Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Neustále myslím na rakovinu

samsuela
6. apr 2013

Ahojte mamičky aj nemamičky, už dlhšie to tu sledujem , tak som sa rozhodla registrovať a opýtať sa na vaše rady, Vždy som bola depresívnejšie ladená, chodila som aj ku psychiatrovi ale ako som otehotnela, vysadila som liečbu, bola som úplne v pohode, pôrod ok, dojčenie ok, akurát sa vyskytol obrovský problém ...odkedy mám malú neustále myslím na choroby....stále sa mi zdá že je niekto chorý..malej sa niečo vyskytne, hned uvažujem nad rakovinou, ja som mala mononukleozu , hned som rozmýšľala čo bude s malou ked umriem.Manžel má teraz súbor istých príznakov, ide aj na gastroenterológiu..zasa len rakovina..Moja malá je od narodenia sledovaná na nefrológií, stále rozmýšľam , či sa jej to nezhorší, čo ak bude musieť ísť na operáciu..Mám relatívne pokojný život a neustále sa sama držím v strese a neviem ako z tohto hrozného kolobehu vystúpiť..Všetko beriem veľmi tragicky a neviem sa nad nič (čo sa týka zdravia) povzniesť..Neustále len googlim , už mi z toho netu šibe, manžel sa mi vyhráža že kúpi chatrč v lese a hotovo 🙂 inak som sa za ním odsťahovala , nikoho tu nepoznám, nemám nejak veľa priateľiek..asi aj v tom je problém, prosím dajte nejaké rady ako to prekonať🙂

olifcek
6. apr 2013

radsej mysli na cokoladu... co si sisi? zijes len raz, nebude reparat... nekaz si zivot tym, co nie je a byt nemusi... uzivaj si to, co mas.. kym sa Ti myslenie nezmeni, neuvazuj o dalsom dietatku... nie je to dobre pre nikoho ☹

kde v Ba zijes? ija som tu len rok a cosi, ale je mi fajn 😵

pralinka25
6. apr 2013

hm to je tazko. myslim ze vacsina z nas ma sem tam take pocity a strach hlavne ked sa stane rodicom. odkedy mam syna tiez sa stale bojim co s nim bude ak by sa nam nieco stalo. casto ma to napadne hoci sa snazim na to nemysliet. ja som depresivny clovek neni ale ako pisem tiez je tu obcas ten pocit.
dnesna doba ma svoju nevyhodu a tou je mozno prilisna dostupnost inormacii. co je na jednej strane dobre ale na druhej to moze byt viac na skodu ako na uzitok.
tiez som casto kadeco guglila a vecne mi z kazdeho hladania vysla nejaka katastroficka choroba a priznaky leukemie sedia snad skoro na vsetko.
skoncila som s tym vo chvili ked mojmu muzovi nasli zhubny nador ked mal nas maly rok.
zistila som ze moje obavy su mi na nic ze ak sa nieco prihodi budem sa musiet tomu postavit v tej chvili a trapenie sa pretym, ako sa nieco stane nic nezmeni ani mi nepomoze sa na to pripravit. jednoducho som prisla na to ze treba zit v pritomnosti a snazit sa zit co najviac pozitivne naladeny a s co najmensimi obavami lebo tie strasne brzdia a ukracuju nas o mnohe. na svete je vela chorob horsich ako rakovina, vela nehod horsich ako rakovina. tym nechcem zlahcovat tuto chorobu ktora bezpochyby patri k tym veciam ktore by som nikomu nepriala. zivot mame len jeden neni prilis dlhy tak si ho treba vychutnat a uzit aj keby mal trvat uz len jeden den a netravit ho v strachu. ja som sa rozhodla hladat na nete uplne ine veci. jedine co si hladam je sirup na kasel alebo sprej na nadchu. ostatne nechavam na lekarov a len v pripade ze sa mi ich postupy nezdaju tak si pozriem sama co to. ale najdi si nejaky konicek. nieco co ta zamestna natolko ze popri dietatu a tomto nebudes mat na ine cas. dievcata tu hackuju vyrabaju uzasne veci, siju hracky z filcu, vyrabaju rozne vzdelavacie hracky, vymyslaju hry, alebo pecu torty. najdi si nieco co ta zaujme natolko ze budes cas straveny na nete venovat hladaniu veci ktore ta bavia ktore ti budu robit radost.

