Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Maminka sa neovláda - ani psychicky ani fyzicky

majuska81
10. okt 2012

Caute vsetci. este som nikdy neotvorila novu diskusiu, ale teraz musim. Citala som tu v mnohych prispevkoch, ze to nie je iba moj problem, ale konkretnu temu som nenasla. Nikdy som nemala vacsie problemy s nervami....ale odkedy sa nam narodil syn, ovladam sa cim dalej tym menej.... ☹ K pravde patri, ze pri porode sme stratili dcerku- boli dvojicky so synom.... 😢 😢 😢 😢 😔
Uz som to skoro predychala , ked mi po nahlej chorobe mamicka ( s ktorou sme mali vynimocny vztah) zostala na lozku s mentalnym postihnutim.....A toto uz bolo asi na moje nervy vela....Syn akurat vo vzdorovom obdobi....a ja sa k nemu vobec nechovam tak, ako som si predstavovala,ze budem.... 😔 😔 😔 😔

Je uplne normalny, zivy a vesely chlapcek,ma 3 roky, akurat preziva vzdorove obdobie ......Citam tu ovela horsie pripady, nehadze sa mi o zem, ani si nebije hlavu do steny, len ked mu nie je po vole, tak krici, hryzie, stipe a kope.Jaj, a samozrejme sa robi hluchym, ked mu nieco hovorim!....Hadam to robi podobne, ako ostatne deti v jeho veku.....Len ja to neviem drzat pod kontrolou, zle reagujem, citim sa v tom momente uplne neschopna. Nedokazem mu v klude vysvetlovat do nekonecna ze toto nie a hentak nie.....proste mi vybuchnu nervy a bud kricim alebo capnem....... 😖 😖 😖 (a potom hrozne vycitky svedoia, predsavzatia....ktore vydrzia den, dva.....kym ma zas riasdne nevytoci - lebo niekedy mu aj o to ide ) 😖 😖
Samozrejme tato "vychova" u neho nezaberie, zda sa mi, ze jeho agresivita je ako zrkadlo mojej "agresivity". Lebo v nudzovych situaciach sa neovladam presne tak ako ani on.......Preto sa citim vinnou, lebo ja mu davam zly priklad spravania sa.....Vela sa s nim hram a mame velmi dobry vztah, len tieto situacie nezvladame.....ani on, ani ja......
Uz som sa dala aj na liek psychiatrickeho charakteru, trosku vo mne potlaca bolest co citim kvoli mamicke, ale urcite mi nevyriesi problem so synom. Nechcem vychovat agresivneho bitkara, a ja nechcem byt krkavcou matkou...... chcem mat so synom pekny vztah. Este nic nie je stratene, ale musim to riesit teraz......

Podelte sa so mno prosim o vase skusenosti, ako sa naucit "mat chladnu hlavu" a "predychavat to"........dakujem vopred 😵

malinkaaninka
10. okt 2012

vitam 😉 nádji si každý deň pár minút pre seba.vypi v klude kávu,vylož nohy.večer kukni film.ked spí,daj si vaňu.
nie sme stroje,potrebujeme niekde nabrať silu bojovať ďalej...

yesno22
10. okt 2012

@majuska81 už to, že o tom píšeš a chceš to napraviť, je super...ani ja nie som vždy vzorná matka a tiež ma to hnevá, lebo presne ako píšeš, deti robia a opakujú to, čo majú doma...mne vždy pomôže to, čo písala aj @malinkaaninka ... nájsť si pre seba pár minút času...keď malý spí, tak si vylož nohy a relaxuj...alebo ak ti ho má kto večer postráži, vybehni niekam von s kamoškou na kávu, alebo k susede na koláčik...držím nám palce, nech to zvládneme čo najlepšie 😉 😵

bonaquaba
10. okt 2012

@majuska81 skus si najst nejake hobby, aby si stale s malym,lebo cloveku to naozaj eprospieva,ked je non stop s dietatom, napriklad odbehni si vecer na cvicenie a maleho nechaj manzelovi, ty sa odragujes a dobre si od maleho oddychnes

evita_g
10. okt 2012

@majuska81 o maminu sa staras ty? to moze byt velmi vycerpavajuce a hlavny zdroj tvojho podrazdenia a vybuchov.

