Čo si vziať a ako sa pripraviť na kyretáž?

Ďakujem, som myslela, že sa ani nedočkám...len moj lekár asi nemá taký postoj ako tvoj, a určite nebude súhlasiť, aby sme hned po prvej ms zacali....ale pokial mi nic nezistil, tak nevidím dôvod, načo by sme čakali...

nanenka ☹ ... sucitim ... ja som tri tyz. po zakroku, u mna boli najhorsie prve dni, ked som sa dozvedela, ze babo odislo ... ale aj teraz mi je tazko, ked si pomyslim na tt, ktore som mohla mat za menom a vsetko, co by s tym suviselo ... zostava len verit v skore vyliecenie dalsim babatkom a modlit sa, nech sa to uz nezopakuje 😔

ahojte, aj a som dva dni po kyrete, missed abort v 13 tyzdni..
okrem toho, ze sa citim hrozne, si stale prehravam prve minuty pocas ultrazvuku, ktory odhalil babatku nebijuce srdiecko. UZV mi robila mlada lekarka, ktora pre istotu zavolala este isteho docenta, aby sa na to pozrel. ja som uz samozrejme plakala, ved o babatku som vedela skoro dva mesiace. velmi som sa na babo tesila, den predtym som vytiahla tehotenske saty po synovi, takze naozaj strasny smutok, beznadej. no a ten docent prisiel, zaviedol do mna UZV sondu a vtom mu zacal zvonit mobil. tak ten chrapun mobil zdvihol, jednou rukou vo mne, druhol drzal mobil a zacal dialog:
ja som bola v takom soku, ze som mu nic nepovedala, on mi zacal pustat dalsie perly (nie ste prva, ani posledna, priroda si to vie zariadit atd). potom nastastie odisiel a ta mlada lekarka bola velmi zlata, o babatku velmi pekne hovorila, ukludnovala ma.
vecer mi kyret robil ten isty hajzel, ja som stale plakala, on hukal na celu salu, preco sa na stole trasu nohy a niesu naolejovane..
ja som to cele vnimala ako vo filme, vobec som sa nevladala branit a povedat mu, nech uz drzi hubu a pripomenut mu aj jeho doobednajsi skvely telefonat.
teraz sa to vo mne zbiera a mam strasnu chut niekde o tom napisat. im na oddelenie, sem alebo hocikde. nechcem na toho docenta ani podat staznost, ani mu skodit, len znovu po miliontykrat lekarom pripomenut, ze robia s ludmi a nie s kusmi masa. ze ak maju zaujem o vedu a ludske telo, maju ist na patologiu alebo studovat biochemiu, fyziologiu alebo veterinu. ze pacientom nepomoze, ak sa o nich stara skvely odbornik s titulmi pred aj za menom, ak nema stipku empatie, taktu a slusnosti. ze chapem, ak su pretazeni, unaveni, vyhoreti a pracu vykonavaju rutinne, lebo ich je malo a makaju aj za dvoch, ale pacienti za to nemozu..

vypadlo v predchadzajucom prispevku, co docent hovoril do telefonu, takze este raz: halo? nemozem, mam teraz prsty v ppppp.. haha, ano, v prevrate ich nemam, hahahehe,blabla

hanka ☹ ... a svata pravda, mali by sa trosku zobudit ...

hani 😕 ... ????????? 😠

no v prevrate ich nemal..

proste cisty docent hulvat 😖 😠

ahoj hanka321....tak to je neskutočné, aký odporný dokážu byť lekári....Moja drž sa....

