Ako zvládať samu seba popri dieťatku

Ahoj

Pridavam sa.Tiez som na nervy. Maly je chory,idu mu zuby som nevyspana a tiez sama.
Manzel sice pracuje doma,ale naplno sa mu venuje az vecer takze ja mam za cely den toho akurat..
A kavicka s kamoskou? tak tu by som si neuzila,lebo len ked idem na nakup alebo do mesta tak sa zeniem,
lebo mam taky zly pocit ci je vsetko ok.
Tiez nanho skriknem alebo necham chvilu vyplakat a potom ma to mrzi.
Myslim ze s tym nic neurobim lebo ked je niekto nevyspany a nema cas na seba tak to dost brnka na nervy.

Moji susedovci, majú všetci nad 70🙂....ale občas sa samozrejme stretnem s nejakými mamičkami...ale to je žalostne málo...čo mi to pomôže keď idem dva krát do mesiaca na tri hodinky preč...nič...

Ale to asi nevyriešim, proste to je tak...neviem si predstaviť, že by som mala druhé...nechápem ako sa to dá zvládnuť...fakt nechápem...

mischelle vsetko co opisujes vo svojom prispevku, je uplne normalne, tento stav sa nazyva "MAMA". Kazda mama to pozna. Ja mam celu rodinu na opacnom konci slovenska, manzel mi chodi domov z prace o 18:30, takze tiez som cele dni sama. Mame tu sice vela kamaratiek mamiciek, ale je to stale dokola, to iste, vsetky aktivity sa tocia okolo deti.
Nemam tu ani jednu babku, vôbec nikoho. Tiez dost casto citim, ze je toho na mna vela, aj si pokrcim, aj po zadku dam, ale ked ma to prejde, pozriem sa na malu a poviem si, ved ty si moje najväcsie stastie v zivote.
Vidim ze si z BA, tak ak mas chut, môzme sa niekedy stretnut. Byvame v Ivanke pri Dunaji.

🙂

To by bolo fajn, rada sa stretnem a pokecáme, keď vyzdravieme...ja sa cítim niekedy ako mimozemšťan...alebo psychopat?hehehehe...raz ju idem zjesť od samej lásky a inokedy musím za ňou zavrieť dvere na izbe, lebo by som ju...vrrrr...no šak asi to poznáte...

ahoj...tak ja to riesim uz 8 mesiacov...zijem v zahranici a nemam tu nikoho...priatel chodi domov z roboty akurat vecer na kupanie..takze je s nou len hodinku. cez vikend pracuje tiez..takze s malou som cele dni sama...aj ked idem aj na navstevu alebo von tak samozrejme s malou..ked ma po operaciach tak mi s nou tiez nema kto pomoct a cele dni sa trapim sama...teraz ma tiez akesi cudne obdobie...cele dni nechce spat, iba vonku ...a tu vacsinu casu bud prsi alebo teraz mimoriadne mrzne a je poladovica..ona sa nedokaze ani hrat, len vymysla, tak jej musim byt stale v patach

takze ja uz som z toho vsetkeho na nervy a uz fakt nevladzem, tak ale co narobim...
a to ani tu sa somnou akosi nikto nechce rozpravat a nema nikto podobne starosti ako ja...tak ale co uz

ahojte, rpidavam sa k vam...🙂 neikedy tiez nevladzem a hlavne som si myslela, ze to bude trosku ine, ta materska.... a mne sa neiekdy zda, ze len stale nieco riesim....nejake problemy, co varit, kedy upratat...kedy nakupit, co s malym.....

Elizabethka, ja sa s Tebou budem o tom bavit rada a stale, lebo ja sa tiez nemam komu vyrozpravat a ked svojej 22 rocnej kamaratke, ktora akurat strieda chlapov a chodi po zuroch rozpravam o svojich stavoch, tak na mna pozera, ze coooo? ...

Jaj, nemyslela, som,ze to bude az take tazke...
Manzel by uz chcel druhe, ale ja nechcem uz nikdy viac, mam pocit, ze to druhe by som asi prilahla...