rora
10. okt 2012

ja byvam castokrat tiez s nervami v koncom, tiez som len clovek 😔 vtedy mi najviac pomoze malu nechat u rodicov a ist sa trochu prevetrat (do obchodu napriklad), od malej si oddychnut jednoducho, to je zaklad. a ked ti ju nema kto postrazit, nemas nejaku kamaratku ku ktorej by si zasla na navstevu? aspon by sa maly pohral inde, by sa mu povenoval niekto druhy....

hradnapani
10. okt 2012

@majuska81 ani nevies ako ti rozumiem... s tou mamickou a do toho vychova dietata. Ja mam sice o polovicu mladsieho syna, ale mamku tiez vazne choru, zrejme nieco podobne ako u vas a je to strasne. Su to dve zatazove veci naraz a nepomahaju rady, ze vylozit nohy a pozriet pekny film. Ten stres je v tele, v dusi...
Ten liek, co spominas, to mas od lekara? Ak si navstivila iba psychiatra,tak to zial nestaci. Tam sa naozaj iba potlacaju prejavy, ale neriesi sa podstata. Na to su dobre psychoterapie, je to sice dlha cesta, ale vidim na sebe ze ucinna.
A jednou z veci, ktore som sa v ramci nich naucila, ze neobvinovat sa za to spravanie! Sme ludia, zijeme v zivote, ktory prinasa dobre,i to zle a mame pravo reagovat akokolvek. To len spolocnost nas tlaci do toho, aby sme sa ovladali za kazdu cenu a potlacali to, co sa potrebuje dostat na povrch. (tym nehovorim, ze mame vkuse vrieskat na dieta, ale mame pravo na mozno aj neprimeranejsiu reakciu. Ak sa dietatu vysvetli, preco sa tak reagovalo a ze je stale milovane atd... Ale to sa vsetko riesi v ramci tych terapii, neda sa to tu popisat do par riadkov). Kto nezazil takyto stres, nepochopi...

rainbow0508
10. okt 2012

pridavam sa k @malinkaaninka ...treba vypnut...aj mne niekedy riadne "hrabe" ...a pomoze hoci aj na pol hodku nechat drobcov MM a vypadnut...len tak sa prejst, zmiznut a vychutnat si to ticho...a mobil vtedy nechavam doma...ved si poradia aj bezo mna...

nikolet_89
10. okt 2012

ahoj uplne ta chapem, co sa tyka maminy, ja som takto mala sice babku, bola priputana na lozku, zla, hystericka, z preludmi a neviem cim, takze je mi uplne jasne, ze nestihas pomaly ani na wc a nie to este sa starat o syna...ze nevladzes psychicky a ani fyzicky...ale je super, ze si to uvedomujes 🙂 potrebujes klud...ak mozes odist od maminy na jeden vykend chod zo synou niekam kde budete len vy dvaja a spravaj sa konecne tak ako si sa chcela spravat uvidis ako na to bude reagovat 🙂 a ak vam to spolu nepojde tak zajdi za psychologom, poradi ti, porozpravas sa s nim o veciach o ktorych sa neda s 3 rocnym synom...mozno ti da niake tabletky na ukludnenie...a nemyslim si, ze je to preto ze si stratila dcerku :/ prave naopak si myslim, ze o to viac lubis svojho synceka, ktory ta miluje a potrebuje a ty jeho tiez...drzim velmi palceky

