Narodenie druhého dieťaťa

@19031983 mat jedno dieta a dve deti je rozdiel a v prvom rade si musis zvyknut ty, z tvojho prispevku mam pocit, ze si z toho vsetkeho vylakana a to sa prenasa samozrejme aj na deti. Uplne v pohode by som starsieho nechala doma, aj s deckom na ciciku sa da pekne venovat druhemu dietatu, ked sa chce, len si treba zorganizovat den.

@nelinka2009 nemyslim si, ze by si mala preskocene aj ty, takze drzim palce aj ja tebe 😉

@senta_sofia ja nemam co preskakovat ja mam 6,5 rocny rozdiel medzi detmi...

@zuzadula dakujem..😊kazdy den ho ubezpecujem teda kazdu chvvilu,ze ako ho velmi lubim ze sa nic v tomto smere nezmenilo..hadam to casom vstrebe a aj ja .Aj dnes ho beriem so sebou na nakupy,ked mamina pride z prace.Tak hadam nam to pomoze.vedela som ze ziarlit bude je to normalne,ale az taku zmenu spravania nie.A aj to ze ja to budem tak tazko znasat..ale beriem ze mozno sa este u mna tie hormony blaznia sem tam a ked to prejde tak ziskam aj urcity nadhlad.A to ze nemam doma manzela stale uz som si zvykla pred 2 rokmi bolo to tazke ale naucili sme sa fungovat..teraz si nato akoby zvykam opat dost mi chhyba..ale potrebujeme sa vsetci spolocne "zabehnut"...

@19031983 Ahoj, Tvoje pocity sú úplne oprávnené a pravdepodobne jediné správne. Ty poznáš svoje dieťa a z Tvojho príspevku sa zdá, že si voči nemu naozaj vnímavá a naladená naňho. Prosím, rozhodni sa podľa toho, čo Ty cítiš a čo Ti Tvoje dieťatko komunikuje, že je správne. Nikto iný zaňho nie je a nebude zodpovedný. Dôsledky akéhokoľvek rozhodnutia budeš niesť a riešiť Ty. Neber do úvahy žiadne "malo by". Zvlášť žiadne "malo by" ničím nepodložené. Neexistuje žiadna štúdia ani odborný argument nato, že 3r. dieťa má byť v zariadení, že mu je tam lepšie, že ... Naopak, každý odborník Ti povie jednoznačné nie. Zvlášť v období, keď je v rodine taká obrovská zmena ako nový člen. To, že to u nás tak väčšina ľudí robí vychádza len z nastaveného systému, tak ako v iných krajinách robia ľudia tak, ako je nastavený systém tam. To, že tu sa deti "dávajú" do škôlky v 3r. nemôže byť argument pre konkrétne dieťa. Treba vnímať, čo je alebo nie je naozaj dobré a rozhodovať sa slobodne. Ak dospeješ k rozhodnutiu, že škôlka v tomto období nie je pre Tvojho syna ok, v každom mestečku nájdeš komunitu neškôlkárov, s ktorými sa môže dieťa stretávať. Deti nemajú problémy v správaní po nástupe do škôlky pre nič za nič. Je na rodičovi, aby bol vnímavý a spolu s dieťaťom hľadal spôsob fungovania. Či už sa rozhodneš pre škôlku, pre pobyt u mamy, pre čokoľvek, budeš vedieť, že robíš správne, keď ty sama sa budeš cítiť v tvojom rozhodnutí dobre. To môžeš potom naučiť aj svoje deti. Odviezť dieťa do škôlky a čakať, že sa jeho postoj časom zlomí (v SR sa nazýva adaptáciou, ale to s adaptáciou nemá nič spoločné), učí deti len tomu, že je ok, keď sa cítia v strese, panike a že je ok, keď ani ich najbližší na to nereagujú. Toto, bohužiaľ, majú v sebe celé naše generácie a stále sa to len predáva ďalej. (Ako sa prejavuje na mozgu to, že dieťa niekde zúfalo v panike reve a čaká sa, kým ho to prejde si ľahko dohľadáte - sú aktivované presne tie isté centrá ako pri vážnom fyzickom zranení u dospelých. A toto pretrváva aj keď dieťa v danej situácii revať navonok prestane).

