Ako sa zmieriť s bezdetnosťou?
Ahojte. Zakladám túto tému, pretože som žiadnu obdobnú nenašla, myslím si však, že sa touto otázkou zaoberá veľa babeniek.
Nie je mojím cieľom, aby sme tu riešili možnosti ako mať dieťa, na to je tu množstvo iných tém. Ide mi o to, aby sa tu mohli vyjadriť tie, ktoré podstupujú IVF a kladú si aj túto otázku, ale aj tie, ktoré svoje snažilkovanie neúspešne ukončili a teraz stoja pred otázkou - čo ďalej, ako sa s touto skutočnosťou zmieriť - tak ako my.
kveta - pocit zavisti a neprajnosti ta neposunie dalej a v nicom ti nepomôze...to, ze ini (podla teba zli ldia, co si to nezasluzia) maju deti a ty nie nemusis vidiet ako nespravodlivost a skrivodlivost, ale akonieco, co ma svoj vyznam a mozno tak ma byt. Mozno si PRAVE oni tie deti zasluzia, aby sa niecomu priucili a nemysli si, ze ich vnimaju ako dar a pozehnanie, ako to citime my, co deti nemame. Oni nad tym totiz nekdy nerozmyslali a netuzili...deti proste prisli a pre vela z nich su na pritaz.
Ja sa preto nejakymi pocitmi zavisli a nespravodlivosti vôbec nezatazujem. Je to tak, ako to ma byt a ked mam mat dieta, budem ho mat, ked nie, asi je to tak lepsie... Samozrejme, ze dufam, ze sa splni prva moznost, ale zaroven si to neviem predstavit, kedze zijem velmi dlho v manzelstve bez deti a nikdy mi specialne nechybali. Horsie to len bude, ked vsetky kamosky a zname na okoli budu mat deti a ja nie, ale ktovie... neriesim to.
papatoetoe • Dnes o 10:44
Hledám tu spřízněné duše, které jsou třeba v podobné situaci jako já. Na začátku prázdnin mi během laparoskopie zjistili maligní nádor, takže mě rovnou celou vykuchali. Nikdy už nebudu mít vlastní děti, teď končím v Motole pátou chemoterapii, podle toho taky vypadám, takže momentálně řeším hlavně to, abych to nějak přežila, ale zvládám to celkem dobře, i psychicky. Jenže se mi do toho stále motá otázka, týkající se dětí...co dál? Od loňského podzimu jsme se pokoušeli o mimčo. Pokud se tu najdou holky, které byly/jsou v podobné situaci jako já, jak jste to nakonec řešily/řešíte? Adopce nebo bezdětnost?
dzio2 • Dnes o 11:13
papa drzim ti palce aby si vsetko zvladla niesom vtakej situacii chvala bohu ale moja naj kamoska tiez tak dopadla ale je pravda ze ona uz mala 3syncekou ale aj tak to poznacilo aj ju aj jej okolie ja by som asi adoptovala dieta ved je ich tolko opustenych drzim ti palce
katrin21 • Dnes o 11:15
aj niektore moje zname maju adoptovane deticky a uplne su v pohode jedna ma uz od porodnice dcerku, uz ma 17 rokov a druha mala chlapceka 3roc, z domova, kt. ju od prveho dna volal Mamička Evička, strasne zlaty tiez uz ma asi zo 17rokov ) drzim palce
suki • Dnes o 11:16
papa já také nikdy nic takového nezažila, a moc ti držím palce ať to vše zvládneš a pokud vůbec na to můžu mít nějaký názor, tak já bych si asi děťátko adoptovala, ale to všechno zjistíš, jak se úplně uzdrvíš co chceš a jak to cítíš ty. Drž se a zvládni to.
consti • Dnes o 11:20
Papa hodně sil . Já bych na tvém místě uvažovala o adopci s tím, že vám to buď vyjde nebo ne. Bezdětná bych asi být nechtěla 😅 .
