Dvojročné dieťa ma odmieta

@patricia112112 ahoj mamina neboj sa ako každé dievča aj ona vidí pre budúcnosť v tatkovy mužský vzor čo je úplne normálne teras si vytvára väzby s tatkom dopraj im ten čas a drahému povec nech s ňou komunikuje že raz ju prebali on druhý krát ti a bude .... Všetko si delte napoli chápem že aj tí snou potrebuješ kontakt 😉

Moja v 2r. otvárala večer dvere do tmy a kričala _ščévo,džé ši? /Števo,kde si?/,ocko mal nočnú....ale znormalizovalo sa to,nevyrábaj problém tam,kde nie je😉

Nemozes ju nutit ty, musi sa tosku ohradit aj ocko, ukazat vztah k tebe, ukazat, ze aj maminku lubi, ukazat, ze niekedy nema cas na dcerku, lebo pracuje, ze neurobi ako ona zapisti. Normalne oidipovske obdobie - dieta prilne k opacnemu pohlaviu, dcerka k ockovi, syn k mamicke. A je super, ze maju pekny vztah, lebo ocko ma dievcatku povedat ze je pekne a mudre a chcene, aby si nevytvorila komplexy. No zaroven rodicia by mali ukazat pekny vztah medzi sebou, aby detom bolo jasne, kto je par. Aj ked su malicke, a nechapu este svet. Dosova moze prist obdobie, ze bude s tebou superit - ak sa ty pekne nahodis, aj ona bude chciet, aby sa ockovi pacila 🙂 Neboj, ale casom nastane take obdobie, ze toto spoznavanie a vyhranenie sa voci opacnemu pohlaviu pominie a skludni sa aj vztah k tebe. A navrati sa v plnej sile v puberte - uz aj voci inym chlapcom bude chceit byt pekna a lubena 🙂)) Mozno si niekde na nete najdi a pocitkaj o oidipovskom obdobi deti, ze ako sa maju vtedy chovat rodicia k detom.

moje mali taketo stavy ked tatinko bol ten co dovolil a ja nie.. ale si doma na MD? alebo je s nou muz?

S dcérou som mala podobne. Tak do troch rokov. To existoval iba ocino. Spať, jesť, obliecť... Všetko. Teraz mala 4. Asi rok je to úplne opačne. Zrazu sme my dve ženy... Všetko musíme robiť spolu, lebo my dve sme ženy... Tiež mi to bolo ľúto, ale verím, že časom sa to aj u Vás zmení. U syna to bolo zase opačne. Kým neišiel do škôlky bol v kuse zavesený na mne. Potom som sa to v momente zmenilo. No to bol následok toho, že som ho dala do škôlky a to veľmi zle znášal. Tak želám veľa trpezlivosti. Zmení sa to... Možno keď zistí rozdiel medzi dievčaťom a chlapcom. Keď začnete riešiť babské veci. Šaty, vrkoče, lak na nechty, rúž, "klopkačky 🙂"... Aspoň u nás to tak bolo

Ahoj, spýtam sa: Bojíš sa, že ťa tvoja dcéra nemá rada? Máš rada samu seba ty? Prijímaš sa taká, aká si? Dokážeš objať samu seba? Dovoľ si sama k sebe bezpodmienečnú lásku. Tvoja dcéra ťa miluje, tak prečo tie pochybnosti? Lebo ti to nedáva najavo tak, ako by si chcela? A prečo by mala? Skutočne si pre ňu len vzduch alebo to sa už len utápaš v sebaľútosti? Neverím, že nemáte spolu krásne chvíľky. Sústreď sa na ne, aj keď sú možno kratšie a je ich menej, ako by si si predstavovala. Vyprdni sa na očakávania o tom, ako by si to chcela, ako by to malo byť a ako to nie je. Miluj bez podmienok, zameraj sa na to pekné a užívaj si.