Ja som mala zlé skúsenosti so sestričkami, len dve boli fakt normálne a zlaté...ostatné boli odporné, nevludné a hlavne na oddelení s budúcimi mamičkami by sa mali chovať ako ludia a nie ako beštie....dávali nám najavo, ako im lezieme na nervy a to že som tam bola pre hroziaci potrat im absolutne nevadilo a ani nezaujímalo...strašne zlé spomienky...dúfam že už nikdy viac

u mna bol "sprosty" hlavne sanitar, ked uz som cakala na zakrok .. sestricky skor take neutralne vacsinou ... takato "ludska blbost" vie velmi zranit ...

ja som sa doteraz stretavala s tym, ze zlyhaval skor system, ako lekari. ze ked jeden velky kolos, ako su kramare, ma vela pacientov a malo personalu, jednoducho sa neda vcas dovolat pomoci.
aj teraz - rano 8:15 som vysla od gynekologa s ziadankou o prijem na hospitalizaciu. tehotnej, s bolestami a krvacanim, mi trvalo dve hodiny, kym ma prijali (vramci tej istej budovy) na oddeleni. predtym som hodinu cakala pred jednymi dverami, potom stat v rade pred prijimacou kanc., v rade na prezliekaren som nastastie mala tolko duchapritomnosti, ze som to vzdala a sla na oddelenie neprezlecena (co mi zo tri sestricky vytkli). vytahy - kto nezazil pokazene vytahy na kramaroch, nepochopi - 10 minut cakania, 5 minut vozenia po vsetkych poschodiach a suterene. na oddeleni dalsie cakanie, lebo vraj k nim nepatrim a potom sa na mna pozabudlo. to uz mi vlastne bolo jedno, lebo som citila, ze babo urcite odchadza.
nastastie sa na UZV ukazalo, ze babo uz nezilo dlhsie, keby dajmetomu zilo a slo o minuty, nemalo by sancu..

fuuu, ja som bola tiez na kramaroch a u mna to slo strasne rychlo vsetko - ako vo sne to bolo ...

tak ja nemám slov.....moj partner ma katastrofalnu skusenost s nemocnicou na antolskej...
Ja som bola hosp. tu v Nr, ako nemocnica v pohode, pekne vynovene oddelenie, nečakala som nikde ani sekundu, keďže som šla rovno na príjem na pohotovosť v nedelu večer...vraj ale cez deň to zvykne byť zaujímavé...hneď ma aj hospitalizovali a našťastie ma dali aj medzi super baby, takže som bola relatívne v pohode. Bola to moja prvá pospitalizácia vobec v živote a vlastne som ani nevedela, čo a ako...dúfam, že najbližšie pojdem len rodiť a že to bude ešte tento rok..... 😉

v to dufam aj ja, janka 🙂

a kedy začínate snažilkovať vy? ms ešte nedošla, čo? kolko dní si po? ja som dostala po 32 dnoch

hned, nebudeme cakat - teraz som otehu na strnasty cyklus snazenia, mam 22 dni po a dnes som si myslela, ze pride ms - citim sa tak, ale zatial nic, len slabulinke spinenie odvcera

ináč, aj mne to začalo jemnulinkym spinenim....asi cca 2 dni.....ale moze to byt aj ovulka....no ja som mala pravdepodobne cca týžden pred ms ovulku....trošku divné vzhadom na prepocet...ale uvidime ako to bude najbližšie....

Je naozaj smutné, ked sa žena v tak naozaj ťažkej chvíli, ako je strata dieťatka stretá ešte aj s hrubosťou a arogantnosťou. Ja som bola hospitalizovaná v TN a našťastie nemôžem povedať jedno krivé slovo na nikoho. Všetci boli úúúplne super, od primára až po upratovačku. Fakt veľká vďaka za prístup!

