťmi nešlo. Treba nájsť pozitíva v každej situácii.

mirusch: to je úplně naprd, já jsem byla v situaci, kdy doktor řekl, že našli jen občas nějakou spermii až po centrifugaci vzorku, a že máme možná uvažovat o tom dárci... no řeknu ti, že manža byl úplně vedle, ale prostě jsme to neřešili - resp. dohodli jsme se, že při prvním ivf o dárci nebudeme uvažovat a kdyžtak prostě vyhodíme vajíčka, a při ivf tam pak nějaké našli. Vím, že by se můj chlap smiřoval s dárcem jen velice špatně, a pokud by fakt nechtěl, nemohla bych ho přemlouvat (adopci úplně odmítal) - já bych to zvládla, ale spíš proto, že jsem na tuhle možnost byla připravená z diskuzí na internetu, měla jsem čas si to rozmyslet. Myslím, že bysme ale časem k tomu dárci došli, k adopci určitě ne. Jak se ale znám, hodně bych se trápila tím, kdybych to nezkusila. Řeknu ti, že hodně obdivuju tebe i ostatní holky, které se s tou situací rozhodnou smířit... já si totiž myslím, že život bez děcek může být úplně stejně plnohodnotný jako ten s nima, ale člověk s tím musí být vyrovnaný. Ono totiž rodičem může být "skoro" každý (no, z hlediska statistiky) a nemyslím, že by tím většina populace nějak zlepšovala svět, naopak spousta lidí není dobrými rodiči...

ALe mám pocit, že už fakt, že jste se rozhodli neřešit dárce ani adopci napovídá tomu, že jsi schopná se s tím časem vyrovnat, prostě mám ten pocit. Nebo třeba dospějete k jinému řešení, ale to už bude na základě jiných životních zkušeností. Každopádně přeju, aby se to podařilo.

Ďakujem ti Fiallinka za tvoje slová. Je to tak, ako píšeš, som rada, že vy ste mali šťastie...ani to inak neviem nazvať, lebo IVF je ako lotéria. My sme tiež mohli ešte bojovať, skúsiť to a hento, ale rozhodli sme sa pre kľud, videla som, ako zle to pôsobí na manžela a aj ja som bola neustále v nádejách a sklamaniach. A ktovie, možno sa stane zázrak. Ale veriť v neho radšej nebudem, aby som nebola zase sklamaná 😅 Ja osobne obdivujem páry, ktoré sa rozhodnú pre darcu. Cítim, že u nás by to nerobilo dobrotu, pritom máme úplne pohodový vzťah. Záleží od pocitov a naše pocity sú darcovi nie naklonené.
Dnes som pocítila závan novej energie - v hlave sa mi začali rojiť nápady, akú prácu hľadať - ktorým smerom ísť. Tak uvidíme, možno to je to, čo mi je súdené 😵

🙂 miruschka...to je skvele,priroda lieci,konicky posuvaju a rozsiruju nase IQ...nech ten zavan a priliv novej pozit.energie vydrzi co najdlhsie!Myslim na Vas... 😉

ahojte... ja k vam nepatrim... ale moja sestra je bezdetna... a s manzelom su spolu uz 12 rokov (mala nepravidelny menzes, cisty, nepriechodne vajecniky)... este pred rokom plakala... teraz je vyrovnana s bezdetnostou... ma skvelu pracu, casto cestuje.. s manzelom chodia na diskoteky, s kamaratmi von, korculuju, chodia na dovolenky... uzivaju si to "byt bezdetnymi manzelmi"... mozno o par rokov sa opat pokusia o dieta... mozno nie... (maju 30 rokov)

Mimušiačik, hovoríš, že koníčky rozširujú IQ? 😀 Fúha, ale budem inteligentná...

Adetka, ďakujeme. Aj my si to budeme podobne užívať 😉

🙂 to je tutova vec!...cim viac mozog ryhujes,tym dlhsie zostava fit!
sice "momentalne znevyhodneni" su stastnejsi ako geniovia,
lebo cim viac vies,tak tym viac stresujes...

To mi je už dlhšie jasné Mimušiačik, že čím toho človek viac vie, tým je nešťastnejší. To je fakt. Skúsim sa tváriť, že nič neviem, že svet gombička, uvidíme, čo na to mozog...ale zároveň, keď mi koníčky to IQ budú zvyšovať...hm, začarovaný kruh 😀

To nič, Mirusch, raz za čas sa rozbehneš hlavou proti múru a IQ sa vráti do normy 😀

Inak ja som sa zažrala do angličtiny a vyslovene mi to robí dobre. Takže za chvíľku budeme behať proti múru v dvojzáprahu. 😀

😀 😀 😅 😵 🙂 😉 😀 😉
kvetka...No.1*! za bonmot!!!Si skvelaaaaa...to je ono...smutok nas nezozerie...nedame sa! 😉

Kvetka 😀 😀 😵 Ok, díky za radu. Len nech nám ten optimizmus vydrží čo najdlhšie...alebo aspoň nech sa často vracia 😉
Inak angličtina...hm, ja ju učím, nechceš skočiť na pokec? 😀 Do Nemecka? Už dávno som sa neučila cudziu reč 😀 (pred rokom som ukončila nemčinu)...chytá ma chuť na novú...neviem či spanielčinu alebo taliančinu...tá prvá užitočnejšia, tá druhá srdcu bližšia...
To patrí do témy 😉 to je tiež spôsob, ako sa zmierovať s osudom.

