Dobrý deň. Pred pár dňami som si pozerala fotky spred roka v zime. Od vtedy si vyčítam veci dokonca aj počas spánku. Narazila som na to, že na svoje v tej dobe rok a pol starej dcérke som dávala v zime iba fleesovu čiapočky, ale aby toho nebolo málo, tak jej tá čiapka síce na hlavičku padla, ale bola jej krátka. Ja s vedomím v tej dobe, že to tak má byť, som jej to nechala, takže dieťa malo celú zimu čelo hole. Mala je vlasata, takže viem, že ju zahrievali vlásky, dokonca aj kapucňu z bundy sme jej stále dávali, lenže na čiapke bol brambopen či ako sa to volá a tak ostala kapucňa len do polky hlavičky. Ja sa príšerné trápim. V tej dobe nebol okolo mňa nikto, kto by ma skorigoval, daj malej inú čiapku. Mám príšerný strach, čo všetko som jej urobila. Mala ešte jednu takú ako keby baranicu, ale tu som používala na ňu iba v tuhých zimach. Mám chuť nakopat sa do zadku, že som bola tak nezodpovedná. Neviem sa cez to dostať. Pochybujem, že mi pomôže ktokoľvek. Nedokážem žiť sama so sebou
Keby len toto boli problemy ze deti nepocuvaju mamy tak by bolo sveta zit 🙂
@lagatta treba si uvedomit, ze co bolo to bolo, nevracaj sa k tomu. Malej sa nic nestalo, trosku si ju otuzovala. Mozno ani nie. Pozeraj dopredu. Kazdy sa ucime. Vies kolko veci by som ja teraz spravila inak? Nevraciam sa k tomu. Snazme sa byt dobrymi matkami a hlavne byt v pohode. Su v zivote ooovela horsie veci. Tvoj problem je malina. Hlavu hore🙂
@lagatta keď je to tak ako píšeš vyhľadaj psychológa určite Ti pomoze 100x viac ako tu mk ja som si tiež najprv myslela že si niekto robí srandu