ahojte babky,,nakukla som sem,,ja som po kyrete 5 mesiacov,,letmo som vas prezrela ocami vsimla som si hankin zazitok,,mojko musis byt silna,,nechcem ta strasit,ale tak skoro to nepreboli,,ak vobec,,ja som bola 18.sep na kyrete,,ten datum asi nikdy nezabudnem,,11septembra som bola na kontrole,v 12 tyzdni,mala som takeho stareho doktora,,no prvy krat siel so mnou aj drahy,,ked mi lekar robil ultrazvuk, poslal ma do nemocnice,ale nic mi nechcel povedat,,ale ja som uz tusila,ze je zle, zacala som strasne plakat,,ked som vysla a videla draheho, nedokazala som sa ani obliect, sa mi zrutil cely svet,,neviem ani ako sme dosli do nemocnice,,tam ked druhy lekar videl spravu, hned ma chcel vziat na kyret,,bez kontrolneho sona,,no ale naliehala som,ze chcem este jedno sono,,ale on bol tiez neprijemny, reci podobne ako u teba,ze nie som prva, ani posledna,,na chodbe som sa doslova zrutila, stale som len plakala a pytala sa preco,,potom siel so mnou priatel dnu,,a ked ma chceli vziat na kyret,tak lekara poprosil,ci este nemozeme pockat,,na druhy den som sla do ineho mesta,tam bola mladucka doktorka,ktora mi este davala nadej,,ze som mozno len v nizsom tyzdni,,ze sa mozno babatko este spamata,,tak som cely vikend verila,,dufala,snazila sa bit v klude,,akonahle mi dala ta doktorka nadej, snazila som sa neplakat,aby som babatku neublizila,,z bruska som za tri dni nespustila ruky,,stale som dufala,,no prisiel pondelok,,sla som za jednou doki,,vzala mi krv,,a hcg uz zacinalo klesat,,,sa ma pytala ci chcem ist do nemocnice na kyret,alebo do centra,,tak som radsej sla do centra,,dala mi cisielko,,ale nedokazala som sa tam objednat,,vsetko musel vybavovat drahy,,ale objednali nas az na piatok,,takze cely tyzden sa to natahovalo,,no ako tu citam niektore pribehy,tak ja som mala stastie na personal,,strasne som sa bala, priatel mohol byt so mnou na izbe,,prisli sme rano,a o dve hodky sme boli doma,,,sestricky ma drzali za ruku,,lekar so mnou o vsetkom hovoril,,velmi tam boli zlati a pomahali mi aby som to prekonala,,,potom prisli tazke dni,,len som bola doma zavreta,,,a plakala a plakala a plakala,,najhorsie bolo stretavat ludi,ktori o tom nevedeli,,lebo som priatelovi zakazala o tom hovorit,,,este aj na silvestra som stretla pani,ktora mi blahozelala,ze nech pekne rastieme,,takze ludia sa to dozvedali postupne,,dokonca som zazila aj reci,ze som si to tehotenstvo vymyslela,,ze som ani nebola tehotna,,a taketo reci,,co ma velmi bolelo a ti ludia u mna skoncili,,,no preslo par dni a tyzdnov,a uz som si myslela,ze bude dobre,,,no tieto dni je to o to horsie,,znova len placem a placem,,neprejde den,aby som neplakala,,,vlastne odvtedy nepresiel ani jeden den,aby som si nespomenula na moje babatko a ako mi chyba,,,blizi sa termin porodu,,a tym je to horsie a horsie,,,a najma ked stretavam zname a kamaratky s bruskami,,neskutocne to boli,,,aj ked im nesmierne prajem,ale aj tak mi to trha srdce,ze preco tu nemoze byt aj moje babatko,,fuu ale som sa rozpisala,,takze babulky,ktore to mate cerstvo za sebou, prajem vam vela vela sily,,je to neskutocne tazke obdobie

ja uz som dopredu varovala rodinu, ze nechcem pocuvat reci o mudrej prirode a ze to tak malo byt a nech sa ma nikto nepyta, ako sa mam. ako sa asi moze mat zena po potrate? a co mam asi tak povedat, ked sa ma to spyta suseda na chodbe alebo teta cez telefon?
a ako to mam dat vedet znamym, aby som nemusela ako mafynka za par mesiacov zazivat soky, ked sa ma spytaju, kde mam brusko a babo..