Hm aj náš malý (starší syn) má "račej" otca a deda, proste mužov/chlapov berie si ich prirodzene za vzor. Ale určite nie až tak ako píšeš, a toto už mi príde velmi prehnané. Napr. ked je u nas babka detko tak dá pusu každemu aj mne aj im aj tatovi atd. Proste vsetkym rovnako, je vidno že viac sa tlačí na dedu/otca atd ale nikdy opakujem nikdy by sa takto nechoval že by pusu nedal mne alebo babke atd. A to isté obiate a všetko- tak isto starostlivost chodí za nami rovnako - akurát vie že tato dá skor sladkost ako ja a dovoli viac. A ked je u babky a detka tak zase babka dá😂 To už má prešpekulované. A ked "nahodou" idem sama von čo je velmi málo tak uteká hned zamnou. A na prechádzku prečo nechodíte spoločne ved ste rodina, aj nakupit pekne spolu. Mala by si sa o tom z muzom porozpravat, je tam niekde problem lebo u nas ked nahodou neposlucha už tato kričí prečo neposluchaš mamičku a opačne. Proste spolu treba držat. Aj mi pošle maleho aby mi dl pusu napr. oni sedia pozeraju telku alebo sa hrajú ja si niečo robím a príde si krpec pre pusu tato ho poslal a pod.

No aj moj 2 rocny lipne na tatkovi. Ale je to aj preto, ze tatko sa lepsie snim vyblazni. Ja ked musim upratat a navarit tak potom snim vybehnem len na hodinu von a ide obedovat a spat. A samozrejme ja som prisnejsia. Predomnou ma respekt. Musela som si ho vybudovat bohuzial. Pretoze uz teraz by mi skakal po hlave co je taky vychcany. Lebo ked to vidim ako nema respekt pred nikym ani u babky a ani u tatka a co sokazuje vzdy musim zasiahnut. Capnem aj na prdel. Pretoze som zistila, ze hodinovym vysvetlovanim sa mi zasmial do tvare a este ma aj capol. Bohuzial ja som neni z tych biomatiek. Som za vychovu ako bola kedysi. A tak je to proste ze mna odmieta lebo mu nedovolim vsetko co si zmysli. Ale je to aj tym ze som vacsinu casu ja snim. Kedze manzel chodi do prace a prichadza o pol 5 domov. Takze muz mu je vzacny. A mne to teraz vyhovuje. Cakame druhe dieta a viem ze nebudem mat starosti s tymto prvym krpcom ked upratujem a varim bud sa zavrie do izby kde sa hra alebo mu pustim masu a uz sam sa rozhodne ci chce pozerat ci nie. Ale samozrejme ked sa buchne a place bezi len za mnou. Aj ked to nie je kolko krat nic tak ho nemojkam ani nefukam len mu poviem ze nic sa nestalo dam pusu a on sam prestane plakat ked to nie je vazne .

@suzanita79 - krásne ♥️

@patricia112112 No u nas je to napriklad tak, ze dcerka ma berie ako samozrejmost. Ja som stale poruke, ja som ako vzduch, ktory je vzdy k dispozicii, takze si ho neuvedomujeme a necenime, je nezaujimavy, ale zase dlhsie by sme bez neho neprezili 😀 . Ked pride ocko alebo hocikto iny, je nadsena, tesi sa. Vtedy ja nic nemozem, bezne ma aj posle prec. Ked sa mama hra, to je normalna bezna vec, ked niekto iny, je to sviatok. A to je tak pri vsetkych cinnostiach. Teraz ma 2,5 roka a momentalne zacalo obdobie mama. Sice vela veci chce robit s inymi, ale obcas ma naladu, ze len mama moze vsetko a nikto iny. V kociku ked je, nevidi dozadu, ale pyta si, ze ju musim tlacit ja a nikto iny. Este nedavno musel vsetko ocko. A ked som nahodou odisla na nejaky cas, ani si nevsimla, ze som bola prec, ani sa nepotesila, ked som sa vratila. Teraz vyjdem z rovnakej izby na chodbu a zacne obcas plakat, ze kde ma mamu. U deti sa to rozne meni. A neprejavuju lasku tak, ako cakame. Niekedy nam oddanost a lasku prejavuju prave tym, ze si nas nevsimaju. Lebo sme pre ne taka istota, ze si ani neuvedomuju, ze by to mohlo byt inak, beru nas za samozrejmu sucast svojho zivota.

@cervenaruza123 autorka už nie je aktívna, téma je 6 rokov stará 😉