To ze zvysite na dieta hlas alebo skriknete neznamena, ze ste zle mamy alebo nemate radi svoje dieta, len treba davat pozor aby ste fakt nestratili nervy a nevyhodili dieta z okna 😀 treba zistit co pomaha ked dieta place, ist von, na nakupy, pozriet ine deti atd. aj vam to urobi dobre. O tom spani skuste poprosit manzela nech cez vikend sa stara on v noci a vy spite v druhej izbe napr....? 😅 😉 Drzim palce.

Je fakt ze ja sa snazim spat aj cez den aj ked len kratko lebo moja mala tiez vela nenaspi...

Ahojte,
aj ja to poznam baby ja som sa vratila po 6 rokoch na Slovensko a vsetky kamosky ostali v zahranici tak som tu sama s malym a tiez len riesim ci idem vysavat varit a tak veci ide mi to na nervy a teraz cakame druhe takze este 2 roky na jednej strane sa tesim ale niekedy potrebujem ist medzi ludi a do spolocnosti dospelych.
a ja som cele dni zavreta doma chodime na prechadzku dennne ale ked byvam na dedine tak tu nestretneme ani zivu dusu sem tam nejaku babicku vsetci su v praci. 😠

no tak som rada Mischele.... 😉
mam tu jednu kamaratku, ktora ma rovnako staru dcerku, ale ta byva daleko a chodim k nej len raz za tyzden a raz za tyzden ona ku mne..ale mala je stale so mnou, ked idem na nakup mala samozrejme somnou...ani den oddychu...bola som doma na slovensku,,,jaaaaaaaaaaaaaaj, to bolo 😀 veget a zas som v starych kolajach...
v poslednom casu na nu chudiatko kricim stale...ani neviem ci mi rozumie, lebo vtedy sa straaaaaasne usmieva...
o druhom nechcem ani pocut,,,stacilo....
no, mozno v pripade keby nebolo taketo moooooooooc aktivne ako toto 😝

Ved to, aj ja som povodne chcela mat dve deti..
Ale teraz muzovi hovorim, ze deti robia dvaja, tak by sa aj dvaja mai starat....on je dokonaly manzel a otec, ked je doma..ale to je hrozne malo...a tie dni su taaaake dlheeee

To vsetko prejde ak ked viem, ze je to tazke poznam to tiez, ale potom vam bude tiez luto ked uz bude dieta samostatne a nebude vas tak potrebovat. Snazte sa spat ked babo spi aj cez den pri jednom dietati sa to este da pri dvoch to uz je tazsie a domacnost zas neutecie, nie je upratane noaco, ja si platim na zehlenie napr. jednu pani robite co mozete, ale davajte bacha lebo potom ked ste unavene tak ani na manzela to nie je uplne prijemne ked pride domov a zena je nervozna a neprijemna tiez poznam... 😀 Treba to bras s nadhladom, ze vsetko prejde a snazit sa chodit medzi ludi, ja som sa prihlasila na plavajuce babatka. 🙂

hlavne ked si cely den na nu sama..
t

No moja pavanie uplne zignorovala..boli sme dva krat a dva krat nam taktne pani cvicitelka povedala, ze asi by bolo vhodne pockat, kym sa dietatko upokoji...revela tam ako zmyslou zbavena a pritom ma rada vodicku...

mala sa mi tu smatra...tak aj ten moj je s nou zakazdym ked sa da, ale on je skoro stale v robote/volakto robit musi 😝 /, a este aj cez vikendy robieva takze je toho fakt moc...uz sa niekdy citim ako zrela na na psychiatriu 😵

Mne ten nadhlad ide az po funuse...tak ked bude mat mala tak 8 rokov, tak potom sa na obdobie dojcata budem kukat s nadhladom ☹

Ahojte...
no ja som na tom bola ako sa narodil maly dost zle, lebo som v cudzom meste, kde som nevyrastala ani ja, ani manzel. On mi od rana do vecera pracuje a ako pride domov este sem=tam pokracuje v nacatom.

