Ako ste vedeli koľko chcete deti?

mám dve ...a veru už nechcem ....tiež manžel myslí na tretie, no chuť si nechám zájsť.....

V prvom rade by som tuto temu riesila s manzelom, ako to vidi a citi, vy dvaja budete na vsetko, na radosti na starosti a podla toho by som sa zariadila, aj nam by sa este tretie voslo, no s vekom rastu aj moje obavy a tiez vdacnost za to co mam, takze tretie uz asi nie, ak by vsak prislo prijmeme s laskou

Ja som vždy chcela dve. Po prvom som celkom dlho rozmýšľala, či nám nestačí jedináčik. Ostal samostatnejší, už som sa mohla pohnúť, už som mohla ísť na kávu s babami a socializovať sa. Nakoniec sme si povedali, že čím dlhšie to budeme odkladať, tým to bude horšie a už ma fakt nikto nedostane na materskú. Rodim v júli, syn bude mať vtedy 2 roky a proste cítim, že stačilo. Nikdy som nechcela 3 deti, chlap tiež nechce 3 deti. Doma máme akurát dve detské a spálňu, proste cítim, že dve je moje maximum, aj kvôli autu a sedackam, aj kvôli izbám, aj kvôli financiám, kvôli zabezpečeniu do budúcnosti, vysoká škola napríklad. Proste psychický a fyzicky strop sú 2 deti 😁

Som na tom podobne. Ak tvoj manzel by do toho siel, urcite nevahajte.

Mám dve , prvá dcérka ma zdravotne komplikácie , preto som si myslela, že bude fajn , ak by mala aj nejakého parťáka, ktorý ju potiahne dopredu. Hoci nikdy som nebola ten typ, čo by šiel z deti naokolo do kolien, rozhodli sme sa mat druhé dieťa . Ibaže aj druhé dieťa ma od narodenia zdravotne problémy, ja som momentálne už 35+ a trpezlivost a nervy odchádzajú. Tretie by ma asi už psychicky aj psychicky položilo .

Ja som jedináčik, deti ma nikdy nebrali nejako, nikdy som nehýkala nad bábatkami a kočíkovanie malých sesterníc ma nekonečne otravovalo, nikdy som aa nehrala s bábikami a podobné veci. Keď som sa vydala, túžba po deťoch nejako prirodzene prišla, prvé som rodila 27ročná. Po prvom pôrode som myslela, že ostane jedináčik, lebo to bolo hrozné, ale potom sa túžba dostavila znova a 4,5 roka po prvom synovy sa narodila dcéra. Potom sme dospeli k rozhodnutiu kúpiť dom a presťahovať sa a manžel začal, že či by sme nemali ešte jedno bábo. Druhá dcérka bola v pohodičke, pôrod bol úžasný, všetko super a tak som mužovi povedala, že keď teda chce ešte bábo, tak hneď, lebo ja po 35ťke odmietam rodiť 🤪😂. Keď mala druhá dva roky, povedali sme si, že sa začneme snažiť, lebo druhé nám chvíľu trvalo, kým sme počali. Mesiac po začatí snaženia som bola tehotná 😂😂😂, tretia dcéra sa narodila, keď malá druhá 2 roky a 10mesiacov. Odkedy sa narodila tretia dcéra, mám vnútorný pocit, že sme všetci 🙂, po druhom dieťati som toto takto nemala a stále akoby ešte niečo chýbalo.

Ja som mala prvú pred 7 rokmi a mladšia má teraz 7 mesiacov (s iným mužom). Manžel je mladší a ešte chce 2 deti, ja som si to nevedela predstaviť, ale teraz ma to normálne láka. Keď som si predstavila, že by som už nemala žiadne ďalšie bábätko, tak mi bolo naprd. Lenže mám 36 a som po sekcii, tak sme obmedzení aj čo sa týka veku, aj zotavenia tela. To proste cítiš či áno alebo nie. Príde to.

Trošku z inej strany. Ja som vždy vedela, že nechcem deti. Nikdy som sa nehrala na mamu, neľúbila som sa s bábikami mojkať. No až tak v 15/16 som to vedela pomenovať, že pre mňa tadiaľto cesta nevedie. Deti mi nič nehovoria a bábätká už vôbec. Nehovorím, že ich nemám rada, ale najradšej som, keď ich vrátim späť k rodičom.