hanka teraz sa ti vyrazne pretriedia ludia okolo teba,,stretnes takych, ktori aj ked o tom vedia, budu sa ta provokacne pytat,,,budu taki, ktori to prejdu mlcanim,,budu aj taki,co budu mudrovat,ze to tak malo byt,,ale neboj stretnes aj takych, co ta podrzia,,no zalezi na tebe,,,ja chodim do jednej kaviarne,kde sa vsetci pozname,,spolu so mnou prezivali tehotenstvo,,a aj ked som potratila,to boli jedini ludia,co som sa o tom mohla s nimi bavit,,ti boli v pohode,,otvorene sme sa o tom rozpravali,ale nic sa nepytali,iba ked videli,ze sama o tom chcem rozpravat,,tu v dedine som o tom nechcela hovorit,lebo vsetci su priatelovi znami,,ja som pre nich nova osoba,,nepatrim k nim,tak naco sa s nimi o tom bavit,,a jedna suseda bola urazena,ze som jej to nepovedala,,normalne mi do oci vykricala,,a sirila potom tie reci,ze ci som naozaj bola tehu,,,ale to uz neriesim,,pre nas s priatelom skoncila, uz k nim ani na navstevu nechodime,,ale su aj taki,co fandia,,podporuju,,len niekedy sa stane,ze stretnem cloveka,co vedel,ze som tehotna a medzicasom som ich dlho nevidela, tak zvlastne reaguju,lebo cakaju, ze ma uvidia s bruskom,,a brusko nikde,,no ja som potrebovala vela casu,,potrebovala som mlcat,,nikomu o tom nehovorit,,musela som sa s tym sama vyrovnat a nechcela som riesit telefonaty a reci,ze co sa stalo a tak,,niekomu nieco vysvetlovat alebo pocuvat take a hentake reci,,ale ty si sama musis najst co tebe vyhovuje,ako sa s tym sama najlepsie vyrovnas,,ci o tom chces,alebo nechces hovorit,,ale poradim ti,,hovor o tom napriklad aj tu,,s babenkami,co prezili to iste co ty,,mna aspon vytacalo,ked mi niekto,kto nema ani sajnu o tom,co som prezila,,ked niekto,kto ani nevedel ako prisiel k dietatku, nikdy o babo neprisiel a dava mi rady, ze to zvladnem,ze to preboli,,toto ma vytacalo,,lebo moze sa to zmiernit,,ale nikdy to nepreboli,,,preslo skoro pol roka a mna to boli rovnako ako vtedy,,stale sa mi to opakuje a mam ten den pred ocami,,takych ludi mam najradsej,ze sa vedia vcitit do toho co prezivam,,,ja ked som predtym citala riadky co pisali zeny po kyretoch, po potratoch,ani vo sne som si nevedela predsatavit,co musia prezit,,je to peklo,,neviem si predstavit ani,co musia prezivat zienky, co to zazili dva, tri,,niektore poznam aj 8krat za sebou,,,ja som to prezila raz a neviem sa z toho spamatat

Ahoj anniqa
ja momentálne prežívam niečo podobné, my sme prišli o bábätko v 14tt, zistili mi totiž závažnú vývojovú vadu, nezlu´čiteľnu zo životom, dieťatko nemalo žiadnu šancu na prežitie, som týžden po indukovanom potrate, ktorý prebiehal ako pôrod, našťastie som nemusela ísť ešte následne na kyret, ale čo tam boli kočky na kyret, tak za 10 min. boli z operačky na izbe a už po pol hodinke behali ako srny, ja som to mala horšie. teraz sa dávam dokop,y hlavne psychicky, je tomu týždeň a stále sa z toho neviem spamätať, strašne to bolí, na duši, ešte aj stále krvácam, a len si tu čítam, kto kedy otehotnel. My s manželom už síce jedno zdravé dieťatko máte ( čo ma drží ako tak na vodou), ale aj tak strašne túžime po druhom, hlavne ja, keby som nekrvácala, tak už asi manžela ,, znásilňujem" aby sme čoskoro boli opäť tehu. aj ked viem že by to nebolo pre maternicu to najlepšie, ale nemôžem si pomôsť. no viem aj to, že čím človek viac chcem , tak tým menej sa mu darí, už s tým máme skúsenosti. o prvé dieťatko sme sa snažili 2 roky, o toto druhé niečo cez rok, tak si aj trochu zúfam, že koľko nám to bude trvať teraz. a či to zvládnem psychicky.
anniqa držkám ti palčeky, nech ti to dobre dopadne a aby sme obe boli už opäť čoskoro tehuľky....so zdravími detičkami. 😉