Doporucujem Materske Centrum ak je taka moznost, ja som sa tam spoznala s mamickami a normalne mam teraz asi 5 mamiciek s ktorymi sa pravidelne stretavam a kocikujeme spolu. Je to prima, lebo inac by to bola strasna nuda a obcas si potrebujeme s niekym pohovorit a poradit sa. Nastastie tento rok je velmi "plodnym rokom" a tak nie som sama. Ono byt stale s malym to je o nervy i ked mu robim nalepsi program ako sa len 3,5 mesacnemu da. Spociatku ako bol maly malicky som bola velmi unavena a nevyspata, ono sa to uz zrovnalo. Strasne rada citam tie rady ze mame nechat druhych nam pomoct, ale co ked nie je koho? Mne zije len otec a ten je dost vzialeny od nas aj ked by rad prisiel obcas kocikat. Svokrovci nemaju vobec zaujem, lebo oni uz maju vnucatka svoje vytuzene od starsieho brata...Takze fakt to chce asi cas...

mischelle tak si dame niekedy rande 🙂 Ved to spolu uz nejako zvladneme.

Domacnost riesim tak ako sa mi chce, ked mala spi cez obed, tak zvazim, ci sa zruti svet, ked nepozehlim, alebo nepozmyvam. Nie nezrutil sa, snazim sa tu matersku si uzivat a nie robit zo seba otroka. Manzel sa stravuje v praci a vecera mu staci sucha, takze nemusim vyvarat cely tyzden. Sebe urobim nejaku cestovinku, alebo nieco rychle, malej samozrejme navarim, ale to je minimum.
Snazim sa mat kazdy den najaku aktivitu, aby ten den nebol taky dlhy. Druhe babo by som velmi chcela, aj sa celkom tesim, ze este nepôjdem do prace.
Teraz si myslite ze som z marsu asi co?
hehe

Spat ked spi moj syn sa neda lebo kym ja zaspim tak on sa uz na mna skeri z postielky 😀 . Pani na zehlenie? Tak ta by u nas musela byvat 😀 .Poriadok riesim ked je s malym manzel aj to niekedy necham tak sa to neujde.
V nedelu som sa napr dostala k zehleniu pradla co som naprala za tyzden a skoncilo to popaleninou uz som od unavy ani zehlicku nevidela 🙄 .

Elizabeth moj maly je taky isty vytecnik a hracky 0 bodov ale zasuvky stveranie sa k telke a tahanie zaclon to ano.Tiez mu stale chodim za zadkom ako pes.

mischelle,potom budeš spomínať a ľutovať že nie je malá 🙂
takí 8 roční predpuberťáci ťa dostanú do peknej vývrtky,a to budeš ešte aj ulietaná z robotky a hoci bude ´samostatná´čaká ťa učenie,kontrola úloh,...
ja som sa nevedela dočkať aby už boli väčší a teraz by som celkom prijala keby boli menší/najlepšie asi v perinke-to nikam nebehali a hlavne neodvrkovali 😀 😀 😀

Stvurko.-)

š mesiaciky su krasny vek...uzivaj si to, kym to ide...hehehehe 😀

Ja som stastna, ze mame 4,5 mesiaca keby takto ostala stale 😀 a do roboty by sa mi aj tak nechcelo chodit, vkuse nervy so sefkou, som rada, ze som doma aj ked nevyspata ako vy, dobieham to vikendami, a tiez zijem v zahranici a nemam tu rodinu, nejake riesenie treba najst lebo inac sa zblaznite, malu som chcela som stastna, ze ju mam a to, ze sme cez den s detmi je uz nas udel, manzel by si to rad vymenil so mnou keby som zarabala tak, ze uzivim rodinu ja, ale to ja by som zas nemenila, tie chvile s malou si predsalen na nezaplatenie. Hlavu hore bude aj horsie... 😀 😉 😵