Ja by som chcela mať len 1 max 2 a aj to veľa hovorím, nemám ale ani jedno.

asi každá žena cíti, koľko je pre ňu "akurát".... a buď je túžba ešte po ďalšom (ďalších) deťoch, alebo príde pocit, že už stačilo, že ste kompletní.... my máme zatiaľ 2 deti.... sú skvelé, ale obaja cítime, že ešte nie sme kompletní.... manžel by si veľmi želal tretie, ja po ňom tiež tajne túžim, ale momentálne si po zdravotnej stránke na tehotenstvo netrúfam.... ale stále dúfam, že ešte jedno bábätko našu rodinu doplní 🙂

Ja nejako vnútorne odjakživa cítim, že by som chcela mať 3 deti. Muž s tým bol uzrozumený už na začiatku vzťahu a súhlasil s tým. Zatiaľ máme dve a necítim ešte tú kompletnosť ako to aj iné v diskusii spomínajú, ešte mi chýba to tretie dieťatko, tak uvidíme, či sa podarí.

Kým som nemala deti som chcela 3 😀 ale teda vždy som si predstavovali, že budem mať dievča a chlapca, ale potom že aj tri, veľká rodina atď... prišla dcéra, po nej syn...takže môj detský sen bol splnený, otázku sme nechali otvorenú, ale ja už mám ten spomínaný vnútorný pocit, že takto to má byť, toto je naša rodina, už nám nik nechýba.

V tvojom prípade by som určite počkala, neunáhlila sa- máš maličké tie dve, aj ked si dáte rok-dva čas na rozmyslenie, stále by to nebol veľký vekový rozdiel medzi nimi, ale pravdu povediac, ja som k definitívnemu rozhodnutiu prišla až keď mali 3-4 roky, že viac nie. Ja som mala pohodové bábätká, nechorľavé, do tých 3 rokov by som dieťa chcela stále dookola 😍, ale tie väčšie sú pre mňa osobne náročnejšie- škôlka, choroby, už začnú mať viac svoju vôľu, prípadné škriepky medzi nimi, už cez deň nie vždy spia- čiže ťaháš nonstop od rána do večera...za mňa je to vyčerpávajúcejšie ako bábätká, potom škola- krúžky, úlohy...máme čo robiť ustíhať dve, nehovoriac o nákladoch. Od nástupu do škôlky to je šek za šekom, potreby, tréningy, ...takže u nás ten počet dvaja na dvoch je akurát na nás s mužom 🙂

mam jedno dieta, chceli sme jedno dieta a budeme mat jedno dieta 🙂 mam to tak od zaciatku, s manzelom sme sa na tom zhodli a hoc si kazdy mysli, ze urcite treba mat dve a urcite zmenime nazor...nie budeme mat presne jedno

Kým sa narodila dcéra, chcela som mať iba jedno dieťa.. po cca roku som začala rozmýšľať nad druhým, cítila som, že jedno je nám "málo", neviem to opísať, jednoducho to bol pocit...narodil sa nam syn a teraz viem, že tretie už nie.. teraz je všetko, ako má byť.

Ja som v tomto druhom tehotenstve taka ubolená, že asi niesom ochotná tretíkrát 😅 prvé nič, max pálenie záhy a tu už revem o 11ej doobeda že ledva chodím snad od 4/5eho mesiaca😄

@mamina1419 s manželom sme sa na túto tému bavili, tiež je na vážkach. Chcel by 3. Dieťa ale zase možno že dve je akurát zvlášť keď ich máme hneď po sebe pôjdu naraz Do škôlky atd a ja asi to prace….nie je rozhodnutý este

Mne to bolo jasné po prvých mesiacoch života s druhým dieťaťom 😄 prvých 6 mesiacov s prvým dieťaťom bolo peklo, ale ešte nič v porovnaní s prvými 6 mesiacmi s mladším. Nie ďakujem, v tomto a ani v žiadnom inom živote už bábätko mať nebudem 😅
Ale keby som chcela, rozhodovala by som sa podľa toho, či mám na tretie dieťa podmienky. Bytové, autové, finančné aj s dostatočnou rezervou pre prípad napríklad dlhodobej PN manžela a podobne. Či by som nedajbože sama uživila aj 3 deti.

