• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Snažíme sa o druhé bábo. Ako zahnať depky?

3. marca 2008 
na úvod sa ospravedlňujem, ak tu takáto téma už je :sweat_smile:

Baby, ako zaháňate depky, hlavne ak vám kamoška oznámi, že je tehu?

My sme si tu tak tri baby naplánovali, že by sme teda mohli rozbehnúť druhé kolo (všetky už máme po jednom dieťati), jedna už je v šiestom mesiaci, to som rozdýchala relatívne v pohode, lebo to sme len začínali, tak som si ešte nerobila ťažkú hlavu, ale teraz je tehu aj tá druhá, my sa snažíme už skoro pol roka a stále nič...

ja im to babám strašne prajem a strašne sa teším na ich bábätká, budú to naši malí susedkovia, ale keď sa začnú rozprávať o tehotenstve a tak, tak mi to príde strašne ľúto... hlavne, keď začnú narážky od ich manželov, alebo od iných spoločných kamarátok, že čo my...

ako ste na tom vy? ja som sa strašne chcela vyplakať, ale nejde mi to...
10. sep 2007 o 22:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tilly my sa sice snazime len o prve, ale odrevem si kazdu mrchu, ktora pride, takze ta chapem. Den-dva mam depku a potom si poviem, ze zacinam novy mesiac snazenia...
11. sep 2007 o 09:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tilly - ja sa potom vzdy snazim najst nieco pekne co ja mam a ta kamoska nie, napr.krajsi vztah s manzelom, viac penazi - jasne ze to nie je to iste a boli to aj tak, ale je to taka moja miniterapia - tiez sa snazime o prve a uz dlho, ty uz mas predsa dietatko, to je super a mozes to brat tak, ze aspon sa mu este budes moct viac povenovat kym je sam. Pol roka snazenia je nic. a hromadne tehotenstvo tiez podla mna nie je nic moc :wink: neskor si to tvoje samostatne tehu uzijes omnoho viac :wink:
11. sep 2007 o 09:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tilly, my sa uz viac ako rok snazime o prve mimi, takze depky samozrejme su -hlavne ked mi napadne myslienka, ci vobec mozeme mat spolu dieta. Ty aspon vies, ze ho navzajom splodit mozete. A tie depky su cim dalej, tym vacsie. A ako ich riesim? No vacsinou sa dobre vyplacem ked pride dalsia mrcha, dam si jeden-dva poharky vina a najhorsie je za mnou :wink: No a potom ked cely nasledujuci mesiac pocuvam reci kto kde zase otehotnel a kto porodil, tak si hovorim, ze to tak asi ma byt, ze asi mam este vidiet dalsiu krajinu, o ktorej sa kamaratkam ktore rodia jedna radost ani nesniva alebo si opat niecim zdokonalit byvanie, ktore sa s ich byvanim neda ani porovnat :grinning: Nie ze porovnavam exoticke dovolenky a dom s dietatom, ale si tak uvedomim, ze kazdemu je nieco ine dopriate :wink:
11. sep 2007 o 10:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
leni a presne ako pises aj ty, ten vztah s manzelom vzdy zavazi, ked sa uz sama seba nicim inym neviem presvedcit, ze co ja mam "viac" ako kamaratky s detmi :wink:
11. sep 2007 o 10:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tak tak, zaklad je na to nemysliet, ale neda sa to :cry: minuly mesiac som v stredu bola naradostena ze ked zenske neprisli na obed ako vzdy, tak to muselo klapnut, ale vecer test negativny. a do rana som kramovala ako diva :rolling_eyes: uvidime ako to dopadne tento mesiac - ci svadobna cesta bola uspesna :grinning:
11. sep 2007 o 10:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
hmm, tak tie myšlienky, či vôbec spolu vieme splodiť dieťa boli tiež, lebo pri prvom sme sa 2,5 roka vôbec nechránili a pol roka sme sa snažili, až po tom, čo sme si povedali, že pôjdeme to riešiť k doktorom, to vyšlo...

