Ako prežiť na materskej?
Ahojte dievčatá, mám totálnu depku. Nie je to tak dávno, čo som zistila že som tehu a ostala som na rizikovom. Potom sa narodila malá. Má 4 mesiačiky a je to to najkrajšie čo mi život dal do cesty. Som doma už vyše roka a začínam byť strašne depresívna. Chýbajú mi ľudia, život, s niekym sa porozprávať a celkovo ...nebyť MK a netu tak naozaj zabudnem ako sa volám. Nemá mi kto pomôcť a tak som na malú stále sama, manžel príde neskoro z práce a vidí ju max. 1hod. a malá ide spinkať. Nedokáže pochopiť prečo som nervná, prečo sa sťažujem aby nás cez víkend niekam zobral......on je unavený a tým to pre neho haslo. Ja to chápem doteraz som stále pracovala a bola som unavená a mali sme víkendy, že sme ani nohy z domu nevitiahli, ale teraz je tu malá a aj ja sa musím vo všetkom prekonávať tak nepochopím prečo aj on nie.....ach jo chlapi. Dajte liek na depku na materskej, lebo neviem ako prežijem 3roky....... 😢 😢 😢
Úplne ta chápem presne podobne som prežívala aj ja (s časti prezivam) kamošku mám jednu (teda čo ostala) a aj tak chodí do BA za prácou (od nás 300km) ako sa malý narodil akosi kamartsva prestali a to aj keď som išla na výšku. Kamošky s ktorými si rozumiem sú roztrúsené po SK :( keďže to boli baby z výšky. Tiež celé dni sama s malým tiež som mala depky. Zas nie som typ že hľadám kamošky na nete a potom zrazu kamošky na kavicky a tak... este ze je malý môj už chlap 🙂 je to lepšie. Teším sa že od septembra pôjdem do práce a malý do škôlky. Ľúbim ho najviac na svete ale materská nebola a ani nie je pre mňa niečo až také úžasné. Potrebujem medzi ľudí a aj malý bude rád medzi deťmi 🙂 držím palce. Chce to trpezlivosť a pevne nervy 🙂
Chlapi to niekedy naozaj nevedia pochopiť,lebo veď Oni chodia do práce :D
My keď má mm voľno tak vyrážame,a ak sa jemu nechce príde moja mama a ideme ..
Ak sme doma veľmi mi pomáha keď k Nám príde návšteva to je takmer každý deň , a necítim sa zle ,že som na materskej a padám do zabudnutia 🙂
malá má už 6m tak sa to už bude zlepšovať ...ide leto tak výlety , kúpanie atď ja sa o mesiac vraciam do práce a úprimne teším sa veľmi nato ..nevydržala by som 3r.doma ten kolotoč malá a domácnosť by som nevydržala toľko ..
Mám prácu kt. mám rada so šéfkou sme sa super dohodli tak nieje o čom ...
ahoj, ja som prezivala to iste a este stale prezivam. Dni su na vlas rovnake. V presny cas vstane, naje sa, hra sa a zasa ide spat. Cely den to iste. Moj muz pracuje od rana do vecera. Ked pride vecer, pomoze mi okupat maleho, trosku sa s nim pohra a syn uz ide spat. Mala som pracu, kde som bola neustale v kontakte s ludmi a tak mi to naozaj velmi chyba.Ale moj ma uz rok a zacina sa to pomalicky zlepsovat. Predsa len je uz trosku vacsi, zoberieme ho zo sebou, alebo ho necham svokrovcom a len tak vypadnem do mesta na hodinku, dve. Nakupim si, pridem na ine myslienky. Ale tiez planujem ist do prace, ja doma tak dlho nevydrzim.