😢 nic cloveku nezostava ..
poznam jednu,vzala si o dost starsieho sterilizovaneho seladona,zatrpkla,deti nazyva nevychovanymi faganmi a vsetci co maju deti a sem tam sa na ne postazuju a nesuhlasia s jej "zivotnym vyberom" ,tak jej automaticky zavidia... 😠 😠
takze da sa vseljak
@mirusch jej,dakujem za odpisanie,este na zaciatku temy,tusim na prvej strane si pisala,ze si si objednala nejake dve knihy na vyrovnanie sa s bezdetnostou. Tak keby si mi mohla nejake tie knihy odporucit.... dakujem a dufam, ze sa mas dobre ... ja som pred chvilou docitala celu tuto diskusiu a musim povedat,ze Ty a aj ostatne zienky co sem pisali,ste uzasne silne bojovnice a velmi ste ma povzbudili svojim postojom k zivotu.
@ninquewen Tak som kukla, co som si to objednala, ale obidve knihy boli nemecke. Jedna od Iris Enchelmaier ( v nemcine, to zrejme ani nie je do slovenciny prelozene. Ale isto su aj v slovencine a cestine dobre knihy, ktore sa zaoberaju touto temou.
Ovladas anglictinu? Dobre mi padla aj kniha od Sinéad Moriarty: The baby trail (www.sineadmoriarty.com/?book=the-baby-trail). Sice roman, ale presne popisuje pribeh zeny, co prechadza umelym oplodnenim a potom aj procesom adopcie.
Preslo par rokov, my sme ostali bez dietata, ale je to v poriadku. Ten cely proces, ktorym sme si presli bol z toho vsetkeho najtazsi. Rozhodovanie, vysetrenia, hormony, atd, atd. Potom proces zmierovania sa, ale nastastie mam ludi okolo seba, s ktorymi som o tom mohla hovorit a to mi pomohlo. Stale verim, ze vsetko sa deje z nejakeho dovodu a nic nie je nahodne. A vsetko je tak, ako ma byt 🙂
Ak chces, kludne este napis, aj do IP, mozeme pokecat.
Ahojte kocky.Pridavam sa aj do tejto diskusie.Som po dvoch IVF,jednom zamlcanom potrate a tiehne mi na 37.V minulosti velka optimistka,teraz hocikedy placuca nestastna zena ☹ ☹ ☹
Kratko po aborte som si ani neuvedomovala o co som vlastne prisla,neviem ci to boli hormonalne zmeny alebo co.Az potom nastali tie smutky,place a donekonecna otazky preco prave ja...Istotne poznate tento stav.V mojom okoli je nespocetne mnozstvo mamiciek,aj tych cakateliek,ktore su tak stastne a nadherne,ze ked ich vidim, tak najradsej by som sa schovala do mysacej dierky.Minule som isla z fitka,stretla som znamu,ktora je tiez tehotna,ledva som ju pozdravila a spustila som slzy.Este dobre,ze nosim slnecne okuliare a tie ma maskovali.Rozmyslam,ze navstivim psychologa,pretoze tieto moje stavy sa mi vobec nepacia a neprechadzaju.Snazim sa zamestnat roznym sposobom,niekedy som aktivne sportovala,teraz je moje sportovanie bez radosti,zapalu a bez ziadnych vysledkov.Pokladam si otazku,da sa vobec vyrovnat s tym,ze nikdy nevezmem do naruce svoje dieta?Niekedy mam pocit,ze dnesna spolocnost ako keby podsuvala vzor zeny-matky.Je zena,ktora sa stala matkou plnhodnotnejsia ako ja,ktora matkou nebudem?
ked som sem zacala nazeraz vsimala som si stranky o snazilkach o tehulkovani sledovala som tyzden po tyzdni - teraz???? je nacase pozriet aj na tuto temu - pochovala som dvoch zdravych syncekov jedneho pred rokom a pol a druheho pred 3 tyzdnami - mam problemy s cievou ktora ma deticky vyzivovat v maternici - ona vlastne mne staci na to aby som mala menzes aj na to aby bolo do 20 tyzdna vsetko OK no potom by sa mala poddat a dodavat viac zivin drobcekom - ta moja vsak nie a nie - tak sa mi rodia male deticky sice zdrave no slabunke pre tento svet - dr. mi povedali ze to bude aj pri dalsom a dalsom - no kedze som po 2 sekciach tak si uz toho vela skusat nemozem ale mame odvahu este na jedno no s tym ze bud urobime treti pohreb alebo krstiny - a je nacase zvazovat aj situaciu ze nebudeme mat odvahu a silu na dalsie a budeme len ja a manzel - je mi luto hlavne jeho tak velmi tuzi po rodine ze ma to boli o to viac - zeny ako sme my bez deti spolocnost podla mna vnima ako ze nas treba lutovat nemyslim ze ako menejcenne - prave naopak kolko z tych zine ktore deti maju by nasu situaciu zvladlo???? no velmi malo takze vlastne sme hrdinky 😎
@1tinulienka1 je mi moc luto, čo si prežila, uprimnu sustrasť 😢 Skušala si viacerých odborníkov? Trebars i v zahraničí?