Ja som vždy chcela veľkú rodinu, aspoň štyri deti. Keď som mala štyri deti. Tak prišla túžba po piatom. Aj dcérka chcela sestričku. Mala samých bratov. Tak sme sa rozhodli pre piate a má ďalšieho brata. Teraz prišla túžba po šiestom. Mne by nevadilo aj sedem detí. Len to už by sme museli kupovať väčšie auto.

Ved je to o tom kolko zvladas... Ci sa dokazes kazdemu dietatu plnohodnotne venovat, mat na neho trpezlivost, silu, lasku... A potom stihat domacnost, manzela... Ak to zvladas s usmevom tak chod do toho. Ja neznasam byttehotna, byt rozhadzana, byt po porode, riesit naliate prsia a popri tomsa este aj usmievattakze jasne ze mam dve a toje konecna. Zena ma mat tolko deti o kolko sa dokaze s umevom postarat.

Ja som sa zviezla popri mužovej predstave 2 detí. Ja som nikdy nebola materinský typ, ani som po deťoch netúžila. Ale manžel bol nastavený, že dve, mne to prišiel ako taký štandard, tak sme si teda spravili prvé, počas tehotenstva som takmer umrela, mám z toho celoživotnú traumu, starostlivosť o bábätko je pre mňa ako pestovanie zeleniny, žiadna interakcia, žiadne intelektuálne vyžitie. Keď povyrastol a začal rozprávať, tak to bolo zlaté, lebo má inak celkom zmysel pre humor a vie fakt zadelit takú blbosť, že sa na tom potom ešte 3 dni chechcem. Teraz naňho prišiel mega silný vzdor, tak sa ideme z toho obaja s mužom zblázniť. Okrem toho dieťa je časovo a finančne náročné a ja chcem, aby mal dvere otvorené kamkoľvek ho to bude ťahať. A už teraz sa "teším" na pubertu, lebo keď bude taký trucovity a papulnaty ako teraz, tak ho vyhodím z domu. My sme sa zhodli na tom, že pre nás je jedno strop. Starostlivosť o dieťa nie je moja šálka kávy a výchova je makacka fakt. Teda ak nechceš len takého samorosta, odchovanca z ulice. Niekto sa cíti kompletný s dvomi, niekto s 5imi, niekto s jedným a niekto so žiadnym. Nie je na to univerzálna rada. Ak chceš ešte jedno a usudis, že na to máš naozaj všetky podmienky, tak maj. Ak nie tak nie. V tomto názor iných ľudí nemá žiadnu váhu

Dlho som deti nechcela, nesnivala o rodine...ale mala som tusaka ze ked zmenim nazor, tak urcite budem mat dvoch synov. Cesta k nim bola tazsia ako som cakala, bola som tehotna 4 x, ale tych mojich dvoch expertov nakoniec mam 💞

My mame jedno a pri predstave takeho bolestiveho tehotenstva a este horsieho porodu ako to spackali, ze mozem byt tada ze zijeme so synom, tak ma to velmi odradza a mam velky strach a respekt pred tym a to je silnejsie ako nejaka tuzba po druhom ak by bola, nastavena som vzdy bola, ze v dnesnej dobe narocnej jedno dieta staci aj ked surodenec by urcite bodol, ale ked si vezmem ake vedia byt aj skarede surodenecke vztahy, tak neviem no…. Syn je tiez narocny, takze zatial sme rozhodnuty pre jedno aj ked priatel by chcel 2, ale tiez nie teraz.

Máme jedno. Ja som nikdy nechcela zostať len pri jednom, ale bohužiaľ osud to zariadil inak. Ma 7 rokov a úprimne? Som v poslednej dobe aj rada že je len jedna. Ja už mám 36, neviem si predstaviť mať malé dieťa. Som rada že už je veľká, samostatna, netreba sa o ňu tak starať a robiť jej program ako keď mala 4roky. Je to super tak ako to je