Pridam aj svoj nazor: ja som pred materskou a rodicovskou tiez pracovala s ludmi, aj 12 h denne, milujem svoju pracu, a tak...ked som otehotnela, vravela som si, ze cim skor sa do prace vratim....nevratila som sa.....som doma piaty rok, lebo mame druhe dieta, ma dva roky a budem s nim az do troch a pol rokov......mam deti, pretoze som ich chcela mat a chce sa im venovat, ked ma najviac potrebuju, ked im mozem najviac dat.....ano, praca mi kazdy den neskutocne chyba a strasne sa tesim na navrat.....ale...deti su prednejsie, a nemienim ich odlozit do skolky alebo jasli len preto ze JA sa citim sama, izolovana, nenaplnena.....moj zivot bol doteraz o MNE, teraz su tu deti, takze sa im prisposobim a ked bude syn dostatocne zrely, dam ho do skolky.....podla mna je chore dat deti do jasli a do skoly cim skor len preto, ze matka sa citi nenaplnena...dofrasa, tak naco mala deti? toto mi potvrdila aj detska psychologicka aj detska lekarka....: najviac mozes dietatu v detstve dat TY, nie jasle, nie skolka.....takze preco je taky problem sa prisposobit dietatu a vydrzat s nim doma, ked ta potrebuje? nie je ono az take dolezite? samozrejme, ak ma mat niekto psychicke problemy z toho, ze nemoze pracovat, to je ine, alebo ak niekto nemoze vyzit...ale ak tieto problemy nie su, tak o co tu ide? o to, ze nasim poslanim je doniest na svet deti ale len nech nam nebrania v kariere? v praci? v sebarealizacii? no, zial, deti su tu, a budu nas obmedzovat istym sposobom, cely nas zivot....ale stoji to za to..lebo sme ich chcelli...ci? ono, ak sa niekto silou mocou ponahla do prace a dieta odlozi do jasli, ku babke, do skolky prilis skoro, deti su ochudobnene o to matkino teplo a celodenne venovanie sa...ono vam to nepovie slovom, ale spravanim...tak nech sa niektore necuduju, ze ich dieta nepocuva a ma zle navyky, je nervozne a neviem co vsetko...nech to nezvaluju na ucitelky v jasliach a skolke, a skole, ale na seba asvoju sebeckost...lebo ucitelka im neda lasku a pozornost, na ktorej dieta lpie.....sorry, viem, ze ma niektore ukamenuju, ale tiez som mala nazor ze kariera prvorada...nie je to spravne pre mna a pre moje deti...ja si ich vazim viac nez moju pracu, o ktoru teraz prichadzam....
@tinacho ja takto ťahám štvrtý rok, išla som z materskej na materskú, dennodenne sa hádame na doslvone hlúpostiach, všetko mi už leze hore krkom a nič ma v domácnosti nebaví, stále je to dokola to isté, sebavedomie upadlo na bod mrazu, teraz mal malý dva roky a už som ho zapísala do škôlky a hľadám si robotu, ja viem, že to bude náročnejšie, ale budem konečne medzi ľudmi 😀 pre mňa je liek na depku vypadnúť medzi ľudí... deti sú môj život, milujem ich nadovšetko, ale už stačilo materskej 😵
@usiko krasne si to napisala! A ja osobne pocit izolacie nemam. Okrem chorob,ked sme doma a nechodime von som stale v kontakte s ludmi,aj ked nie pracovne. Sice som ja o svoje miesto prisla, ale tiez by som to nemenila, lebo moje deti neboli pripravene na kolektiv... A hoci si pracu uz hladam,viem,ze ak by som do mesiaca nastupila, mala by na skolku pripravena nebola, hoci uz bude mat tri rocky. Tiez som mala svoju pracu rada a hladam si podobnu,lebo vyhovuje mojmu naturelu.
No ja som to tak prosto citila...nasa mala aj tak nie je nejak spolocenska,detom sa skor vyhyba ako vyhladava ich spolocnost (a to je od malinkeho babatka zvyknuta byt medzi nimi,plus plavanie,plus teraz cvicenie s detmi,aby si aspon trosku zvykla na kolektiv).
Aj maly si zvykol na kolektiv az za 3,5m.,a to tam zacal chodit az ako 4,5r. a mal tam kamosov z ihriska.