martija
10. okt 2012

@majuska81 ja ti pridam prakticke rady, ako to fungovalo u mna (teda pri prvom synovi, ostatni zial bohu....). Takze ked ma vytocil moc, odisla som do inej miestnosti, zatvorila som dvere, chytila som vankus, a riadne som ten vankus zmlatila 😀 . Stres opadol, a ja som sa kludna vratila naspat. Pripadne som syna zatvorila do izby, nech sa vyzuri, bez toho,aby som ho vycapala, alebo nanho nakricala, som ho chytila a cupkal, neskor uz stacilo naznacit a bol klud. Dalsia moznost je zamestnat sa, proste rob nieco,ked nervaci a uplne ho ignoruj. Zacni umyvat riady,alebo proste rob nieco a skus ho ignorovat, mozno si aj zaspievaj pri tom...On ked uvidi,ze jeho vystupi ostavaju bez odozvy,tak sa to casom zmierni..A ked uz bolo vazne zle,tak raz za cas nezaskodi dat dietatu aj hranicu, ci uz zvysenym hlasom,alebo ked uz je to privela aj capnut. Ja som sa prveho syna nikdy ani nedotkla (no mozno raz) a teraz ma 8, uz ho teda bit nemienim,ale je to velmi narocne a drze dieta . Prostredny ten uz na zadok dostal a je to zlaty chalan, ktory ma aj respekt, narozdiel od prvorodeneho. TAk hlavu hore, neboj bude dobre....

lentilka29
10. okt 2012

ahoj maminka,moja mala ma 22 mesiacov a je taka ista....vzdoruje a dost tvrdo 🙂 ale inak ako aj ty pises,zlata,hrava,sikovna,ukecana.....prosto rozkosna...ale ked zacne vrieskat konci to akutnym opuchom hlasiviek na pohotovosti kde ju pichaju kortikoidmi a inhalaciou.....ja som sa naucila ovladat celkom rychlo.najprv som plakala,vrieskala,volala muzovi do prace.....potom som ale v materskom centre videla aj horsie pripady a doslo mi,ze si musim zachovat chladnu hlavu..ak ma zachvat rychlo ju beriem na ruky,snazim utisit,aby sme neskoncili na kortikoidoch,je totiz celkom slusny nervacik. 🙂 stiskam ju,dam jej nieco zaujimave do ruky co chytim,len aby nevrieskala.vsimla som si ze to zneuziva.....placom a vreskotom si vynucuje dost veci,hlavne ovocne cocky 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂 ale odkedy to riesim tak je tu vacsi klud......aj ked nie o moc,ale ide to a ja ako tak fungujem 😎

majuska81
autor
12. okt 2012

Caute vsetci. Potesili ste ma vasimi reakciami.
@malinkaaninka
@yesno22
@bonaquaba
@rora
@rainbow0508
@nikolet_89
Co pisete, ze proste dat si pauzu od maleho, tak chvala Bohu mam moznost na to, aby som si mohla vyvetrat hlavu. Mam kamosky vedla seba, nasi synovia su rovesnici. Spolu chodime na prechadzky a tak.....lenze to mi zial pomoze iba ciastocne, chvilkovo....Moje problemy za mna nikto nevyriesi... ☹ ☹ ☹ ☹ a ja neviem ako drzat nervy na uzde 😖
@martija podobne veci som skusala aj ja, moj maly sa snazi uputat moju pozornost za kazdu cenu , a niekedy skusa az krkolomne veci.
Ked prosim- to ako keby nic. Ked upozornujem-tak sa mi smeje. Ked uz zvysim hlas-tak este viac sa do toho pusti naschval, a ked pribehnem-tak utecie a smeje sa.No a potom mi puknu nervy a nasleduje krik alebo nejake to capnutie, s cim vsetko pokazim.........Je strasne zlaty, nehovorim ze nie, ale ked sa jedna o splhanie sa na kuchynsku linku alebo otacanie gombikov na sporaku, tak normalne si zapamata, ze co nemoze a opakuje o to castejsie.....Zas take veci nemozem prehliadnut, lebo uz vliezol do vane a pustil horucu vodu. So na neho sama, no nemozem odskocit na wc.