@margareta1379 👏👏👏👏👏👏👏👏👏👏👏👏👏👏👏👏👏👏👏👏👏👏👏

@senta_sofia v tomto mas pravdu,dnes som to aj muzovi do tel.hovorila ze mam asi strach a potrebujem sa s tym aj ja nejako vyrovnat..keby bol stale doma asi by to bolo lahsie..ale vzdy sa povzbudim ze nie som jedina a su na tom daleko horsie..preto som aj rada ze som to tu zo seba dostala a reaguju na mna nezaujati ludia.

@19031983 To je fajn!! Verím, že sa to pomaly uvoľní 🙂. Každé dieťa reaguje inak, každé má inú osobnosť a temperament. Takže netreba porovnávať s inými deťmi a seba s inými ženami. Presne to isté som teraz riešila s jednou svojou klientkou. Tiež si hľadajú režim, starší syn tiež protestuje a kde môže, tam urobí súrodencovi niečo zlé. Myslím, že ste veľmi vnímavá maminka a veľmi zodpovedná. Negatívne emócie z "odloženia drobca" do škôlky sú umocnené hormónmi a to sa prejavuje výčitkami a to deti veľmi vnímajú. My dospeláci, potom porušujeme pravidlá a dieťa má potom chaos vo vzťahoch. Ste pár týždňov po pôrode, máte na všetjky svoje pocity plné právo!!! Vaše telo je plné hormónov a dojmov z veľkých zmien, tak telesných, ako aj psychických!! Každá to zvládame inak, tak sa neobviňujte!! Naopak, robíte to veľmi, veľmi dobre!! Držte sa !!!:_)

@19031983 6 tyzdnov od porodu je malo, daj tomu cas, nechaj si doma aj starsieho a bojujte spolu, tebe bude lahsie, lebo ho budes mat pri sebe a nebude sa citit ani on, ze je odstrceny a mozno nebude vnimat ani mensieho ako konkurenciu. Ked kojis, skus so starsim listovat knizku, da sa kreslit, skladat kocky, hrat s autickami, tomu malemu je to fuk, u nas platilo, hlavne ze som na rukach 😊 Ak ti poobede spinka ten starsi, skus navarit, nech mozete doobeda vypadnut von, verim, ze bude dobre a drzim vam palce 😊

@nelinka2009 napisala si to trosku jednostranne a taketo hadzanie do vreca a dost necitlivo nie je veru najlepsie
Kazdopadne asi rozumiem co chces povedat, aj ked to nie je tiez vzdy u kazdeho rovnake...
Hovori sa, ze idealny vekovy rozdiel neexistuje samozrejme..ale ze z toho hladiska tejto ziarlivosti a problemov je najlepsie rozdiel do 2 rokov alebo nad 5 rokov...presne medzi 2-5 je to najtazsie..lebo dietatko pod 2 roky este tak neziarli, vacsinou toho surodenca vezme ako sucast zivota..ze tam bol vzdy..prisiel a je tam...dieta nad 5 rokov uz zas trosku lahsie zvladne to, ze nie je jedinacik, uz je rozumnejsie..ale ten citlivy vek je medzi 2 a 5, kedy uz ma dieta taku svoju identitu a tiez zvyknute byt len ono a novy surodenec ho ohrozi a najviac ho to zasiahne...tiez som o tom citala, ze ten rozdiel 3 roky co vela mamiciek praktizuje kvolu rodicaku nie je najstastnejsi...kedysi boli do 2 rokov bezne rozdiely, teraz je najbeznejsie 3 roky a tych problemov so ziarlivostou je viac..aj ked urcite ma kazdy svoju skusenost..dievcata to vedia zvladat lepsie ako chlapci napriklad a zalezi iste na povahach..ale zas nemozes to predsa takt napisat, ze to robia mamicky detom naschval a ake budu chudatka teraz z toho poznamenane..