ahojte baby pridavam sa...ja som tiez v zahranici a v okoli tiez nieje vela mamiciek s ktorymi by som sa stretavala...jedna kamoska co tu bola tak isla na dovolenku na 5mesiacov ☹ ked som mala auto tak sme si vysli stale niekde do parku a stale nieco nove ale auto uz nemame tak sa flakame okolo domu alebo je tu v okoli az jedno ihrisko 😒 moj partner tiez nema vela casu lebo robi kazdy den a nocne takze cez den spi ale aj tak sa niekedy vyberu spolu na prechadzku no a ja zacnem upratovat a uz su nazad 🙂 takze ziadny oddych s vylozenymi nohami....a je to fakt niekedy na hlavu....elizabeth a kde si ty?

mischelle, uplne ta chapem a viem ako sa citis... bola som na tom podobne, dieta ukricane - nespavec..., domacnost - stale dookola to iste, manzel - vecne v praci..., babky a rodina - dalekooo..., kamaratky - bez deti a stale v praci...
ja som to riesila tak, ze na kazdy den som si pripravila nejaku pozitivnu vec, proste nieco, na co som sa dopredu tesila a bol to svetly bod toho dna, ktory ma 'drzal pri zivote' ... tak napriklad, na kavu som chodila pravidelne sama a s malym do blizkej cukrarne (takmer denne)... on sedel v kociku, nieco chrustal a ja som kavickovala, ked povyrastol - sedel vedla mna a papal tvarohovy kolacik...(cca okolo 18-20 mesiacov; ma to aj svoje vyhody, teraz sa vie spravat v restauracii, kedze je zvyknuty od mala 🙂 ); potom sme chodili vzdy do nejakeho obchodu/lekarne/knihkupectva na nakup, proste na kazdy den som si nieco nechala, nikdy som nekupila vsetko naraz, aby bol program...skus popremyslat hoci aj nad takymito malickostami a vytvorit si takto program na nejaky casovy usek pocas kazdeho dna... velmi to pomoze na psychyku, trosku sa odreagujes a spravis nieco pre seba...viem, ze ked ste teraz chori, je to tazsie, ale aj to pominie, urcite bude lepsie (ono aj to pocasie a kratsi den teraz prispievaju k negativnym naladam...). tak drzim palce a hlavu hore 😉

filipa:tak to mas pravdu ja sa snazim tiez stale nieco vymyslat a mat ciel cesty lahsie a lepsie sa ide ak za niecim ides 😀

tanja..v glasgowe
tak ja akosi ziadne riesenie nenachadzam... 😒

filipa...to sa neda na kazdy den iny obchod...ja som za tych 8. mresiacov uz pobehala vsetky obchody min. 10krat...az ma to prestalo bavit...a chodit furt po meste a parku sama s kocikom ako trtko tiez nieje bohvieco...

ahojte, no aj ked mi mame ledva 3 mesiace, obcas mam pocit, den ma 36 hodin a nie 24 a ja som z toho spala len 3 🙂 Gregorko spi dlhsie len vonku a kedze sme v panelaku, t. j. ziadny dvor kde by som ho mohla nechat, musim s nim byt vonku aj ja. Dnu podrieme len obcas a to vtedy neviem co skor. Rodinu mame daleko, kamaratky v praci alebo tiez mimo nasho mesta. Tak nekedy pocas prechadzok telefonujem ako diva. By som sa rozpravala aj s poulicnou lampou. Ale uz sa chystam do materskeho centra a snazim sa praktizovat nieco podobne ako pisala filipa. Tak nam vsetkym drzim a palce. A este som si vsimla pri kocikovani jednu vec. Aj ked stretavam maminy s kocikmi, vacsinou su zamracene a s nepritomnym pohladom. Tak si vravim, ze su unavene. No mozno by sme si navzajom pomohli, keby sme sa na seba aspon usmiali. To mi len tak teraz napadlo... hrat sa taku hru na usmev 🙂