Druha vec, co mi strasne vadi, ze sa s nim neda pomojkat....Nie je proste ten typ, pusu vobec nedava nikomu, maximalne pohladka-velmi zriedkavo. Ja ho pusinkujem, a ked ho nieco boli, tak si prosi na to miesto pusu. Viem ze sa nema prirovnavat, ale kamaratkyne deti pribehnu k maminkam, polubia..... 😒
@lentilka29 rada by som bola keby si napisala, ako to "riesenie" u vas presne prebieha.....U nas co zabere, su riekanky a pesnicky...s nimi ho viem odlakat, pripadne tiez gumene cukriky ci kinder cokolada 😀

A baby: Co ked z nicoho nic - ako keby z radosti alebo z nicnerobenia- ma riadne postipe ci pohrizie? Vie dobre ze nesmie..... 😅 😅 Vysvetlovala som...."akoze" som plakala,......jemnejsie som pohrizla aj naspat priznavam......zakazovala som......hladkala som......aj tak to robi......
@hradnapani no urcite ze psychoterapia by bola dobra. Mohla by si trosku priblizit, ako to na takychto sedeniach chodi? Chodis sama alebo so skupinou? Podla mna urcite netreba sa hanbit za taketo problemy, nech sa hanbi ten, kto to neriesi a vybija potom stres na detoch. lekari su, aby pomahali.

yesno22
12. okt 2012

@majuska81 ale vybehneš si von aj bez malého...na nejakú babskú jazdu? Lebo jedna vec je ísť niekam s kamoškou a deťmi a iná vypadnúť von bez detí. Aspoň teda pre mňa je to niečo úúúplne iné 😀 😎 A čo sa týka "ubližovania"...moja nemá ešte 2r a momentálne máme obdobie pľutia, hryzenia a škrabania...keď sa jej niečo nepáči...a tiež vie, že sa to nesmie...alebo keď zaspáva, tak ma občas poštípe...a potom začne hladkať....väčšinou to predýcham a len pekne poviem, že nono, to bolí, to nesmieš...ale občas skríknem a veru, už dostala aj na zadok...ak to urobila niekoľkokrát za sebou a zámerne....pevne verím, že to čoskoro prejde ....inak, svojho brata už párkrát v rámci hry uhryzla až do krvi 😒 takže len vydržať, raz to prejde 😉

hradnapani
12. okt 2012

@majuska81 na to sa neda takto odpovedat, lebo kazda terapia je sita na mieru konkretnemu cloveku. Ja chodim na individualnu a v podstate je to rozhovor s terapeutkou, s clovekom, ktory mi rozumie, ktory ma dokaze nasmerovat k spravnym rieseniam, doda podporu. Vacsinou odtial odchadzam o par starosti lahsia a vnutorne silnejsia. Myslim, ze kvalitna terapia by mala mat aspon cca 20 sedeni, po jednej hodine, raz do tyzdna.
Niektori terapeuti robia terapie aj na poistovnu, treba si zistit, aspon cast by mala byt hradena poistovnou u niektorych, lebo pre mamy na materskej je samoplatcovstvo dost financne narocne.

dendy1
12. okt 2012

@lentilka29 ach jaj, akoby si písala o našej malej - má len 19 mes. ale je to s ňou dosť náročné. S tým rozdielom, že od jedovania jej neopuchnú hlasivky, ale sa od plaču povracia :( a fakt niekedy stačí chvíľa plaču a je to. Inak plače málo, ani keď padne nezvykne plakať, je to taká "tvrďaska", ale stačí, aby ju niečo vytočilo - napr. sedieť chvíľu v kočíku a je to.
Neviem, čo bude, až príde aj obdobie vzdoru.

lentilka29
12. okt 2012

@majuska81 cukriky lipo,ovocne cocky,youtube.com 😉

majuska81
autor
12. okt 2012

@dendy1
@lentilka29
@yesno22
Baby, a vy tieto veci - ze pluje, hrizie, zvracia od placu atd. dokazete zniest len tak s nadhladom???? Odkial viete, ze vasa aktualna reakcia na situaciu je vhodna??? Ja sa stale spochybnujem, ci konam spravne.......Nikdy sa nebojite, ze co ked sa to nezmeni? Ja si uz vymyslam, ze vychovam nejakeho bezcitneho agresora ☹ ☹