@nelinka2009 to co si trepla do eteru ze preco to detom robite?🙄
Ja som mala deti s rozdielom 2 roky a 4 mesiace a ziadne ziarlenie sa nikdy nekonalo...
Toto je tak individualna zalezitost, ze tie tvoje vykriky do tmy su v tejto problematike irelevantne. 😉

@margareta1379 tak som rada, ze nie som ojedinely tvor, ktory takto vnima skolkarsky atak a ze som doma so svojim stvorrocnym, aj ked moje okolie si tuka na celo a naozaj skoro kazdy je mierne mimo z toho preco nie je dieta v skolke a ja s nim doma.... Za mna nie je nic horsie ako ked sa narodeni druhe dieta, dat to starsie mimo t.j. do skolky....teda pokial to dieta chce ist, tak je to ok samozrejme, ale ked place a dieta a aj matka su vystresovani, tak nechapem

@19031983 no to mate este dost cerstve..
Jednak hormony,jednak zladenie..a ..ja osobne by som starsie nedala do skolky v case,ked sa mu narodil surodenec.
Ja mam takmer presne 2r.rozdiel,cize nas nechodil do skolky. Je pravda ale,ze prve dva mesiace chodila mamam,lebo muz dlho v praci a dieta mladsize kolikove. Potom uz bolo lepsie,koliky presli, my sme sa zladili, nasli system,povenovala som sa obom vzdy a tak. Mala bola vele vnosici,ked som sa venovala malemu.

Nas neziarlil,chvalabohu,toto sme mali super,naopak, mal ju od zaciatku velmi rad.
Skoda,ze ti mama.nevie viac pomoct,ale ked uz nechces mat maleho doma,tak davaj ho len na pol dna,nech je s vami aspon cele popoludnie,mozno to bude menej brat ako krivdu. Ak chodi,prepac,len uvodny som citala.

@nelinka2009 nesuhlasim..my mae 2r.a 3 tyzdne a bolo to super. Kamoska zas nakoniec bola stastna,ze nakoniec im vysiel az 4r. Rozdiel,lebi napr.jej maly vo veku medzi 2-3 roky ziarlil tak,ze nemohla ziadne dieta okrem neho vziat na ruky ci pritulit. A na mladsie dieta,ked sa narodilo,uz neziarlil,hoci mal 4r. Ja mam o 4,5r.mladsieho surodenca a neziarlila som..
Zavisi od dietata,nie od rozdielu.. Niekedy skor to starsie zvladne prichod maleho,lebo uz si zvyklo,ze je samo.

@siska53 vsak ale ti pisem, ze do tych dvoch rokov je to ok a potom od piatich..

@maciatkolulu mne neslo o to dat dieta mimo.Videla som na nom uz skor ze sa doma nudi,ze je rad s detmi.Aj ked som sa snazila ho doma zabavit vzdy len na chvilu a potom veta "nudim sa".uz som mu akoby nestacila.Tak sme riesili skolku.Ako som pisala rano su vyjednavacky aj slzy(nie stale- to ja stale 😉).Zo skolky ide stastny.Place ked vstane v skolke a pyta sa na mna a je vtedy neudrzatelny.Viem si to predstavit co tam vie dokazat.Uz aj rozmyslam ze ak to bude pokracovat tak ho na cas kym si nezvykne brat na obed domov,aj ked toto zase nie je riesenie mozno..