chapem ako myslis svoje trapenie aj ze to neni jednoduche hodit to za hlavu ked to raz v nej je. ale ver mi tym ze sa niecoho budes bat dopredu ti nijako nepomoze. za prve sa to nikdy nemusi stat (kiez by sa ani nikdy nestalo) a za druhe ak by sa nedajboze pritrafilo nijak ti to nepomoze prirpravit sa na to. lebo na take veci sa dopredu pripravit neda.

ja sa snazim nase zdravie aspon trosku ovplyvnit nejakym zdravsim jedlom, bylinkami vitaminmy aj tu na konikovi je vela mamin ktore sa zaoberaju takymito vecami mozno aj to by mohol byt svojim sposobom konicek a aj by si nieco proti chorobam aspon urobila.

obavam sa ze jednotna rada neexistuje tu silu musis najst v sebe. prajem ti aby si ju nasla lebo takyto zivot je velmi narocny.

pisem asi chaoticky ale odbieham za chorym malym tak snad si sa z thoho vymotala aspon trosku. 😅
prajem vela sil a snad na jar uz bude aj myslenie pozitivnejsie slniecko mozno pomoze

katuska268
6. apr 2013

nie si sama,ja mam tiez stále ten pocit.ja mám síce chronickú chorobu ,ale stále si myslím že mám aj niečo iné.tiež sa bojím o malého,že čo keď zdedí po mne moju chorobu,je síce malé percento,ale človek nikdy nevie...všímam si ako sa správa a vždy keď vidím na ňom nejaký príznak tej choroby,už panikárim.

samsuela
autor
6. apr 2013

no najhorsie je asi to pocasie🙂 lebo cez leto ked sme behali po vonku kade tade ani by ma to nenapadlo....proste teraz zavreta doma, nuda strasna, mam paniku 🙂

A inak @olifcek o dalsom dietatku som presvedcena aj ked mozno sa to niekomu nebude zdat..tuzime po nom , viem ze tó budem zvladat...to si ale verim , co 😀

Mate pravdu a dakujem vam za prispevky..asi nema cenu sa zaoberat niecim co sa neda dopredu predpovedat..len keby ten hnusny cervik pochybnosti...ale ja sa ho zbavim🙂

olifcek
6. apr 2013

@samsuela zbavis, jasne... chce to mozno cas 😉

pralinka25
6. apr 2013

@samsuela ved jasne ze to nejde lusknutim prsta. preto som napisala ze treba si najst nejakeho konicka nejaku vasen na taketo obdobie. ja som si nasla torty :D hoci som predtym nikdy nic nepiekla ani len babovku :D a tak ma to pohltilo ze nemam na nic ine ani cas okrem samozrejme bezneho zivota a starostlivosti o domacnost a rodinu.
no a to je pravda ze v lete bude vsetko ine ruzovejsie krajsie. je to tymto hnusnym pocasim. trva to dlho ludom z toho hrabe aj mne :D uz nech je slnecno.

ani3012
6. apr 2013
kattrin5
7. apr 2013

Raduj sa zo zivota s toho co ti prinasa, snaz sa mysliet pozitivne🙂

monika15
7. apr 2013

Nemysli na to!!!! ..... proste zi a tes sa z rodiny... tes sa z veci co si doteraz nepoznala....
Kasli na to.. ...