majuska81
autor
12. okt 2012

@yesno22 mam aj damsku jazdu obcas, manzel ma podporuje a snazi sa mi pomoct - takze naozaj sa nemozem stazovat, ze by som bola zavreta medzi 4 steny.
Ako sa da, mam zivot ulahceny, ale dusevne aj tak nezvladam....vravim ze chyba je vo mne.....ovela horsie zivoty ma mnoho zien a preda idu dopredu a bojuju statocne..... ☹ ☹

lentilka29
12. okt 2012

@majuska81 prave dnes moja mala nenormalne neskutocne vrieskala,az fialova bola....chcela totiz fixsku....proste som sa zatala,zahripla sice,ale preslo ju to.dala som kalciovy sirup preventivne....ja tiez o sebe pochybujem obcas,ale hovorim si,som jje matka,ja nejalepsie viem co mam pri nej robit...nitko ju nepozna lepsie ako ja

yesno22
13. okt 2012

@majuska81 jasné, že nie vždy s nadhľadom a chladnou hlavou...ale snažím sa...mne ujdú nervy skôr pri synovi 😒 A aj napriek tomu, že dcéra hryzie, vrieska, kričí si nemyslím, že z nej bude nejaké agresívne dieťa...aj syn nás hrýzol a hádzal sa o zem a teraz je to skôr tak, že keď mu niečo nedovolím tak sa rozplače...a celkovo je dosť citlivý...je to len obdobie vo vývoji a každ dieťa to prekonáva inak...ani my dospelý nie sme všetci rovnaký...ak máš ale aj napriek tomu zo seba zlý pocit, určite to skús riešiť s lekárom...držím palce 😉

fotoarch
14. okt 2012

normalna si uplne normalna a si dobra matka, ktora ma toho vela a vela prezila a preziva ....... uz to ze chces byt este lepsou je plus, drzim palcen nam vsetkym... 😉

lenusiatko
17. feb 2013

@majuska81
To co prezivas je normalne, len sa o tom normalne nehovori v tomto dokonalom a perfektnom svete. Necitala som prispevky predtym, tvoj syn je podla vsetkeho normalny a ty si podla vsetkeho normalna zena, ktora musi niest kriz a aj ked to mozno nikto nepovie nahlas, som o tom cim dalej tym viac presvedcena, ze my zeny nesieme cely zivot kriz. Hovori sa mi to lahko, ale toto nestastne obdobie som si s dcerou tiez prezila, kazdy den 3x dogrcana zo vzdoru, ja opluta, hlava obita o zem, o stenu, hracky rozbite, do toho male babatko s tazkym refluxom, spanok 2 hodiny denne, manzel vkuse v praci a ja sama, nekonecne sama, do toho choroby, najlepsie vsetci naraz, proste ciste zufalstvo a najma nekonciace. Mozem ti dat skutocnu uprimnu radu, toto naozaj skonci, ver tomu, bude to lepsie, neprezivaj tak maleho, ja som si uhnala tazke migreny, az som skoncila v nemocnici. Mojej dcerke neskor namerali vysoko nadpriemerne IQ a dnes si myslim, ze niekde jej panboh pridal a niekde ubral, taka rovnovaha proste musi byt. Keby som ti mohla poradit, vyhodit zbytocne cinnosti, sustred sa na maleho. Ja keby som mala viac penazi, nehanbila by som sa zaplatit si aj nejaku pomoc. Manzel sa mi snazil vela pomoct, ale stale to bolo malo a najma kratko. Nehanbi sa poziadat o pomoc, ci uz platenu, alebo neplatenu, to my zeny dokazeme len velmi tazko alebo vobec. Najma k maminke by som siahla po odbornej pomoci, vyskusaj, ci nefunguju nejake socialne sluzby, nejaka zdravotna sestra v okoli. Aj kamaratkam sa mozes vyrozpravat, alebo maleho skus dat do mensieho kolektivu, urcite mu to velmi pomoze. A aj ked to mozno znie zvlastne a ocenis to az omnoho neskor, tieto typy deti potrebuju velmi, ale velmi pevny rezim, co je u teba mozno tazko dodrziavat. Dodas mu istotu, budes jeho mur a opora. Musis to zvladnut a zvladnes to, lebo si zena 🙂

Tu začni písať odpoveď...

Odošli