henrieta presne viem čo prežívaš,ja som to mala také iste,ale mňa ešte zobrali aj na kyret, ja mám za sebou uz dva potraty a už sme to asi z mužom vzdali,mám uź 36 rokov tak uź veĺminerozmyslame o babetku, naštastie mám z prveho manželstva 13 ročného syna, držim všetkým sanžilkám palec 😵

ahojte, etse sa vas chcem spytat, ako dlho ste po kyretazi mali bolesti a krvacali ste. ja som stvrty den po zakroku, doteraz som len slabo krvacala, vcera dokonca skoro vobec, az vecer sa to mierne zosilnelo a dnes krvacam o trosku viac a aj ma zacalo boliet v podbrusku. nie su to velke bolesti, skor take slabe pichanie ci rezanie, ale ma to znervoznuje.
a robili vam po kyretazi aj ultrazvuk? lebo mne v nemocnici najskor vraveli, ze ma domov pustia az 24hod. po zakroku, ak sa na UZV neukazu ziadne problemy. nakoniec ma domov pustili ovela skor a az doma som si uvedomila, ze ani ten kontrolny UZV mi nepravili. teraz neviem, ci nan zabudli a mam sa ho co najskor domahat alebo to nie je az tak nutne. dakujem

Hanka ja som dnes tretí den po kyrete a tiež doteraz som nemala žiadne ťažkosti, včera ani žiadne špinenie, ale dnes pociťujem mierne pobolievanie v podbrušku a tiež aj slabo špiním. Myslím si, že to sa začala maternica sťahovať a zmenšovať. Ultrazvuk mi tiež už po výkone nerobili.

ano bolesti sú preto lebo sa maternica stahuje,ak nieje veĺke krvacanie ale slabe tak je to v pohode

hani ja mam take bolesti stale,,,a to je uz pol roka..po kyrete som mala velke bolesti,hlavne ked som na zachod sla,,alebo nejak som napla brucho alebo tak,,no ja mam aj teraz mrchovske bolesti,,a to som v case ovulky,,a aj tesne po mrche som mala pocit,ze znova dojde,lebo take bolesti som mala,,a hlavne ked sa blizi mrcha,tak uz viem,ze mam vsetko citlive, ked idem na zachod a striedavo ma bolia vajecniky,,co ja som nikdy take bolesti nemala predtym

ahojte....tak ja som dnes 32 den po kyrete a MS zatial este nikde....ale podla BT som mala ovulku pred siestimi dnami, takze MS by mala prist tak za tyzden...takze uvidime 😉

zatial bolesti nemam ziadne....je ale fakt, ze ani predtym som ich pred MS nemavala...vzdy prisli az den vopred resp. az v prvy den MS 😉

janka.....normalne ti zavidim (v dobrom)....prajem prijemne snazilkovanie a co najskor // 😉 ...my musime cakat na 3 mrchy....ale v prvom rade na vysledky z hematologie...dnes som sa tam objednala na 11.3. ...takze ak by sa podarilo mat vysledky aj skor ako 3 cykly, asi zacneme so snazenim aj skor 😅

ahoj hiva. ďakujem, ale dnes som rozmýšlala, či to predsa bude dobrý nápad s tým snažilkovaním....Mala by som pred svadbou dat si este opravit zuby a bojim sa, že budem mat velke bolesti ( mali by mi robit korunku) a budem potrebovat injekcie na umrtvenie a mozno aj tabletky, tak ma to trošku odradza....bojím sa toho, aby to neubližilo mimi....
co myslíš? a vy ostatné baby?