Kazda sme vsak inak zalozena,ja sa radim k tym mamam-kvockam (maman-poule,ako vravia Francuzi 🙂).
A su zeny,ktore to materstvo az tak nenaplna,poznam.jednu,ktora strasne tuzila po babu, krd sa konecne podarilo,ponahlala sa do prace,lebo ju nenplnalo cele dni sa starat len o dieta. Takto je spokojna,nie je nervozna,asi jej to vyhovuje..a mozno aj jej dcerke..tazko povedat... Dieta sa sice prisposobi,otazka je,ako ho to ovplyvni do buducna.. V takychto situaciach si pspominam na vtip?
Co je to domiv dochodcov?
Pomsta deti za jasle.
A mozno je v tom kus pravdy...
Pekny den.
Ide o to, ako si to zariadis... Sestra ma 11 mesačnú dcérku, od narodenia (keďže jej manžel pracuje kade tade) striedajú tri bydliska, doma, u našich, u svokrov + pobyty v hoteloch. Malá je zvyknutá na starých rodičov, na nás ako krstnych. Nemajú problém nechať malú aj cez noc s nimi, oni idú na ples, zabaviť sa ako pár, alebo sestra ide na dámsku jazdu a pod. Malinka si ani nevšimne ze tam mama nie je, sestra sa vyventiluje, my sme radi, že si malej uzijeme 🙂 nemám rada, keď sa mama od dieťaťa pohne na meter a to už hneď plače...
Neznamená, že keď si matka, že nie si žena. Že nemôžeš ísť ku kadernicke, na kozmetiku, kúpiť si niečo pekné na seba...ísť s manželom sami dvaja niekam...
Sestra chce byt určite 3 roky doma, užiť si materskú ale aj manželský a spoločenský život..A to je vysokoškolský pedagóg, vedec v oblasti biochemie...kariéra počká, všetko má svoj čas 😉
@lajlilinka myslim,ze vacsina z nas chodi aj na tu kozmetiku,ci cvicit a pod.ale mas pravdu,asi tie ktore si to nevedia zariadit, tak maju naozaj pocit izolacie.
My mame nastastie starych rodicov takze ja chodievam aj cvicit,obcas ta kadernicka ci masaz. To mi staci.
My sme spolocenskym zivotom nezili ani pred detmi,obcas divadlo (no v poslednej dobe nas odradzali vulgarizmy v nom-ziadna sucasna hra,klasika).
No napriek tomu,ze deti su zvyknute na pribuznych,kolektiv bez nas tazko znasaju. Viac je to o povahe dietata. ...
Ja som to tiež riešila prácou - dva dni v týždni. Je to úplne najlepší stav na svete 🙂 Keď som v práci, teším sa na malého a ďalší deň s ním si poriadne užijem. Keď mi už byť doma lezie na nervy, teším sa, že pôjdem do práce a budem medzi dospelými 🙂
Celkovo sa však snažím vypadnúť z domu čo najviac - ihriská, detské kútiky, starí rodičia, kamaráti... nesedieť doma, lebo z toho sa ideme zblázniť obaja, potom len hučí telka, hučí dieťa, hučí matka, celé zle 🙂 Aktívne hľadaj, kam sa dá ísť, ide jar, leto, treba pozerať akcie, čo ponúka mesto a ísť von.
@tinacho
ako prezit matersku? Okrem starostlivosti o dieta, sebarealizaciou, kazda zena nech si to zariadi ako chce nech je vnutorne spokojna, bud pracou na plny, polovicny uvazok, pracou z domu, kreativou a predajom handmade veci, pestovanim v zahradke, cvicenim, stretavanim ludi atd. Hlavne si treba planovat aktivity a nezapadnut do rutiny a stereotypu ze som vlastne pol roka nikde nebola...