Ahoj ja mam rovnako velke deti ako ty a starsi mal tiez tento rok nastupit do skolky. No nechala som ho doma so mnou a to preto lebo som necitila ze je to spravne pre nas ako rodinu. Nna jednej strane chapem ze je fajn pre neho byt v kolektive no este lepsie a dolezitejsie je pre neho ked sa naucime spolu zit ako rodina s novym clenom a k tomu vsetky tie bacile. Tiez som mala obavy no stale si opakujem ze vsetko zvladam lepsie ako prvy krat pri starsom . Ved som sa poucila z chyb uuz viem co treba a co je zase zbytocne robit. Pomoc rodiny nemam ziadnu ani babky ani svokra. Vlastne mi to aj vyhovuje lebo si vsetko robime tak ako my chceme a ako sa to nam paci. Obcas mi pride starsieho luto ked nemam uz tolko casu ako kedysi ale snazim sa ho zapajat napr do kupania babatka. Neziarli dokonca a jeho laska a radost v ociach ked sa pozrie na sestricku je na nezaplatenie.

@nelinka2009 a ja ti pisem,ze aj v 4 rokoch to vie dieta zvladnut bez ziarlenia.
A rovnakovi veku do dvoch ci po 5.roku to moze dopadnut zle.

Pisem,ze je to od povahy dietata,nie od jeho veku.

@19031983 no ja mam rodziel 2 roky a bolo to utrpenie tiez az kym ten mladsi nedosiahol isty vek, cca 8 mesiacov, ale celkovo hodnotim, ze ten rpvy rok bol najhorsi. Tiez som nemala ziadnu pomoc, len prvych 6 tyzdnov bola u nas mama a inak stale som bola sama na nich a muz stale v praci. Bola to psychiatria 🙂 no ty mas uz lepsie, rozdiel 3 roky je uz v pohode, kedy ten starsi je uz rozumnejsi, 2 rocne dieta je stale este babatko. No poznam uplne tie pocity, ze akoze som zorbila pre svojho starsieho syna to najhorsie, ze ako som mu mohla tak ublizit, ze som mu dala surodenca! to trvalo nejake 2 mesiace po porode, bola som kvopka nervov, malicky bol zlate dieta, so starsim boli dost problemy. Bol so mnou doma, lebo mal len 2 roky, no a pamatam si, ze ked som maleho kojila, tak starsi strasne ziarlil, prisiel ku mne, prechadzal sa po gauci kde som kojila, chytal ho za rucku, nozku a hovoril mu, ze nema papat! 🙂 teraz sa smejem z toho, ale vtedy ma to neskutocne vytacalo. Raz dokonca som zacala plakat a on prisiel ku mne a udrel mladsieho a raz mu hodil aj dreveny vlacik do hlavicky a to preto, lebo si myslel, ze to male babo ma rozplakalo. Proste tie pocity musis dat prec, su normalne neboj, ale ked sa ich zbavis, tak aj starsi sa ukludni. Tvoj ma 3 roky, je samostatnejsi, moj vyzadoval napr v case kojenia, zeby som ho krmila a neviem co, odplienkovavala som ho 4 mesiace po porode, takze bolo to este male babo a spamok obednajsi to bolo ciste psycho, jeden chcel aby som ho kojila, druhy aby som pri nom lezala a ja som nevedela kojit po leziacky, uspavat oboch naraz som s anaucila az jak mla mladsi 8 mesiacov.
Podla mna to ze posiel do skolky hned jak sa male narodilo, nebol stastny napad. To su 2 velke zmeny v jeho zivote, narodenie surodenca a skolka, si predstav, ze ty si 6 tyzdnov po porode a kazdy ti pise, ze si rozladena a ze mas na to pravo, ze su to hormony a to sa ti len anrodilo druhe dieta! a ked si to obratis, on tiez nejako preziva narodenie surodenca a ma k tomu aj skolku, takze aj on ma pravo na svoje pocity aj nalady a to duplo, lebo ma na to az 2 dovody. Ked uz mas pocit, ze v skolke ma byt, tak ho daj na pol dna, ale podla mna potrebuje hlavne mamu, to nerobi dobrotu, ze je v skolke, lebo sa citi odlozeny a to takemu dietatu nevysvetlis, oni vsetko stahuju na seba, takze si moze mysliet,z e som zly, mamaka ma zu nelubi a preto musim chodit do skolky. Ty mas problem sama so sebou (to je normalne), tak treba aj pochopit dieta, ze aj ono ma problem.

uplne ta chapem, ja ked som cakala druhe, ani som neuvazovala dat starsieho do skolky, lebo porod vychadzal na september a presne by sa to krylo ze starsieho sme akoby odlozili a mame nove dieta. Chcela som aby boli spolu a pekne sa naucili spolu existovat.