andrea129
7. apr 2013

Zacni sa preprogramovavat...( na pozitivnejsie myslienky). Zakladom je to byt si vedoma - to znamena byt si vedoma negativnych myslienok, ked Ti skrznu v hlave a v tej chvili, ako Ti napadnu, tak si ich snazit sa nevsimat (ale ani nerozvijat dalej....). Ide to tazko zo zaciatku, ale potom lahsie a lahsie....Kazdy vecer pred spanim si najdi aspon 10 veci, za ktore si vdacna z toho dna...(tym padom si zacnes vyvolavat pozitivnejsie momenty a spomienky). Skus si z toho spravit ritual. A jeden zaujimavy clanok:
http://www.celostnimedicina.cz/psychika-ovlivnu...

marcelatje
7. apr 2013

Nuž ako ti dobre poradiť......... proste sa na to vyser a ži 😉

aristka
7. apr 2013

@samsuela vypni počitač,nepozeraj správy ,pusti si komédie alebo romantiku,začni štrikovať,háčkovať,nájdi si nejakú náplň a nebudeš myslieť na blbosti,sú aj iné choroby ako rakovina,aj menej závažné,takže takéto veci nerieš ,ovplyvňuješ negatívne aj okolie a umrieť raz musí každý a nejakým spôsobom to musí byť,tak prečo sa nad tým zamýšlať,radšej si ten čas uži a ži 😀

hradnapani
7. apr 2013

@samsuela neviem ci si citala tuto knizku http://www.uloz.to/x7xsN1X/l-hay-sk-miluj-svoj-... ale je to presne o mysleni (o zdravi, o chorobach atd). O tom, ze na co myslime, to si do zivota pritahujeme 😒 ale aj o tom, ako mysliet, na to pekne a dobre 🙂 a o vela inych temach.

babulik505
17. apr 2013

Presne take pocity mam aj ja. Odkedy som mamou. Pred spanim mi preblesknu myslou veci, velakrat tragicke. Neviem, z coho to vychadza, pretoze cez den na nic take nemyslim. Asi z podvedomeho strachu o dieta. Neviem, kde sa to vzalo, ale nechcem, aby sa mi take veci rojili v hlave. No a druha vec, viac sa pozorujem. Kedysi, ked ma nieco zabolelo, mavla som pomaly nad tym rukou, teraz sa bojim. Strasne. Uz par mesiacov ma boli ruka, tazko sa mi dycha, a ja mam paniku, co ak je to nieco zle. A to nie som ziadny negativny clovek.

slnieckko
6. máj 2013

viem presne o com hovoris, ja som si presla vaznou chorobou v 18r a odvtedy som ako paranoik bojim sa o rodinu, o muza, teraz o syna... paradoxne nie o seba lebo viem ze ja by som to zvladla, ale nezvladla by som sa prizerat ako oni trpia 😢 bojim sa chorob, toho ze sa v aute zabije, alebo ze si ublizi v praci, ze pojde po chodniku a nabura ho auto proste taketo veci ze som uz x krat rozmyslala ze aj pojdem k psychologicke nech mi poradi lebo uz som si so sebou ani nevedela rady 😖 akutne to bolo asi 5 rokov po chorobe, teraz posledne 2 som sa sa trochu ukludnila aj ked mi casto napadaju take myslienky co by bolo keby snazim sa to potlacit... aj sa bojim ze si to privolam ak na to myslim a potom mam z toho vycitky 😔 takze tym ze sa bojim ze to privolam som sa prinutila na to nemysliet, ale aj tak mi to kazdy den prebleskne hlavou co ak ☹ proste mojmu malemu sa nesmie nic stat a bodka, takto treba mysliet

petula8
13. júl 2013

život je len jeden, tak si ho užívaj plným priehrštím, raduj sa z dieťaťa aj s manžela, a začni myslieť pozitívne

zuzulienka1973
19. júl 2013

@samsuela Vykasli sa na internet,nevyhladavaj v nom choroby ci nieco podobne.Aj to vplyva na psychiku.Radsej si precitaj dobru knihu.