@tinacho Ahoj, píšeš, ze mala ma len 4 mesiace. Ano, zo zaciatku, ked sa detičky ,,len,, kočíkuju je to spoločenskými kontaktami čerstvej mamičky mizerne......Ale uvidíš čoskoro, ked mala podrastie, bude sa batolit a chodit......na ihriskách, pieskoviskách, hoci aj na sídlisku na prechádzke sa das do reči s inými maminkami. A potom to už pojde lahsie. Ja som najprv tiez kocikovala do nemoty osamote.....už mi z toho šibalo. Postupne sme sa v okoli ,, otukali, a zoznamili viacere maminy. Jedna vyzistila cvicenie s detickami, jedna nasla plavanie, dalsia nam ukazala materske centrum......a potom to uz bolo super. Uz sme si len telefonovali, o kolkej, kde mame zraz. Aj obycajne nakupy boli zrazu lahsie (jedna z nas strazila kociky vonku, dalsia si v klude nakupila v obchode....). Neboj, bude dobre 🙂
@tinacho presne tieto pocity zazivam/zazivala som aj ja. nasi aj svokrovci byvaju v inych mestach takze som stale sama a kamosiek v mieste bydliska vela nemam, resp. tie co mam, pracuju a nemaju deti, takze sa nestretavame velmi casto. Mne pomaha ze mozem chodievat cez tyzden k nasim, byvaju cca 80 km od nas, co nie je tak daleko takze sa da k nim chodit hoci aj len na 2-3 dni. Nasi mi trochu pomozu, mozem sa stretnut s kamoskami ktore tam mam z detstva, je to fajn. Ak by som mala byt stale len doma, asi by ma prdlo.
Ale snad ta povzbudim, cim bude tvoje dieta starsie, tym to bude lepsie. Ja som vyraznu zmenu zaznamenala cca ked mal syn rok, zhruba vtedy sa zacal samostatne pohybovat, najskor stvornozkovat, potom chodit, uz nebol problem chodievat na vylety, za znamymi, zacali sme chodit na ihrisko, a hlavne sa s nim uz dalo aspon trocha komunikovat, zacal mat zaujem o veci okolo seba, takze uz to nebol len ten stereotyp pozostavajuci z domacich prac, dojcenia a kocikovania. Teraz ked ma dva roky je to parada, uzivam si jeho pokroky, ktore vela krat znamenaju aj kopec vtipnych situacii, takze uz s nim zacina byt aj zabava. Nehovorim ze nebyvam unavena, ale rozhodne si materstvo uzivam teraz viac ako ked bol syn babatko.
No ani neviem,či tu môžem prispieť. Ja som doma s menšou prestávkou 10rokov.A žijem,so synom som bola doma 6r,mal zakázanú škôlku pre chorobu.Počas toho som si spravila VŠ. Dnes som doma s 2r dcérou. Sú dní keď si to užívam ale jasné boli aj depky.pomoc ziadna a manžel zarába, takže ja sa starám o fungovanie celého podniku.Ale nejaká sebarealizacia nehrozí, ale chodím do detského centra,ihriská, cvičenia a pod.
presne ako u nás doma 🙂 ja som to riešila nástupom do práce , ked mala malá 1 rok - no opatrne s týmto riešením ... pracujem, deň aj noc, víkendy .. malú ani poriadne nevidím a je mi to teraz ľúto .... bude mať teraz 3 roky a mojkala by sa od rana do večera. a aj žiarlim na všetkých naokolo, čo s ňou trávia viac času ako ja ... no nedá sa ináč ... zaviedla som aspoň rodinnú nedeľu 1x do mesiaca, kedy si všetci povinne musíme nájsť na seba čas.
-skús nejaké detské centrá , skupinu na MK
... keď bola menšia pomáhali iné mamičky s končiarikom z okolia alebo aj prechádzka - len my dve a svet okolo. Rozprávala som sa s malou, ukazovala jej každého vtáčika a každý tieň 😝 čo tam po ostatných pokukujúcich. vytvor si vlastný svet a nauč sa v ňom byť šťastná ...