Ja by som aj skočila, ale vieš, čaká ma teraz ešte tá cesta mimo SR na troška dlhšie, ale potom kľudne zabehnem... Ja som tento mesiac skúšala začať s taliančinou, ale tá Ti je normálne náročná. Pochopila som to tak, že každé sloveso sa inak časuje a mení podľa osoby. Aj ma na chvíľu prešla chuť.
Ale som premýšľala zájsť do nejakého kurzu pre začiatočníkov priamo v Taliansku. No uvidíme.

Aha, tak to si asi s taliančinou rozmyslím 😕 Nech neznásobujem tú svoju prudkú inteligenciu. Postačí španielčina...tú som už kukla, dá sa...len tá výslovnosť! Bez opľutia seba a všetkých v okruhu 1 m to nejde.

Babenky ako? Niečo nové? Ja som ako na sínusoide, raz zmierená, potom zase červík v hlave... uf, ktovie ako dlho to bude trvať... Ale musím na sebe systematicky pracovať, veď sme sa predsa rozhodli, žiadne čo ak už nechcem 😔 Dnes som videla v meste toľko tehotných žien a žien s malými deťmi, že som už nevedela kam ujsť, aj keď normálne s tým nemám problémy a žiarlivosť nepociťujem. Ale bolo mi to trochu nepríjemné... 😕

🙂 hmmm...cez leto viac vidiet nasledky dlhych zimych vecerov...od oktobra do marca su bruska poschovavane v plastoch a bundach,deticky schovane v jaslickach ci doma...ale leto,to da zabrat...vsade je toho veseleho vela ...pre zasmusilych ako päst na oko...
Nikdy nezabudnem na moment ,ked som sa z prace ponahlala pocas obednajsej prestavky do antisterilnej poradne po dalsie jobovky a pred nemocnicou spolocnou s porodnicou som stretla znamych - prestastna babka s perinkou,maminka ubolena s kruhmi pod ocami a tatinko s obrovskou taskou "smer sweet home Stastna rodinka,kt.zacina novu etapu zivota..."....a hrda babinka tiska ten balicek mne do tvare...pozri ,pozri...
potom v cakarni prudy slz...a otazniky...ci mne to vobec niekedy bude sudene...

ale pamatam i na situaciu zo zastavky MHD,ked santiva mamina uteka o zlom krky s copatou dcerkou na elektricku nahlas sa chichotajuc "rychlo,rychlo..."...bol to kuzelny moment...vidiet ich stastneee...iba bezat na el....tolko spontannej radosti a kazdodenneho ludskeho stastia v malickosti...

Ked dnes kracam s dcerkou... s pokorou sa divam do zenskych oci a ich dlhych pohladov plnych tajomneho smutku...

pycha peklom dycha...

ale ked si precitam Perly deticiek vo Volnej diskusii tak mi je veselsie...
...napr.hlaska chlapceka v MHD :"maminka a preco si rano papala tatinkovi pipika...? 😀 😉

Ahojte, ja som sa dnes pristihla pri myšlienke, že už začínam byť s tým úplne v pohode vyrovnaná. Včera som dokonca pozerala film o vývine embrií na bábätká a bolo mi smutno len trošička. V duchu som počítala, v koľkom mesiaci by som bola, keby sa naše bábo udržalo. Ale keď hovorili, ako sa vyvíja zdravé embrio: že na piaty deň je v ňom viac ako sto buniek, tak som sa vrátila k realite: my sme mali na piaty deň sedembunkové. 😕

Ale inak sa začínam mať naozaj fajn a to je fajn. Avšak denne makám niekoľko hodín na angličtine a asi aj to mi tak pomohlo sa od smútku odpútať.

Tak sa, dievčatá, opatrujte a snažte sa s tým bojovať.

Mirusch, začínaš pochybovať, či rozhodnutie nepokúšať sa viac o dieťa, bolo správne? Ak je to tak, tak si veľmi zváž, čo chceš a za akú cenu to chceš. Ale keď sa akokoľvek rozhodneš, tak choď za tým. Rozhodnutie nerobiť už viac nič pre počatie, je veľmi vážne a ak to nepovažuješ za pre Teba dobré rozhodnutie, tak ho zmeň.

Pravdupovediac, ja ten červík v hlave, že či to bolo dobré rozhodnutie, mávam tiež, ale je to len taký mikrób, ani nie červík. Jednoducho s naprostou istotou viem, že takto je to dobré. Ale možno je to tým, že ja som do manželstva vstupovala s tým, že som na základe nejakých zdravotných problémov počítala s tým, že možno ostaneme bezdetní. A pred rokom som mala podstúpiť operáciu, ktorá by ma o plodnosť s istotou pripravila /bolo podozrenie na rakovinu/, takže mnohé tieto bolestivé a rozumové a emocionálne rozhodovania som robila už pred rokmi. Možno preto je to teraz omnoho hladšie rozhodnutie.

Inak k tým tehotným na uliciach. Keď som šla z CARu tesne po zistení, že deti mať nebudeme, som stretla mamičku, ktorá vykrikovala na štvorročného chlapčeka: Ty si mamičkine všetko. Čo si? Si moje všetko.
Mala som pocit, že Boh si už zo mňa robí srandu...

🙂 zmierit sa s takym niecim
nie je nikdy jednoduche...a vzdy je to proces...clovek musi dozriet...fakty,kt.ho uistia...je to nateraz nemenne...
inak sa to znasa - ked je pricina pol na pol,inak ,ked je vo mne a inak ked iba v partnerovi...
Teraz mame bozsky vztah...co bude o rok? o 5 rokov?,ked bude mat partner krizu stredneho veku...odide za inou?...ja zostanem sama?...to je cervicisko obludnych rozmerov...budem si moct osvojit dietatko i ked budem osamela zena???...