@lesik
@lesik mne strasne pomohla priprava na adopciu ... viem, ze nejake babo bude..aj ked nie biologicke...teiz som s tym bojovala , nevedela prijat ani tu adopciu ..a postupne to vo mne dozrelo, ze tooto je ta moja cesta a po nej idem...a prepadnu ma kadejake chvilky, ale kedze nehccem stravit zivot v utapani a slzach, tak som sa to naucila prijat a verim, ze ked raz to babo pride, tak budem stastna ci to bude bio alebo adoptovane...
ale tato cesta mi velmi pomohla....cela ta priprava a vsetko mi pomohla k tomu, ze som sa s touto situaciou vyrovnala..
@1tinulienka1 je mi to luto... 😔
rozmysam nad tou cievou ..ono nemas nahodou aj zvyseny anexin? lebo ten niekedy robi tromby aj v maternici a nasledne je potrat pripadne nejake trombotikce mutacie mas zistene??
@zibi genetika nam vysla ok mam syndrom lepivych dosticiek uz navzdy budem na anopyrine vdaka comu sa zrazeniny uz nerobia takze len tie prietokt cez zuzenu cievu - o anexine neviem nic ale zapisem do debilnika a spytam sa hematologicky mam cas poriadne sa pripravit kym skusime posledny krat
@vejula zahranicie si isto nemozem dovolit staviame domcek a ja som uz dllho doma medzi prvym a druhym je len 10 mes.rozdiel a odbornici u nas no po kazdom sme na cosi nove prisli tak nejak postupne ideme od jedneho k druhemu - ta moja cieva je vsak tak prirodzene zuzena mam taku anatomiu obavam sa ze sa s tym neda nic robit - ono staci riedit krv ale ja som na vsetko alergicka - fraxik clexan fragmin
@1tinulienka1 Si na vsetko alergicka.. Netrpis histaminovou intoleranciou? Ta vedie k potratom a predcasniatkam tiez.
@1tinulienka1 uprimnu sustrast,pred chvilou som citala tvoj pribeh v inej teme,hrozne co sa to deje. Prajem vam aby sa vam splnil sen a mali ste zdrave babo. Ja dieta mam ale sestre sa nedari,vidim ako tym trpi a je to strasne. Vela sil vam obom
@1tinulienka1 Na vsetko existuje riesenie,ak veris ...Ved Bohu nic nieje nemozne, hovori Bozie slovo...Ak veris, nehovor len Bohu o svojom probleme, o tom co ta trapi, ale povedz problemu, aky velky je tvoj Boh a zacni to ustami vyhlasovat a uvidis, ake zazraky sa budu diat....Skuste s manzelom centrum pre rodinu Sigord a vyberte si nejaky kurz, verim, ze pomoze alebo aspon nasmeruje 🙂 .............http://www.centrumsigord.sk/
@1tinulienka1 a neskusala si reprodukcnu imuno? ono terza je to taka novinka ... a vela od toho zavisi..aj tie zvysene tnf mozu vplyvat na plod..a aj nk bunky a vsetko ..kludne napis aj spravu ked daco potrebujes..drzim ti palce
@lesik
Ahoj, detailne som si prečítala tvoj problém, že ti ide na 37. A píšeš, že si bola optimistická, veľa si športovala a teraz máš plačlivé stavy, keď vidíš tehotné baby. Ja som ešte horší prípad ako ja, lebo budem mať tento rok 40 rokov a niekoľko neúspešných pokusov IVF. Tiež som nedávno plakávala, až som sa z toho psychicky zrútila a skončila v nemocnici. Až tam mi odborníci, psychológovia a psychoterapeuti hovorili, že povinnosťou ženy nie je mať dieťa, ale byť dobrým človekom. Ak vieš, o čom píšem. Lebo i ja vo svojom okolí poznám veľa žien, ktoré podľa mňa sa nevedia ani starať o svoje deti, kričia na nich, nadávajú im a bijú ich. A je úplne zbytočné sa pozerať na iné ženy, že majú. Ty sa zameraj na seba a chváľ sa, čo máš teraz - možno niečo dôležitejšie ako ony. Mňa tiež vyčerpávali tie IVF, ale chcem ísť ešte na to i po 40. A ak to nevyjde, tak život sa nekončí. Mám okolo seba super manžela, ktorý stojí pri mne, podporuje ma a skvelú rodinu, ktorá ma má rada a ja ich tiež. Maj sa krásne a dobrú noc. A na záver, si oveľa mladšia ako ja a máš pred sebou ešte dosť pokusov v CARE. Ale tak.