Ani som si nevedela uvedomit ako mu tym mozem ublizit a v konecnom dosledku aj sama sebe.Mam na seba zlost ze co som za matku ze som toto nevedela odhadnut.Teraz ked sme cez den sami doma,tak vidim ze sa vieme zladit,ze chce mat maleho aj pri sebe v izbicke.Samozrejme ziarlivost ako nedaj mu papat,chce ho udriet,hodi do neho hracku to chapem,aj ja by som ziarlila.Aj mi povedal ze sa nudi ze v skolke nie.Tak uvidime v pondelok,ale ak tam bude po spanku mavat tie stavy placu necham ho len doobedu pohrat sa,aj ked sa to ucitelkam asi pacit nebude,ale uz budem sledovat jeho potreby a nie moje a to co povie okolie,ze na obed si beriem dieta prec.Ak tam nebude chciet byt vobec bude s nami doma a hotovo.Ale mam pocit za tie tri dni ze vacsi problem mam asi ja to vsetko nejak spracovat,na vsetko reagujem prilis citlivo.Ako som pisala tyzden po porode som mala taky 1 tyz.babyblues potom to krasne preslo,ale ako som oatala sama ze cez den uz nemam nijaku spolocnost,tak mam pocit akoby sa to vratilo,mam ani nie ze strach ale skor taku lutost ze som sama,ze sa znovu vsetko zmenilo ze nanovo si clovek vytvara rezim,ze vsetko uz bolo zabehnuteA pritom som stastna ze uz mame maleho doma,lubim ho nekonecnou laskou ako aj starsieho.A zase si poplacem a starsi to znova vidi ze som urevana.Len to neviem teraz zase ovladnut.Ale dufam ze to prejde a nesklzne to k horsiemu.

@19031983
Ono citlivo vnimat dieta a lutovat aj seba a citlivo vnimat dieta a nasledne konat v jeho prospech je riadny rozdiel. Ja som ten druhy pripad, nemam sklony k depresiam, hoci som prekonala veci z ktorych zeny bezne koncia na psychiatrii, ale na deti (aj cudzie) mam akysi radar a myslim ze aj pochopenie.
Super je, ze to citlivo vnimas, len to netreba smerovat do lutosti, ale konat a riesit. Ja poznam mamicku co syna 2 roky vodila len na doobedie. Bola na neplatenej predlzenej rodicovskej. No a co? Kazdeho vec. Okolie ti nepride vecer a v noci riesit zle sny tvojho syna, ani sa starat o babatko. Rob si podla materskej intuicie a ako to citis ohladne deti. Kludne chod k mame, ked vam je tam dobre, ja som velmi samostatna a skor ja pomaham rodicom, ale tiez tam idem kedy mozem, lebo mame pekne vztahy a je nam tam fajn a mame tam aj dalsiu rodinu.
Nezufaj a uzivaj si deticky, vie to byt ozaj krasne obdobie 😊

@19031983
a hlavne, nepocuvaj tu tie, co tvoj problem bagatelizuju. Pretoze to, ze zrovna nebojujete s konecnym stadiom rakoviny u polovice rodiny, neznamena ze momentalna situacia ta nemoze frustrovat alebo si nevyzaduje riesenie. Kazdy riesi ten level problemu, ktory momentalne preziva.
Ked mam zlomeny necht vyvrateny naruby, riesim ten. Ked mam tazku chorobu, riesim tu.
Porovnavat si navzajom utrpenie je hlupost.