my s manželom sme dosť málo spolu, buď pracuje on alebo ja a striedame sa pri malom...
11. sep 2007 o 16:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ale Misi neblazni, pol roka naozaj neni dlha doba...ja ti radim zvolnit tempo, davat Dominika obcas babkam postrazit..a bocian k vam urcite trafi aj druhy krat :wink:
11. sep 2007 o 16:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
To je perfektne, ze mate prve. My sa snazime o prve uz 2 roky a poznam baby, co aj 9. A co mi pomaha? Mysliet na to, ze mam uzasneho manzela, ze som zdrava, ze mame kde byvat, ze mam kamosky a ze mam ovela ovela viac, nez mnoho inych ludi hlavne to, ze raz pride ten spravny cas, kedy nam ho Pan Boh da. :grinning: :grinning:
11. sep 2007 o 22:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
hej, máme prvé a strašne zlaté, aj keď vie byť strašne hnusné :grinning: ale aj splodiť to prvé bol problém, som si povedala, že teraz to už nechám na prírodu, ale keď sa okolo mňa tak strašne rozšírilo druhé kolo, tak ma chytila panika...

ak to tento mesiac nevyjde, dám si predpísať HAK na tri mesiace alebo pol roka, aby sa mi trošku upravili hormóny, potom si nechám trošku času a zas asi začneme s plodením na budúci rok na dovolenke v lete... inak to nevidím, zbytočne by som sa stresovala, len sa bojím, že potom budem kočíkovať sama :zipper_mouth: :fearful:
13. sep 2007 o 14:16  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tilly co by sama, sak este nas je tu dost :wink:
13. sep 2007 o 14:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tilly, neboj potom ti budu tie mamicky, co uz budu mat vyrastene deturence zavidiet a ty si to budes uzivat :wink: Chce to len relax, pozvolnit tempo a uvidis pride to ani nevies kedy :sunglasses:
13. sep 2007 o 14:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte baby. Ja som sa vcera dozvedela, ze 1. IVF nám nevysiel.....mala som pekné velké 100 bunkové embrijká....a netusim preco, neuchytili sa. Neni to lahké.......a este ked k tomu prirátam, ze nic nemáme zmrazené a celá tortúra sa zacina od znova.....hormonálne injekcie, punkcia.....Snazim sa ale nedepkovat, aj ked to ide velmi tazko. Mali sme dneska návstevy, tak som na to nemusela mysliet......Poradte mi, ked viete.... :unamused:
15. sep 2007 o 23:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
majuška, tak to ti neporadím, je mi to ľúto, ale neboj, raz to vyjde, dnes som čítala článok o žene, ktorej to vyšlo na ôsmy krát a to už v čase, keď sa zmierila s adopciou, neboj, vám to vyjde skôr :wink:

dnes som dostala, tak som bola celý deň nervózna, kašlem na to, asi si pôjdem dať predpísať hak
15. sep 2007 o 23:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tilly pol roka este nie je vela,my uz sa snazime rok a nic a tiez mam vsetky kamosky tehu,alebo uz s miminkom,ostala som sama,ale depky zahanam robotou,nic ine ma zatial nenapadlo :stuck_out_tongue_closed_eyes:
16. sep 2007 o 09:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
No ja to inác znásam este pomerne dobre, mala som jednu kamosku, ktorej sa nedarilo, a ona dostala takú depresiu, ze pribrala tak 15 kil, a stala sa takou agresivnou, ze sa im celé manzelstvo stroskotalo......Ja to beriem ako zly priklad a snazim sa tomu vyhnút.....
16. sep 2007 o 16:24  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
najlepší liek na depresiu je voľačo robiť a nemyslieť na to,z čoho tá depka je...dobre sa to hovorí,ale realita je ťažšia..myslela som si,že táto téma je všeobecne o depresii..až potom som si prečítala,že ide o snž,ktorým sa nedarí...kým nemáte deti,užívajte si ten bezstarostný život..potom to už také ružové nebude..a verím,že každá sa dočká dieťaťka.. :wink:

my sme mali šťastie,že obe deti nám plánovane vyšli hneď na prvý pokus,preto sa tu o depkách nechcem veľmi rozpisovať.. :wink:
16. sep 2007 o 16:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
no, s tým odpútaním pozornosti na inú činnosť, ja nemám čas na nič, pracujem, pomaly sa začínam učiť, kúpili sme pozemok a chceme začať čo najskôr stavať, tak sa posledné mesiace točím okolo predaja bytu, zháňania pozemku, teraz vyberám projekt, rozhodujeme sa z čoho budeme stavať, aké materiály budeme používať, jeden dom sme svojpomocne postavili, tak viem do čoho ideme, že keď začneme, tak fakt nebudú myšlienky na bábo...
preto by som ani nedepkošila, keby sa to druhé kolo okolo mňa tak strašne nerozbehlo, všetky sú tehu, dokonca aj baby, ktoré mali zdravotné problémy, a ja... nič :frowning2:
16. sep 2007 o 23:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tilly, ja ti vobec zavidim, ze mas aspon jedno dieta uz, tak sa z toho tes, uvolni sa a potom to urcite pride v pravu chvilu. My sa s manzelom snazime o prve dieta uz 15 mesiacov a nic. Vsetky, naozaj vsetky moje kamosky uz maju deti, uz si ani nemam s kym vyjst na kavu a pokecat a ke d otehotnela posledna moja znama, tak uz ma to dost psychicky nalomilo. Navyse mam rozhadzany cyklus, aj hormonalny profil, posledne dva cykly uz mi odisla aj ovulka, mrchu som dostala na 15. den a navyse ma uz 7 rokov boli (dennodenne!) hlava a lekari mi vobec nevedia pomoct. Do toho mi zistili, ze mam nejaku bakteriu, co sposobuje zapal pluc, ledva dycham, som vkuse unavena a nechuti mi jest. Takze ak by som bola zdrava a mala uz jedno dieta, nestresovala by som sa, ale bola by som ta najstastnejsia mama pod slnkom.
17. sep 2007 o 20:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Melle, uznavam, ze niet co zavidiet, ale tiez poznam moje kamosky, co su okolo 30tky, radi by sa vydali, ale nemaju za koho. Vzdy moze byt horsie aj lepsie. Tak vela sil do boja! Aj my sa snazime uz vyse dvoch rokov a nic, takze si ideme adoptovat.
17. sep 2007 o 21:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Redkvicka, uz vám nezostáva ziadna nádej mat vlastné???? ......Inác ja tiez tak rozmyslam, ze ked sa to nebude darit vobec tak si dáme asi adoptovat.....ale to az za 5-8 rokov .......Baby, ved zivot je taky krátky, musime si najst kazdá v tom svojom tie najlepsie veci. Ved vsetci máme aj pozitiva v zivote. A tie problémy a tazkosti nás ucia byt silnejsou zenou. Ja som veriaca, a isla som do kostola. Mala som taky predtuchu, ze co farár povie, bude to akurát pre mna. Ze proste nieco dolezité...... A viete o com kázal???? Ze raz deti sa bili na ihrisku. Pristúpil tam jeden muz, vytiahol jedného chlapca a dal mu na zadok. Ostatni okoloidúci sa pytali: Preto ste zbili iba toho jedného chlapca??? A ten muz odpovedal: Lebo je to moj syn.
A ze vraj je to takto aj s nami.....Ze Boh nás netrestá preto, ze nás nemá rád, ale práve preto, ze nás má rád. Lebo stane sa z nás silnejsi, vytrvalejsi clovek, ktory lepsie znesie problémy, ktory svoj kriz znesie s hrdostou ale aj s pokorou......

Mozno sa vám zdám sentimentálna, ale skúste sa zamysliet......