Podobné diskusie
Prečítaj si, čo potrebuješ vedieť o otehotnení.
Naše mamičky spísali skvelé rady, ako otehotnieť.
Dôležité je poznať aj príznaky tehotenstva.
Zisti, kedy má žena plodné dni.
Kedy a ako používať tehotenský test?
Zisti viac o tvojom tehotenstve týždeň po týždni alebo si prečítaj, ako prebiehajú jednotlivé mesiace tehotenstva.
Nepoznáš termín pôrodu? Vypočítaj si ho v tehotenskej kalkulačke.
Modrý koník ti prípadne napovie aj pri neplodnosti.
Kvetka, rozumiem ti. Minuly rok, ked to bolo najhorsie, otehotnelo a aj porodilo 6 mojich blizkych kamaratiek a stala som sa aj krstnou mamou. Pri kazdej novej tehu sprave som bola zaroven stastna za tych ludi, lebo niektori mali aj problemy a vsetci si to velmi zelali, ale zaroven som bola uplne hlboko smutna. Tento pocit netrval dlho, ale prvy pocit bol velmi hlboky smutok, az na dno duse. Zavist nie, ale smutok. Ale potom sa to "utriaslo" a babatka su krasne a necitim ani zavist ani ziarlivost, za co som na seba hrda. Ak toto niektora z nich cita (su na MK), tak sa nemusia citit ani trochu zle, bol a je to moj osobny problem, ktory s nimi nema nic spolocne.... Potom, ked som vsetky tie kamarky videla, ake su spokojne, ale zaroven nevyspate, ako nemozu spontanne vlastne nic, viazane, tak som si a vzdy si pripominam, ze ja mozem co si len zmyslim. Presne ako ty - cestovat, rozmaznavat sa, co len chcem. Nikto z nas nevyhral ani neprehral. Jedni maju to a druhi zase nieco ine. Na to, aby clovek bol vo svojej dusi stastny, nepotrebuje dieta, dieta samo o sebe cloveka stastnym neurobi. Moze mu splnit rozne tuzby a potreby, ale nezaruci stastie.
Nevies, co bude z dietata toho muza, co ti ublizil. Nevies, ci to dieta raz neublizi jemu....Vsetko ma svoj dovod a zmysel.
Ja mam tiez chvile, ked ku mne pridu pochybnosti, ale znova ten smutok z poznania, ze nikdy neskusim ake to je byt matkou. Ale nikdy neprevazi nad ostatnym. Da sa aj rozmaznavat sa, aj byt uzitocna. Vies, ja tym, ze budem teraz v tom muzeu pomahat, sa vlastne rozmaznavam. Pretoze to je to, co robit chcem a bola som praveze frustrovana, ked som nemohla najst nieco, co by ma bavilo. Beriem to ako jedno z mojich malych vitazstiev, dalsie pride, ked okrem toho najdem platenu pracu, ktora ma bude rovnako naplnat. Moja tuzba byt uzitocna svetu je vlastne dost sebecka, pretoze tym vlastne ani nepomaham svetu, ale sebe. 😉
Neutekaj pred sebou a svojimi pocitmi a smutkami. Pred sebou neujdes. Rozmaznavaj sa, zabezpec si odbornu pomoc, ked potrebujes, hladaj sposoby. Nad vecou je malokto. Ja isto nie. Ale tazim zo situacie co sa da.