@babulkomale dakujem..ono ja som si vzdy myslela ze som dost silna a za normalnych okolnosti aj som..ale ako prvy aj druhy porod so mnou zamaval.K tomu este tie okolnosti okolo toho vsetkeho a buuum.Ja viem ze sa to upravi casom..pri starsom sme si nasli tak po troch mesiacoch rezim a boli zohraty.Aj ja s mamou vychadzam uzasne je to moja taka naj kamoska,butlava vrba a pomaha mi ako sa len da.Len manzel teraz akoby mal nervy z toho ze sme u mami a mame byt doma.Starsieho som tiez "prevlacala" hore dole.A v konecnom dosledkub bol rad lebo nemal problem ked sme niekde boli sa rychlo aklimatizovat fungoval ako doma.Ale aj ked sme chceli ist niekam sami tak bol rad ze nema problem ostat u nasich aj spat bez nas.Ja netvrdim ze budem vysedavat len u mami a doma nie..prestriedavam to vacsinou sme boli doma a aj teraz od porodu.A maly momentalne tu babku velmi chce,nemam to srdce mu zakazovat byt u babky lebo ocinovi to teraz vadi.Ze je len medzi zenami a bude z neho trulko pri zenskych sukniach.Ano je citlivejsi ale to bol od narodenia ma to v povahe,inak je to chlapcisko ktore miluje auta,futbal,vystrajat ,majstrovat s dedom.A tieto chvile tak rychlo ubehnu ze ked sa uz clovek opat zamota do pracovneho kolotoca bude vsetko inak.Ja neviem mozno som teraz na mamu viac naviazana je to aj skrz toho ze muz nie je stale doma,ale nechapem preco by som sa mala citit vinna a zle ze som aj u mami,ktora mi ozaj velmi pomaha aj napriek tomu ze rano vstava do prace.Muz je hotovy z toho ze starsi nechce ist a byt doma teraz,a co mam teraz chuda nasilu vytiahnit za usi a povedat ze ide sa domov a s babkou nebudes,lebo budes trulko !???Mam odmietat pomoc ktoru mi mama ponuka,mam byt len zavreta doma aby bol on spoojny a ist k mame kedy to jemu vyh

vyhovuje?Nic nerobim na ukor neho a nemala som doteraz pocit aby som tym hlavne starsiemu nejako ublizovala..a mozno robim zle,ale ja ten pocit osobne nemam.Kamaratka co jej muz je 9 mes.v roku prec mi stale hovori ze ako mi zavidi vztah s mamou ze mam kde ist.Jej mama tak nepomaha a ak tak sa musi doprosovat.Tak asi mam toto odmietat.Mam pocit akoby ziarlil (aj jeho mama).Ale ja som ho na kamion neposielala a svoje som si odplakala ked sa tak rozhodol aj ked viem ze chcel len dobre pre nas a aby som s detmi mohla byt doma.A konecne som to cele zo seba dostala..

@19031983 takto to vsetko musis povedat aj manzelovi. V klude vysvetlit, vyliat si srdce. Ak je aspon trochu empaticky a normalny, pochopi ta. On je stale mimo a ty mas cusat medzi 4 stenami...

@19031983 prečo by to nebolo riešenie brať ho na obed domov? U nad to bolo tak - 2 týždne chodil na celý deň, každý deň ráno plakal, potom začal aj večer, mne bolo na nič, ale každý, aj muž, do mňa hucal, že si musí zvyknúť... potom ochorel, bol doma a stále sa vynervovany pýtal, či tam ešte pôjde. Stále mi bolo nanič, vidieť ho takého nijakého. Po chorobe som ho začala brávať na obed domov a je to oveľa lepšie, neplače, aj by som povedala, že sa tam teší. Každý predtým hovoril, že si musí len zvyknút, ale ja som riešila tie jeho smutné očká a otázky, nikto iný, presne ako to napísala hore mamina... Takže ak máš pocit, že to ešte skúsite, skús sa s nim dohodnúť, že sa nájde a prídeš po neho. Nas krpec sa už dokonca pýta, kedy tam bude spať, ale je zase chorý, takže asi teraz nepôjde, som zvedavá, či sa to pokazí či nie...

* že sa naje, nie nájde 🙂