Ja som mala dávnejsie problémy s depresiou a úzkostou , viem o com hovorim. Musime sa vyrovnat s nasim zivotom a snazit sa to cim lepsie prezit.......Niekedy to vobec nie je lahké.
17. sep 2007 o 23:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
hej, som šťastná, že mám toho svojho, celkovo by som ani nemyslela na to, že sa nám nedarí, ale keď je to tu okolo mňa všetko tehotné, tak ma chytajú depky, ale to nemení nič na čom, že svojho syna milujem a som šťastná, že ho mám :wink:

držím palce všetkým

tiež mám hormóny úplne rozhodené, preto si asi pôjdem dať predpísať HAK, aby som sa dala dokopy trošku
18. sep 2007 o 18:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte baby,
som tu na chate uplne novacik :astonished: ...rozhodla som sa prihlasit a tak sa podelit o svoje pribehy s vami, ktore maju podobne problemy...
My sa s manzelom snazime uz od januara tohto roku, neuspesne!!! Aj napriek tomu, ze si sledujem plodne dni... :frowning2:
Meriate si BT alebo mate nejake speci metody ako zvysit pravdepodobnost otehotnenia??? Prosim poradte, tak velmi si prajeme bejby...
19. sep 2007 o 12:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Majuska...bolo to (napisane) velmi pekne. Mam sestru, ktorej vyslo tiez az druhe IVF a ma kraaaasne a zdrave 5 - mesacne dvojicky... Takze urcite sa to podari...uvidis.
20. sep 2007 o 14:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte dievčatá..my sa snažíme 3 mesiace, ale ja som ten typ, kedže mi všetko v živote vyšlo, práca, manžel je fantastický, staviame dom, penazí mame dosť....tak som simyslela, že lúsknem prstami a bude bábo a....nie je...tak pri každej mrche nadávam, ale mám pocit, že si tým viac ubližujem ako pomáham....ale asi treba myslieť pozitívne a mať radosť zo života a tešiť sa konečne, že vyjde test a mrchy neuvidíme 9 mesiacov nie ? hore hlavu dievčatá
11. feb 2008 o 14:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
perla, tak to býva, ale tri mesiace, to nič nie je :wink:
11. feb 2008 o 21:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tiez poznam tu depku z mrchy.. a ked test dalsi mesiac ukaze len jednu ciarku. Cca pre rokom som si merala bazalnu teplotu, po tulkani vzdy nohy do vzduchu, pocitala som si plodne dni, sledovala hlien, robila si kazdy mesiac testy.. pretoze kazdy mesiac som mala vsetky mozne tehotenske priznaky.. a kazdy mesiac strasny smutok nadtym, ked mrcha nakoniec predsa prisla.. Vraveli mi, ze problem je v tom, ze som na to prilis upnuta.. Mala som teda potom obdobie, ked som na to nemyslela vobec, koncila som vysku, odstahovali sme sa od rodicov, zariadovali sa a milovali sa bez ochrany.. bez testov a bez myslienky na otehotenie.. Dnes su tomu necele dva roky a stale nie sme tehu.. A uz neverim ziadnym "hlupym" tehotenskym priznakom, ziadnym testom, ani zarucenym radam.. "si prilis upnuta", "malo sa snazis", "mas problem s ovulaciou", "si ok, len treba verit".. stale nieco..
Nepoznam recept na nedepkovanie.. Len uz proste nicomu neverim.. Vcera ma boleli prsia pri milovani.. no a co? dnes rano mi bolo zle.. no a co?
aj tak za dva tyzdne pride mrcha.. :pensive: A potom laparoskopia.. a zase nieco..
3. mar 2008 o 10:19  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ked si to tak teraz citam, tak ma mrzi ze som to tak pesimisticky vykreslila.. prepacte.. :confounded: to je len momentalne citove rozpolozenie.. som 19 DC a je mi zle a bolia ma prsia, a uz ma to hrozne hneva, ze viem ze je to len a len o psychike.. pretoze mavam casto tieto pocity..
moje sucasne motto je ze je lepsie neverit a byt pripadne pozitivne prekvapena, ake verit ze to vyjde a potom byt kazdy mesiac sklamana..
3. mar 2008 o 11:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tvoj príspevok